Príspevky z Ľudových novín

49/2004 (2. decembra 2004)

Menšiny v Maďarsku a dvojité občianstvo

„Medzi tunajšími Slovákmi sa neprejavil nárok...“

V súvislosti s plebiscitom o dvojitom občianstve, ktorý sa bude konať 5. decembra, sa internetový časopis Index obrátil na predstaviteľov menšín v Maďarsku s výzvou, aby zaujali stanovisko k tejto otázke.

Ako vyhlásila tajomníčka Celoštátnej bulharskej samosprávy Mónika Tyutyunková, tunajší Bulhari, ktorých predkovia sem prišli pred 1. svetovou vojnou, získali maďarské občianstvo až v 90. rokoch, pričom si ponechali aj bulharské, keďže tamojšie zákony to umožňujú.

Podľa nemeckej ústavy právo na dvojité občianstvo majú iba tí Nemci, ktorí do 31. decembra 1937 žili na území vtedajšieho Nemecka. „Tým, že sme vstúpili do EÚ, táto otázka stratila význam,” povedal predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy Ottó Heinek.

Pokiaľ ide o rumunskú menšinu, jej príslušníkom by z takéhoto občianstva nevyplynuli žiadne výhody, keďže nikdy predtým nežili v Rumunsku. Občianstvo poskytnú Rumunom v Moldavsku a občanom, ktorí z Rumunska emigrovali ešte pred revolúciou, ako potvrdil predseda Celoštátnej rumunskej samosprávy Traján Kreszta.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik uviedol, že štátne občianstvo prísluší Slovákom žijúcim v západnej diaspóre, avšak toto právo sa nevzťahuje na krajanov v susedných štátoch. „Medzi tunajšími Slovákmi sa neprejavil nárok na získanie občianstva v materskej krajine, keďže nikdy neboli občanmi Československa.”

Inak právo na občianstvo majú Chorváti roztrúsení v 30 krajinách. Chorvátska diaspóra je vzhľadom na počet obyvateľov jednou z najväčších na svete. Z tunajších 60 - 70 tisíc Chorvátov si pravdepodobne požiada o dvojité občianstvo 150 - 200 osôb bez toho, že by sa chceli vysťahovať z Maďarska, povedal predseda Celoštátnej chorvátskej samosprávy Mihály Karagics.

Ani predsedníčka Srbskej celoštátnej samosprávy Milica Pavlovová neverí, že by tunajší Srbi, žijúci vo svojej domovine od 18. storočia, masovo využili túto možnosť. Napokon, nedávna vojna v bývalej Juhoslávii ich trochu vzdialila od Srbska.

(ok)

Finančná pomoc zo Slovenska

V roku 2005 Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR podobne ako v predchádzajúcich rokoch plánuje zabezpečovať a realizovať grantový systém na krytie aktivít zahraničných Slovákov z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR. Žiadosti o poskytnutie dotácie je možné predkladať do 31. januára 2005 na adresu: Úrad vlády SR, Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, Nám. slobody 1, 813 70 Bratislava, Slovenská republika, pričom rozhoduje dátum poštovej pečiatky. V prípade záujmu o poskytnutie dotácie je nevyhnutné: oboznámiť sa so „Záväznými podmienkami a zásadami pre poskytovanie dotácií fyzickým a právnickým osobám na krytie aktivít zahraničných Slovákov”; vyplniť žiadosť o dotáciu na úradnom tlačive Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR; k žiadosti priložiť vyplnené povinné prílohy; k žiadosti priložiť kópiu zmluvy so slovenskou bankou alebo s bankou domovskej krajiny o založení účtu. Názov účtu musí byť totožný s menom žiadateľa (organizácie alebo jednotlivca). Účet smie byť použitý len na príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V prípade, že už máte zriadený takýto účet (iba na príspevky zo štátneho rozpočtu SR), nie je potrebné zriaďovať nový; k žiadosti priložiť čestné prehlásenie žiadateľa, že na účte, ktorého číslo treba uviesť, sú len finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR; v prípade, že ste v rokoch 2002 - 2004 nepredkladali GSZS overenú fotokópiu o právnej subjektivite vašej organizácie (výpis z obchodného registra, registrované stanovy, zriaďovaciu listinu, doklad o registrácii na ministerstve alebo iný doklad a jeho overený preklad do slovenčiny), alebo overenú fotokópiu dokladu totožnosti, ak žiadosť predkladá jednotlivec (fotokópia poisteneckej karty, identifikačnej karty, pasu), je potrebné priložiť ju k žiadosti.

