Stáva sa, že človek sa nechtiac stane svedkom udalostí, ktoré by za iných, normálnych okolností vynechal. Keby som mala k dispozícii stroj času, tak by som ten smiešne trápny moment vymazala, ale nemám, takže zostane iba úsmev na mojej tvári, keď si na to spomeniem, a zrejme grimasa na tvári ostatných zúčastnených, keď ma nabudúce uvidia.

Poznáte isto kultový film Pétera Bacsóa Svedok z roku 1969, ktorý bol desať rokov zakázaný. Hlavným hrdinom je strážca na hrádzi József Pelikán, jednoduchý človek, ale správny adept na spoluprácu so štátnym aparátom. Druhou kľúčovou figúrkou vo filme, a hlavne v tej časti filmu, na ktorú narážam, je súdruh Virág, skalný partajník. Blíži sa termín súdneho pojednávania, na ktorom musí Pelikán svedčiť vo vykonštruovanom procese. Súdruh Virág v miestnosti pre svedkov prehovára Pelikána, aby si naposledy prečítal nacvičenú výpoveď, ale Pelikánovi sa už nechce. Virág predsa vytiahne z aktovky papier a strčí ho svedkovi pod nos. Ten si ho aj začne čítať, no zistí, že ten papier, čo číta pred procesom, je už vlastne rozsudok. Virág na to takto reaguje takto: - Ajaj... tie prebdené noci. Aj kôň má štyri nohy, predsa sa potkne... Zoberie z Pelikánových rúk rozsudok, vloží ho do aktovky, vzápätí vytiahne výpoveď.

O čom vlastne hovorím? Oficiálne som nebola na zasadnutí, ale neoficiálne áno. A v zákulisí som sa dopočula, že šéfredaktorka Ľudových novín pôjde na akciu, kde dokonca bude aj prednášať! Zmeravela som, kam to mám ísť, o čom neviem, keď niekto (kto vedel, že som za kulisami a počujem, o čom je reč) šiel na pomoc dotyčnej osobe, ktorá sa napokon v rozpakoch opravila, že, samozrejme, na spomínanú akciu pôjde v súčasnosti ešte zástupkyňa.

Ľudia boží, veď to mi pripadalo ako vo filme! Pred procesom som sa dozvedela, aký bude rozsudok! Karty sú už dávno rozdané!

Taký je náš národnostný pomaranč! Trocha žltší, trocha kyslejší, ale je náš!

(ik)