V prvú augustovú nedeľu sa v Kostole svätého Jozefa v VIII. obvode Budapešti konala pravidelná svätá omša v slovenskom jazyku, ktorú organizovala Slovenská samospráva Jozefova na čele s predsedníčkou Monikou Szelényiovou. Zišli sa na nej veriaci z hlavného mesta a Dabašu-Šáre, omšu slúžil páter Jakubrafael Blahoslav Patay, slovenský kapucín pôsobiaci v Maďarsku. Na tichej svätej omši liturgické čítania predniesla a miništrovala Beáta Erdeiová.

Páter Jakubrafael sa po privítaní prihovoril veriacim Slovom Pána z Evanjelia podľa Matúša, kapitoly 14 o tom, ako Ježiš na pustom mieste uzdravoval chorých a nasýtil zástupy ľudí. „Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.“ (Mt 14, 19-21)

Keďže v kostole práve prebieha rekonštrukcia, páter kázal v blízkosti veriacich, medzi lavicami. Dokonca mu to lepšie vyhovovalo, lebo takto mal bezprostrednejší kontakt s účastníkmi svätej omše. V úvode kázne konštatoval: ‒ Dnešné Božie slovo je veľkým pozvaním k tomu, aby sme sa nechali Bohom živiť.

Zamyslel sa nad tým, že v súčasnosti prežívame zaujímavú dobu. Ľudia si v čase pandémie koronavírusu nevedia plánovať život, lebo sa neustále menia podmienky a nariadenia. Mnohí strácajú nádej. Položil otázku: ‒ Môže sa na toto Pán Boh dívať? Môže. A môže v tom niečo spraviť? Môže, aj chce. Pre nás ako pre kresťanov, čiže pre ľudí nádeje, je toto vynikajúci čas, pretože sa môžeme učiť dôvere, nádeji a viere. To sú kľúče, ktoré máme od Pána Boha a otvárajú nám Nebeské kráľovstvo.

Kapucínsky brat kázal o tom, že ľudia príliš hľadajú svoje ľudské istoty, ktoré nám však Pán Boh nedáva. Na to, aby sme sa mohli spoľahnúť na Neho, potrebujeme zakúsiť svoje vlastné hranice, svoju nemožnosť. Niekedy aj utrpenie. Je veľká škola naučiť sa dôverovať, je to jedna z najťažších vecí v živote. ‒ Božie slovo a životné situácie, keď prichádzame na svoje hranice, nie sú tu preto, aby sme prežívali zúfalstvo, ale preto, aby sme ich odovzdávali do Božích rúk. Tam, kde človek končí, môže prísť na rad Božie konanie. Môžeme byť svedkami zázrakov. Väčších, menších, rôznych. Ja vás aj seba chcem pozvať v túto nedeľu, aby sme Pánu Bohu poďakovali za všetko to dobré, za všetky dary, ktoré máme a ktoré sme dostali, ale zároveň aby sme ho prosili o silu nezabudnúť na jeho prítomnosť, keď prídu chvíle, ktoré budú pre nás ťažké, ‒ uviedol vo svojej kázni páter Jakubrafael.

Na sv. omši sa veriaci modlili za ťažko chorého manžela farárky slovenského evanjelického zboru v Budapešti Hildy Gulácsiovej Fabuľovej Imricha Gulácsiho.

Po sv. omši sa na fare konalo agapé, na ktorom odznelo, že nasledujúca slovenská sv. omša sa uskutoční v nedeľu 5. septembra, pričom pri príležitosti Medzinárodného eucharistického kongresu 8. septembra o 17. hod. v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha bude celebrovať slávnostnú svätú omšu arcibiskup metropolita Košickej arcidiecézy mons. Bernard Bober.

(vzs)

Foto: Monika Szelényiová