Len po splnení všetkých podmienok bude vaša žiadosť zaradená do výberového konania.

Žiadosti o dotáciu môžu predkladať právnické osoby (krajanské spolky, organizácie s právnou subjektivitou, občianske združenia riadne zaregistrované v krajine svojho pôsobenia, nadácie) a fyzické osoby (jednotlivci). Žiadosti nemôžu predkladať štátne inštitúcie (napr. štátne školy). Ďalšie informácie a tlačivá nájdete na webovej stránke GSZS, www.gszs.sk.

(ef)

Pomôžme Tatrám

Slovenské Tatry postihla veľká prírodná katastrofa. Straty sú nevyčísliteľné. Doráňaná krajina potrebuje pomoc. Pomôžme aj my, Slováci v Maďarsku, veď Tatry sú slovenským symbolom a už ani preto nám nemôže byť ľahostajný ich ďalší osud. Zväz Slovákov v Maďarsku vyzýva všetky svoje miestne organizácie, ako aj slovenské samosprávy, inštitúcie a všetkých občanov, ktorí chcú pomôcť, aby prispeli akoukoľvek finančnou čiastkou... Číslo účtu: City bank, 10800014 - 40000006 - 10650635.

Filmový maratón CSS dvanástykrát

Dvanásť. Presne jeden tucet. Filmový seminár Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) vstúpil tohto roku do svojho dvanásteho ročníka. Dvanásť rokov sa stretávajú študenti a milovníci slovenského filmu, aby pod dohľadom odborníkov zo Slovenska sledovali, čo je nového v slovenskej kinematografii. Za dvanásť rokov (vlastne jedenásť, lebo prvý seminár sa uskutočnil vo vtedajšom sídle Zväzu Slovákov v Maďarsku) sa v pohodlných stoličkách divadelnej sály Slovenského inštitútu vystriedalo veľa študentov stredných či vysokých škôl. A predsa z roka na rok je čo ukázať. A predsa nás ešte vie film ohúriť. (Alebo slovami klasika: A predsa sa točí.) Napríklad také Quartétto v réžii Laury Sivákovej o štyroch ženách - jednej rodine, kde odmlčané krivdy vyjdú na povrch počas posledných matkiných dní.

Filmový seminár aj v tomto roku bol určený hlavne študentom vyšších ročníkov slovenských gymnázií a poslucháčov slovenčiny na tunajších vysokých školách, resp. univerzitách. Na slávnostné otvorenie prišli aj poprední predstavitelia našej národnosti - predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý pred dokumentárnym filmom Petra Kerekesa 66 sezón - ktorý premietli hneď v prvý deň pre menšie technické problémy s pôvodne plánovanou projekciou filmu Zostane to medzi nami - poznamenal, že práve tento dokument o košickej plavárni získal prestížne ocenenie na filmovom festivale v Čadci.

Seminár slávnostne otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík, ktorý pripomenul, že rok, ktorý prešiel od predošlého filmového seminára, veľmi rýchle ubehol. Tiež vyslovil potešenie z toho, že v radoch pred strieborným plátnom mohol aj teraz privítať množstvo záujemcov.

