Pred štyrmi rokmi zaviedli u nás liberalizovaný zákon o pálení domácej ovocnej pálenky. Boli obavy, že z národa bude horda opilcov a ľudia sa otrávia doma páleným alkoholom. Stal sa pravý opak. Pálenka dostala punc kvality a spotreba destilátov v porovnaní s lacnými priemyselne vyrobenými liehovinami stúpla.

Zrejme to bolo ovplyvnené zákonom o daňových úľavách. Rozhodne v tom hrala úlohu aj tradícia pálenia liehu z ovocia, čo bolo typické pre celé bývalé Rakúsko-Uhorsko. Podľa liberalizovaných zákonov si môže každý vyrobiť ovocnú pálenku hoci aj doma v kuchyni. Na pálenie „pálinky“ treba ale viac ako destilačný prístroj a ovocie. Preto, okrem oduševnených jedincov, výskumníkov a bádateľov, predsa nepálil každý doma. Nato sú predsa liehovary. A ešte jeden fakt, ktorý dokazuje kultúru pitia tohto nápoja: Maďarsko pomenovanie „pálinka“ v roku 2004 presadilo v EÚ ako hungarikum.

Po štyroch rokoch legálneho nezdaneného „pálenkového opojenia‟ prišiel verdikt súdneho dvora Európskej únie: domáca nezdanená výroba 50 litrov pálenky pre vlastnú spotrebu je v rozpore s právom EÚ. Ministerstvo hospodárstva oznámilo, že vláda neplánuje sprísniť podmienky domácej výroby ovocnej pálenky. Európska komisia iniciovala právne konanie proti Maďarsku ešte v roku 2010 s tým, že právne normy EÚ dovoľujú v prípade domácej výroby destilátov iba nahradiť spotrebnú daň inou formou dane, ktorá nemôže byť nižšia ako polovica spotrebnej dane. Súdny dvor EÚ pripomenul, že európske právo zaväzuje členské štáty, aby v prípade alkoholu zaviedli spotrebnú daň, ktorej minimálna výška na hektoliter čistého liehu je 550 eur. „Pálinkový“ zákon schválila predchádzajúca Orbánova vláda medzi svojimi prvými právnymi normami hneď po nástupe, ešte v roku 2010. Teraz ministerstvo hospodárstva vyhlasuje, že obháji tento zákon. Uvidíme, ako to dopadne, či si budeme môcť vypiť na zdravie vlastnou domácou, hlavne však nezdanenou „pálinkou“.

(ik)