Mnohí sme sa trochu obávali predošlého trinásteho roku nášho tretieho tisícročia. Nuž, uplynul aj tento, a dúfam, že po vianočných a novoročných sviatkoch, keď sa človek chtiac-nechtiac musel obzrieť a bilancovať, rok 2013 predsa len nebol taký hrôzostrašný. Úprimne verím, že ste nenarazili na neprekonateľné skúšky života - a tie prípadne hlbšie rany čas, ba hneď už nastávajúci nový rok zahojí.

Zahojí, veď liečiť môžu najúčinnejšie dobré veci, správy a impulzy. V polovici decembra som sa zúčastnil napríklad na galakoncerte komlóšskych Slovákov, ktorým uzatvárali svoj veľmi pestrý a bohatý Mesiac slovenskej kultúry. Po umelecky vysoko kvalitnom a slávnostnom programe s preplnenou sálou bola večera a zábava v budove slovenskej školy. Túto školu s polovicou miestnej materskej školy prevzala do prevádzky Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku od septembra minulého roka ako svoju štvrtú výchovno-vzdelávaciu inštitúciu po Sarvaši, Békeškej Čabe a Novom Meste pod Šiatrom. A bolo to veľmi „liečivé“ a dojímavé, keď v športovej hale školy, kde bolo prestreté na pohostenie, zrazu pristúpila ku mne skupina žien. Boli to učiteľky a pestúnky z našej komlóšskej materskej školy, ktoré sa poďakovali za to, že tri mesiace po prevzatí dostali nový nábytok a postieľky pre svoje deti, na čo čakali už dlhé desaťročia.

Je to azda tá najrukolapnejšia odpoveď aj pre tých skeptikov, ktorí sa občas spytujú, čo z toho naša národnosť má, že CSSM preberá a prevádzkuje školy. Že preberá a prevádzkuje? Kto a kde to v slovenskom krajanskom svete ešte okrem nás robí? Samozrejme prajeme si, aby sa to aj iným podarilo a aby im to prospievalo. Veď aj my pevne veríme, že v súčasnom postavení slovenskej národnosti v Maďarsku, v ktorom sme sa ocitli z hľadiska nášho materinského jazyka a identity, len tieto konkrétne kroky, opatrenia a organizačné úsilie môžu znamenať východisko a perspektívu etnickej sebazáchovy.

V tomto duchu konala tak v minulom roku, ako aj v dlhšom predchádzajúcom období Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, keď vybudovala svoju doterajšiu sieť inštitúcií. Vlani v októbri sme oslávili v Mlynkoch - v novovybudovanom Stredisku pilíšskych Slovákov, ktoré už rozprúdilo svoju činnosť - desiate výročie zrodu systému inštitúcií CSSM. Na tejto konferencii sa tiež len náznakovo mohlo hovoriť o tom, čo všetko robilo a robí naše slovenské divadlo, osvetové, dokumentačné, pedagogické metodické centrum, nezisková hospodárska spoločnosť Legatum so slovenským týždenníkom a verejnoprospešnou nadáciou. Onedlho vydáme o tom pestrú publikáciu. Rozhodli sme sa taktiež rozšíriť sieť našich inštitúcií prevzatím prevádzky budapeštianskej slovenskej školy. Môže nám to umožniť v roku 2014 nový systém financovania, ktorý sa nám podarilo vybojovať v naozaj krízovej situácii.

V polovici septembra to vyzeralo totiž tak, že podľa nového plánovaného financovania nebudeme schopní prevádzkovať naše štyri prevzaté školy. Takmer sa splnilo zlovestné proroctvo trinásteho roka, ale s pomocou nášho rezortného Ministerstva ľudských zdrojov a parlamentného lobingu viacerých celoštátnych národnostných samospráv sa podarilo otočiť vec v náš prospech.

