Posledné týždne boli o niečo pestrejšie, ako tie po Novom roku. Je síce pravda, že jarná schôdza parlamentu sa začala len minulý pondelok, ale aj takto sme sa stretávali na chodbách parlamentu, či v kancelárskej budove častejšie. Okrem toho, za posledný týždeň dvakrát zasadala aj pracovná skupina pripravujúca modifikáciu národnostného zákona. Obsah pozmeňujúcich návrhov som viac – menej zverejnil vo svojich posledných zápiskoch, takže o týchto zasadnutiach iba toľko, že postupne sa nachádzajú spoločné stanoviská medzi účastníkmi rozhovorov o tom, ktoré návrhy sú opodstatnené, a o ktorých netreba znovu otvárať debaty. Tých posledných je viac.

Predminulý týždeň, na iniciatívu predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej, sme navštívili veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Pavla Hamžíka. Hlavnou témou nášho rozhovoru bola doteraz najväčšia investícia CSSM, obnova budovy bývalého kostola slovenských evanjelikov v Pešti. Ako ste už o tom informovaní, náš zámer je, aby v tejto budove vzniklo Kultúrne centrum Slovákov v Maďarsku. Písal som už aj o tom, že na základe medzivládnej dohody, rekonštrukciu by mali financovať v rovnakej miere vlády Maďarska a Slovenska. Po ťažkých začiatkoch sme sa dostali k bodu, kde už rozmýšľame o tom, ako ďalej, veď do konca roka, podľa súčasného stavu, sa minú peniaze, ktoré sme doteraz dostali, a postupne sa vynára otázka, ako ovplyvní prudký nárast cien a miezd uskutočnenie našich plánov. Je dôležité, že nás pán veľvyslanec ubezpečil, že zo strany Slovenskej republiky zámer podporiť túto našu investíciu naďalej trvá.

Tiež v týchto dňoch zasadalo Valné zhromaždenie CSSM. Ako vždy som bol prítomný aj ja, a v rámci programu som informoval prítomných o svojich aktivitách za posledné mesiace. Aj keď som si istý, že väčšina poslancov nášho najvyššieho voleného zboru číta Ľudové noviny, teda o mojej činnosti má informácie zo Zápiskov, zato si myslím, že nie je od veci vždy pripomenúť aspoň tie najdôležitejšie diania posledných mesiacov. Tentokrát z toho, čo som pre nich vyzdvihol, veľký záujem vyvolali práve zasadnutia pracovnej skupiny k novele národnostného zákona. Žiaľ, v tejto otázke nie my, teda Výbor národností v Maďarsku hrá kľúčovú úlohu, hlavne v prípravnej fáze, takže okolo informovania verejnosti sú nedostatky, za ktoré nemôžeme. A práve preto sa snažím, aspoň v rámci svojich skromných možností, poskytovať informácie o stave týchto príprav.

Ako som už na začiatku písal, od 27. februára zasadá aj parlament. Zasadal aj národnostný výbor. Na svojom prvom tohtoročnom oficiálnom stretnutí sme sa vyjadrili k modifikácii tohtoročného rozpočtu. Národnostné položky viac – menej zostali na minuloročnej úrovni, a o niečo znížený bol „len“ rámec, slúžiaci na podporu menších investícií. Ani tomuto poklesu sa netešíme, ale treba uznať, že zmeny v cenách a udalosti v medzinárodnej politike ovplyvňujú aj náš život, naše zámery. Hlasovať o návrhu tohto zákona bude parlament pravdepodobne v druhej polovici marca.

A na konci by som sa rád popýšil niečím, čo sa mi stalo za posledné mesiace, a o čom som doteraz nepísal. Na rôznych podujatiach sa stretávam aj s predstaviteľmi iných národností, medzi nimi aj s novinármi. O tom, koľkí čítajú moje zápisky, už mám akúsi predstavu. Samozrejme svoje správy píšem predovšetkým pre členov našej komunity, ale aj tak mi dobre padne, ak ma niektorí redaktori týždenníkov ostatných národností pochvália s tým, že na strane www.oslovma.hu si čítajú moje krátke správy z parlamentu a takto získavajú obraz o činnosti národnostného výboru. Teší ma to, a prajem si, aby záujem o moje riadky neochabol.

Anton Paulik