Nezvyčajné fotografie Attilu Orliczkého na titulnej a na zadnej strane posledného tohtoročného čísla prílohy Ľudových novín Lúč zachytávajú polárnu žiaru nad územím Maďarska, konkrétne nad Bukovými vrchmi, ktorú sme mohli pozorovať v novembri.

Jej objavenie sa v našich končinách by však bolo hodné aj do románu či sci-fi príbehu. Stalo sa totiž, že našu Zem zasiahla silná geomagnetická búrka triedy G3. Takto silné slnečné búrky dokážu vyvolať polárnu žiaru aj v stredných zemepisných šírkach. Ale ak chceme vedieť, ako to vysvetľujú odborníci, musíme sa trochu hlbšie ponoriť do odborných výrazov. Magnetické pole sa „uvoľňuje“, v dôsledku čoho z neho uniká oveľa viac materiálu. A to nielen bežného slnečného vetra, ale aj vo forme fotoerupcií, ktoré obsahujú veľké množstvo nabitých častíc a ktorých interakcia so zemským vzduchom potom spôsobuje polárne žiary. Takto sa mohlo stať, že sme aj u nás uvideli túto krásu, ktorú náš stály externý fotoreportér zachytil svojím objektívom. Navyše v najbližších mesiacoch bude opäť šanca vidieť toto nebeské divadlo, takže ak si trúfnete, môžete sa pokúsiť vyfotiť tieto farebné momenty aj vy.

Avšak nielen fotografiami je zvláštna táto novembrová príloha. Naša reportérka vyhľadala aj z televíznych reklám známu herečku Andreu Balázsovú, o ktorej sme sa dozvedeli, že je hrdá na svoje slovenské korene. Z tejto stránky sme ju mohli spoznať vďaka jednej obvodnej slovenskej samospráve, a to volenému zboru XI. obvodu Budapešti. Dúfam, že vďaka našej prílohe sa o nej veľa dozviete aj vy. Napríklad, že vedie slovenskú kuchyňu, alebo že dodnes sú v jej rodine živé slovenské hlášky či pomenovania niektorých úžitkových predmetov. Ale nechcem predbiehať, prečítajte si rozhovor, ktorý s ňou urobila Erika Trenková.

Ďalší budapeštiansky slovenský volený zbor, a to Slovenská samospráva XVIII. obvodu, sa rozhodol, že pri príležitosti 90. výročia nedožitých narodenín Pála Rockenbauera vzdá hold pamiatke tohto vynikajúceho tvorcu a zaspomína si na neho osobitným programom. P. Rockenbauer sa nemalou mierou podieľal na tom, aby televízni diváci spoznali vtedajší život viacerých Slovákmi obývaných obcí v Maďarsku, a to v dokumentárnom seriáli Poldruha milióna krokov po Maďarsku. Predseda samosprávy so sekretárom našej redakcie a skupinou turistov sa teda vybrali po stopách významného filmára a vyhľadali niektoré slovenské osady pozdĺž turistickej trasy Modrý okruh. O tom, čo všetko videli, sa tiež dočítate v našej prílohe.

Ale máme tu tému aj pre neskoršie narodených. Projekt Zväzu Slovákov v Maďarsku škola v prírode Poznaj svoje korene počas svojej doterajšej 17-ročnej histórie poskytol možnosť zdokonaľovať sa v slovenčine a spoznať krásy Slovenska už skoro tritisíc žiakom našich škôl. Posledný turnus býva medzinárodný, nakoľko ku gymnazistom z Maďarska sa pridávajú aj študenti slovenských gymnázií buď z Rumunska, alebo zo Srbska. Zrodili sa tu priateľstvá na celý život a vznikli tu aj prvé lásky. Mimochodom, v tohtoročnom poslednom turnuse sa medzi gymnazistkami z Budapešti a Báčskeho Petrovca zrodilo také priateľstvo, že študentky z Vojvodiny pricestovali do Budapešti na stužkovú slávnosť a nasledujúci deň sa spoločne zúčastnili na jubilejných oslavách 75. výročia založenia ZSM. Takže aj o tom je škola v prírode. O jej tohtoročnom priebehu sa dočítate na stránkach našej prílohy.

Naša mládež sa po absolvovaní gymnázia môže vybrať na ďalšie štúdiá v jazyku našich predkov, preto sme takto, s blížiacim sa termínom podania prihlášok na vysoké školy, pozbierali informácie, kde všade možno v Maďarsku študovať slovenčinu, ako aj o možnostiach využitia študijného štipendia na Slovensku.

Modrotlač je spoločným kultúrnym dedičstvom Nemecka, Rakúska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Obľúbená bola aj v radoch békeščabianskych Slovákov, veď bola súčasťou ich krojov aj bytových doplnkov. Čabianska slovenská mládež sa rozhodla vrátiť ju do dolnozemskej slovenskej metropoly. O jej ceste do dielne v Bácsalmási a snahách o oživenie pôvodných čabianskych motívov sa tiež dočítate v Lúči. V prílohe nájdete aj informácie o brožúrke o Telekgerendáši a o histórii v tomto roku 270-ročnej Níreďházy.

Eva Fábiánová