V mesiacoch september – október sa už tradične konala škola v prírode s názvom Poznaj svoje korene. Priestory rekreačného zariadenia Poniklec sa po šiesty raz naplnili žiakmi z Maďarska a tento rok aj zo Srbska.

Vďaka organizátorovi, ktorým je Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), vyvolení prežili krásne chvíle v horehronskom prostredí, pozreli si Vysoké Tatry, získali nové vedomosti z oblasti histórie a zo slovenskej literatúry. Uvádzam iba zlomok toho, čo táto škola ponúkala v štyroch desaťdňových turnusoch.

Cieľ projektu, ktorý je financovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) je, aby sa žiaci oboznámili s dejinami, literatúrou, prírodnými krásami, kultúrnymi hodnotami, zvykmi, tradíciami Slovenska a v neposlednom rade si preskúšali svoje jazykové vedomosti v autentickom slovenskom prostredí. Za necelé dva mesiace sa v škole v prírode vystriedalo 300 detí z 19 slovenských obcí a miest v Maďarsku a 40 žiakov zo Srbska.

Pripraviť plnohodnotný program na desať dní pre viac detí nebola jednoduchá úloha, pomohli však skúsenosti nadobudnuté v predchádzajúcich ročníkoch. O aktivity naozaj nebola núdza. Po budíčku nasledovala ranná rozcvička okolo chaty. O 8.00 hod. boli raňajky, medzitým službukonajúci učiteľ hodnotil s deťmi poriadok v izbách. O 8.45 hod. sa začínalo vyučovanie, ktoré aj s prestávkami trvalo do 12.30 hod. Deti boli rozdelené do štyroch skupín podľa vedomostnej úrovne. Žiaci zo Srbska tvorili osobitnú skupinu, pretože výborne komunikovali. Ich účasť a pobyt v tejto škole podporila Matica Slovenská v Srbsku, avšak kvôli nedostatku financií sa zúčastnili len na troch turnusoch.

Žiaci z Vojvodiny väčšinou dramatizovali a učili sa nové piesne, scénky a básne, kým deti z Maďarska si precvičovali komunikačné schopnosti. To však neznamená, že boli segregovaní. Podobne sa učili inscenácie a pesničky, ale väčší dôraz sa kládol na rozhovor. Vyučovanie fungovalo rotačným systémom. Učiteľky vytvorili štyri skupiny a žiaci po každej hodine prešli do inej miestnosti k inej učiteľke. Mali tri hodiny komunikáciu a jednu hodinu hudobnej výchovy, kde sa spievalo alebo hralo na rozličných hudobných nástrojoch. O 13.00 hod. bol obed. O 14.00 hod. sa začínali popoludňajšie zamestnania. Animátorky mali dôležitú funkciu v škole v prírode, museli byť citlivé a pozorne sledovať potreby jednotlivých detí. Podľa toho zostavili vlastný harmonogram, v ktorom okrem prechádzky v prírode figurovali aj rozličné športové aktivity a súťaže.

Zamestnania trvali do 16.00 hod. Po olovrante sa deti učili nové slovíčka, písali si denník, nakrúcali krátke reportáže, reklamy. O 18.00 hod. bola večera, o 19.15 hod. mali pravidelné stretávania sa, tzv. Klubové večery. Okrem prípravy tekvicových lampášov a iných zaujímavých aktivít žiaci absolvovali aj „Pravidlá slušného správania sa”. Tu sa naučili, ako sa správať v reštaurácií, v divadle, ako kupovať a darovať kvety. Večerné zamestnania trvali do 21.00 hod. a po osobnej hygiene nasledovala večierka.

