21. interetnické stretnutie v Novom meste pod Šiatrom

V slávnostnej sieni radnice v Novom meste pod Šiatrom sa uskutočnilo začiatkom decembra 21. interetnické stretnutie za účasti poslancov národnostných samospráv a predsedov občianskych organizácií z hostiteľského mesta a jeho okolia.

Účastníkov stretnutia pozdravil parlamentný poslanec János Halász. Po ňom sa ujala slova úradujúca predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Júlia Kucziková, ktorá vyzdvihla, že k čulému národnostnému životu sú potrební ľudia, programy, súbehy a zdroje. Na stretnutí mali získať poslanci samospráv a predsedovia občianskych organizácií inak ťažšie prístupné informácie, najmä o možnostiach súbehov, s osobitným zreteľom na poskytnutie odbornej pomoci pri účasti na nich. Zároveň dodala, že cieľom organizátorov je vytvoriť z interetnického stretnutia fórum na výmenu skúseností.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Združenia celoštátnych národnostných samospráv Alžbeta Hollerová Račková účastníkom stretnutia hovorila o činnosti a úlohách Združenia, ktoré funguje ako občianska organizácia a je zložená z predsedov celoštátnych národnostných samospráv. Predsedníčka zdôraznila, že samosprávy v minulom roku vznikali v novej politickej situácii, keďže v tom čase už fungoval parlamentný výbor pre národnosti.„Museli sme teda určiť úlohy pre Zväz, pretože mnohé kompetencie patrili predtým do okruhu pôsobnosti parlamentného výboru,“ vyzdvihla predsedníčka. S parlamentným výborom pre národnosti vybudovali za uplynulý rok konštruktívnu a pružnú spoluprácu. Zväz pomáha výboru tým, že vždy vypracuje spoločné stanovisko pred rôznymi rozhodnutiami, podáva návrhy na modifikáciu zákonov, založené na praktických skúsenostiach, napríklad nedávno sa zaoberali zákonom o verejnom školstve, ktorý nie je v súlade s národnostnou výučbou.

Vedúci Oddelenia národnostných vzťahov Ministerstva národných zdrojovAntonPaulik informoval o vyúčtovaní tohtoročných súbehov pre národnostné samosprávy a o možnostiach pre občianske organizácie na rok 2016. Vo všeobecnosti sa povinné vyúčtovanie v prípade národnostných samospráv sprísnilo, pretože sa zvýšila podpora. V tomto roku prišli žiadosti o šesťkrát vyššiu sumu, ako bola rámcová podpora – zdôvodnil Paulik.

Lehota využitia zdrojov na prevádzkovanie inštitúcií vyprší 31. decembra, vyúčtovanie treba poslať do 31. januára 2016. A. Paulik objasnil aj to, čo patrí do kategórie prevádzkových nákladov. Tým môžu byť infraštrukturálne náklady, honoráre, režijné náklady, menšie akumulačné výdavky, ako nákup počítača, tlačiarne (tieto položky sa však musia objaviť v inventári). Podpora na prevádzkové náklady je zväčša okolo 320 tisíc forintov.

Diferencovanú podporu na činnosť, ktorá súvisí s plnením povinných národnostných úloh, je možné používať do 15. apríla 2016, termín vyúčtovania je koniec mája. „Z tejto podpory je možné financovať náklady na poslaneckú činnosť, na plnenie úloh súvisiacich s kultúrnou autonómiou, udržiavanie kontaktov s materskou krajinou,” dodal Paulik. Termín podania žiadostí o podporu na rok 2016 je 10. január 2016.

Ďalšou dôležitou informáciou je, že tým samosprávam, ktoré nevyúčtujú podpory načas, zadržia peniaze pri nasledujúcom bankovom prevode dovtedy, kým nepošlú vyúčtovanie. Paulik dodal, že z približne 65 000 registrovaných občianskych organizácií podáva súbehy iba štvrtina, v roku 2015 bolo dokopy 5000 úspešných súbehov. Vedúci oddelenia vo svojom informačnom prejave reagoval aj na to, prečo v roku 2015 meškali podpory pre národnostné občianske organizácie. Ako povedal, v mnohých prípadoch sa podával ten istý materiál na rôzne súbehy, čo nie je povolené, no a filtrácia si vyžiadala veľa času.

Anton Paulik upozornil na webový portál civil.info.hu a informačné centrá pre občiansku sféru (nachádzajú sa v župných strediskách), odkiaľ môžu čerpať informácie a žiadať odbornú pomoc.

21. interetnické stretnutie spestrilo vystúpenie speváckeho zboru Kvety hút z Pálháze.

(kan)

Foto: autorka