Hlavnou a pre nás najdôležitejšou správou týchto dní je, že konečne boli zverejnené údaje z posledného sčítania obyvateľstva. Ako viete, tieto čísla okrem toho, že prezentujú súčasný stav našej národnosti, najmenej na desať rokov určujú aj našu budúcnosť. Totiž na základe počtu Slovákov v obciach a mestách sa rozhoduje o tom, či budú vypísané národnostné voľby v danej lokalite. A keďže voľby do národnostných samospráv – spolu s komunálnymi voľbami a voľbami poslancov do Európskeho parlamentu – sa majú konať v polovici budúceho roku, údaje zo sčítania sú nesmierne dôležité pre prípravy na túto udalosť.

Databázu Ústredného štatistického úradu (KSH) nájdete na internetovej adrese https://nepszamlalas2022.ksh.hu/adatbazis/. Zatiaľ sa táto databáza sťahuje veľmi pomaly, asi je o ňu veľký záujem, ale po niekoľkých dňoch si budeme môcť všetci vyhľadať pre nás dôležité údaje už asi bez problémov. Zatiaľ by som o nich uviedol iba toľko, že početnosť našej národnosti naďalej klesá. Tento jav ma trochu prekvapil hlavne preto, lebo pri predchádzajúcich sčítaniach sme si mysleli, že nízky počet ľudí, ktorí sa hlásili za Slováka, súvisí aj s tým, že otázky, týkajúce sa národnostnej väzby boli na konci dotazníkov, a keďže na tieto už nebolo povinné odpovedať, mnohí nepokladali za dôležité na ne odpovedať. Navyše sme predpokladali aj to, že mnohí pri osobnom stretnutí so sčítacím komisárom nechceli otvorene priznať svoju národnosť, čo by pri tom vlaňajšom sčítaní, ktoré bolo online, nemalo byť problémom.

Ukázalo sa však, že napriek tomu, že národnostné otázky boli v prvej tretine formulára, a aj tomu, že vyše 70 % respondentov vyplnilo dotazník elektronicky, bez účasti komisárov, počet Slovákov nielenže nenarástol, ale poklesol zhruba o 15 %. Tento fakt nás núti prehodnotiť náš doterajší prístup k členom našej komunity, našu doterajšiu prácu a vplyv našich slovenských samospráv, a vypracovať novú stratégiu ako zapojiť do verejného života širší okruh ľudí, ktorí sa ešte pamätajú na svoje slovenské korene, svoje väzby k slovenskej komunite.

No, ale vráťme sa k pôvodnému zámeru mojich zápiskov, teda k mojim aktivitám v parlamente a mimo neho. Tento týždeň sme sa vrátili do lavíc parlamentu. Na prvom zasadnutí Výboru národností v Maďarsku sme prebrali text návrhu balíka modifikácie zákonov pod názvom O ďalšom zjednodušení fungovania štátu, do ktorého Ministerstvo spravodlivosti zaradilo aj zmenu v zákone o národnostiach. Ide o to, aby sa verejné zasadnutia mohli konať aj bez priameho kontaktu členov národnostných samospráv a verejnosti. Ako viete, verejné zasadnutia sú pre nás aj preto dôležité, lebo k ich uskutočneniu sa viaže finančná podpora národnostných samospráv. Keďže národnostný zákon je otvorený na modifikáciu, navrhli sme tam aj my zmenu, ktorá by umožnila, aby výbory národnostných samospráv mohli v budúcnosti zasadať a prijímať rozhodnutia aj on-line, teda bez priameho stretnutia členov. To by, s ohľadom na zemepisné vzdialenosti a zamestnanosť členov výborov, hlavne v prípade celoštátnych samospráv, hodne uľahčilo vykonávanie činnosti týchto zborov. Zatiaľ sme začali o tomto našom návrhu rokovať s Ministerstvom spravodlivosti, uvidíme, ako dopadneme.

A na koniec iba heslovite o mojej mimoparlamentnej činnosti za posledné týždne. Zúčastnil som sa na vysunutom zasadnutí Zväzu celoštátnych národnostných samospráv v Chorvátsku, ako aj na dvoch konferenciách. Jednu usporiadal Ústredný štatistický úrad ako ukončenie spolupráce medzi národnosťami a úradom pri realizácii sčítania ľudu, druhú Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku na prezentáciu nových dostupných metód pri vyučovaní slovenčiny. A úplne nakoniec, zúčastnil som sa aj na zasadnutí Valného zhromaždenia CSSM, kde som informoval poslancov o svojej činnosti za posledné štyri mesiace, o čom sa dočítate aj na stránkach týchto novín.

Anton Paulik