V nedeľu 15. augusta si celá Cirkev pripomína usnutie – smrť Panny Márie, jej pohreb i nanebovzatie. Podľa starokresťanského učenia Kristus telo svojej matky na tretí deň vzkriesil a anjelmi dal preniesť do neba. Tradícia o nanebovzatí má pôvod v cirkevnom učení už od 5. storočia.

Na Východe sa slávil tento sviatok už v 3. storočí, na Západe od 7. storočia. Bol postavený na úroveň Veľkej noci, Turíc a Vianoc.

Aj napriek tomu, že žiaden z evanjelistov neopisuje, neuvádza smrť Panny Márie, sviatok sa vždy tešil mimoriadnej úcte veriacich. Nanebovzatie Panny Márie je jedným zo základných článkov katolíckej náuky o Panne Márii. Potvrdil ho pápež Pius XII. roku 1950. K tomuto mariánskemu sviatku sa vzťahuje svätenie kvetov a plodov.

Čo znamená Mária v dnešnom svete, v dnešnej dobe pre nás?

Ak sa o dnešnom svete hovorí, že je svetom dialógu, musíme vedieť, že základom každého dialógu je dialóg Boha s človekom a človeka s Bohom. Aj v Máriinej škole sme svedkami takéhoto dialógu. Práve Mária nás učí, ako ho treba správne viesť:

• pýta sa Boha, ale nedáva úskočné, zákerné otázky, aj keď pri zvestovaní nie všetkému rozumie,

• má pochybnosti, ale neodmieta vysvetlenie,

• má obavy, ale dôveruje Bohu a dáva sa mu k dispozícii,

• poznáva, že Boh je Bohom dialógu a rešpektuje slobodu človeka. Mária bola schopná porozumieť, že reč Boha a reč človeka, keď sú vo vzájomnom dialógu, musí byť rečou lásky. Láska je totiž spoločným menovateľom reči Boha i človeka. Láska je prístupná každému. Mária sa vlastne stotožňuje s modlitbou, tak ako to neskôr Kristus naučil apoštolov i nás v modlitbe Otče náš. Buď vôľa tvoja, príď kráľovstvo tvoje... To je vyjadrené v Máriiných slovách: – Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

Mária nosila vo svojom živote Krista – Boha. A naopak, môžeme povedať, že Boh nosil životom ju. Dala sa viesť anjelovým posolstvom, všetko vedela zniesť, všetko dúfala, všetko pretrpela... lebo sa nechala viesť Bohom celým svojím životom.

Panna Mária sa stala ateliérom Ducha Svätého. Božský umelec v nej vytvoril najkrajšie umelecké dielo.

Ona stojí vždy v službe Božej. V službe Ježiša Krista. Stojí v úzadí za svojím Synom, ale jej slovo má veľkú váhu. Veď si len spomeňme, čo hovorí svadobčanom v Káne Galilejskej, keď nemajú vína. „Urobte všetko, čo vám povie“. Ukazuje ten správny smer, ktorý človek potrebuje na všetkých svojich cestách života. Sama nie je cestou, pretože jedinou cestou je Kristus, ona je orientačným bodom na nej. Sama šla Kristovou cestou pred nami. Keď sa jej stalo, že stratila Krista v Jeruzaleme, ihneď ho hľadala. Aj v tomto je nám Mária príkladom. Aj my si máme počínať podobne, keď ho stratíme. Mária nám vždy ukáže, kde ho nájdeme. V chráme. Ona nás vždy orientuje smerom na Krista – Boha i človeka. Práve vtedy, keď v dejinách Cirkvi bola spochybňovaná dogma, že Ježiš je Boh i človek zároveň, že je Bohočlovek, práve vtedy Cirkev prehlásila, že Mária je Theotokos. Matka Božia. Mária teda len posilňuje našu vieru v Ježiša Krista.

Mária je obrazom intímnej blízkosti s Kristom. Obrazom blízkosti Stvorenia so Stvoriteľom. Blízkosti človeka a Syna živého Boha. Mária a Kristus – to sú dve srdcia, ktoré majú čo povedať ľuďom v každej dobe.

Ak človek tvrdo pracuje, urobia sa mu mozole. Na tom nie je nič zlé. Horšie by bolo, keby sa nám takéto mozole urobili na srdci, keby nám stvrdlo srdce. Kvôli tvrdosti srdca môže človek veľmi rýchlo duchovne zahynúť. Ale vždy tu máme nádej na záchranu. Pretože Božia blízkosť obmäkčí aj zatvrdnuté srdce. Máriine srdce nikdy nezatvrdlo, lebo žilo blízko srdca Ježišovho. Ak si zachováme úctu k Márii, ona nás naučí žiť v blízkosti Ježišovho srdca a aj my si zachováme po celý život citlivé, milosrdné, jemné srdce.

Mária je pre nás prototypom, vzorom nášho ľudského života. Boh zveril svoje Slovo – svojho Syna – Márii. Ona je ozvenou tohto jeho slova. „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ – tak znie časť Máriinho Magnifikátu. Boh ju urobil veľkou, lebo ona mu to umožnila svojou malosťou. Mária nás učí, že naša kariéra v Božích očiach má smerovať vždy skôr smerom nadol ako nahor.

Mária stojí v celých dejinách spásy. Začiatok a koniec. Na počiatku pri zvestovaní i na konci – na Turíce. Celý život spolupracuje s Duchom Svätým. Aj my máme tak ako Mária spolupracovať s Duchom Svätým.

Jediným záujmom, jedinou radosťou Panny Márie bol jej Syn a zároveň Boží Syn – Ježiš Kristus. Keď po tom všetkom vystúpil do neba, ani jej myšlienky už neboli tu, ale v nebi.

Blížiaci sa sviatok Nanebovzatia Panny Márie nám nehovorí o tom, či Božia Rodička zomrela, ale o jej stretnutí so svojím Synom v nebi.

Mária bola s Ježišom neustále spojená. Dala mu život. Opatrovala ho ako dieťa. Starala sa o jeho živobytie. Stála pod jeho krížom. Neutiekla ako apoštoli, ktorí sa báli. Verila v neho, aj keď bol opustený všetkými a potupený na kríži. Pretože mu tak veľmi patrila, smela ho po skončení životnej púte nasledovať. Teraz je v nebeskej blaženosti so svojím Synom. Pretože Syn je Kráľom neba a ona je mu celkom blízka, voláme ju nebeskou Kráľovnou.

(sb-vzs)