O odborný sprievod seminára sa postarali generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký a rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMÚ) prof. Ondrej Šulaj. Oni mali po niektorých projekciách prednášky a asi by boli radi odpovedali aj na otázky, ak by nejaké boli. Avšak neboli. To ale neznamená, že by o slovenské filmy v Maďarsku nebol záujem, veď za uplynulé desaťročie sa málokedy natoľko naplnili (zadné) rady divadelnej sály Slovenského inštitútu, ako práve v polovici tohto novembra. Počas vyše dvojdňového maratónu sme mali možnosť vidieť tak dokumentárne, ako aj hrané filmy, väčšinou z posledných rokov.

Medzi seminaristami zožal najväčší úspech blok šiestich filmov o subkultúrach dnešnej mládeže - od rapu cez techno po skinheadov a antifa - Propeler. Ako po projekcii prezradil O. Šulaj, v súčasnosti pracuje medzi slovenskými dokumentaristami skupinka naozaj nezávislých mladých tvorcov, ktorí prinášajú celkom sviežu tvorbu. Táto skupinka pracuje vo vlastných firmách, cez ktoré si sami zháňajú financie na vznik svojich dokumentárnych filmov, teda nie sú zaviazaní nikomu, iba sebe samým. Práve tento fakt im umožní, aby vytvorili naozaj objektívne dokumentárne filmy, akým je aj cyklus Propeler. V neposlednom rade ich vek (väčšinou majú menej ako tridsať rokov) napomôže tomu, aby vytvorili ozaj zaujímavé, živé a nové dokumenty.

V cykle diel vytvorených študentmi VŠMÚ v tomto roku dominovali animované filmy, ktoré vynikali svojim presným humorom.

Dvanásty filmový seminár CSS sa stretol s priaznivým diváckym ohlasom a pevne veríme, že budúcoročná trinástka neprinesie nešťastie, skôr naopak...

(ef)

Orosláň - Šalgótarján

Čardášová princezná medzi nami

„Úcta a vďaka všetkým, ktorí v minulosti

položili základy našej budúcnosti.”

Anna Hudeczová

Zachovávanie jazyka a kultúry slovenskej národnosti v Maďarsku je v súčasných podmienkach čoraz ťažšie. Preto je mimoriadne dôležitá spolupráca, udržiavanie vzájomných kontaktov, spoločné podujatia, stretnutia, t. j. využitie všetkých prostriedkov, ktoré napomôžu prežitiu kultúrnych hodnôt a posilnia slovenské povedomie. Jedným zo spomínaných prostriedkov sú aj dôstojné oslavy Dňa národností. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) preto už v minulom roku inicioval župné oslavy a v tomto roku pre ich mimoriadny úspech pokračoval v tradícii.

Národnostný deň sa konal v Orosláni (Komáromsko-Ostrihomská a Peštianska župa) a v Šalgótarjáne (Novohradská a Hevešská župa). Tradíciou sa stala aj skutočnosť, že v rámci osláv vystúpi Štátna opera Banská Bystrica. V tomto roku s operetou Emericha Kálmána Čardášová princezná.

V Orosláni mal program mimoriadny úspech, obecenstvo tlieskalo ešte dlhé minúty po spustení opony. V Šalgótarjáne sa pred predstavením konal oficiálny národnostný program. Stretnutie po spoločnom zaspievaní hymny Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi“ otvorila predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová-Baráneková. Vo svojom krátkom príhovore zdôraznila dôležitosť zachovávania národnostných hodnôt Slovákov v Maďarsku a potrebu spolupráce medzi jej predstaviteľmi.

Slávnostný príhovor mal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, ktorý o. i. povedal, že je potrebné stretávať sa a vyjadril radosť z toho, že zoznam organizátorov sa rozšíril o Slovenské kultúrne centrum vo Veňarci, ktoré je inštitúciou CSS. Po ňom početné obecenstvo pozdravil veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš. Vyzdvihol dôležitosť Európskej únie a upozornil na nové možnosti pre národnosti, ktoré sa v rámci nej vyskytli. Hymna Slovákov v Maďarsku sa mu tak zapáčila, že svoj príhovor skončil citátom z jej textu. Tu je treba dodať, že pána veľvyslanca v popoludňajších hodinách privítali primátor mesta a poslanec maďarského parlamentu Béla Puszta, ako aj predseda Samosprávy Novohradskej župy Ottó Dóra.

