Horúčavy nepretržite trvajú, úroda vyschýna na poliach, ľudia sa snažia čo najmenej sa pohybovať na slnku. Samozrejme, okrem tých, ktorí trávia svoju zaslúženú dovolenku v blízkosti vody. Ako vidno z predpovedí vedcov, na podobné letá si budeme musieť v budúcnosti zvyknúť, lebo dá sa očakávať, že otepľovanie v našich zemepisných šírkach bude pokračovať, a bude stále iba horšie. Vraj proti otepľovaniu sa môžeme aspoň čiastočne chrániť, ak sa vo svojom okolí staráme o prírodu, o zeleň. A to tak, že trávu nekosíme každý druhý týždeň až po koreň, a postaráme sa aj o to, aby okolo nášho bydliska rástlo čo najviac stromov.

Ako som prednedávnom prešiel „Krížovým šorom”, čiže radom sálašov pri mojom rodisku, Kétšoproni, napadlo mi staré heslo miestnych sedliakov: „Postav dom, zasaď strom!”. Keď som bol dieťa, a vyrastal som práve tu, okolo domov bolo viac desiatok stromov, predovšetkým ovocných, ale aj jedlí, topoľov alebo agátov. Keď náhodou jeden z nich vyschol, alebo ho vyrúbali, prvou úlohou gazdu bolo vysadiť na jeho mieste nový. Nuž, teraz, ako som tadiaľ prešiel, sotva som videl stromy, iba na ukážku. Ani som nespoznal náš bývalý sálaš, kde som prežil svojich prvých sedem rokov.

Vráťme sa však k pôvodnému zámeru mojich zápiskov. Keďže, ako som už o tom písal, aj parlament je teraz na dovolenke, tak okrem niektorých vyslovene uhorkových tém politického života je aj medzi nami, národnostnými hovorcami ticho. No napriek horúčavám naše organizácie a slovenské samosprávy sa snažia dobehnúť, čo v období covidovej pandémie nemohli uskutočniť. Znamená to množstvo národnostných programov, tak na miestnej, ako aj župnej, či celoštátnej úrovni.

Koncom júla sa v novohradskej Banke konal najstarší festival Slovákov v Maďarsku. Tentoraz sa program uskutočnil o mesiac skôr, ako to bývalo za posledné roky. Možno v nádeji, že sa tak vyhneme dažďu, ktorý v ostatných ročníkoch prerušil rad vystúpení obyčajne v polovici programu. Nuž, počasie nám ani teraz nežičilo, veď aj napriek tomu, že skoro celá krajina trpí nedostatkom vlahy, v Banke práve vtedy celý deň pršalo. Organizátori však nepodľahli prírode a prakticky celý program uskutočnili pod veľkým šiatrom, postaveným práve pre takýto prípad. Inak, ako sme sa na tom zhodli, programom neuškodila takáto forma vystúpení, atmosféra pod stanom nebola o nič horšia, ba, dokonca bola možno aj veselšia, ako býva vonku, keď nám do očí svieti slnko, či sa potíme pre teplo.

Z programov prvých augustových týždňov by som spomenul dve výročia. Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku oslávila svoje tridsaťročné jubileum trojdňovým programom, ktorý zorganizovali na vysokej úrovni. Boli tam zástupcovia bývalých Berínčanov, presídlencov po vojne na Slovensko, aj župných organizácií a slovenských samospráv. Ja som sa zúčastnil spolu s generálnym konzulom Emilom Kuchárom na sobotňajšom programe, kde bola tiež ozajstná horúčava, ale vďaka organizátorom sme sa aj tak cítili vynikajúco.

No a z môjho pohľadu najvýznamnejšou udalosťou bola séria programov pri príležitosti sedemdesiateho výročia osamostatnenia mojej rodnej obce Kétšoproň. Fotovýstava a veľmi príjemné rozhovory s mladými Šoprončanmi znamenali začiatok, vyvrcholenie nastane 20. augusta, keď v dedine bývajú oslavy svätého Štefana. Nech sa im to podarí aspoň v takej dobrej nálade aká panovala aj na tomto podujatí.

Anton Paulik