Pred sto rokmi vyšlo v Békešskej Čabe prvé takzvané „dolnozemské“ vydanie Tranoscia. Pri tejto príležitosti otvorili 30. októbra v Áchimovej sieni Čabianskeho slovenského oblastného domu výstavu Tranovského kancionálov.

Expozícia predstavuje spevníky z 18. a 19. storočia z centra mesta a z mestských častí Meder, Vinice, Fíneš a Gerly, ako aj zapožičané exempláre od zberateľa starožitností Gábora Mestera, a dokonca aj košíky, v ktorých čabianske ženy v 19. storočí nosili do domu Pána svoje kancionály s medeným obalom a prackou.

Predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely povedal, že prvý čabiansky Tranoscius vydali pred 100 rokmi, ale v meste je prítomný od jeho osídlenia Slovákmi, teda už viac ako 300 rokov. Spevníky v slovakizovanej češtine si priniesli z územia dnešného Slovenska. Kancionál Cithara Sanctorum prvýkrát vydal v roku 1636 evanjelický farár Juraj Tranovský (1592 Tešín – 1637 Liptovský Mikuláš), po ktorom je zbierka duchovných piesní pomenovaná.

O. Kiszely zdôraznil, že počas nepretržitého vývoja mesta Čabania z Tranoscia čerpali silu, vždy sa tešil veľkej úcte, poskytoval usmernenie v šťastných časoch i v ťažkých chvíľach. Preto je táto výstava skôr duchovného ako historického rázu. Uctievaní farári ako Ľudovít Haan, Ladislav Linder, Ľudovít Žigmund Szeberényi a Július Dedinszky na vystavených paneloch „porozprávajú“ svoje príbehy o tom, čo znamenal tento spevník pre obyvateľov Čaby.

O. Kiszely povedal, že békeščabiansky je jeden z posledných evanjelických cirkevných zborov, kde sa na nedeľných slovenských bohoslužbách a pondelkových ranných modlitbách spieva z Tranoscia. Dodal, že hoci služby Božie nie sú veľmi navštevované, počet mladých veriacich sa zvyšuje, čo svedčí o tom, že tento spevník má nielen minulosť, ale aj budúcnosť.

Tranoscius sa od roku 1636 neustále rozširoval a v čase prvého vydania v Čabe bol už viac-menej ustálený, obsahoval viac ako tisíc piesní. Keďže sa na jeho zostavovaní podieľali aj čabianski evanjelickí farári, mnohé piesne pridali alebo odstránili, právom ho možno považovať za čabiansky slovenský spevník a nie náhodou je Tranoscius zaradený aj do zbierky hodnôt Békešskej Čaby.

Na vernisáži slúžil slovo Božie v slovenskom jazyku senior južnobékešského dištriktu Zoltán Nagy.

„Keby tunajší čabiansky ľud mal vymenovať svoje najdrahšie poklady, som si istý, že Tranoscius by bol medzi nimi. Preto ja sám prežívam veľmi zlé chvíle, keď ku mne niekto príde a povie: máme tu nejaké staré knihy, ale ich už nikto nepoužíva.“ Dodal, že vystavené knihy nemajú žiadnu hodnotu, ak ich nepoužívame, vyhodíme ich, alebo ich niekomu darujeme. Stratia svoj význam. „Ako apoštol Pavol napísal, poklady sú v hlinených nádobách, aby sa ukázala tá nesmierna moc, čo je od Boha a nie z nás.“ Brat senior dodal, že je vhodný čas na oslavu tých, ktorí ako hlinené nádoby dali hodnotu týmto knihám – farárov na dôchodku, ktorí dlhé roky hlásali slovo Božie v našej prekrásnej čabianskej slovenčine. „Nech oslavujeme tak, aby dedičstvo, ktoré nám oni odovzdali, bolo pre nás vzácne a hodnotné. Otvárajme si Tranosciá, lebo v ich spevoch sú vzácne učenia evanjelia.“ Ak to tak činíme, zistíme, aké pravdivý je citát apoštola Pavla z 2. listu Korintským: ... z temnosti zažiari svetlo.

Po kázni a modlitbách O. Kiszely poďakoval zástupkyni generálneho konzula SR v Békešskej Čabe Nine Eliášovej za pomoc pri úprave slovenských textov nielen výstavy, ale aj publikácií čabianskej slovenskej samosprávy.

Na vernisáži sa zúčastnila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá vo svojom príhovore vyzdvihla podstatu Tranoscia a evanjelickej cirkvi na Dolnej zemi. „Čabania vždy hľadali perspektívne novinky v slovenskom verejnom živote a vždy našli oblasti, v ktorých môžu efektívne a dobre pracovať v meniacich sa podmienkach.“ Predsedníčka CSSM na podnet miestnych Slovákov vyjadrila vďaku farárom, ktorí slúžili v kruhu slovenských evanjelikov v Békešskej Čabe a na jej okolí. CSSM udelila ďakovný list Pavlovi Kovácsovi, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol slávnosti zúčastniť, Pavlovi Albertovi Kutyejovi a Ondrejovi Petrovi Aradimu. Milé prekvapenie a darčeky boli prejavom úcty a vďaky za celoživotnú službu medzi slovenskými evanjelikmi na Dolnej zemi.

Výstava bude otvorená do konca novembra.

(BPL)

Foto: autor