Oslavy pokračovali odovzdaním vyznamenania „Pre našu národnosť a zachovávanie tradícii“, udeľovaného na pamiatku Anny Hudeczovej, ktoré založila Organizácia Novohradsko-Hevešských Slovákov spolu so Slovenskou menšinovou samosprávou v Šalgótarjáne. Vyznamenanie v mene zakladateľov odovzdali Terka Nedeliczká a Dr. Ferdinand Egyed. Bolo tu však jedno malé prekvapenie. Ocenení o svojom vyznamenaní nič nevedeli a tak keď Jozef Budai s manželkou Piroškou z Kirťu a Mária Husárová z Malej Nány v mierne „šokovanom “ stave prišli na javisko, zápasiac so slzami v očiach nevedeli toho veľa povedať. Každý ich chápal. Títo ľudia vo svojej skromnosti ani netušili, že práve oni sa stanú vyznamenanými.

Pred predstavením prišli na javisko ďalší traja hostia, ktorí svojimi príhovormi uzatvorili slávnostný program. Ako prvý sa prihovoril starosta mesta Šalgótarján Béla Puszta. Po ňom nasledovala štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Agneša Bíróová. Podľa nej je veľmi dôležité udržiavanie kontaktov medzi SR a slovenskou národnosťou v Maďarsku. Slávnostný program uzatvoril predstaviteľ Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR András Bertalan Székely. Zdôraznil, že pre Maďarsko sú národnosti dôležité a pracuje sa na rôznych programoch, ktoré im majú pomôcť.

Po príhovoroch hostí sa začal program, na ktorý čakalo tak veľa ľudí. Samotnú operetu organizátori sprístupnili aj divákom, ktorí neprišli na národnostný program. Čardášová princezná očarila každého. Potlesk bolo počuť prakticky od začiatku až do konca. Obecenstvo sa výborne bavilo, keďže umelci šikovne použili niekoľko maďarských výrazov a vykúzlili tým mnoho úsmevov. Herci sa naozaj snažili. A ako by nie, keď im neúnavné tlieskanie nedovolilo povoliť ani na sekundu! Ale Banskobystričanov nebolo potrebné povzbudzovať. Do ich produkcie sa nedostala ani tá najmenšia chybička a výsledok bol naozaj fenomenálny. Keď sa blížil koniec, skandovanie bolo čoraz častejšie a hlasnejšie a bolo isté, že záver bude veľkolepý. Tak sa i stalo. Diváci tlieskali postojačky dlhé minúty a „nedovolili“ umelcom sa vzdialiť.

Tí sa so šťastnými úsmevmi a v záplave kvetov klaňali vďačnému obecenstvu a ako sami povedali, slovenské obecenstvo ako v Orosláni, tak aj v Šalgótarjáne nemá páru. Je isté, že národnostný program i opereta sa vydarili výborne. Diváci, ktorí sem prišli 9 autobusmi z 23 slovenských národnostných dedín Novohradskej a Hevešskej župy, určite na tento večer nikdy nezabudnú A čo je ešte dôležitejšie, že sa predstavitelia slovenskej národnosti v Maďarsku opäť stretli a posilnili sa vo svojej viere pokračovať v národnostnej práci. Lebo toto je základným pilierom fungovania národnostného života a zachovania národnostných hodnôt. Program finančne podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, NKA, Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR a Ministerstvo kultúry SR. Organizátormi boli Župné osvetové a turistické stredisko v Šalgótarjáne, ZSM, Spolok Novohradských a Hevešských Slovákov, Slovenská menšinová samospráva v Šalgótarjáne, mesto Šalgótarján a Slovenské kultúrne stredisko vo Veňarci.

