Pred týždňom zverejnili na webovej stránke programu PISA ďalšie šokujúce údaje o úrovni pätnásťročných žiakov v Maďarsku. Studená sprcha nepadla dobre ani v decembri, ale už ani chýrnou „maďarskou kreativitou“ sa nemôžeme pýšiť, totiž čerstvé údaje sa týkajú práve kreativity a oblasti riešenia problémov. Údaje sú katastrofálne, nachádzame sa na 33. mieste zo 44 zúčastnených krajín.

Ale o čom vlastne hovorím? Štúdia PISA sa vo svete uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch a poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov zúčastnených krajín.

Jej cieľom nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov jednotlivých krajín. Posúďte sami, či je ten systém efektívny, alebo nie.

Hlavnou testovanou oblasťou poslednej štúdie PISA bola matematická gramotnosť. Zároveň sa sledovala aj úroveň vedomostí a zručností žiakov z čitateľskej, prírodovednej gramotnosti a z oblasti riešenia problémov. Už spomínané decembrové výsledky žiakov vo všetkých troch oblastiach boli výrazne nižšie, ako je priemerný výkon krajín OECD. Ale najsmutnejšou správou je to, že významne (cca. o 30%) narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine s najnižšou úrovňou vedomostí. To znamená, že žiaci rizikovej skupiny nedisponujú ani najzákladnejšími zručnosťami, ktoré sú bezpodmienečne potrebné pre ďalšie vzdelávanie, z čoho vyplýva, že zostanú nekvalifikovanými pomocnými pracovníkmi, v podstate nezamestnanými.

Môžeme hľadať vinníkov za nepriaznivé údaje, isto sa nájdu takí, ktorí to celé zvalia na vládu, či na pedagógov, alebo na médiá, na spoločnosť. Ale ruku na srdce, tvorcami budúcnosti sme my dospelí, tí pätnásťroční sú naše deti, oni sú naša budúcnosť. Zrejme len žneme, čo sme zasiali.

(ik)