Maďarský volebný systém – či už v Uhorsku alebo v potrianonskom Maďarsku až do 90. rokov 20. storočia – nevynikal demokratickým duchom. Výrečným príkladom jeho (ne)kvality je interpelácia poslanca slovenského pôvodu Endreho Bajcsy-Zsilinszkého vznesená na ministerského predsedu dňa 2. decembra 1942.

Čoho sa týkala? Po maďarskej okupácii vojvodinskej Báčky v apríli 1941 ihneď vyhnali Srbov usídlených tam po roku 1918 (podobne ako na južnom Slovensku v 1938). To maďarským šovinistom nestačilo a začiatkom roka 1942 začali krvavé protisrbské a protižidovské represálie na území titelského okresu a v Žabljaku, ktoré pokračovali 21. januára v Novom Sade. Maďarskí vojaci a žandári ľudí zabíjali priamo na ulici alebo ich hromadne vodili na brehy riek Tisa a Dunaj, kde ich strieľali, zabíjali sekerami a hádzali mnohých ešte živých cez ľadový otvor do rieky. Dovedna tam v tom čase maďarské orgány povraždili alebo popravili 3 309 osôb, z toho bolo 490 starých ľudí a 147 detí. Bolo medzi nimi aj niekoľko miestnych Slovákov.

Odvtedy ubehol takmer rok a Bajcsy-Zsilinszky sa odvážil pripomenúť predsedovi vlády Miklósovi Kállaymu jeho vlastné slová, že vtedy „zahynuli aj nevinní ľudia, a sľúbil zaviesť proti previnivším sa proti maďarským zákonom zodpovedajúce prísne retorzie, čo sa do dnešného dňa ešte nestalo“. Počas Zsilinszkého vystúpenia parlament pripomínal obrovský roj útočiacich, zúrivých, bodajúcich sršňov. Neumožnili mu rozprávať bez prerušovania, neustále mu skákali do reči, ozývali sa posmešné a znevažujúce výkriky, nedovolili mu reč dokončiť. Pritom jeho interpelácia vôbec nebola protimaďarská, volal po akom-takom dodržiavaní platných zákonov vtedajšieho hortyovského Maďarska, ktoré neoplývali veľkou mierou demokracie.

Tak „demokraticky“ dopadla aj jeho interpelácia. Na jej zneváženie vytiahli páni poslanci zo záhrobia Ondriša Áchima. Bolo počuť tieto výkriky: „Niekto zavraždil aj Áchima z osobnej pomsty, a teraz uráža honvédov“. A na Zsilinszkého slová, že v Novom Sade zostali vdovy sa ozvalo: „Maďarský sedliacky vodca umrel, aj on mal vdovu“, tiež „Andreja Áchima zákerne zastrelil! (...) Hovorte o vdove Andreja Áchima!“. Darmo sa snažil poslanec pokračovať, predsedajúci to ukončil slovami: „Čas vymedzený na prejav pána poslanca Bajcsy-Zsilinszkého sa minul, nech neprerušuje, lebo ho pokarhám“.

Nuž, náš Ondriš prehovoril aj po tridsiatich rokoch...

Jozef Schwarz