(f-egy)

Osvetové stredisko A. Józsefa v XIII. obvode Budapešti

Dejisko troch slovenských podujatí

Osvetové stredisko A. Józsefa v XIII. obvode Budapešti bolo 18. novembra dejiskom troch slovenských podujatí. Sériu uviedlo verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti, ktorého sa zúčastnili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, predsedovia a členovia slovenských poslaneckých zborov hlavného mesta a dôchodcovia.

Predseda Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michal Hrivnák pozdravil prítomných a predstavil členov zboru: podpredsedníčku Ildiku Klauszovú Fúzikovú, kultúrnu referentku Katarínu Királyovú a člena Oldřicha Kníchala. Pán Hrivnák informoval prítomných o tom, prečo sa koná verejný náčuv samosprávy v inom obvode. Poslanecký zbor ho pôvodne plánoval na „domácej pôde”, v Jókaiho klube, pričom ho chcel spojiť so stretnutím dôchodcov a s predstavením Sarvašského slovenského divadla. Keďže od samosprávy XII. obvodu nedostal včas finančnú podporu, vyhľadal vedenie SSB s prosbou o pomoc. SSB v spolupráci so Slovenskou samosprávou XIII. obvodu Budapešti a obvodnými samosprávami hlavného mesta sprostredkovali priestor v Osvetovom stredisku A. Józsefa.

Predseda slovenskej samosprávy XII. obvodu informoval prítomných aj o tohoročných kultúrnych a náboženských podujatiach, ktoré boli kvôli nedostatočným finančným zdrojom oveľa skromnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Poslanci sa preto snažili vyhľadávať partnerov, ktorí by im mohli pomáhať pri uskutočňovaní rôznych podujatí. Našli ich v CSS, SSB, budapeštianskej slovenskej škole a niektorých obvodných slovenských samosprávach.

Po referáte sa rozprúdila diskusia. Prihovorila sa aj predsedníčka CSS Etelka Rybová, ktorá o. i. povedala:

- Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti sa založila pred desiatimi rokmi a bola prvá príkladne pôsobiaca slovenská menšinová samospráva hlavného mesta. V súčasnosti máme v hlavnom meste už pätnásť zborov, ktoré sú rôznorodé z hľadiska finančných zdrojov ako aj činnosti. Počas desiatich rokov sa všeličo stalo, badateľne kleslo oduševnenie niektorých členov poslaneckých zborov, ktorých prácu nehodnotia ani finančne, ani morálne. Tento neblahý stav sa týka však aj všetkých slovenských samospráv v našich osadách a mestách. Musím otvorene povedať, že Slováci žijúci v Maďarsku, na rozdiel od maďarskej menšiny žijúcej v okolitých krajinách, nežijú v ideálnych podmienkach. Napriek tomu, že Maďarský parlament v roku 1993 prijal zákon o zastúpení menšín v Národnom zhromaždení, dodnes sa to nerealizovalo. Parlament už od 31. decembra minulého roka porušuje zákon tým, že doposiaľ neprijal novelu právnej normy. Takže otázka menšinového zákona, ako aj otázka financovania, sú v Maďarsku desať rokov neriešené problémy, hoci je to kľúčová otázka tu žijúcich národných a etnických menšín. Chýba politický konsenzus. V dôsledku nepriaznivého politického postoja a neochote sa stráca naša zhovievavosť, lebo my tu žijeme, pracujeme a platíme dane. Nehovoriac o tom, že parlament vypísal ľudové hlasovanie, ktoré sa bude konať 5. decembra, aby príslušníci maďarských menšín dostali dvojité občianstvo. A čo bude s nami?! Myslím si, že národnosti žijúce v Maďarsku právom očakávajú, že sa im zo strany štátu dostane prinajmenšom takej starostlivosti a finančnej a morálnej podpory, ako sa dostáva Maďarom v zahraničí.

Záverom verejného náčuvu pán Hrivnák poďakoval prítomným za aktívnu účasť a pozdravil dôchodcov, ktorým poslanci odovzdali darčeky. Verejný náčuv finančne podporili CSS a Samospráva XII. obvodu Budapešti.

