V ostatných rokoch sme v spravodajstvách o púti do Zalaváru, niekdajšieho Blatnohradu, vždy čítali o nebývalých horúčavách. Ani tohto roku tomu nebolo inak, hoci na miesto, kde dokázateľne pobudli niekoľko dní, možno mesiacov, a zanechali nezmazateľné stopy slovanskí vierozvestcovia sv. Konštantín, neskôr Cyril, a sv. Metod, sme sa vybrali 20. júna.

Opäť, po 17-krát, do Zalaváru odcestovala početná skupina budapeštianskych Slovákov a Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena. Spomienkovú slávnosť poctili svojou prítomnosťou 1. tajomník Veľvyslanectva SR v Budapešti Marián Varga, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik.

Po úvodných štátnych hymnách v prednese zboru Ozvena pod taktovkou dirigenta Ádáma Balázsa Galambosa prítomných privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) Edita Hortiová. Pripomenula, že máme za sebou veľmi dôležité obdobie, voľby do národnostných samospráv. „Písali sme, agitovali, navštevovali voličov žijúcich v jednotlivých obvodoch a prosili ich, aby nezabúdali na svoj pôvod, keď pôjdu voliť. Môžeme povedať, že sme vyhrali. V Budapešti budú slovenské samosprávy skoro vo všetkých obvodoch a to je veľký úspech,“ konštatovala predsedníčka SSB. „Dobre sme sa modlili a dedičstvo sv. Cyrila a Metoda nesieme ďalej. Za prvé slovanské modlitby ďakujeme svätým Cyrilovi a Metodovi. Moravské knieža Rastislav vyslal v roku 862 odkaz: Náš národ je pokrstený, ale nemáme učiteľa. Nerozumieme gréckemu a latinskému jazyku. Nepoznáme písané písmo, ani jeho význam. Pošlite k nám učiteľov, ktorí nás naučia sväté písmo. Cisár Hadrián II. na túto úlohu vybral práve Konštantína a Metoda, dvoch veľmi vzdelaných bratov. Po grécky hovoriacich, ale aj slovanské jazyky ovládajúcich mladých ľudí, vierozvestcov, ktorí sa pustili do práce. Na Veľkú Moravu prišli v r. 863. Vytvorili hlaholiku, preložili do staroslovienčiny mnohé časti biblie, náboženské a literárne texty. Cestou do Ríma sa v r. 867 zastavili tu v Blatnohrade v kniežatstve Koceľa, kde krátko vyučovali. Konštantín v Ríme ochorel a roku 869 zomrel. Sv. Metod sa o dva roky vrátil sám na Veľkú Moravu, kde spravoval cirkev a založil učilište. Stal sa arcibiskupom, vymenoval ho sám pápež,“ povedala Edita Hortiová a poukázala na skutočnosť, že sa tešíme pohľadu na krásnu sochu, dielo Ľudmily Cvengrošovej, ktorá zdobí tento park od roku 2013 vďaka Slovenskej samospráve Budapešti a pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice slovenskej a vedenia obce Zalavár, ako aj na informačnú tabuľu v slovenskom jazyku a na prototyp sochy v aule budapeštianskej slovenskej školy, ktorý slúži ako vzor pre našich študentov.

Edita Hortiová informovala účastníkov slávnosti o ďalších možnostiach rozvíjania odkazu dvoch vierozvestcov, a to prostredníctvom medzinárodnej organizácie Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Zlíne (v Českej republike), ktorej cieľom je vytvoriť medzinárodnú východoeurópsku púť sv. Cyrila a Metoda, ktorá spĺňa podmienky na to, aby ju zaradili medzi púte uznávané Radou Európy. Okrem viacerých krajov, miest a organizácií v Čechách a na Slovensku sa do jej činnosti zapojilo sedem krajín, Slovenská samospráva Budapešti je jej pridruženým členom. Podľa predsedníčky SSB by túto iniciatívu mohli podporiť aj iné slovenské, ale i tunajšie bulharské samosprávy. „Ešte sa nám nepodarilo vytvoriť tím, ktorý by sa projektom medzinárodnej spolupráce v Maďarsku zaoberal. Pritom spĺňame všetky podmienky, ktoré sú k tomu potrebné. Organizujeme oslavy, púť, v škole prebieha výučba o činnosti sv. Cyrila a Metoda, na túto tému sa konala výtvarná súťaž, výstava známok, teda do zachovania tradície je zapojená aj mládež. Tu v historickom parku aj v súčasnosti prebieha archeologický výskum pod vedením vedúcej muzeologičky Maďarského národného múzea Dr. Ágnese Ritoókovej. Dúfajme, že sa nám to v nastávajúcom volebnom období podarí,“ konštatovala predsedníčka SSB.

