Autonómia menšín v Južnom Tirolsku

Predstavitelia menšinových organizácií v Maďarsku a občianskych organizácií maďarskej menšiny v Rumunsku a na Ukrajine sa zúčastnili týždňového študijného pobytu v Južnom Tirolsku. 25-členná skupina skúmala predovšetkým históriu, život, školský systém, kultúrnu a teritoriálnu autonómiu štyroch menšín v troch krajinách.

Vďaka vyspelej ekonomike a blahobytu slovinská menšina v rakúskom Klagenfurte, Nemci a Ladinci v talianskom Bolzane a maďarská menšina v slovinskej Lendave sú naozaj v závideniahodnej situácii v porovnaní s menšinami strednej a východnej Európy. Podľa skúseností členov delegácie sa spomenutým menšinám podarilo dobre sa prispôsobiť daným podmienkam a zároveň si vytvoriť a využívať výhody svojho menšinového postavenia.

Študijnú cestu nazvanú Spoznaj národnosti západnej Európy v rámci Roku medzikultúrneho dialógu 2008 zorganizoval Národnostný spolok Nemcov žijúcich v Barani pod vedením Eleonóry Matkovitsovej Kretzovej.

Počas týždňa sa účastníci mohli zoznámiť s predstaviteľmi slovinských občianskych organizácií, zavítali do trojjazyčného gymnázia v Klagenfurte a delegáciu prijal aj prezident karyntského parlamentu Josef Lobnig.

V talianskom Bolzane členovia delegácie navštívili budovu parlamentu Južného Tirolska, kde si vypočuli zaujímavé prednášky o jeho histórii a fungovaní vládnych orgánov, ako aj o parlamentom zastúpení a podporovaní nemeckej a ladinskej menšiny v Taliansku.

Ako je známe Južné Tirolsko je talianskou provinciou s pomerne širokou autonómiou, kde oficiálnymi jazykmi sú nemčina a taliančina. Celý región Tirolska bol súčasťou Habsburskej monarchie. Nebol ňou počas napoleonských vojen, ale po Viedenskom kongrese v roku 1814 sa ňou opäť stal. Južné Tirolsko pripadlo Taliansku po I. svetovej vojne a s nástupom fašistického režimu Mussoliniho prišlo silné poitalšťovanie. Po 2. svetovej vojne získala nemecky hovoriaca menšina podľa dohody medzi Viedňou a Rímom pomerne širokú samostatnosť a samosprávu, ktorá však v realite príliš nefungovala. Odvtedy sa udialo mnoho zmien, niektoré vyústili do násilia. V rokoch 1956 - 1988 zahynulo pri protitalianskych teroristických útokoch 21 ľudí. Situácia dlho otravovala vzťahy medzi Rakúskom a Talianskom. Podarilo sa ju upokojiť až koncom 80. rokov opatreniami v prospech rakúskej menšiny. Dnes má provincia Bolzano značnú územnú autonómiu.

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Južnom Tirolsku hovorí po nemecky 69,4 percenta obyvateľov, taliansky 26,3 % a ladinsky 4,3 %. Ladinský jazyk je veľmi starý retorománsky jazyk s latinskými koreňmi, akási zmiešanina taliančiny, španielčiny a francúzštiny. V piatich údoliach talianskych Dolomitov ním rozpráva viac ako 30 000 ľudí, niekde je dokonca súčasťou administratívy a školstva. V ladinčine sa publikujú časopisy, noviny, knihy, školské učebnice, ale najmä detské knižky. S výučbou tohto jazyka sa začína už v škôlke a pokračuje sa v nej i počas povinnej školskej dochádzky. Z cudzích jazykov sa najväčšej obľube teší angličtina. Ladinci žijúci v Bolzane a Trentine, sú teda trilinguálnou komunitou, ktorá nepozná nezamestnanosť. Sú hrdí na svoje tradície a s radosťou o nich rozprávajú každému cudzincovi, ktorý o ne prejaví záujem.

V Bolzane delegácia zavítala aj do Európskej akadémie Bozen Bolzano EURAC, kde sa zoznámila s prácou výskumníkov, zaoberajúcich sa hlavne situáciou a územnou autonómiou južnotirolských menšín. Na tieto témy prednášali hosťom výskumník Günther Rautz a podpredsedníčka Európskej asociácie národnostných menšín FUEV Marta Stockerová.

Po návšteve školských inštitúcii Ladincov, Európskeho informačného centra a nadviazaní kontaktov s občianskymi organizáciami v Bolzane sa členovia delegácie vybrali do Slovinska, kde navštívili maďarské národnostné organizácie a dvojjazyčnú základnú školu v Lendave, kým v blízkej dedinke Čentiba sa spolu s členmi Spolku pestovateľov hrozna a vinárov naučili veselé ľudové piesne pri ochutnávke bieleho vína. V Lendave sa zoznámili s prácou redaktorov maďarského vysielania rozhlasu a televízie a v Kultúrnom stredisku Bánffyho sa stretli aj s menšinovou poslankyňou slovinského parlamentu Máriou Pozsonyecovou.

Študijného pobytu v Južnom Tirolsku sa zúčastnili aj predstavitelia nemeckej, arménskej a slovenskej národnosti v Segedíne, medzi nimi predseda Zväzu národností v Segedíne, historik, muzeológ Dr. Štefan Tóth. Skúsenosti, konklúzie a prednášky o získaných poznatkoch odznejú v rámci Národnostnej konferencie a workshopu, ktorú usporiadajú 30. mája 2008 v Päťkostolí. O konferencii budú informovať Výbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva v Bruseli.

Ildika Makaiová