O otázkach vplyvu nových a zmenených právnych predpisov na postavenie slovenskej národnosti v Maďarsku diskutovali naši aktivisti na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti 21. marca v rámci pracovnej porady, spoluorganizátorom ktorej bol Zväz Slovákov v Maďarsku.

Predstavitelia občianskej sféry Slovákov žijúcich v Maďarsku sa zaoberali vplyvmi najmä novej ústavy, zákona o národnostiach, zákona o školstve a zákona o samosprávach. Stretnutie voľne nadväzovalo na nedávne stretnutie Slovákov v Maďarsku s predstaviteľmi štátnej sféry, ktorí informovali o zmenách, ktoré sa týkajú národností. Avšak vtedy nebolo dosť priestoru na otvorené prediskutovanie jednotlivých problémov a preto sa rozhodli stretnúť sa v užšom kruhu. Prítomných privítal hostiteľ podujatia, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a požiadal ich, aby sa vyjadrili k modifikovanej legislatíve.

Podľa moderátora stretnutia, člena VZ Celoštátnej slovenskej samosprávy, vedúceho Klubu poslancov Spolu Imricha Fuhla ďalším zámerom bolo, aby naši experti kriticky poukázali na závažné chyby, nedostatky a nejasnosti spomínaných zákonov. Hneď na úvod pripomenul: poslanci Slovenskej samosprávy v Segedíne poukázali na to, že nový národnostný zákon obsahuje protiústavné predpisy. Listy, v ktorých uvádzajú diskutabilné pasáže, poslali predsedovi CSS Jánovi Fuzikovi, ako aj verejnému ochrancovi práv a maďarskému prezidentovi. Podstatou legislatívnych zmien je podľa I. Fuhla posilnenie centralizácie, koncentrovania moci. Požiadal pána veľvyslanca, aby na nastávajúcom zasadnutí zmiešanej komisie pre národnostné záležitosti vystupoval aj v záujme Slovákov v Maďarsku. Podotkol, že je mu ľúto, že v zmiešanej komisii nie je zástupca občianskej sféry. Totiž donedávna tam bol bývalý predseda ZSM Matej Šipický, ktorý v poslednom čase nedostáva pozvánky na tieto zasadnutia.

K Základnému zákonu sa kriticky vyjadril M. Šipický. Ako povedal, nová ústava je postavená na národnom a nie na občianskom princípe a je ústavou maďarského národa a nie maďarského štátu. V patetickej, kresťansky orientovanej preambule (presnejšie v takzvanom národnom vierovyznaní), ktorá sa začína maďarskou hymnou, sa spomínajú iba Maďari. Nemaďarských spoluobčanov vynecháva, hoci ich v ďalšej časti berie ako štátotvorných spoluobčanov. Nespomína sa ani fakt, že územie Maďarska bolo vždy štátom viacerých etník.

Najživšia diskusia prebiehala v oblasti školstva. V diskusii odznelo, že za dvadsať rokov klesol počet škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, skoro na polovicu. Môže to byť v dôsledku zatvorení mnohých škôl v malých osadách, ktoré neboli schopné financovať udržiavanie výchovno-vzdelávacích inštitúcií. Žiaci týchto škôl potom prešli do maďarských škôl, alebo do inej inštitúcie, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet.

Riaditeľka Slovenskej národnostnej školy v Mlynkoch Marta Papučková Glücková vyslovila veľké obavy z toho, že nepoznajú vykonávacie predpisy k jednotlivým zákonom a je veľká neistota ohľadom toho, že štát preberie všetky základné školy. Zrejme to bude znamenať pričlenenie malých škôl k veľkým, čím môžu veľa stratiť hlavne tie, v ktorých sa vyučuje národnostný jazyk. Ak sa žiaci dostanú do čisto maďarskej školy, ich záujem o slovenčinu klesne. Vyjadrila aj obavu z toho, že pri pričleňovaní škôl nebudú brať do ohľadu ich orientáciu, ale geografické podmienky. „Stále sa spomína malokerešský model, ktorý by sme mali napodobňovať. V Malom Kereši spojili všetky školy do jednej inštitúcie, vrátane tej, kde sa slovenčina vyučovala ako predmet a dnes tam už výučba slovenčiny úplne zanikla,“ povedala. Ako poznamenala, výučba slovenčiny tam prebiehala na úkor cudzieho jazyka a rodičia si vybrali radšej angličtinu alebo nemčinu, aby sa ich deti mohli učiť spolu so svojimi spolužiakmi a aby mali lepšiu možnosť na uplatnenie sa.

