Už ste „dobilancovali“? Hoci na prelomoch rokov v kovidovom zovretí nebolo aj kvôli sociálnej izolácii veľa tém, predsa len zakaždým vďačne načúvame zotrvačnosti, ktorá nás objala v želaniach a prípitkoch do už rozbehnutého roku.

Posúvajúc opatrne deň za dňom, sme sa nemuseli v silvestrovskú polnoc a ďalších sviatočných dňoch ani uštipnúť, aby sme si viac ako kedykoľvek predtým uvedomili, že na Olympe prianí je zdravie. Napriek okolnostiam, ktoré nedokážeme ovplyvniť tak, ako by sme chceli, vytvorenie pohody a priazne najbližšej rodiny, priateľov, kolegov v práci. A šanca na stretnutia v „normálne pulzujúcom živote“.

S rôznymi pocitmi sme vstúpili do roku, ktorý by sme radi označili za prelomový, až zlomový. Bezpečnejší v nádeji, že – ako to už dávnejšie avizovali fundovaní odborníci – s pandémiou a mutáciami vírusu sa nevyrovnáme iba v podvedomí, ale že sa im prispôsobí aj náš organizmus, fyzické a zdravotné dispozície. Nuž, na pozadí nostalgie za nádherným rokom 2019 a pred ním, netreba veľa na to, aby sme v sentimentálnosti kriesili nádej. Od nepamäti sa k nej utiekame, pretože živiť opatrný optimizmus obyčajne človeka udržuje v stave, keď ho v sebareflexii psychicky nerozhodia nielen „Jóbove zvesti“ z rôznych médií či sociálnych sietí, ale ani zvýšený krvný tlak.

Ale je predsa príjemné, ak sa srdce viac rozbúši. Aj také sa občas pritrafí. V dobrom, čo už samo o sebe je v tomto čase pomaly zázrak. Ja som si takýto pocit vychutnal, keď som počas sviatočného voľkania otvoril vianočné číslo Ľudových novín. Hoci o projekte Mapy slovenskej Budapešti som mal priebežné informácie od tvorcov zaujímavého dielka, jeho finálny výsledok vložený do „Ľudoviek“ ako darček, vo mne okrem informatívneho a obsahového posolstva a núkajúceho sa praktického využitia vzbudil aj emotívny zážitok.

Pretože pri rozprestretí mapy, skúmania jej spracovania, výberu a špecifikácií nezmazateľnej historickej i súčasnej slovenskej stopy v Budapešti aj v nastavení piktogramov a podľa obvodov metropoly Maďarska názvoslovie rozmanitých objektov, budov, miesta pôsobenia slovenských osobností, zručnosti ich staviteľských výtvorov až po inštitucionálne zakorenenie sa Slovače v Maďarsku v prítomnosti, ma spontánne rozhorúčila hrdosť.

Totiž odkaz 88-bodového názvoslovia je dozaista iba esenciou ďalších objektov, pamätníkov, oživotvorených príbehov či pomníkov na cintorínoch, ktoré pripomínajú vklad Slovákov z historických Horných Uhier, slovenskej Dolnej zeme, ale aj neskoršej Československej republiky a dnes samostatného Slovenska do spoločensko-hospodárskeho a kultúrno-duchovného rozkvetu jedného z najpôsobivejších veľkomiest v Európe. Aj preto si dovolím vysloviť predtuchu, že v ďalšom kroku sa tvorcovia Mapy slovenskej Budapešti zamerajú na jej internetové spracovanie, a tým zúročenie podkladov a odkazov v interaktívnom multimediálnom priestor.

Toto vnuknutie a zajedno aj aspekt potenciálu projektov podobných kultúrno-historických slovenských máp aj v ďalších významných centrách Slovákov v Maďarsku (napríklad oblasť Dolnej zeme s Békešskou Čabou a ďalšími jedinečnými ohniskami slovenskosti) vcelku oprávnene nastavuje potrebnosť čo najskôr využiť už jestvujúcu Mapu slovenskej Budapešti vo vyučovacom procese v slovenských školách v Maďarsku, rovnako aj v záujmových mimoškolských aktivitách. Čo lepšie a názornejšie môže pre pedagógov v prebúdzaní sebauvedomovania sa najmladších generácií Slovákov v Maďarsku a ich následnom príklone a zotrvaní v slovenskosti poslúžiť ako bezprostredný a aj emotívne efektívny didaktický materiál v pestovaní vedomej hrdosti na svojich slovenských predkov, ale aj slovenské vzory v súčasnom Maďarsku?

Aj preto je nový rok 2022 vo vzťahu k potrebnému a jedinečnému dielku Celoštátnej slovenskej samosprávy, jej Neziskovej spoločnosti SlovakUm s.r.o. a kolektívu redakcie Ľudových novín, ako aj jeho ďalšiemu šíreniu najmä smerom k omladine Slovákov v Maďarsku, výzvou v doteraz nepoznanom formáte. Inak povedané – je sťaby otvorením bezhraničnej možnosti ako byť sebavedomým Slovákom v Maďarsku aj s prstom na mape!

Ľudo Pomichal