Pred 50 rokmi: Zberateľ slovenských ľudových piesní Béla Kálmánfi

V Slovákmi a Nemcami obývaných dedinách okolia Ostrihomu sa v poslednom desaťročí často objavuje muž stredného veku a pátra po čím starších ľuďoch, ktorí by mu vedeli zaspievať starodávne slovenské a nemecké piesne, zarecitovať ľudové básne, porekadlá, sviatočné rigmy a zvyky.

Spočiatku to bolo ľuďom divné a nechápali, na čo mu to bude. Časom si však naňho zvykli a pre jeho skromnosť a zdvorilosť si ho dokonca obľúbili a radi mu poskytujú pomoc. No a profesor hudby a spevu Učiteľského ústavu v Ostrihome Béla Kálmánfi naďalej neúnavne chodí po dedinách okolia, zbiera a spracúva cenný poklad našich predkov, aby im ho očistene mohol vrátiť, aby sa znovu a znovu mohli v jeho kráse kochať i oni sami, i my všetci, nehovoriac o budúcich pokoleniach. Z jeho slovenského materiálu vydal Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku zbierku Rozmarín zelený, v ktorej je publikovaných viac než 300 ľudových piesní a pamiatok ľudovej slovesnosti. (5. septembra 1974)

Pred 35 rokmi: Ktoré predmety sa vyučujú v národnostnom jazyku?

Údaje maďarského Pedagogického lexikónu, sú jemne povedané skrášlené, navyše nepresne používajú pojem národnostné školy. Totiž pojem národnostné školstvo nemôže znamenať inšie než to, že okrem jazyka, literatúry a dejín daného väčšinového národa (v našom prípade Maďarov) všetky ostatné predmety sa vyučujú v jazyku danej národnosti. Oproti tomu, podľa poľutovaniahodnej praxe platnej v Maďarsku, jednojazyčná, to jest skutočná národnostná školská ustanovizeň pre Slovákov neexistuje od roku 1960. Podľa názvu sú školy „s vyučovacím jazykom slovenským”, ale v skutočnosti väčšina predmetov sa v nich vyučuje po maďarsky, a aj takýchto škôl máme len nesmierne málo. Ide o 5 základných škôl s približne 850 žiakmi a 2 stredné školy s približne 120 žiakmi. A aj tu sa po slovensky vyučuje iba slovenský jazyk a literatúra, dejepis a zemepis. Všetky ostatné predmety sa vyučujú po maďarsky. (31. augusta 1989)

Pred 25 rokmi: „Nadlacký kacír“ v Dome zahraničných Slovákov

Meno Ondreja Štefanka, básnika, spisovateľa, publicistu, historika a organizátora kultúrneho života Slovákov v Rumunsku je dobre známe ako slovenskej pospolitosti na celej našej spoločnej Dolnej zemi, tak aj kultúrnej, najmä literárnej obci na Slovensku. Ako jednu z najvýraznejších súčasných osobností dolnozemských Slovákov ho viacerí poznajú i ako „nadlackého kacíra“. A iste nie bez príčiny. Predovšetkým jeho básnické zbierky a knihy publicistiky a esejí ako Šľachetný erb bláznov, Stojím pred domom, Reptajúca pokora či Zo zápisníka kacíra nadlackého mu dávajú právo nárokovať si, či skôr pýšiť sa touto prezývkou. Samozrejme, v tom dobrom zmysle slova. Z príležitosti jeho nedávneho okrúhleho životného jubilea, 50. narodenín, v bratislavskom Dome zahraničných Slovákov na podujatí venovanom /aj nášmu/ významnému jubilantovi odznelo plno slov uznania i z radov Slovákov v Maďarsku. (2. septembra 1999)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

V budapeštianskej predajni Československého kultúrneho strediska 7. septembra 1957 Gábor Kollár a Gyula Nagy si vyberajú z bohatej ponuky figúrkových hier, cena ktorých sa pohybuje od 25 do 55 forintov. (mti)

Pohľad z výšky na dodnes Slovákmi obývanú obec Nová Huta (Bükkszentkereszt) v Boršodskej župe zo septembra 1961. V 18. storočí nájomca miestnej sklárskej huty János Simonides tu usadil najmä slovenských, ale aj poľských, rusínskych a nemeckých fúkačov skla. (mti)

Kópia snímky zhotovenej farebnou fotochrómovou technikou, tlačenej približne v rokoch 1890 až 1900 s pohľadom na Dunaj v blízkosti Pilíšskeho pohoria v pozadí s Vyšehradským hradom. (loc.gov)

Zostavil: Imrich Fuhl