Slováci, ako súčasť Uhorska (po maďarsky Veľkého Maďarska), mali veľmi zlé skúsenosti s procesom maďarizácie. Maďarizácia bol súbor opatrení, postupov a snáh uhorskej vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v krajine od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Na prvý pohľad bola úspešná. Štatisticky ale i reálne pribúdalo obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti nielen jazykovo ale i maďarským povedomím. Dokonca aj v župách s absolútnou prevahou nemaďarského obyvateľstva.

Ale prišiel koniec 1. svetovej vojny a zánik Uhorska. Jeho jednotlivé národy a národnosti obývali nielen súvislé územia krajiny, ale často vytvárali jazykové ostrovy v mori iného národa či národností. Pôvodná mnohonárodnostná štruktúra krajiny, spolu s neochotou vzdať sa maďarskej nadvlády nad Uhorskom, neumožnila spravodlivo vytýčiť hranice medzi následníckymi štátmi, ktoré vznikli na troskách Uhorska. Trianon bol optimálnym východiskom. Ten však novovzniknuté Maďarsko odmietalo od samého počiatku. Revizionizmus a iredenta pretrvávali, čo vyvrcholilo Viedenskou arbitrážou v roku 1938 a okupáciou južného Slovenska. Všetci tamojší obyvatelia (okrem kolonistov) sa stali z československých maďarskými štátnymi občanmi. A boli nimi aj v roku 1945. Čiže Maďari na južnom Slovensku neboli v roku 1945 a v nasledujúcich bez občianstva. Nová Maďarská republika nebola ochotná ich svojho občianstva zbaviť a „vrátiť“ Československu.

Snaha Československa predísť v budúcnosti opakovaniu Viedenskej arbitráže ponúkla v júni 1946 aj riešenie v podobe reslovakizácie. Určitým spôsobom to mala byť reakcia na bývalú maďarizáciu, akýsi „návrat pomaďarčených Slovákov naspäť k slovenskej národnosti“. Absolútna väčšina obyvateľov slovenského juhu sa s týmto riešením stotožnila. O reslovakizáciu požiadalo alebo k slovenskej národnosti sa prihlásilo viac ako 400 000(!) osôb. Asi dve tretiny z nich sa stali zo zákona „Slovákmi“. Ako úprimne to mysleli svedčí fakt, že o pár rokov sa väčšina reslovakizantov vrátila k svojej maďarskej národnosti...

Na záver jedna zaujímavosť. V roku 1946 sa uskutočnila aj akcia náboristov, čo znamenalo nedobrovoľné presťahovanie práceschopných osôb maďarskej národnosti na prácu do Čiech. Dotklo sa to takmer 42 000 ľudí. Približne 25% z osôb pridelených na povinné práce do Čiech sa na Slovensko už nevrátilo. Bohemizácia bola úspešnejšia ako reslovakizácia.

Jozef Schwarz