Vo Veľkom Bánhedeši si dajú záležať na tom, aby organizovali podujatia, o ktorých sa bude hovoriť po dlhé roky. Najmä ak chcú vytvoriť tradíciu. Predseda Slovenskej samosprávy vo Veľkom Bánhedeši Ján Pepó si zaumienil už pred rokmi, že usporiada vo svojej rodnej obci tábor slovenských výtvarníkov.

Maliari sa tu už pravidelne stretajú na tvorivých táboroch, len teraz by chceli pozvať slovenských výtvarníkov, aby celá dedina pocítila slovenskosť, slovenské korene by s jazykom ožili. „Po slovensky hovoríme málo. To si všetci uvedomujeme, akosi nám vymizlo prostredie, v ktorom by sme sa zhovárali po slovensky,“ dôvodil J. Pepó na úvod nášho rozhovoru. „To už je ďalší problém, že aj keď máme možnosť hovoriť, tak len čušíme a nerozprávame. Preto sme prišli k záveru, že keď pozveme slovenských umelcov, budeme nútení hovoriť s nimi po slovensky a keďže umelci v tvorivých táboroch za zaopatrenie tu na oplátku nechajú časť svojich diel, my získame umeleckú hodnotu,“ dodal predseda slovenského voleného zboru.

Vďaka maliarovi Zoltánovi Suhajovi, ktorý sa už tábora vo Veľkom Bánhedeši zúčastnil, sa zoznámil s Katkou Molnárovou z Revúcej.

Slovo dalo slovo a zanietená výtvarníčka Katka pred celosvetovou pandémiou zavítala na Dolnú zem. Nadšenie Janka Pepóa bolo nákazlivé, aj Katku zachvátila myšlienka potreby usporiadať tvorivú dielňu slovenských výtvarníkov. „Katka Molnárová z Revúcej sa pridala k organizácii plná elánu,“ pokračoval Ján Pepó. „Vďaka nej 10 umelcov, ktorí sa zišli do prvého veľkobánhedešského tábora, sú tvorcovia najlepšieho mena, najvyššieho európskeho rangu. Profesor Jaroslav Uhel je vedúcim Katedry výtvarnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Rudolf Rabatin je maliar a pedagóg, žije v Poprade. Miroslav Bartoš z Turčianskych Teplíc je nielen výtvarník, maliar, ilustrátor a sochár, ale píše aj básne. Podobne vydala niekoľko rozprávkových kníh a ďalších literárnych diel Eva Wilson z Revúcej Lehoty. Tímea Mihalidesová z Fiľakova, Margita Janštová z Vidinej, Eva Grendelová z Revúcej, Dana Grace Pružincová a Miroslava Cabanová z Lučenca vytvorili tiež veľmi krásne diela. Výtvarníci boli nielen talentovaní a pracovití, ale najmä nekonečne pozitívni, očarujúci, jednoducho fantastickí ľudia,“ s radosťou sa podelil o svoje dojmy Ján Pepó.