Náš predstaviteľ v maďarskom parlamente vo svojom príhovore okrem ocenenia dedičstva svätcov pre Slovanov a tým aj pre našu národnostnú komunitu v Maďarsku hodnotil výsledok volieb do národnostných samospráv v Maďarsku. „Podľa dostupných údajov sme ich zvládli úspešne, veď za 80-percentnej účasti sme si zvolili dokopy 115 miestnych, 6 župných a jednu celoštátnu samosprávu. Z vyše 12 tisíc voličov prišlo hlasovať viac ako deväťtisíc. ... Avšak aj naďalej bol veľmi vysoký pomer neplatných hlasov, ktorý dosiahol niečo cez 15 percent. Práve preto si myslím, že hoci by sme mohli byť spokojní s úspešnými voľbami, aj tentokrát by sme mali skúmať príčinu vysokého počtu neplatných hlasov. Aby sme sa v budúcnosti vyhli nedostatkom, ktoré ich zapríčinili. Ale jedno je isté. Naša komunita zostáva živá a aj v nasledujúcich rokoch budeme mať ľudí, ktorí sa môžu starať o pestovanie odkazu našich predkov a môžeme sa s nimi stretávať každoročne tu, pri súsoší zakladateľov našej písomnej kultúry,“ konštatoval parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik.

Po slávnostných príhovoroch prišiel rad na kladenie vencov, ktoré za zvukov hudby položili k piedestálu súsošia predstavitelia CSSM, SR, SSB, parlamentný hovorca, starosta obce Zalavár József Lucz, spevácky zbor Ozvena i jednotlivé budapeštianske volené zbory.

Ako tradične, oslavy pokračovali v Kostole kráľovnej posvätného ruženca v Zalaváre. Sv. omšu slúžil vdp. Stanislav Brtoš z Ružomberka. Medzi Slovákmi v Maďarsku pôsobil niekoľko rokov a najmä v hlavnom meste a okolitých obciach si ho veriaci veľmi obľúbili. Pri sv. omši mu asistoval vdp. Vince Bengyák z obce Miháld, ktorého si vážime za to, že nás pravidelne víta v Zalaváre. Rodák z Veľkých Štitár pri Nitre síce desaťročia slúži v Maďarsku, no dodnes vynikajúco hovorí po slovensky. „Doma som bol Maďar, v Maďarsku som Slovák,“ povzdychol si počas rozhovoru pri obede s veľavravným úsmevom. Z evanjelia čítala Margita Tóthová Urbaničová. Dôstojný pán S. Brtoš vo svojej kázni vychádzal z evanjelia podľa Marka, v ktorom sa hovorí, čo máme robiť, aby sme mohli byť obyvateľmi Božieho kráľovstva. Obsahuje pripodobenia o tom, že keď človek vhodí semeno do zeme, to vzklíči a rastie, či ho sledujeme alebo nie, či je deň alebo noc. S. Brtoš prirovnal dielo slovanských vierozvestcov k horčičnému semienku, ktoré patrí medzi najmenšie semienka na zemi. Keď sa zaseje, vzíde, vyrastie, je schopné narásť tak, aby zatienilo ostatné byliny. Na jeho konároch môžu hniezdiť nebeské vtáky. Toto podobenstvo je vyjadrením Kristovho odkazu svojim učeníkom, aby išli do sveta, krstili ľudí, aby tí boli bližšie k Božiemu kráľovstvu. Túto úlohu dal aj „našim predkom vo viere, našim učeníkom Cyrilovi a Metodovi. Prijali výzvu, ponuku, aby priniesli Kristovo posolstvo, Kristovu zvesť v jazyku, ktorému rozumeli tunajší ľudia.“ Otec Stanislav prirovnal vierozvestcov k misionárom. „Ak Kristus prirovnával podobenstvo Božieho kráľovstva k semenu, ktoré vyrastie v bohatý ker, tak môžeme povedať, že práve oni, Cyril a Metod, obohatili strom života o nové ratolesti slovanských národov. To, čo dokázali oni, sa nepodarilo hocikomu.“ Slovanské národy dostali vďaka nim zvestovanie Kristovho odkazu v podobe liturgických kníh v dobe, keď ich ešte mnohé ďalšie, väčšie národy nemali vo vlastnom jazyku a museli na ne čakať dlhé roky, stáročia, keď sa namiesto latinčiny začala používať národná reč. Preto sa títo dvaja muži stali spolupatrónmi Európy. Dôstojný pán vyzval prítomných v Kostole kráľovnej posvätného ruženca v Zalaváre, aby prosili o zachovanie dedičstva sv. Cyrila a Metoda, aby sme i naďalej mohli pestovať tento úžasný ľudský poklad a svätili svätú omšu v materinskom jazyku.

Erika Trenková

Foto: autorka