Pred 65 rokmi: „Za Horthyho žili národnosti pod dvojakým útlakom“

Člen Politického výboru Maďarskej socialistickej robotníckej strany, prvý podpredseda Rady ministrov Antal Apró v rámci osláv 20. augusta na masovom ľudovom zhromaždení v Békešskej Čabe o. i. povedal:

– Bolo by chybou, ak by sme z príležitosti výročia našej ústavy nespomenuli jej 49. paragraf, ktorý uzákonil práva nášho národnostného obyvateľstva. Práve v tejto župe, kde žije značný počet spoluobčanov nemaďarskej národnosti, treba zdôrazniť tento výdobytok našej ľudovej demokracie. Tu žijúci ľudia tiež dobre vedia, že za horthyovského Maďarska žili národnosti pod dvojakým útlakom. Vedľa hospodárskeho vykorisťovania sa na každom kroku stretli so šovinistickou nenávisťou a podceňovaním, ktoré sa týkalo „druhoradých občanov“. Naša ľudová vláda zabezpečila po prvé, že v našej vlasti nikto nesmie byť ukracovaný len preto, že sa nepokladá za Maďara. (29. augusta 1958)

Pred 50 rokmi: Vyučovanie materinského jazyka nie je samoúčelné

Na začiatku školského roka 1973/74 nebude zbytočné hovoriť o tom, že vyučovanie materinského jazyka v našej vlasti nie je samoúčelné. Ide nielen o vec 3760 detí v škôlkach, vyše 22 000 žiakov základných škôl a skoro 800 študentov stredných škôl, učiacich sa národnostný materinský jazyk, lež ide o viac. Nemôže byť nikomu ľahostajné, koľkí ovládajú jazyky v našej krajine žijúcich národností už aj preto, že sú to jazyky našich susedov, našich spriatelených národov. V kruhu našich Slovákov bolo by už na čase, aby nebolo treba presviedčať niektorých našich pedagógov o nutnosti a užitočnosti pravidelného čítania slovenských kníh, národnostnej tlače a Nášho kalendára, na vydanie ktorých štát vynakladá také veľké hmotné obete, a ich propagovania medzi rodičmi, aby sa oddanejšie venovali rozšíreniu národnostného kultúrneho života na školách a vo svojich obciach. (30. augusta 1973)

Pred 25 rokmi: Protestná hladovka starostu za banské jazero

Starosta našej slovenskej novohradskej obce Banka (Bánk) Ján Lome konečne mohol skončiť protestnú hladovku. Prednedávnom, keď sa vrátil zo svojich budapeštianskych rokovaní, zvolal: „Rybári nám chcú zobrať naše jazero!” a ihneď zahlásil, že kým sa tento problém nevyrieši v prospech miestneho obyvateľstva, bude držať hladovku. Celá dedina sa vzbúrila proti tomu, aby si ich vzácny poklad vyvlastnili cudzí ľudia: „Čo to tí cudzí páni-rybári vlastne chcú, či snáď oni urobili z Banky „Banku”, oni vybudovali infraštruktúru, prírodný amfiteáter či slovenské národnostné vzdelávacie stredisko nad jazerom?“ Správa štátneho majetku, chvalabohu, napokon rozhodla veľmi správne, keď stanovila, že jazero patrí miestnej samospráve. (27. augusta 1998)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Pomocní robotníci Ján Slovák a Štefan Dinka 21. augusta 1956 v dielni na výrobu zvonov v Rákošpalote (časti Budapešti) pod dozorom majstra Rafaela Slezáka finišujú s výrobou zvona. Na ďalšej snímke pán majster so svojim vnukom Jurajom Bálintom skúšajú na prevoz pripravený zvon.

Slovenský ľudový odev z Békešskej Čaby na dobročinnej výstave v Budapešti v roku 1903. (Néprajzi Múzeum)

Zostavil: Imrich Fuhl