V každom prípade aj táto posledná udalosť poukázala na finančnú krehkosť našej zákonom garantovanej kultúrnej autonómie, teda na možnosť prevádzkovania siete inštitúcií. Čo všetko sme za posledných desať rokov - neraz na oveľa skorších základoch - vybudovali! Už aj preto budeme musieť v roku 2014 využiť novú možnosť parlamentných volieb - voľbu slovenského parlamentného poslanca, alebo aspoň slovenského národnostného hovorcu do Národného zhromaždenia.

Bude to veľká, dôležitá a ani nie tak vzdialená úloha. Valné zhromaždenie CSSM podľa svojho schváleného pracovného plánu stanoví listinu kandidátov na tento post 18. januára. Tým rozprúdi kampaň, počas ktorej sa chceme stretnúť s čo najväčším počtom našich slovenských voličov v každom regióne. A budeme hovoriť taktiež o nastávajúcich voľbách slovenských miestnych, teritoriálnych samospráv, ako aj o celoštátnom zbore, ktoré budú prebiehať tiež novým spôsobom. Po prvý raz budú voliť všetky zbory všetci slovenskí voliči, rad-radom všetci ľudia, ktorí sa prihlásia na zoznam slovenských národnostných voličov.

Tento proces podľa zákona prvým dňom nového roka už odštartoval, takže onedlho, dúfam, sa budeme stretávať vo veľkom počte vo všetkých Slovákmi obývaných regiónoch krajiny, aby sme si tieto nie celkom jednoduché volebné pravidlá a možnosti vyjasnili.

Volebný rok, volebné procesy aktivizujú prirodzene aj naše slovenské organizácie a voličov. Je to dobrá vec a môžeme si len želať, aby tomu bolo tak v čo najväčšej miere i v nastávajúcom období.

Na rozhraní rokov sa pripravujeme aj na výročia. Vlani sme oslavovali významné slovanské jubileum, 1150. výročie príchodu zakladateľov našej spisovnej kultúry, slovenských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda k našim predkom, na naše územie. Tohto roku nás na môj prvý odhad takéto nové vznešené spomienky nečakajú. Narýchlo sa mi vynárajú skôr búrlivé udalosti. Pred pol tisícročím, v roku 1514 prehrmelo Uhorskom Dóžovo povstanie, na ktorom sa hromadne zúčastnili najmä naši východoslovenskí predkovia. A práve pred storočím, v roku 1914 vypukol prvý globálny masaker v dejinách ľudstva, prvá svetová vojna.

Niektorým výročiam sa nevyhneme, ale určite si nájdeme aj ďalšie, pozitívnejšie spomienky. S vaším dovolením i ja by som si už takú jednu osobnú vyznačil: v novembri bude sto rokov tomu, čo sa môj otec, ako štvrtý chlapec u Fuzikov v Kestúci narodil. Áno, v tom spomínanom vojnovom roku 1914. Kto pozná históriu, vie, čo všetko musel ešte prežiť. Dosť na tom, že s mojou mamkou vychovali päť detí a všetky z nich získali slovenský vysokoškolský diplom. Nespomínam to z nejakej samochvály famílie. Našťastie v tých časoch sa našlo aj viac takých rodín v krajine. Len by som chcel všetkým nám Slovákom v Maďarsku dopriať, aby sme mali čo najviac takých rodín, v ktorých sa naša slovenskosť dedí a prežíva. Najmä v roku 2014, keď si pripomíname aj dvadsiate výročie „novorodeniatok“ našej národnosti, prvých miestnych slovenských samospráv. Vtedy ich bolo päťdesiat, dnes je to vyše dvojnásobok.

Úprimne si želám, aby sa nám ich po nových voľbách podarilo zachovať, aj tú v hlavnom meste i župné slovenské samosprávy a tiež aj celoštátny zbor. V dobrom zdraví, s novými plánmi a možnosťou ich realizácie.

Ján Fuzik
predseda CSSM