V Budapešti je - vlastne pomaličky už iba bolo - niekoľko vianočných trhov: pri Bazilike, za Radnicou, na druhej strane Dunaja, na Budíne tiež, no a na hlavnom vianočnom námestí v pešej zóne v samotnom centre, na Vörösmartyho námestí. Asi to je náhrada za to, že tento rok sa začali tieto podujatia akosi neskoro.

Koncom novembra som ešte videl bezradných cudzincov, ako krútia hlavami: Predsa tu mali byť vianočné trhy! Vo Viedni a Bratislave to už fičí naplno! Tu nejaký premúdry úradník našiel predpis, podľa ktorého viac ako 20 dní trhy trvať nemôžu. Vlani vyhlásil tento pľac za najlepší na svete britský denník Daily Mail, predvlani vyhodnotili budapeštianske centrálne vianočné trhy svetové agentúry za najkrajšie - teraz budú najkratšie. Čo už? Aj to je rekord...

Stačí sa len trocha prejsť okolo drevených stánkov, a človek je nútený zvolať: Preboha, invázia Slovákov nebola taká azda od druhej polovice 19. storočia! Niektorí sú ešte bezradní, ďalší už získali prehľad, Zuzka, Janka, Peter a Milan z Nitry napríklad vedia, že punč je tu horší než vo Viedni, lebo je presladený. Nepriamo sa s mladými zo Slovenska sporí turistický sprievodca László, ktorý tvrdí, že sem ľudia nechodia kupovať punč, ale atmosféru. Do tej tohtoročnej patria novinky ako plnené prasiatko pečené v peci, alebo rôzne guláše, perkelty, kapusta vo veľkom bochníku, tzv. bosniaku.

Ja si svoje novinky a svoju atmosféru nachádzam na zadnej terase známeho luxusného hotela, kde šéfuje milá dievčina Rita. Sú tu dôvtipné drevené lavice, ktoré vás chránia pred silným vetrom. Plus je tu veľký zliatinový kôš plný žeravých uhlíkov. A varené víno majú nielen biele a červené, ale aj ružové. Miestoprísažne vyhlasujem, že v širokom okolí najlepšie, hoci trocha drahšie. Inak celé je to akoby predražené: 1500 forintov je najnižšia cena jedla, to sú len klobásy a hurky. Toľko stojí aj obľúbený sedmohradský trdelník. Rita však má aj palacinky, samozrejme sladké, ale aj slané. Pozrimeže, s lososom, špenátom, potom so syrom a šunkou, no a zrejme vrchol, so štipľavou paprikou. Dievčina sa aj usmieva s patričnou dávkou škodoradosti, prinajmenšom však huncútsky.

Sprievodca z jedného autobusu z vyše desiatich zo Slovenska, ktoré som videl ja, teda Slavo od Nitry, bol určite na terase u Rity tiež. Inak by nemohol porovnávať Viedeň s Budapešťou takto: „Tu je lepšie, sú tu krajší ľudia“...