Vernisáž po týždni tvorenia

„Snažili sme sa, ako sme len vedeli. Možno nečakali až také skromné ubytovacie podmienky, aj by si boli zaslúžili lepšie, ale poskytli sme to najlepšie, čo sme mohli. Od srdca. Nikto nás nekritizoval. Našich hostí sme na druhý deň po príchode zaviezli do Békešskej Čaby, aby sme im ukázali naše župné mesto. Zobrali sme ich do Munkácsyho múzea. A, samozrejme, aj do Domu slovenskej kultúry. Stretli sme sa s čabianskymi maliarmi slovenského pôvodu Lászlóm Lonovicsom a Attilom Novákom. Ukázali sme im aj kaštieľ Wenckheimovcov v Szabadkígyósi. Chceli sme, aby nás spoznali, aj prostredie, v ktorom žijeme. Ochutnali u nás tradičné miestne jedlá. Trepance, pšeničné halušky do perkeltu, ktoré sa varia v jeho šťave, dovtedy z nich nikto neokúsil. Po večeroch sme sa zhovárali. Aj tetky z dediny, aj zo Slovenského Komlóša nás prišli navštíviť. Dokonca Komlóšania na čele s Františkom Zelmanom nám v jeden večer prišli navariť pravý komlóšsky baraní perkelt. Ďalší večer, v piatok, sa o večeru postarali členovia poľovníckej spoločnosti Turul. Obec spojila svoje sily a schopnosti. Navštívila nás aj riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. V bánhedešskom evanjelickom kostole usporiadali organový koncert, hral organista István Sipos. Dosiahli sme, čo sme si stanovili za cieľ. Slovenský jazyk ožil a všetci sa dobre cítili. Zrodilo sa množstvo výtvarných diel. Každý robil niečo úplne iné, jedinečné. Mali sme tak ukážku slovenskej výtvarnej tvorby. Aj neprofesionálni tvorcovia vytvorili krásu. Po týždni sme v sobotu usporiadali výstavu diel, ktoré vznikli vo Veľkom Bánhedeši. Zariadili sme „výstavnú“ sálu a vernisáž sa mohla začať. Gestorom tvorivého tábora bol náš parlamentný hovorca Anton Paulik. On aj prišiel a otvoril výstavu dvadsiatich pláten. Na konci tábora viac ako 6 tisíc ľudí objavilo Veľký Bándeheš. Sila verejnosti je ohromná. Radi by sme usporiadali z týchto diel putovnú výstavu v obciach a mestách v Maďarsku, kde žijú Slováci. Aj verím, že sa záujemcovia ozvú. Pracujeme na príprave umeleckého katalógu diel z tábora. Profesionálne fotografie typografickej kvality nám urobil Komlóšan Gabriel Bunda a Rudolf Rabatin prisľúbil pomoc pri zalamovaní a umeleckom stvárnení katalógu. My sme už vymysleli odkiaľ získať financie na tlač. Rozmýšľame nad dlhodobými plánmi. Chceme, aby sme tvorivým táborom slovenských výtvarníkov vo Veľkom Bánhedeši založili tradíciu. Nech by aj pre naše mladé pokolenia bolo príťažlivé patriť k Slovákom. A nech vytvárame pre našu dedinu ďalšie, novodobé hodnoty,“ priznal Ján Pepó.

Na konci sveta doľava

Katka Molnárová si pochvaľovala vo svojom mene a veru aj v mene umelcov, ktorí sa zúčastnili tvorivého stretnutia vo Veľkom Bánhedeši. Páčilo sa im na Dolnej zemi. „Keď mi Janko vysvetľoval, ako sa dostanem do Veľkého Bánhedešu, povedal mi, že je to na konci sveta, tam zabočím doľava a odtiaľ ešte 4 kilometre. Je neuveriteľné, že 500 kilometrov od Slovenska prídete do úplne iného sveta. Vojdete do dediny, kde sa rozpráva po slovensky. Tichý úžas! Všetci sa s nami snažili hovoriť po slovensky. Bolo takpovediac zavedené embargo, že sa nikto ani nemá pokúšať rozprávať sa s nami po maďarsky. Ani my. Všetci. My si to na Slovensku ani neuvedomujeme, aká je to veľká vec. Tu používame slovenčinu prirodzene. Spoznali sme iný svet. My sme videli, ako zachovávajú tradície, aj sme to preberali. Hovorili sme o Bánhedešských zošitoch, zoznamovali sme sa s históriou. Cítili sme sa fantasticky. Všetko bolo nadštandardné. Čo sa dalo za týždeň stihnúť, všetko sme sa pokúsili využiť. Vychádzali nám vo všetkom v ústrety. Zázraky vykonali na počkanie, nemožné do ďalšieho dňa. Úžasne bolo vo Veľkom Bánhedeši! Keď nám zlé veci, ako pandémia, neovplyvnia plány, určite sa chceme aj o rok stretnúť, hocijakým spôsobom,“ nadšene sa podelila o svoje dojmy z Veľkého Bánhedešu maliarka Katka Molnárová.

Erika Trenková

Foto: Ján Pepó, Marianna Melegová