Nostalgia za starými časmi - retro - je v móde na celom svete. Sú to láskavé a milé spomienky na mladosť, možno až túžba po opätovnom prežití niečoho, čo bolo vynikajúce, nech je to hoci aj televízny program...

Nuž, túto vlnu osedlala Maďarská televízia, keď spustila svoj tretí kanál M-3 , alebo ako sa to už nazýva ľudovo: „retrotévé“. Bol to vianočný darček pospolitému ľudu Maďarska. Preboha, nie je to nebezpečné? Nebudú ľudia snívať o socializme? Aj bez toho už silnie pocit, že za socializmu bolo celkom dobre, dokonca aj v televízii išli dobré programy.

Pozrime sa aspoň letmo na niektoré programy z prvých dní Retro TV: Kostolná myš, Peštiansky kabaret, Husiar Maťko, Spomínam si len na pekné, Naj-naj-naj... Dnešní mladí možno ani nepostrehnú, že sú to „stariny“. Veď v Maďarsku je podľa štatistík až tretina ľudí chudobná ako kostolná myš. To, čo sa deje na politickej scéne, je často ako zlý peštiansky kabaret. A kto by si nepomyslel na husiarika Maťka (ktorý všetko vrátil hnusnému Döbrögimu trojnásobne) pri sledovaní zápasu vlády s nadnárodnými spoločnosťami, napríklad energetickými (tretí „rezsicsökkentés” je na dosah ruky). Ako sa blížia voľby, lebo sa blížia závratnou rýchlosťou, ľudia by sa mali pamätať len na pekné a dobré veci, a tento hrejivý pocit im nedokážu vziať ani opozičníci, ktorí sú od toho, aby boli najlepší, najmúdrejší, tobôž najsilnejší, ďaleko na svetelné roky.

Staršia generácia má možnosť prežívať to isté, ako mladšia, len naopak: pri sledovaní aktuálneho spravodajstva sa môže cítiť ako v „prekliatom režime“. Lebo programy z archívu presekávajú správy z dnešných dní, aby sa ľudia nezadívali príliš tuho do minulosti. Ale čo nevidia? Just ako za socíka: verejnoprávna televízia (aj rozhlas) vedú kampane, opakujú jednu vec denne stokrát, najmä, ak treba odsúdiť nepriateľské živly. Akurát diverzantov, kulakov, imperialistických agentov a iných úhlavných nepriateľov národa budujúceho socializmus strieda trio Bajnai-Gyurcsány-Mesterházy, správy o úspechoch na poli socialistického priemyslu a poľnohospodárstva nahrádzajú víťazné hlásenia o historickom poklese nezamestnanosti, o raste miezd, blahodarných dôsledkoch znižovania režijných nákladov, slovom: o tom, že Maďarsko - a, samozrejme, aj verejnoprávna propaganda, spolu s hovorcami strany a vlády - podáva lepšie výkony.

Trocha ma prekvapuje toto organizované cestovanie do prikrášlenej socialistickej minulosti. Veď v móde je predsa nadávať na i do komunistov. Mohol by ma upokojiť slogan M3: „Hodnoty zostávajú hodnotami.“ Predsa hrá vo mne čertík pochybnosti, či uvidíme na obrazovke slávnu scénu Gézu Hofiho z obdobia prvého premiérovania súčasného najvyššieho, keď sa najväčší mág maďarského humoru pýtal, aký je rozdiel medzi Pánom Bohom a Viktorom Orbánom, a hneď aj odpovedal: predsa Pán Boh nechce byť Viktorom Orbánom...

No, dovi, dopo...