Slovenský básnik a ľavicový politik Ladislav Novomeský sa narodil v roku 1904 v Budapešti, kde prežil svoje detstvo až do roku 1919. Po zániku Uhorska sa presťahoval na Slovensko. Túto etapu jeho života pripomínala pamätná tabula na jeho rodnom dome na Szövetség u. v Alžbetíne (VII. obvod Budapešti). Pred vyše desiatimi rokmi zmizla, niet po nej ani pamiatky.

Pritom jeho vzťah k vzájomnej slovensko-maďarskej spolupráci bol veľmi ústretový. Novomeský sa pred 80 rokmi v roku 1944 stal jedným z vedúcich činiteľov protifašistického odboja – Slovenského národného povstania, bol členom Slovenskej národnej rady (SNR) v Banskej Bystrici. Vedenie Slovenskej národnej rady veľmi pozitívne a bezprostredne ovplyvnilo budúci vývoj Maďarska, keď umožnilo v októbri 1944 tajnej maďarskej vládnej delegácii v zložení Gábor Faragho, Géza Teleki a Domokos Szent-Iványi z poverenia Miklósa Horthyho odletieť zo Sliača do Moskvy a rokovať o sovietskych podmienkach na uzavretie prímeria. Prímerie bolo podpísané, ale moci sa chopili „šípové kríže“ a maďarská vojnová kalvária pokračovala ďalej. O niečo neskôr pricestoval do Moskvy ako člen delegácie SNR aj Ladislav Novomeský. V čase, keď sa ešte nechyrovalo o Benešovych dekrétoch Novomeský spomína: „Náhoda ma zviedla na priateľský rozhovor s jedným z vedúcich predstaviteľov maďarských komunistov. Navrhol som mu, aby sme ukončenie vojny a započatie mierového života zvečnili spoločným slávnostným aktom, v ktorom by na dobré priateľstvo podávaná ruka z Česko-Slovenska prijala rovnako priateľsky ruku z Maďarska a na znamenie nových čias zavrhla rozmanité emblémy prežitého revizionizmu, iredentizmu a škodlivej, nerealistickej blázniviny. Môj priateľ reagoval na tento návrh okamžitým „Nie!“ Potom mi pokojnejšie vysvetlil, že v ovzduší porazeného Maďarska by takýto čin znamenal samovraždu pre stranu, ktorá by ho urobila, lebo verejná mienka by mu rozumela ako aktu zahanbujúcej kapitulácie. Podobne sa vyjadril hneď po vojne maďarský atašé v USA: „Je nepredstaviteľné, aby sa ktorákoľvek maďarská vláda vzdala myšlienky revízie Trianonskej zmluvy.“

Zdá sa, že myšlienka revízie Trianonu má v Maďarsku hlboké a rozvetvené korene. Navždy?

Jozef Schwarz