Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) usporiadal 25. až 27. novembra v penzióne Gápeľ v Nízkych Tatrách konferenciu pod názvom „Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?“. Tentoraz bola venovaná slovenskému verejnému životu v Maďarsku, pričom organizátor sa postaral aj o priestor na diskusiu.

Konferencia sa do roku 2020 konala v priestoroch doškoľovacieho strediska Ministerstva spravodlivosti Maďarska v Mlynkoch. Po dvojročnej pandemickej prestávke sa uznávané a obľúbené stretnutie opäť mohlo konať. Vedenie najväčšej slovenskej občianskej organizácie v Maďarsku sa rozhodlo, že konferenciu uskutoční na Slovensku. V Hornej Lehote na strednom Slovensku hlavnou témou prednášok bola najmä minulosť a cez ňu načrtnutie blízkej budúcnosti slovenskej národnosti v Maďarsku. Moderátorom bol konateľ Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm s. r. o. Imrich Fuhl, ktorý po každom bloku dal príležitosť na výmenu názorov, diskusiu.

„Kto chce pochopiť prítomnosť, musí poznať minulosť“

Po hymnickej piesni Daj Boh šťastia tejto zemi sa prítomným prihovorila predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. Svoje vystúpenie začala tým, prečo sa konferencia koná na Slovensku. Poďakovala sa prednášajúcim za účasť a pozdravila prítomných. „Keďže sme mali obmedzené kapacity, nemohli prísť všetci prihlásení. Im sa ospravedlňujeme a čakáme ich o rok v Mlynkoch,“ spomenula predsedníčka ZSM. „Dva roky sme nemohli usporiadať konferenciu. Za ten čas sa stalo veľa vecí, ktoré ovplyvnili nielen náš osobný život, ale aj život slovenskej národnosti v Maďarsku. Je veľmi náročné vyrovnať sa s týmito zmenami a je ešte náročnejšie pokračovať tam, kde sme vtedy prestali. Tie dva roky boli ťažké. Nie vo všetkom sa už dá pokračovať, v mnohých oblastiach musíme začať odznova.“ R. Egyedová Baráneková zdôraznila, že je dôležité poznať minulosť a poučiť sa z nej. Tieto vedomosti môže jedinec využiť nielen k osobnému napredovaniu, ale aj v prospech budúcnosti Slovákov v Maďarsku. Je dôležité inšpirovať sa z bohatstva predkov, žiť v súčasnosti a vytvárať možnosti pre budúcnosť. Predsedníčka najstaršej občianskej organizácie v Maďarsku sa rozlúčila s vierou, že prítomní získajú veľa informácií a impulzy pre ďalšie pôsobenie na národnostnom poli. Prítomných vo videohovore pozdravil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Andrej Stančík, v liste predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter tiež zaprial užitočné chvíle a jeho poslanec Roman Malatinec osobne zavinšoval účastníkom konferencie príjemné a plnohodnotne strávené chvíle, ako aj dostatok impulzov, ktoré im dajú silu do ďalšej práce. Poznamenal, že Slováci v Maďarsku môžu počítať s ich pomocou.

Národnostnú minulosť analyzovali experti

Prvá časť bola akousi sondou do minulosti. Úvodná prednáška Anny Divičanovej bola venovaná pôvodu a charakteristike slovenskej národnosti v Maďarsku. Profesorka Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti hovorila o období po tureckých vojnách, o osídlení územia dnešného Maďarska. Okrem iného spomenula vierovyznanie, jazyk, životosprávu prisťahovalcov a stručne načrtla vtedajší politický i školský systém. A. Divičanová zmapovala obdobie od 17. až do 20. storočia. Konferencia pokračovala prednáškou vedeckého pracovníka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Józsefa Demmela, ktorý z iného uhla predstavil Milana Rastislava Štefánika. Ide o jednu z najvýznamnejších postáv slovenských národných dejín, ktorá sa zaslúžila o vznik Československa, od roku 1991 má sochu v meste Sarvaš, keďže v rokoch 1894 až 1898 navštevoval tamojšie evanjelické lýceum a tam aj zmaturoval. V prednáške s názvom Socha a žiak, Milan Rastislav Štefánik v Sarvaši (Úvod do problematiky slovenských dejín Uhorska a Maďarska) autor poukázal na to, že Štefánikov život má mnoho vrstiev a aspektov, ktoré môžu byť významné pri skúmaní minulosti slovenskej národnosti, napríklad viacjazyčnosti evanjelických tradícií a pri analýze vzťahu severných a dolnozemských Slovákov v Maďarsku. V tomto bloku ako posledný prednášal profesor Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslav Kmeť, ktorý zhodnotil dejiny Slovákov v Maďarsku v 20. storočí. Keďže istý čas aj on pôsobil v krajine, podal výstižnú „správu“ o živote Slovákoch v Maďarsku v zmapovanom období. Stanovil niekoľko dôležitých medzníkov, cez ktoré opísal vtedajší kultúrno-politický a spoločenský národnostný svet.

