Život sa stále mení. A neustála zmena je život. Nie vždy znášame zmeny rovnakou mierou. Ten môj sa zase raz mení v trošku väčšej miere, ako som očakával. Vyše dvanásť rokov svojho života som strávil v budapeštianskej slovenskej škole. Absolvoval som tu materskú školu, základnú školu, aj gymnázium. Potom som navštevoval univerzitu v Nitre. Nemôžem na sto percent povedať, že som tam študoval, bola pandémia a dištančné vyučovanie, preto som možno nesprávne použil slovo – navštevoval.

Mesiac august pre mňa vždy znamenal viac, než len blížiaci sa koniec leta. Bola to aj príprava do školy. Pamätám si na časy, keď sme s rodičmi chodili po obchodoch, aby sme nakúpili zošity a písacie potreby, lebo čoskoro príde september a musíme byť pripravení na školu. Priznám sa, nemal som rád august, lebo to zase znamenalo, že čoskoro začne desať mesiacov trápenia. Ale tento august je iný. Aspoň trošku iný.

Teraz prežívam svoj prvý posledný mesiac leta tak, že sa nepripravujem ako v minulosti. Ale ani to nie je celkom pravda. Lebo univerzitné štúdium som ešte nedokončil, len prerušil. Ale, ako som už spomenul na začiatku, život sa neustále mení. Teraz napríklad zasiahli do môjho života vážne rodinné udalosti a ja nemôžem byť na Slovensku. Musel som si nájsť zamestnanie, kým toto obdobie neskončí. Hneď som vyskúšal prácu v nadnárodnej spoločnosti. Nuž, nebolo to pravé orechové, presnejšie, vôbec to nebolo ono. A potom som dostal inú šancu, po telefonáte zástupcu riaditeľky mojej „alma mater“, budapeštianskej slovenskej školy, som dostal možnosť vrátiť sa do školy. Nie do lavíc, ale ak mám záujem, môžem vyučovať angličtinu v škole, kde som bol 12 rokov žiakom. Zhlboka som sa nadýchol a chopil som sa šance. A odvtedy sa opäť pripravujem do školy. Zároveň si uvedomujem, že od septembra nebudem sedieť v lavici, ale budem stáť na druhej strane. Za katedrou. Je to zvláštne, odteraz sa stanem kolegom svojich bývalých pedagógov. Musím sa poriadne pripraviť. Tentoraz si to však užívam. A ešte stále mám čas. Ja si teraz, predstavte si, vychutnávam august! Prvýkrát vo svojom živote, tak ako doteraz nikdy! A možno, že si ho ani nebudem užívať týmto spôsobom už nikdy viac. Lebo život sa stále mení.

Zoltán L. Havas