Divadelné predstavenie

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti v spolupráci s obvodnými slovenskými samosprávami zorganizovala predstavenie Sarvašského slovenského divadla, ktoré predviedlo dramatizovanú hru Rozprávky tetky Žofky - Privolávanie slnka. Na predstavenie prišli okrem budapeštianskych Slovákov aj Slováci z okolitých osád Ečer, Mlynky a Santov. Prítomných pozdravili predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová a riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová. Predstavenia sa zúčastnili vicestarostovia Samosprávy XIII. obvodu Budapešti Dr. Gabriella Dorogiová a Dr. Gyula Borszéki, riaditeľ odboru ministerstva národného kultúrneho dedičstva István Magi, vedúca Spolku dedičstva detského ľudového umenia Annamária Neuwirthová, Edita Vargová a tanečníci Maďarského štátneho ľudového súboru a tanečného súboru Dunaj.

Privolávanie Slnka je poetický názov päťdesiatminútovej tanečnej dramatizovanej hry, ktorá spracúva viacero rozprávok naničky Žofky z dolnozemského prostredia. Hlavnú úlohu hrá žena, ktorá spomína na svoju mladosť, krásu, ale aj trpké životné skúsenosti svojho života. Dramatizovaná hra obsahuje málo textu, o to viac ľudových hier a tanca, preto je náročná a dynamická. A veru divák musí stále sledovať dej, aby pochopil, o čo vlastne ide. Popri hre a tanci zvýrazňujú efekt spev, hudba, rôzne symboly a tradície.

Režisérom hry je László Gergely, v hlavných úlohách hrali Zuzana Dósaová (gazdiná), Ľudovít Kürthy (gazda), Viktor Varga (hlupáčik) a sarvašskí tanečníci. Choreografiu pripravil Gábor Valach. Hudobný sprievod zabezpečili Csaba Blaskó a Lajos Pál. Výstižný bol záver dramatizovanej hry, v ktorom odznelo, že všetkým Slovákom žijúcim v Maďarsku ide o zachovávanie duchovného a kultúrneho dedičstva a najlepším nástrojom k tomu je folklór. Tradície, ktoré dodnes žijú a pestujú na mnohých miestach, sú vzácne poklady našej duchovnej klenotnice. K ich prežitiu slúži aj adaptácia dramatizovanej tanečnej hry, čo ocenili diváci vrelým potleskom.

Výstava fotografií Imricha Fuhla

Po vydarenom divadelnom predstavení sa všetci prítomní presunuli z divadelnej sály do priestrannej haly strediska, kde otvorili výstavu digitálnych fotografií šéfredaktora Ľudových novín Imricha Fuhla. Vystavené fotografie hodnotil umelecký fotograf Ferenc Nika. Ľudia si so záujmom pozerali exponáty, ktoré svedčia o vnímavom oku a nadaní ich autora zachytiť pozoruhodný moment v tú pravú chvíľu.

Ildika Klauszová Fúziková

Zachovať dedičstvo predkov

Osvetári z Vácrátótu

Tohoročné oberačkové slávnosti vo Vácrátóte prebehli v povznesenej nálade. Na nádvorí osvetového domu rozvoniaval guláš, na krkoch slávnostne vystrojených koní cvengotali zvonce. Dedinou prechádzal sprievod a na námestí sa hemžil dav a rozliehali sa tóny maďarských a slovenských detských piesní v prednese škôlkárov. Sedemdesiat účinkujúcich detí, oblečených do ľudového kroja, už tri roky vyučuje slovenčinu pani učiteľka T. Piszáková, predtým slovenčinárka v Keszegu. Býva v Níži, autom je to 35 - 40 minút, autobusom aj poldruha hodiny. S deťmi vystupuje pravidelne na oberačkovej zábave a na Dni matiek.

