Vianoce v krajine protinožcov

Ťažko si je i predstaviť Vianoce a najmä Štedrý večer bez modlitby a náboženských piesní, ako sú Tichá noc, Čas radosti a Narodil sa Kristus pán...

Predvianočné rozjímanie

Aj keď význam Vianoc je na celom svete rovnaký, pripomíname si nimi narodenie Ježiša Krista, na priebeh ich osláv vplývajú často rôzne vonkajšie činitele. Súvisí to okrem iného i s geografickou polohou, kde sa práve nachádzame. Tak napríklad v iných klimatických podmienkach prebiehajú na Dolnej zemi, v iných vo Vysokých Tatrách, v iných v Austrálii. Aj o tom bola reč, keď ma nedávno nečakane navštívil môj bratanec, pitvarošský rodák Pavol Kriška, ktorý už dvadsať rokov žije so svojou rodinou a ďalšími príbuznými v Austrálii. (Podrobnejšie o jeho zložitej životnej ceste sa mali možnosť čitatelia Ľudových novín dočítať z pera A. Szabovej Mataiszovej 7. októbra 2004, v článku Z Pitvaroša do Austrálie).

V dôvernom rozhovore sa mi priznal, že na blížiace sa Vianoce sa veľmi teší, aj keď od tých, aké prežíval vo svojich detských a mládeneckých rokoch v Pitvaroši, sa hodne líšia. A to najmä tým, že u nich v Austrálii v čase Vianoc práve kulminuje leto s teplotami aj 40 stupňov Celsia. To znamená, že časť z nich strávia na morskej pláži a, pochopiteľne, v plavkách.

O snehu tam nemôže byť ani reči. Ak by ho chceli ukázať svojim deťom, museli by s nimi putovať vyššie do hôr. A tak ich ratolesti namiesto zimných radovánok počas vianočných sviatkov venujú sa skôr letným zábavám, najmä na morskom pobreží. Kúpu sa však iba v blízkosti brehu, aby sa nestali obeťami žralokov...

I u nich však Vianoce majú svoje čaro. A to najmä vďaka rôznym vianočným zvykom, prineseným zo starej vlasti, ktoré si poctivo uchovávajú. Prejavuje sa to najmä za štedrovečerným stolom, kde je pokope celá rodina. Z podávaných jedál nesmie napríklad chýbať ani írečitá, po domácky vyrobená dolnozemská klobása. Na pohľad, ale i chuťovo sa síce podobá čabianskej, no nejde v žiadnom prípade o jej napodobnenie. Vyrábajú ju podľa starého osvedčeného receptu, ktorý je takpovediac zakódovaný v ich pamäti ešte spred desiatok rokov, keď ešte prežívali Vianoce v Pitvaroši. A ťažko si je i predstaviť Vianoce a najmä Štedrý večer bez modlitby a náboženských piesní, ako sú Tichá noc, Čas radosti, Narodil sa Kristus pán a iné. A aj keď o tom nebola reč, ale pri takomto doslova sviatočnom posedení si príslušníci staršej generácie s istou nostalgiou určite spomenú i na svojich blízkych, od ktorých ich delia tisícky kilometrov. Moderná technika v komunikačných prostriedkoch v posledných rokoch však i v tejto oblasti urobila priam zázraky (SMS, E-mail).

Väčšie problémy však pretrvávajú v osobnom styku. Ten je ešte stále časovo a finančne náročný. Ako príklad uvediem môjho vzácneho hosťa, ktorý cestoval lietadlom (zo štátu Adelaide) do Viedne celých 24 hodín, a to s medzipristátím v Sydney, Ho chi min (Vietnam) a v Paríži. A stojí ho to (obidve cesty) 2 000 austrálskych dolárov. (1 austr. dolár = 147 forintov.) Nuž je toho dosť! No uvidieť po rokoch opäť rodný kraj, rodisko svojich predkov, stretnúť sa so svojimi blízkymi, medziiným v Čechách s chorou sestrou, s priateľmi a známymi na Slovensku i v Maďarsku, ba dokonca i v Rakúsku, to určite stojí za to!

Štefan Hudák