Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6, 24-35)

Evanjelium blížiacej sa nedele, ktoré nám podáva Pán Ježiš, nám hovorí o troch dôležitých momentoch nášho života. Ako by sme si podľa toho mali postaviť sami pred seba tri otázky.

Tou prvou je otázka ohľadom hľadania. My všetci niečo hľadáme vo svojom živote. Aj preto napr. putujeme a prichádzame do Božieho chrámu. Ako ľudia putujúci, ktorí hľadajú naplnenie zmyslu svojho života v niečom, čo dokáže naozaj naplniť naše ľudské srdce. Čo je hodnotné, o čom viem, že je to naozaj to, čo hľadám, o čom viem a predsa to ešte naplno nevlastním.

Aj to moje hľadanie, a my vieme, že hľadáme Ježiša Krista, môže byť dvojaké. Môžeme ho hľadať s láskou, pretože vieme, že jedine Ježiš Kristus nám môže dať skutočne to pravdivé naplnenie. Už toľké roky žijeme z Eucharistie, z Božieho slova, môžeme povedať, že v spoločenstve s Ježišom. A práve preto každý deň prichádzame a hľadáme stále viac a viac. Pretože v Kristovi môžeme stále nachádzať viac a viac.

To druhé hľadanie je o otázke môjho strachu. My vieme, že človek sa v hriechu akosi viac skrýva. Hanbí. Veľmi pekný príklad nám o tom podáva kniha Genezis. Keď Adam zhrešil. Pre svoj hriech sa skrýval pred Bohom. Vedel, že žije v spoločenstve s Bohom a predsa sa bál, skrýval. Pre svoj hriech. Aj my sa pre svoj hriech niekedy viac skrývame za to svoje ja. A nenapĺňame svoj život Ježišom Kristom prítomným v Eucharistii.

Tou druhou otázkou je – čo hľadám alebo lepšie povedané, koho hľadám. My vieme, že ak hľadáme nejakú vec, tak vec patrí tomu, kto ju nájde. Ale s osobou to už nie je také jednoduché. Osoba totiž nepatrí mne. Len jej rada, pomoc, ktorej sa mi dostalo. Osoba ostáva osobou.

No ak hľadám Krista vo svojom živote, to je tiež trochu iné. On sám sa nám ponúkol ako dar. Práve vtedy, keď uprostred apoštolov ustanovil na Zelený štvrtok Eucharistiu. „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. ... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás... toto robte na moju pamiatku.“ To sú tie slová, ktoré kňaz vyslovuje pri každej svätej omši. „Vezmite a jedzte z neho všetci... vezmite a pite z neho všetci.“ Eucharistický dar, ktorý nám dáva sám Ježiš Kristus.

Hľadanie môže byť niekedy bolestné. Pretože určite zažívame v živote aj chvíle, keď sme sa vzdialili svojím životom, svojimi hriechmi od Boha. Od Ježiša Krista. Návrat späť je niekedy bolestnejší, ako čokoľvek iné. Dokážeme pretrpieť veľa bolesti po telesnej stránke. Ale uznať si vinu, priznať svoj hriech, to je niekedy bolestnejšie, ako fyzická bolesť. Pretože vtedy sa tak veľmi ozýva pýcha nášho ľudského ja.

Nielen hriech spôsobuje našu vnútornú bolesť pri návrate. My pri modlitbe radostného ruženca rozjímame o poslednom tajomstve. Mária s Jozefom stratili malého Ježiša. Akú bolesť museli prežiť, koľko strachu, smútku, kým ho našli. Hľadanie bolo oveľa dlhšie ako samotné nájdenie. Ale potom radosť z nájdenia v chráme bola oveľa väčšia ako samotná bolesť.

To isté by sme mali prežiť i my, ak stratíme na istý čas zo svojho života Ježiša Krista. Ak prerušíme naše spoločenstvo s ním. Koľko radosti dokáže človek prežívať po takej sviatosti zmierenia! Keď po svojom poblúdení znova nájdeme to, čo sme hľadali a nemohli sme sa k tomu dostať pre svoje hriechy. Mnohé spovednice, najmä počas vianočných a veľkonočných sviatkov, by vedeli o tom rozprávať.

A napokon tretia otázka – prečo hľadám. Aj tu môžem odpovedať dvojako. Hľadám len preto a vtedy, keď potrebujem, pretože sám možno ďalej nevládzem. Alebo hľadám stále a aj vtedy, keď mi nič nechýba, hľadám preto, aby som sa poďakoval aj za krásne chvíle svojho života. Za všetko, čím ma obdaroval Boh. Čím ma požehnal.

Snažme sa, aby sme aj to naše hľadanie prežívali práve v odpovedi na tieto tri otázky – či naozaj hľadám, koho hľadám a nakoniec prečo hľadám. Hľadám preto, lebo nikdy nemôžem povedať, že by som už nepotreboval hľadať. Lebo som na ceste po celý svoj život ako pútnik putujúci do Božieho kráľovstva. Koho hľadám? Ježiša Krista, lebo je cestou do Božieho kráľovstva. A prečo? Pretože v ňom je moja spása a večný život.

(sb -vzs)