- Je to práca plná obetí, zato však je krásna, - vyzná a zo svojich pocitov a ľutuje, že nemohla ďalej vyučovať v škole.

- Žiaľ, rodičia dávajú prednosť nemčine a angličtine, - dodáva poslanec samosprávy Pavol Baksza. Potvrdila nám to aj učiteľka nemčiny a fyziky E. Forgonyová Wildmanová, inak riaditeľka osvetového domu, knihovníčka a upratovačka v jednej osobe. - Mamička ešte rozpráva po slovensky a rozumie aj iné slovanské jazyky, napríklad srbštinu.

Spytujem sa jej, v čom spočíva miestna osvetová činnosť.

- V minulom roku úspešne prebiehala činnosť krúžku ručných prác, filmového klubu a veľký záujem bol o prácu s deťmi v ich voľnom čase. Odnedávna pôsobí stolnotenisový krúžok a organizujeme aj rehabilitačný telocvik. Znížil sa však počet účastníkov kondičného cvičenia. Naši občania si radi zájdu na folklórne stretnutia organizované v susedných obciach, kde sa navzájom predstavia so svojím programom. Nie je to lacná záležitosť a peniaze možno získať iba prostredníctvom súbehov. Miestni podnikatelia podporujú radšej školu a škôlku... Náš ženský zbor, ktorého som zakladajúcou členkou, zbiera folklórny materiál z okolia, - dodáva E. Wildmanová, ktorá je okrem svojej zástupkyne jediným tunajším pedagógom, keďže ostatní dochádzajú.

Útulne pôsobí prostredie klubovej miestnosti, kde sa schádzajú dôchodcovia. Do knižnice, ktorá eviduje 250 čitateľov (z toho iba 6 percent dospelých) čoskoro pribudnú ďalšie zväzky v hodnote 8 000 forintov; nedostatočný je fond slovníkov. Žiaci už netrpezlivo očakávajú, kedy budú môcť konečne vstúpiť do internetovej izby, kde pre nich zabezpečili počítače v rámci rozvojového programu. Po ich zapojení budú musieť zamestnávať odborníka a preto bude potrebné zaviesť primeraný poplatok za používanie prístrojov.

- Ťažko možno dúfať - dodáva P. Baksza, - že internetové kluby v oblasti možno prevádzkovať z vlastných síl, ako to pôvodne predpokladali štátne orgány. Zo zhruba 200-miliónového rozpočtu samosprávy 160 miliónov treba odpočítať na udržiavanie verejných ustanovizní a na mzdy zamestnancov.

Snáď aj tým možno vysvetliť nedôstojne nízky plat učiteľky E. Wildmanovej, ako aj skutočnosť, že poslanci samosprávy dosiaľ nedostali ani halier honoráru. Na druhej strane zbor realizuje 150-tisícový program s cieľom odhaliť miestne hodnotné pamiatky. P. Baksza s manželkou môžu byť v tomto smere príkladom, už celé roky zbierajú kedysi používané predmety dennej potreby. Pomocou týchto exponátov, ktorých majú plný byt - nech je to košík na sušené ovocie, brúsok, kutáč, váľková šablóna - by mohli dávať dnešnej mladej generácii hoci aj hodiny miestopisu. Náčinie na rezanie trstiny, konopné napínadlo, tkáčsky stav dávajú tušiť, že pôvodné tunajšie domy pokrývali trstinou, zaoberali sa pradením konopí a tkaním plátna. Je tu dokonca časť chotára, ktorá sa volá Konopište. Sugestívne zriadená obytná izba s čižmami zavesenými na strope, s kolískou a obrázkom z vojnových čias nám pripomína domov nášho detstva. Pri bábike v životnej veľkosti je červený prusliak, ktorý šila hostiteľova matka. K zbierke krojovaných bábik prispela aj J. Smálová.

