Pri príležitosti 75. výročia založenia prvej a najpočetnejšej slovenskej občianskej organizácie, Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) usporiadal Zväz v spolupráci so Slovenskou samosprávou XIII. obvodu Budapešti 18. Novembra v Osvetovom stredisku Attilu Józsefa oslavy s názvom Srdce na dlani.

Po zaznení maďarskej a slovenskej hymny, ako i hymny ZSM Daj Boh šťastia za hudobného sprievodu Ľudovej hudby Svrčkovci, tajomníčka organizácie Monika Szabová pozdravila prítomných a hostí, ktorým sa potom prihovorila predsedníčka, autorka programu osláv Ruženka Egyedová Baráneková. „Pred vyše 300 rokmi prišli sem Slováci za vidinou lepšieho života a za slobodnou vierou. Odvtedy je to už takmer 15 generácií a stále tu Slováci sú. Zanechali za sebou nezmazateľné stopy: postavili školy, kostoly a domy, zúrodnili zem – to všetko tu zostalo. Je to teda vyše 300 rokov. V porovnaní s tým má ZSM len 75 rokov. Ale ako si Slováci v Maďarsku počas troch storočí zachovali svoj jazyk a svoj citový vzťah k Slovensku, slovenčine, k svojmu národu a svojej národnosti, tak si takú hlbokú úctu a vďaku zaslúži aj ZSM, ale hlavne všetci tí, ktorí tu pracovali. Bola to každodenná ťažká robota, ale nedá sa to nazvať robotou, ale srdcovou záležitosťou, že slovenský jazyk a kultúru musíme zachovať,“ povedala a pripomenula, že sa vedenie Zväzu rozhodlo oslavovať bez prejavov o histórii a udeľovania vyznamenaní. Namiesto vyznamenania každému prítomnému pripli keramickú brošňu s jubilejným logom, lebo každý si zaslúži vyznamenanie za svoju prácu vykonanú v prospech Slovákov.

Spievam peknotou nadšený

Prvé darčeky dostali účastníci už hneď pri vstupe, nakoľko ZSM pri tejto príležitosti v spolupráci so spoločnosťou SlovakUm s. r. o. vydal s programom rovnomennú publikáciu, okrem toho každý účastník dostal našu prílohu Lúč.

Program sa skladal z dvoch častí. V prvom bloku prvej časti nazvanom Spievam peknotou nadšený vystúpili úspešní účastníci celoštátnej súťaže Slovenské spievanky a veršovačky Alíz Agodová, Daniel Kátai, Marta Papučeková, Anna, Žofia a Vera Komjáthiové, Margit Garajszká, Petra Ponyikaiová, Zorka Nagyová a Ľudová hudba Svrčkovci. Počas vystúpení dnes už dospelých recitátorov a spevákov sa na pozadí objavili fotografie zo súťaží, na ktorých vystúpili ešte ako deti. Medzi jednotlivými vstupmi premietali krátke zostrihy filmov z najvýznamnejších podujatí posledného obdobia, zo školy v prírode Poznaj svoje korene a o Celoštátnom folklórnom stretnutí Slovákov v Maďarsku v Banke.

„Mal som 5 rokov, keď sa založil Zväz Slovákov v Maďarsku. Počas uplynulých 70 rokov Pánboh viedol moje cesty tak, že som bol vždy v kontakte so Slovákmi,“ začal svoj príhovor emeritný rímskokatolícky biskup Miklós Beer, ktorý pospomínal na svoje pôsobiská a na to, ako napríklad z Ostrihomu chodil slúžiť do Hute a Mlynkov, kam dodnes dochádza slúžiť birmovky. Hrdo spomínal na prevzatie pamätnej medaily Sv. Cyrila a Metoda, ktorú dostal v roku 2014, pri odovzdaní ktorej odznelo, že medzi dvomi národmi sú mosty, ktoré vieme prekročiť iba vtedy, ak tie mosty majú predmostia. „Myslím si, že dnešné oslavy sú posilnením takéhoto mosta a teším, že som mohol byť predmostím,“ povedal M. Beer. Spomedzi tých, ktorí si môžu pamätať zakladanie miestnej pobočky Zväzu v Slovenskom Komlóši, bol medzi účastníkmi večne mladý básnik Juraj Dolnozemský, ktorý sa pred niekoľkými dňami dožil svojich 95. narodenín. Na oslavách osobne predniesol báseň, ktorú napísal k jubileu ZSM.

