Dňa 17. júla sa uskutočnila pri hrobe Jozefa Viktorina vo Vyšehrade pietna spomienka, ktorú organizovala Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti v spolupráci s Maďarským národným múzeom – Múzeom kráľa Mateja. Účastníkov privítala predsedníčka slovenského voleného zboru VIII. obvodu Monika Szelényiová. K početným prítomným sa prihovorili aj Péter Gróf z Múzea kráľa Mateja a Kazimír Kápolnai.

Rád by som pripomenul, čo som objavil v archíve Ľudových novín. „Slovenská samospráva Budapešti (SSB), Slovenská menšinová samospráva VIII. obvodu hlavného mesta a Samospráva obce Vyšehrad (Visegrád) usporiadali 19. septembra 1999 spomienkovú slávnosť pri príležitosti 125. výročia úmrtia Jozefa K. Viktorina (1822 – 1874). K pietnej spomienke významného predstaviteľa slovenskej literatúry a kultúry a zároveň dôležitej postavy maďarskej kultúrnej histórie došlo vo Vyšehrade, kde niekoľko rokov pôsobil ako farár a kde je pochovaný (…) Dovŕšením spomienkového dňa bolo mini-sympózium, čiže fundované prednášky pracovníka miestneho Múzea kráľa Mateja Pétera Grófa, predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimíra Kápolnaiho“. Bolo to pred 22 rokmi!

Vďaka neúnavnej činnosti pánov Kápolnaia a Grófa pravidelné spomínanie na Jozefa Viktorina sa stalo významnou udalosťou. Táto popredná osobnosť slovenského národného života a uhorskej kultúrnej histórie 19. storočia si to zaslúži. Zvýrazňujem slovo – uhorskej, pretože J. Viktorin považoval Uhorsko za spoločnú vlasť Slovákov i Maďarov. A v prípade Vyšehradu dokonca i Nemcov, ktorí tu žili v prevahe.

Impulzom vo zviditeľnení Viktorina bol rok 2012. Vtedy som do Ľudových novín okrem iného napísal: „A tak 17. marca sa schádzajú účastníci Pamätného dňa Jozefa Viktorina organizovaného pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia. Miestom je konferenčná sála kráľovského paláca vo Vyšehrade. Pred vchodom čítam na mramorovej tabuli (po maďarsky), že práve tu podpísali 15. februára 1991 zmluvu o vzniku Vyšehradského zoskupenia V3. Sem smerujú kroky účastníkov prvého podujatia dnešného pamätného dňa – konferencie s názvom J. Viktorin a doba, v ktorej žil a pracoval. Jej organizátormi sú Múzeum kráľa Mateja Korvína pri Maďarskom národnom múzeu, Dom osvety kráľa Mateja Korvína a Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti – Jozefova. Privítal nás archeológ, muzeológ a vedecký pracovník Maďarského národného múzea Péter Gróf. (…) So záverečnou prednáškou o J. Viktorinovi – katolíckom kňazovi, literárnom pracovníkovi, vydavateľovi, spisovateľovi a mecenášovi vystúpil predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai. Na mieste som sa dozvedel, že pán Kápolnai je aj dobrý duch peštianskej slovenskej minulosti.“

Neúnavný K. Kápolnai pokračuje… V miestnej škole, ktorú dal zo starého kostola prebudovať práve J. Viktorin, pribúda na jeho počesť zásluhou K. Kápolnaia pamätná tabuľa aj v slovenčine (2013) a júlové vyšehradské spomienky na Viktorina získavajú od roku 2014 trvalé miesto v spravodajstve Ľudových novín (júlový rozhovor s K. Kápolnaiom). Pripomeňme si titulky. V roku 2015 – „Spomienka na Viktorina vo Vyšehrade“. V roku 2016: „Úryvky z dejín Vyšehradu“. V marci roku 2017 som pri príležitosti 145 rokov od smrti J. Viktorina napísal: „Plodné roky života Jozefa Viktorina na pravom brehu Dunaja“ a júlové stretnutie v r. 2017 ĽN nadpísali: „Spomienka na Jozefa Karola Viktorina“. A nasledujú, rok po roku, „Pamätajme na Viktorina – nielen na Vyšehrade“, „Slováci z Maďarska opäť na Vyšehrade“ a minulý rok informácia mala titulok „Stálica pamäťovej mapy pešťbudínskych Slovákov“.

Tohtoročná spomienka na Jozefa Viktorina sa opäť vydarila. Poďakovanie patrí predovšetkým Slovákom z VIII. obvodu Budapešti a Múzeu kráľa Mateja a vyšehradskej samospráve. Verím, že budúci rok, keď si pripomenieme 200 rokov od narodenia Jozefa Viktorina, aktívne prispejú do spoznávania a prehlbovania jeho odkazu aj Slováci zo Slovenska, najmä jeho rodná obec Zavar. Taktiež dúfam, že úspešne dokončia rekonštrukciu školy vo Vyšehrade a my sa vrátime aj na školský dvor k slovenskej pamätnej tabuli na počesť Jozefa Viktorina, jedinej mne známej pamiatke na nášho veľkého muža v Maďarsku v slovenčine. Kiežby podobné pribudli v jeho pôsobiskách v Starom Budíne, Budíne – Vodnom Meste a v Ostrihome.

Jozef Schwarz

Foto: autor