V diskusii odznelo, že hoci národnostné samosprávy budú mať právo veta v rozhodujúcich otázkach týkajúcich sa škôl, zákon neuvádza žiadne sankcie, ktoré by odradzovali výkonnú moc od nedodržiavania uznesení národnostných zborov. V zákone sa síce uvádza, že v prípade, ak osem rodičov žiada výučbu národnostného jazyka pre svoje dieťa, treba ju organizovať, ale nespomína sa miesto jej zabezpečenia. Podľa plánov osem rodičov sa musí vyjadriť nielen o tom, že žiada výučbu národnostného jazyka, ale aj o tom, že rodič patrí k danej národnosti. O tomto už hovoril predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS Michal Lásik, ktorý pripomenul, že vo viacerých osadách starostovia chcú zrušiť národnostnú výučbu v materských školách, totiž iba národnostné škôlky preberie štát od januára 2013, väčšinové budú naďalej prevádzkovať samosprávy. Okrem toho sa zmienil o tom, že hoci CSS má pripravený zoznam škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, nemá taký zoznam, na základe ktorého by sa dalo napríklad vedieť, kde sú učitelia pred dôchodkom, teda kde by bolo treba poslať mladého pedagóga a pod.

O nedodržiavaní povinností štátu v prípade učebných a školských pomôcok sa kriticky vyjadrila Mária Šutinská. Ako povedala, v posledných rokoch badať trend, že štát namiesto toho, aby vydával národnostné učebnice, presúva kompetenciu na európske fondy. Ako M. Šutinská povedala, pre nás je veľmi dobré, že sa na to podujala békeščabianska škola, ktorá sa na čele konzorcia zúčastnila na európskych projektoch v oblasti vydávania učebníc, ale problém vidí v tom, že štát nedodržiava svoje povinnosti.

O ohrození používania materinského jazyka v národnostných samosprávach sa zmienila predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, podľa ktorej ak zápisnicu zasadnutia je potrebné zhotoviť aj v maďarskom jazyku, resp. na zasadnutí musí byť prítomný aj poverenec notára (ktorý zväčša neovláda národnostný jazyk), tak nútia poslancov, aby menej používali svoj materinský jazyk. Okrem toho modifikovaný zákon hovorí o tom, že počet národnostných poslancov závisí od počtu prihlásených národnostných občanov počas sčítania ľudu v roku 2011. Avšak na otázky týkajúce sa národnostnej príslušnosti nebolo povinné odpovedať, preto je otázna legitimita tohto nariadenia. Na záver dodala, že samosprávny systém priniesol obrodu budapeštianskych Slovákov, ktorí žijú v hlavnom meste roztrúsene a vďaka ich činnosti sa hlásia k svojej národnosti.

Účastníci pracovnej porady sa dohodli, že v závažných otázkach, hlavne čo sa týka protiústavných nariadení Základného zákona, sa pokúsia spojiť sa s predstaviteľmi ostatných národností a spoločne vystúpiť vo vlastnom záujme. Zhodli sa v tom, že väčšina zákonov zatiaľ nie je úplná, nakoľko k nim ešte nevyšli vykonávacie predpisy a preto treba sledovať nové nariadenia vo všetkých odboroch. Záverom konštatovali, že stretnutie bolo užitočné, ale pri ďalšej príležitosti sa stretnú odborníci na užšiu oblasť, napríklad na školstvo.

Eva Patayová Fábiánová