Tisíc tvárí lásky

Druhý blok patril opernému spevu. „Moji učitelia si veľmi skoro všimli môj veľký záujem o spev,” povedala úvodom svojho predstavenia sa operná speváčka Edita Šutová-Francesconová. Komlóšska rodáčka, ktorá v súčasnosti žije v Ženeve spomínala na svoje účinkovanie v školskom súbore Harmónia, ako aj na množstvo súťaží, medzi ktorými nechýbali ani tie, ktoré organizoval Zväz. S radosťou spomínala aj na školu v prírode v Hronci, kde sa zrodili pre ňu cenné priateľstvá, vďaka ktorým sa dostala tento raz aj na javisko Osvetového strediska Attilu Józsefa. Ako povedala, v Hronci sa zoznámila s Ferdinandom Egyedom mladším, ktorý v súčasnosti žije v Bruseli a dodnes si dopisujú v slovenčine a jemu rozprávala o svojom najnovšom projekte Tisíc tvárí lásky, v ktorom sú zahrnuté ľúbostné piesne aj po slovensky a česky. V Budapešti vystúpila dvakrát, o komornom koncerte organizovanom Kruhom priateľov Slovenského Komlóša sa môžete dočítať na 12. strane nášho týždenníka. Na jubilejných oslavách ju na klavíri sprevádzala Ágnes Lőrinczová.

Zotrvať, zachovať, zveľaďovať

„Blahoželám nielen k 75. výročiu, ale možno niekedy až 300-ročnému výročiu Zväzu, všetkým členom Zväzu a samotným Slovákom v Maďarsku,” začal svoj slávnostný prejav predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Miloš Koterec, ktorého sprevádzala dlhoročná členka poroty Slovenských spievaniek, pracovníčka ÚSŽZ Milina Sklabinská. Ako M. Koterec povedal, „ZSM sa zapísal do dejín Slovákov v Maďarsku veľkými písmenami konajúc v prospech zachovania a zveľaďovania slovenskej identity v Maďarsku a zastupujúc záujmy Slovákov na poli politickom, hospodárskom, či kultúrnom. ... V priebehu desaťročí tu vždy išlo o ochranu skutočných hodnôt, o zachovanie jedinečného a špecifického kultúrneho kódu, ktorý si generácie vašich predkov odnášali zo slovenského územia. A áno, vždy je to o ľuďoch, ktorí na úkor vlastného voľného času, predovšetkým však na základe vlastných odborných znalostí, skúseností a schopností podchytia veľké témy a púšťajú sa tak do vlastnej misie.“ V tomto kontexte sa zmienil aj o našom týždenníku, o jeho obsahovej a odbornej stránke, ako aj o rade slovenských podujatí v Maďarsku, ktoré mapujeme. Ďalej vymenoval najvýznamnejšie akcie ZSM. „Za každým jedným počinom sú spoločensky akceptované ciele a hlavne ľudia s víziou zachovať, zveľadiť a rozvíjať slovenskú komunitu v Maďarsku,“ povedal predseda ÚSŽZ a poďakoval a ubezpečil prítomných, že Slovenská republika si vysoko váži úsilie všetkých, ktorí sa o tieto ciele zasadzujú.

