Čo si vlastne počať s historickým víťazstvom, ako zmierniť obrovské rozdiely v krajine a medzi ľuďmi, ako zabrániť ešte výraznejšej radikalizácii spoločnosti? Nehovoriac už o ireálne veľkých očakávaniach širokej vrstvy sympatizantov, ale vlastne aj tých, ktorí nevolili Fidesz, veď aj oni sú zainteresovaní na tom, aby krajina konečne prekonala krízu.

Maďarský občiansky zväz - Fidesz 11. apríla so ziskom takmer 53 % hlasov presvedčivo vyhral prvé kolo volieb do Národného zhromaždenia MR, získal 206 kresiel z 386-členného parlamentu, pričom 25. apríla v druhom kole volieb má reálnu, jedinečnú, až historickú šancu získať dvojtretinovú, ústavnú väčšinu. Druhí skončili so značným odstupom socialisti (Maďarská socialistická strana - MSZP - 19,31 %) nasledovaní extrémistickým Hnutím za lepšie Maďarsko - Jobbik (16,69 %) a stranou Politika môže byť iná (LMP - 7,43 % hlasov).

Politici a politológovia - analytici pri hodnotení výsledkov prvého a v očakávaní druhého kola volieb uvádzajú najrozličnejšie dôvody a argumenty za a proti, na tomto mieste by sme radšej spomenuli jednu menej známu a „prežúvanú“ skutočnosť: Radikálna, protirómska strana Jobbik (aj ako zakladateľka Maďarskej gardy) dostala voličské hlasy teritoriálne veľmi nepomerne - vo volebných obvodoch na východ od Dunaja veľa, od Dunaja na západ zase očividne menej. Teda čím chudobnejší kraj, čím väčšie sociálne napätie, tým lepšie pre Jobbik. A to môže byť už aj varovaním pre víťaza volieb, ktorý to vôbec nebude mať jednoduché. Stojí pred ním otázka, čo si vlastne počať s historickým víťazstvom, ako zmierniť obrovské rozdiely v krajine a medzi ľuďmi, ako zabrániť ešte výraznejšej radikalizácii spoločnosti? Nehovoriac už o ireálne veľkých očakávaniach širokej vrstvy sympatizantov, ale vlastne aj tých, ktorí nevolili Fidesz, veď aj oni sú zainteresovaní na tom, aby sa krajina konečne postavila na nohy a prekonala hospodársku, morálnu a všelijakú inú krízu. Navyše tak, aby sme spolu s vaničkou nevyliali aj chúďatko dieťa, teda aby zato zostala demokratická podstata nášho postkomunistického, akobyuž-kapitalistického zriadenia.

Španielske predsedníctvo Európskej únie pochválilo doterajšie výsledky volieb, ale má obavy. „Zdá sa znepokojujúce, že zosilnelo populistickejšie politické spektrum, radikálnejšia extrémna pravica,“ povedal tajomník pre európske záležitosti Diego Lopez Garrido. Dodal, že sa musíme snažiť, aby postavenie extrémistov v únii bolo čo najslabšie. V januári 2011 Maďarsko od Španielska prevezme polročné predsedníctvo únie. „Dobrý výsledok Jobbiku dokazuje, že je tu problém, ktorý treba riešiť - sociálne vylúčenie, chudoba, marginalizácia a tiež slabosť socialistov,“ myslí si analytik bruselského Centra pre štúdium európskych politík Piotr Kaczynski.

Slovenská republika tvrdo pracovala a aj naďalej bude pracovať na prosperite všetkých svojich občanov bez ohľadu na národnosť a záleží jej na všetkých ľuďoch bez výnimky - vyhlásil prezident SR Ivan Gašparovič na margo vzťahov s Maďarskom, v ktorých podľa jeho slov panuje v posledných rokoch zvýšená nervozita. Novej maďarskej vláde, ktorá vzíde z parlamentných volieb, vyslal prezident SR posolstvo, že „Slovensko je pripravené na čestný a úprimný vzájomný dialóg bez akýchkoľvek podmienok, dialóg dobrých susedov a spojencov a tých, ktorí si vážia a rešpektujú jeden druhého a pozerajú sa do budúcnosti.” Gašparovič zároveň doplnil, že pri cestách do zahraničia závidí prezidentom krajín, v ktorých žijú Slováci, že majú takú národnostnú lojálnu menšinu ako oni. „Vážia si svoju históriu, ale sú lojálni k štátu, v ktorom žijú,” zdôraznil.

