Čo sa týka parlamentnej práce, naďalej trvá uhorková sezóna. Kolegovia z národnostného výboru sú na dovolenke a aj ja sa chystám na oddych. Minulý týždeň však poslanci z opozičných frakcií iniciovali zvolať mimoriadne plenárne zasadnutie parlamentu, aby čím skôr mohli hlasovať o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Do programu zasadnutia okrem tohto hlavného bodu navrhli aj ďalšie, ktoré by v záujme možnosti čerpania európskych podpôr mali zmeniť niektoré prednedávnom prijaté zákony. Keďže všetky navrhnuté body programu podali poslanci rôznych opozičných frakcií, na základe skúseností z minulých rokov sa dalo očakávať, že plenárne zasadnutie nebude uznášaniaschopné a prakticky sa ani nezačne. A tak sa aj stalo. Po mimoprogramových príhovoroch opozičných lídrov, kritizujúcich vládu z rôznych pohľadov, zasadnutie bolo ukončené bez toho, aby prijalo svoj rokovací program.

Zato naše spolky a slovenské národnostné samosprávy sú aj v týchto týždňoch aktívne. Keďže som však stále obmedzený v pohybe, za posledné dva týždne som sa zúčastnil len na dvoch kultúrnych podujatiach mimo Budapešti. Prvým bol Slovenský deň v Eleku. Prípad tohto malého mesta v Békešskej župe je zaujímavý. Okrem maďarskej väčšiny ho obývajú Rómovia, Rumuni, Nemci a Slováci. Spomedzi národností je najmenej početná práve tá slovenská, avšak aj podľa názoru primátora mesta, aj na základe mojich osobných skúseností tvrdím, že oni sú aktívnejší v kultúrno-spoločenskom živote mesta, ako ostatné – hoci početnejšie – národnosti. A nielen tam. Sú aktívni aj na župných podujatiach slovenskej komunity, ale aj ako stáli účastníci celoštátnych programov, napríklad Dňa Slovákov v Maďarsku. Takže táto malá slovenská pospolitosť, ich spoločenská organizácia a miestna slovenská samospráva prakticky vytvorili slovenský národnostný život tam, kde sa predtým len sem – tam našlo niekoľko Slovákov. A práve preto si ich vážim a snažím sa aspoň raz ročne ich navštíviť. Takže som sa vybral na ich program, ktorý okrem toho, že bol výborný a všetci vystupujúci podávali veľmi dobrý výkon, poskytol aj rámec k prvému stretnutiu predstaviteľov Eleku – primátora Györgya Szelezsána a miestnej slovenskej samosprávy – s delegáciu mesta Smižany, s ktorým sa Elek v blízkej budúcnosti chystá nadviazať družobné kontakty. Takže dve muchy jednou ranou.

Druhé podujatie, kam som sa dostal, bol 27. Folklórny festival Slovákov v Maďarsku v novohradskej obci Banka (Bánk). Nuž, tamojší program každoročne očarí všetkých účastníkov svojou pestrosťou a úrovňou. Zato za posledné roky organizátorom – na čele so Zväzom Slovákov v Maďarsku – pôsobí ťažkosti počasie, presnejšie dážď, kvôli ktorému už bolo treba celé podujatie premiestniť do Šalgótarjánu, alebo niektoré vystúpenia zrušiť, či presunúť do vtedy už pripraveného veľkého stanu. A ani teraz to nevyzeralo sľubne. Ako sme cestovali na miesto podujatia, na polceste tak lialo, že som zavolal Ruženke Egyedovej Baránekovej, kde máme ísť, lebo sa nezdalo, že by sa mohli uskutočniť plánované vystúpenia vonku, v prírodnom amfiteátri. Avšak obloha bola tentokrát milostivá, do začiatku programu vyšlo aj slnko a potom už vydržalo krásne počasie. Aj tam platilo, že všetci vystupujúci predviedli to najlepšie, čo pripravili pre početné obecenstvo, takže tohtoročný Bánk, ako tento festival familiárne voláme, prebehol bez dažďa. Verme, že tento rok bude začiatkom éry, keď toto naše najväčšie a zároveň jediné celoštátne stretnutie folkloristov nebude musieť zápasiť s prírodou, s počasím.

Anton Paulik