1923-2017

Dňa 24. apríla, vo veku 94 rokov, nás navždy opustila Ružena Tamášová Malá.

Narodila sa v roku 1923 ako najmladšia zo siedmich detí. Do strednej školy textilnej začala chodiť v roku 1938, po jej skončení sa zapísala na nadstavbové štúdium na strednej zdravotníckej škole, ktoré pre vojnu musela prerušiť. V období bombardovania Budapešti sa škola presťahovala do Segedína a ona počas prechodu frontu musela štúdium prerušiť, diplom získala až v roku 1948. Za miesto praxe si vybrala Tolniansku župu.

Pochádza zo Santova, zo známej slovenskej rodiny, ktorá dala našej komunite niekoľko významných osobností. Jej synovec Štefan Malý je riaditeľom orchestra Maďarskej štátnej opery, jeho dcéra Katarína organistkou v Tihanskom opátstve, krstný syn Ladislav bol známy miestny historik a neter Eva poslankyňa Slovenskej samosprávy Budapešti, členka Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena.

Pani Ruženka sa vydala za Maďara, ale neprestala byť Slovenkou. Do smrti navštevovala všetky významnejšie slovenské podujatia v hlavnom meste.

S Lászlóom Tamášom sa zobrali v roku 1952 v Szigetszentmártone. Tu sa jej v roku 1953 narodila dcéra Györgyi Katarína a v roku 1955 Beáta Ružena. Po celý aktívny život pracovala s ľuďmi, bola sociálnou zdravotnou asistentkou. Pracovala ako zdravotná sestra v Rákošpalote a potom tridsať rokov v opatrovni pre mentálne postihnutých v II. obvode Budapešti. Už ako dôchodkyňa bola zdravotnou asistentkou na gynekológii v II. obvode. Ešte aj tam ju vyhľadávali jej bývalí pacienti s prosbou o radu.

Navštevovala vernisáže, slovenské divadelné predstavenia, programy obvodných slovenských samospráv. Ako hovorila, chodievala na ne rada, lebo tam mohla počuť slovenskú reč, ktorú nadovšetko milovala. Vždy sedela v lavici aj na slovenských svätých omšiach a modlila sa spolu s ostatnými v jazyku našich predkov.

Posledná rozlúčka s Ruženou Tamášovou, rodenou Malou bola na santoskom cintoríne 5. mája 2017.

Česť jej pamiatke!