Predseda slovenskej vlády Robert Fico so svojím maďarským kolegom je pripravený „stretnúť sa kedykoľvek a kdekoľvek a rokovať o čomkoľvek, čo sa týka našich spoločných záujmov ako susedov a členských štátov NATO a EÚ. Predpokladám, že predstavitelia budúcej maďarskej vlády si vyhodnotili skúsenosť z pokusov dosiahnuť spektakulárne medzinárodné víťazstvo nad susedom a dostať Slovensko na kolená internacionalizovaním sporov a presadzovaním jednostranných nátlakových riešení“ - upozornil R. Fico. Predseda opozičného Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) Ján Figeľ v tejto súvislosti novinárom povedal: „Máme záujem na tom, aby historické traumy nezaťažovali našu spoluprácu s Maďarskom. Nebudeme však akceptovať zasahovanie do našej suverenity, respektíve šírenie revizionizmu a extrémizmu. Záleží aj na tom, či Orbán využije výrazné volebné víťazstvo aj na zlepšovanie vzťahov so susednými krajinami.“

Politológ Zoltán Kiszelly na margo maďarsko-slovenských vzťahov po maďarských voľbách povedal: Zdá sa, že do júnových volieb na Slovensku bude prítomná na maďarskej aj slovenskej strane konfrontačná politika vo vzájomných vzťahoch, na Slovensku totiž hra maďarskou kartou stále dokáže osloviť voličov. Je vraj možné, že na jeseň sa začne obdobie zlepšenia vzájomných vzťahov. Pod povrchom však bude stále vrieť napätie, lebo Fidesz sa bude snažiť vytvoriť silné Maďarsko, na ktoré budú zahraniční Maďari hrdí. „Fidesz bude aj v symbolickej rovine viac podporovať zahraničných Maďarov - školy s maďarským vyučovacím jazykom, alebo výstavbu ipeľských mostov, ktoré by umožnili lepšiu mobilitu medzi SR a Maďarskom. Skôr či neskôr tak budú akoby potvrdené obavy, ktoré v slovenskej spoločnosti existujú,” vyjadril názor politológ.

(t-fuhl)

Élet és Irodalom: Mladí ľudia nepoznajú dejiny

Na pravicovo-extrémistickej strane Jobbik je najdesivejšie to, že sa k nej pridalo množstvo mladých intelektuálov, píše v maďarskom týždenníku Élet és Irodalom István Rév. Medzi zakladateľmi, členmi a sympatizantmi Jobbiku je nápadne mnoho mladých akademikov, historikov a právnikov. Zrejme by to tak nebolo, myslí si historik, riaditeľ Open Society Archive v Budapešti István Rév, keby sa po roku 1989 maďarské univerzity vybrali inou cestou. Pretože mladých spoločenských vedcov tu vychovávali tí istí historici, ktorí sa za starého režimu bili do pŕs za marxistické ponímanie dejín: „Ako by práve títo ľudia mohli poctivo spracovať minulosť a vzoprieť sa pravicovo-extrémistickému učeniu? Dovolili sme si luxus debatovať o úplných nezmysloch namiesto toho, aby sme objasnili naozaj dôležité historické otázky, a tak sme pripustili, že na maďarských univerzitách a gymnáziách sa vyučuje skrášlený variant maďarských dejín. Z tohto dôvodu mladí ľudia nepoznajú maďarské dejiny. Je to pre nich dávna minulosť. Štyridsiaty štvrtý rok je dávno preč. Päťdesiaty šiesty tiež, dokonca aj osemdesiaty deviaty. Nikto si už na nič nespomenie, a každý si hovorí, čo sa mu chce.“