„Nádej zomiera posledná“

V druhej časti konferencie sa rozoberala najmä národnostná politika. Sociológ a publicista Jozef Schwarz v prednáške s názvom Ako ďalej, (nielen) Slováci v Maďarsku? analyzoval novú Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026. Vymedzil niekoľko bodov. Opierajúc sa o ne porovnával a navrhol možné riešenia. Naznačil aj možnosť obnovenia spolupráce s Maticou slovenskou. Parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik zhrnul skúsenosti získané za prvé štyri roky pôsobenia v parlamente. Najprv opísal politickú situáciu, ktorá umožnila, aby národnosti mali zástupcov v najvyššom zastupiteľskom orgáne štátu. Vysvetlil, ako sa stane niekto parlamentným hovorcom, aké má práva a aká je jeho náplň práce. Informoval aj o činnosti parlamentného Výboru pre národnosti v Maďarsku. A. Paulik svoje doterajšie pôsobenie v parlamente zhodnotil ako úspešné.

Alarmujúce vyhliadky do budúcnosti

Tretia časť konferencie bola zameraná na kultúru a vzdelávanie. O vízii Slovenského kultúrneho strediska sa podelila predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková. Vo svojej prednáške spomenula okolnosti vzniku bývalého slovenského evanjelického kostola na Rákócziho triede, informovala prítomných o jeho pôvodnom stave, na fotografiách ukázala doterajšie rekonštrukčné práce. Svoju prezentáciu ukončila vizualizáciou a opísala, ako budú priestory zariadené a využité pre slovenskú národnosť v Maďarsku. Ďalšou prednášateľkou bola Monika Szabová. Riaditeľka Slovenskej národnostnej základnej školy v Mlynkoch hovorila o možných smeroch národnostného školstva. Podľa nej najväčším problémom v národnostných školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, sú nedostatok slovenčinárov, priestorov a financovanie. Okrem piatich škôl CSSM, sú v Maďarsku jedna materská a tri základné školy prevádzkované miestnymi slovenskými samosprávami. Ostatné výchovno-vzdelávacie inštitúcie patria k Centru prevádzkovania inštitúcií. Im hrozí, že pre menší počet detí ich pripoja k inej škole a nie je druhoradý ani odchod pedagógov do dôchodku. Spoločným cieľom by malo byť zachrániť školy, zachovať jazyk, zapojiť viac žiakov do činnosti CSSM a ZSM a vytvoriť podmienky, aby bolo učiteľské povolanie atraktívnejšie. M. Szabová zdôraznila, že najväčšie slovenské organizácie v Maďarsku neustále pracujú na tom, aby pomohli školám, treba ich však vyhľadať. Poslednou prednášateľkou mala byť riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová, ktorá sa však nemohla zúčastniť konferencie. Jej príspevok sprostredkovala predsedníčka CSSM. V prednáške Aké miesto má, resp. môže mať slovenské divadlo v živote Slovákov v Maďarsku? odznelo, že miesto v tomto roku 25-ročného Vertiga je stále neisté v živote Slovákov v Maďarsku. A. Hollerová Račková dodala, že popri vystúpeniach profesionálnej a ochotníckej zložky divadla sú dôležité aj letné divadelné tábory, či filmový seminár.

Po konferencii nasledovala večera a spoločná zábava pri hudbe. Vystúpila časť seniorskej zložky folklórneho súboru Mostár z Brezna spolu s jeho ľudovou hudbou. Famózny večer zakončilo spoločné spievanie ľudových piesní a dom tanca.

„Považujem túto konferenciu za jednu z mála, keď sa môžeme otvorene porozprávať o tom, čo sa deje, čomu sa tešíme a čo nás trápi. [...] Na otázku ako ďalej síce neodznela konkrétna odpoveď, ale som si istá, že každý si odnesie domov nejakú myšlienku, nápad a zrealizuje to. Vieme, že všetko so všetkým súvisí. To, čo sa týka slovenskej národnosti, je naša spoločná vec,“ vyhodnotila a uzatvorila R. Egyedová Baráneková 11. ročník konferencie s tým, že prvýkrát sa celé podujatie vysielalo naživo na sociálnej sieti ZSM, kde si ju záujemcovia môžu aj teraz pozrieť.

(AR)

Foto: autor, I. Fuhl

Fotogaléria

Konferenciu Ako ďalej Slováci v Maďarsku? finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Fond Gábora Bethlena NKUL-KP-1-2022/2-000774.