Samospráva obce Répašská Huta a Slovenská národnostná samospráva v Répašskej Hute usporiadali Deň obce.

Organizátori na toto podujatie pozvali svojich priateľov zo slovenskej Mýtnej a z dolnozemskej Békešskej Čaby. Deň predtým hostia zo Slovenska vyskúšali liečivú vodu v obci Egerszalók a čabianska delegácia sa kúpala v bogáčskej termálnej vode. Hostia zo severu a juhu sa stretli večer v Répašskej Hute, dedinke ležiacej v Bukových horách. Domáci ich čakali v obecnom dome s chutnými jedlami: fazuľovým gulášom a tvarohovými koláčmi. S prenocovaním nebol problém, dedina má ubytovacie kapacity pre turistov, ktorých sem vábi krása okolitej prírody.

Program sa začal spoločným výletom Slovákov z Mýtnej a Békešskej Čaby. Najprv si pozreli oblastný dom, ktorý je svedectvom medzivojnového obdobia obcí okolo sklárskych hút. Túto budovu postavili na okraji dediny pôvodne pre pastierov. V kuchyni zachovali maselnicu i žochtár, na dvore stojí sýpka, ktorá slúžila na skladovanie sena. Na čo slúžil zaujímavý nástroj v kúte dvora okrem starého sálašana, gazdu z Békešskej Čaby Pali báčiho, nikto nevedel. Bol to nástroj na oplodňovanie kobyle alebo kravy. Dom a predmety v ňom prezrádzajú, že v dedine sa kedysi zaoberali chovom hovädzieho dobytka a spracovávaním mlieka. V izbe na komode sa nájdu výrobky tunajších sklárskych hút. Nad posteľou sú obrazy svätých. Répašania boli a sú horliví katolíci.

Neďaleko oblastného domu na konci dediny sa tiahne v 543-metrovej nadmorskej výške jaskyňa Balla, do ktorej sa po strmom náučnom chodníku vybrali iba mladí. Jaskyňa je 54 m dlhá, 6 m vysoká a 8-10 m široká. Výskumníci v nej našli kosti medveďa, nálezy pravekých bytostí, kamenné nástroje pračloveka a detskú lebku z konca doby ľadovej.

Leto býva v tejto dedine medzi kopcami zvyčajne chladné. No v tomto roku 19. augusta bola celý deň horúčava. Dobre padlo hosťom pokračovať v ceste po tienistom údolí horského potoka. Po hodinovej chôdzi prišli výletníci do údolia Gyertyán. Kedysi sa tu nachádzali náleziská surovín na výrobu skla, preto roku 1834 vybudovali štvrtú sklársku hutu v Bukových horách, ktorej zakladateľom bol József Schir. Sklo tu vyrábali už v priemyselných rozmeroch. Výroba na tejto vysokej úrovni trvala do roku 1896.

Popoludní sa začal Deň Répašskej Huty. Účastníci súťaže vo varení sa zvŕtali okolo kotlíkov už od 13. hodiny. Po celom údolí rozvoniavali perkelt z diviaka, guláš, kapusta s údeným mäsom, pastierska tarhoňa. Jedna skupina varila rybaciu polievku. Samospráva mala veľký úspech s pečením zemiakovej špeciality, „točny“, čo sú po našom placky. Zemiaky ošúpali, nastrúhali, posypali múkou (niekto dáva do cesta aj vajíčko), osolili, dobre premiešali a upiekli na panvici. Répašania konzumovali toto jednoduché, ale veľmi chutné jedlo podľa chuti s cesnakom, korením alebo so smotanou.

Kultúrny program slávnostne otvoril starosta Répašskej Huty Karol Mátrai. Chlieb z tohtoročnej pšenice posvätil kaplán farnosti kráľa svätého Štefana v Miškovci Ferenc Ernő Pehm. Potom sa začal slovenský národnostný kultúrny program. Najprv vystúpili na javisko domáci speváci, členovia slovenského speváckeho zboru pod vedením Amálie Horváthovej. Za nimi nasledovala Ľudová tanečná skupina z Bukového Žérca. Békeščabiansky spevokol Orgován vo svojom kultúrnom programe zaspieval čabianske slovenské ľudové piesne v sprievode Ildiky Očovskej na citare a Pavla Záhorského na bručáku. Vedúca skupiny má korene v Répašskej Hute, preto prekvapila domácich, medzi nimi svojich príbuzných, aj répašskými ľudovými piesňami. Príbuzných a potomkov hľadali a našli v obci aj Slováci z Mýtnej. „Sklárske huty boli aj okolo Mýtnej. Najbližšie bola Katarínska Huta. Sklárne počas svojej histórie mali aj obdobie útlmu a sklári odchádzali za obživou do iného regiónu. Časť sa vybrala na Spiš, ďalšia časť zasa do Maďarska. Podarilo sa nám s nimi spojiť, ich potomkovia žijú v Répašskej Hute a stále hovoria po slovensky,” povedal vo svojom pozdravnom prejave starosta obce Mýtna Pavel Greksa.

Mýtňania prišli s ľudovou hudobnou kapelou, v ktorej výborne hrali mladí hudci na harmonike, na husliach a na cimbale. Na stretnutie priviedla svoju spevácku skupinu zo susednej Novej Huty Lujza Ladányiová. Na záver kultúrneho programu pod vedením Valérie Petőfiovej vystúpila Veľká Bukovinka, slovenská národnostná tanečná skupina Répašskej Huty. Ich spolupráca sa prejavila aj na poli kultúry, lebo répašskí tanečníci vystúpili v sprievode mýtňanských hudobníkov.

Po programe, ktorý sledovala celá dedina (okolo 450 obyvateľov), hostia a hostitelia spoločne večerali. V ponuke boli tentoraz sárma (plnená kapusta) a domáce zákusky, pýcha répašských gazdiniek. Dedinčania sa zatiaľ zabávali pod šírym nebom až do rána.

Ildika Očovská