„Keďže Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku svojho času zakladali dospelí ľudia, pravdepodobne máme medzi sebou už len málokoho z tých, ktorí boli pri tom, keď po II. svetovej vojne a po dokončení procesu výmeny obyvateľstva sa zišli predstavitelia Slovákov, ktorí tu zotrvali, aby si založili svoju prvú, a po dlhé desaťročia jedinú celoštátnu spoločenskú organizáciu,“ začal svoj slávnostný prejav parlamentný hovorca Anton Paulik. „Vtedy, keď sa rozhodli pozakladať svoje miestne pobočky, vykonali historický čin, lebo bez tohto rozhodnutia by Slováci v Maďarsku, ako živá a stále aktívna komunita, s veľkou pravdepodobnosťou teraz a tu už neexistovali. Vďaka im všetkým,“ pripomenul a spomenul prvého predsedu Jána Boldockého. „Po prijatí prvého novodobého zákona o právach národných a etnických menšín a následných prvých voľbách národnostných samospráv sa zdalo, že spoločenské organizácie strácajú svojich najaktívnejších členov, veď z nich vznikli prvé slovenské – vtedy ešte menšinové, samosprávy. Ja som raz na stretnutí predstaviteľov miestnych a regionálnych spoločenských organizácií povedal, že voľby prakticky akoby odsekli hlavu len pred niekoľkými rokmi pozakladaných nových občianskych združení. Avšak tieto si po kratšom období hľadania nového smerovania, nových úloh a cieľov, predsa len našli svoje pôsobisko. Ako to potom povedala predsedníčka Zväzu, samosprávy zastupujú záujmy Slovákov vo svojich obciach a my, členovia a pobočky Zväzu sa postaráme o to, aby mali koho záujmy zastupovať.“ Zmienil sa aj o tom, že Zväz už viackrát dokázal svoju životaschopnosť a opodstatnenosť, ako spoločenská organizácia Slovákov. „Dokázal sa prispôsobiť spoločensko-politickým zmenám a vždy si našiel svoje nové smerovanie. Verme tomu, že aj v budúcnosti sa dokáže obnoviť, že aj v budúcnosti dokáže zmobilizovať svoju členskú bázu, keď bude treba,“ povedal.

Prítomných pozdravila a za prácu, ktorú členovia ZSM vykonávajú v záujme toho, aby sme sa ešte dlho mohli stretávať poďakovala predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. „Veľmi sa teším, že v radoch obecenstva sedia ľudia, od ktorých som sa aj ja veľa naučila a ktorých skúsenosti vo svojej práci zužitkujem v prospech nás všetkých,“ povedala a vymenovala Máriu Jakabovú, Annu Divičanovú, Etelku Rybovú a Júliusa Alta. Pripomenula, že CSSM sa Zväzu poďakovala v júli počas Dňa Slovákov v Maďarsku v Níži udelením vyznamenania Za našu národnosť a teraz na oslavách odovzdala ďakovný list a symbolický darček.

Jubilujúcu organizáciu pozdravila v mene Spolku pripeštianskych Slovákov Dolina jeho predsedníčka Zuzana Szabová, ktorá odovzdala predsedníčke ZSM darček. K jubileu listom zablahoželali aj predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman a Tibor Mótyán. Ich listy si môžete prečítať nižšie.

Slováci Slovákom

Po krátkej technickej prestávke nasledovala druhá časť programu a v nej vystúpenie Folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy. Program uviedol riaditeľ súboru Jaroslav Černák, ktorý povedal, že FS sa založil v roku 1975 a pri jeho zrode bola aj súčasná predsedníčka ZSM. Hoci ju život zavial do Maďarska, kontakt so súborom ostal a prehĺbil sa, vďaka nemu spoznali FS Podpoľanec aj Slováci v Maďarsku. Do svojho programu zaradili choreografie z Podpoľania, zo srdca Slovenska. Primášom Ľudovej hudby, ktorá sprevádzala tanečníkov a spevákov je Miroslav Trebuľa. Na fujare hral Štefan Sebin a vystúpila ženská spevácka skupina s drumbľami. Predviedli tanec Deckovia z mesta Hriňová a Dominik Kamenský zahral na heligónke. Mužské tanečné a spevácke rozkazovačky z Podpoľania boli plné energie. Po sólovom speve Soni Borošovej program skončili Veselicou z Podpoľania.

Po programe nasledoval obed, k čomu sa podávali zákusky, ktoré priniesli šikovné gazdinky zo všetkých kútov Maďarska, z lásky. V onú novembrovú sobotu sme mali všetci srdce na dlani a tešili sme sa zo spoločne strávených chvíľ, aby sme oslávili 75. výročie založenia ZSM.

Eva Fábiánová

Foto: Imrich Fuhl

NKUL-KP-1-2023/3-000639

FOTOGALÉRIA