Prezentácia monografie v Slovenskom inštitúte

Rozprava o novej monografii Štefana Šutaja (Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach) s názvom Parížska konferencia 1946 a mierová zmluva s Maďarskom bola na programe posledného Salónu Kor(r)idoru, ktorý usporiadal Slovenský inštitút v Budapešti v spolupráci s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v posledný februárový štvrtok. Rozsiahle dielo predstavili László Szarka (Historický ústav Maďarskej akadémie vied), Eva Irmanová (Historický ústav Akademie věd Českej republiky) a samotný autor publikácie. Výmenu názorov vedcov, ktorá pokračovala na druhý deň v rámci konferencie na pôde Historického ústavu SVC Maďarskej akadémie vied, moderoval historik István Janek.

Ako na prezentácii uviedol László Szarka, význam nového diela svojho kolegu, s ktorým spolupracuje už dlhé roky, vidí okrem iného v tom, že Štefan Šutaj sa vo svojej práci snaží nezaujato skúmať oba štáty a všetky tri zúčastnené národy mierových rokovaní medzi Československom a Maďarskom po 2. svetovej vojne. Pritom prínosom jeho práce je aj to, že odhaľuje, čím sa riadili politické elity v procese, ktorého predmetom bol ďalší osud dvoch „vyplašených“ národnostných menšín v susediacich štátoch. Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom – dohodu o ktorej podpísali 27. februára 1946 – bola výsledkom snáh o vytvorenie jednoliateho etnického územia v súlade s národným princípom vytvárania štátu. V práci - ktorá je výsledkom dlhoročného systematického výskumu - autor poukazuje aj na to, že z povojnovej politickej situácie a z medzinárodného postavenia oboch krajín vyplývalo: pravidlá rokovaní neurčili Československo a Maďarsko, ale predovšetkým veľmoci a išlo o budúcnosť nielen dvoch štátov, ale celého stredoeurópskeho regiónu vôbec.László Szarka vyzdvihol, že cieľom profesora Šutaja je aj to, aby zohľadnil aj kontext maďarskej historiografie, zároveň sa vyjadril v tom zmysle, že pomaly už by mal nastať čas vydania spoločnej monografie, ktorá by skúmala tento dôležitý medzník európskych dejín, avšak už nie z prekonaných kategórií pozície dvoch štátov víťazi – porazení. Podľa historičky Evy Irmanovej prínos monografie Šutaja pre českú historiografiu spočíva aj v tom, že jej priblíži otázku menšín v niekdajšom Československu v širšom slova zmysle, pretože sa v nej zabudlo doteraz na osud Maďarov na Slovensku, pre odbornú obec a verejnosť rovnako bola dôležitá predovšetkým problematika sudetských Nemcov.

Štefan Šutaj sa o svojom diele na prezentácii vyjadril tak, že je to kniha aj o diplomacii ako takej, ako aj o dejinách diplomacie, ktorá je vedou, praxou a komunikáciou a ktorá sa na parížskych mierových zmluvách ocitla v zložitej situácii. Pritom je dôležité zdôrazniť, že na mierovej konferencii v Paríži - ktorá rokovala na plénach o rôznych otázkach - Československo a Maďarsko nemali rovnaké možnosti. Kým Československo patrilo do skupiny víťazných štátov a mohlo podať aj rôzne návrhy, zatiaľ Maďarsko iba vtedy, ak jedna z víťazných krajín podporila jeho iniciatívu. Autor upriamil pozornosť aj na také detaily konferencie „pre ľudí“, akými boli napríklad známky a medaily, vydané pri jej príležitosti, alebo na rokovania „v zákulisí“, na systém rozhodovania v druhej a tretej línii delegácií, resp. na spôsoby špionáže na medzinárodných rokovaniach. V následnej diskusii sa odborníci a záujemcovia venovali aj takým témam, ako napr. úloha jednotlivých politikov na rokovaniach, ale odznela aj sprostredkovaná osobná spomienka na vtedajšieho ministra zahraničných vecí Maďarska Jánosa Gyöngyösiho. Podľa spomienky univerzitnej profesorky Anny Divičanovej na otázku, prečo má minister takú pochmúrnu náladu, odpovedal v zmysle: Čudujete sa? Ja som toto celé nechcel, týmto je otázka Slovákov v Maďarsku definitívne ukončená...

(csl)

Foto: csl