Cez týždeň pripravili pre deti aj iné poludňajšie programy. Mohli si pozrieť o. i. pamiatky v Hronci, každý turnus navštívil hráč na fujare a gajdách Martin Tesák, ktorý všestranne predstavil kultúrne dedičstvo Slovákov - fujaru. Záujemcovia si mohli aj vyskúšať spomínané hudobné nástroje. Žiakov navštívil aj horár, ktorý hovoril o flóre a faune Slovenska. Deti sa najviac zaujímali o medvede, vlky, líšky, rysy a o možnostiach predísť útoku pri stretnutí s týmito dravcami. Každý turnus mal v Podbrezovej vo folklórnom súbore Klások dvojhodinové zamestnanie, kde sa deti naučili základné kroky horehronského dupáka.

Cez víkendy sa nevyučovalo, tieto dni slúžili na spoznávanie Slovenska. „V sobotu bol výlet do Vysokých Tatier, deti sa previezli lanovkou zo Štrbského plesa na Solisko. Podľa všetkých denníkov a všetkých turnusov to bol najsilnejší citový zážitok. Mali sme šťastie, lebo Tatry, ako keby sa chceli ukázať, boli neskutočne krásne v jesenných farbách. V nedeľu po 3,3 kilometrovej trase lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline sme išli do Banskej Bystrice, kde sme navštívili Múzeum SNP a LEGO výstavu na námestí. Prekrásne výtvory si deti veľmi užili. Výnimkou bol 4. turnus, ale jeho účastníci mali osobitný zážitok. Neďaleko Pohronskej Polhory bola Zbojnícka jazda, súťaž v jazdení na koňoch. Okrem toho deti absolvovali veľmi náročnú túru v Čertovej doline, ďalej si pozreli ako sa vyrába ovčí syr, ako sa zaháňajú ovce do košiara. Naostatok ich tamojší bača pozval na bryndzové halušky,” povedala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková.

Okrem dní plných zážitkov vznikli aj veľmi silné priateľstvá. Žiaci z Maďarska a zo Srbska si rýchlo našli spoločnú reč, ktorou bola slovenčina. Dennodenne boli nútení komunikovať medzi sebou a za pár dní prekonali jazykové bariéry. Kvôli novovzniknutým kamarátstvam žiaci z oboch štátov boli odhodlaní naučiť sa čo najviac výrazov, aby sa so svojimi rovesníkmi dorozumeli a tak zažili veľa nezabudnuteľných a zábavných chvíľ.

Iniciátorka a organizátorka školy v prírode deťom viackrát zdôraznila, že za účasť v tábore môžu ďakovať svojim oddaným učiteľom a vedeniu školy. Je obdivuhodné, že ešte stále sú učitelia v Maďarsku, ktorí za 24-hodinovú službu a za celodennú bdelosť si nepýtajú odmenu. Takí učitelia sú naozajstnými odborníkmi, lebo chcú predísť asimilácií a pomôcť žiakom nájsť svoju identitu. Týmto gestom robia zdanlivo malé zázraky, motivujú svojich žiakov k vzájomnej tolerancii, pomáhajú im zamilovať si jazyk, materskú krajinu a pochopiť odkazy predkov, Slovákov.

Záujem o účasť v škole v prírode „Poznaj svoje korene” každoročne prevyšuje možnosti a onedlho už aj kapacitu školy v prírode. Pri výbere účastníkov väčšinou rozhoduje prospech a dobré výsledky detí, ktorých počet aj kvôli takýmto možnostiam rastie. Sám som videl pozitívny vplyv týchto impulzov na detskú aktivitu. Viacerí žiaci po príchode zo školy v prírode zmenia svoj doterajší pohľad na slovenčinu a robia všetko preto, aby sa v nej zdokonalili.

Priznám sa, že aj ja sa do tohto rekreačného zariadenia vraciam ako domov. Ďakujem vedúcej školy v prírode, milým učiteľkám, nápomocnému personálu a v neposlednom rade jedinečným, bezprostredným kolegom, ktorí mi vo všetkom pomáhali, nielen teoreticky, ale aj prakticky...

Atila Rusnák