Napokon prelistujeme zápisy v Knihe návštev, kde nájdeme veľa ďakovných slov v maďarčine a esperante, keďže okrem školákov prichádzajú sem v lete hostia z viacerých krajín. P. Baksza má rád pekné veci, ako to dokazujú aj pekne tvarované železné dvere na jeho garáži. Svedčia o zručnosti majstra zámočníka a jeho vzťahu k dedičstvu a tradíciám.

I. T. Kovács (k)

Návšteva Malotarčanov v Slovenskom Komlóši

V dňoch 13. a 14. novembra, pri príležitosti 55. výročia založenia tanečného súboru Komlóš, poslanci Slovenskej menšinovej samosprávy Malej Tarče navštívili mesto Slovenský Komlóš. Keďže z piatich poslancov štyria tiež tancujeme v miestnej tanečnej skupine Panónia, chystali sme sa na program s veľkým oduševnením.

Slávnostné vystúpenie Komlóšanov bolo vynikajúce. Na javisku sme mohli vidieť tri vekové skupiny a produkcie predošlých generácií sme sledovali na projektoroch. Popri slovenských tancoch Komlóšania predniesli aj maďarské, ale z celého podujatia bolo cítiť ich slovenskú identitu. Na konci programu nám tanečníci zatancovali spoločný marš, samozrejme, na čele s najstaršími členmi a s deťmi.

Po vystúpení bola slávnostná večera a zábava, na ktorej sme sa aj my veľmi dobre cítili. Pred jubilejným vystúpením folklórneho súboru sme si pozreli národopisné zbierky Judity Tomkovej a Alexandra Szokolayho a Slovenské múzeum. Hoci spomedzi nás nie každý hovorí dobre po slovensky, všetci sme sa kochali v krásnej, mäkkej, archaickej slovenčine nášho sprievodcu.

V nedeľu sme si pozreli oblastný slovenský dom a okúpali sme sa v termálnom kúpalisku Ruža. Teplá voda nám dobre padla, lebo vonku panovala ozajstná zima.

Chceli by sme sa poďakovať Komlóšanom za milé prijatie, za kopu zážitkov, za to, že nám spríjemnili náš pobyt v meste. Osobitne ďakujeme Zuzane Laukovej, ktorá hoci bola hlavnou organizátorkou osláv (keďže je aj vedúcou tanečnej skupiny), nám bola neustále k dispozícii.

Katarína Szabová Tóthová

Čívska knihovníčka Irena Bendurová

V službách osvety

Vedúca obecnej knižnice v Číve (Piliscsév) Irena Bendurová prišla na svoje pôsobisko v roku 1978. V tom čase mali čitatelia k dispozícii 5 381 kníh, z toho 650 v slovenčine, a 79 gramoplatní. V uplynulom štvrťstoročí sa knižný fond zdvojnásobil a kvalitatívne zmeny nastali aj v službách a v technickom vybavení (počítače, CD platne apod.). Čitatelia majú možnosť získať potrebné informácie z internetu a urobiť si fotokópie. Zápis a vstup do knižnice sú bezplatné. Pred dvadsiatimi rokmi počet evidovaných čitateľov bol 110 a počet vypožičaných exemplárov nepresiahol 8 016, dnes je tu takmer 350 čitateľov a počet vypožičaných kníh prevyšuje 15 000 zväzkov. Ku knižnici pribudla pekná čitáreň a návštevníci si môžu vybrať z ponuky rôznych kultúrnych podujatí: výstavy, stretnutia so spisovateľmi, súťaže a krízy. Pani vedúca sa teší mimoriadnej popularite najmä medzi mladými a najmenšími. Nie div, veď im pomáha pri riešení tematických úloh a pozná ich čitateľské návyky.

Komfort čitateľov zvýšilo nové vybavenie a modernizované osvetlenie, ďalšie počítače s internetom. Slávnostné odovzdanie obnovených miestností, spojené s čitateľskou besedou, sa konalo práve v týchto dňoch.

I. Bendurová už dva a pol desaťročia obetavo slúži rozvoju a pestovaniu osvety vo svojej obci a výchove nových generácií čitateľov. V ich mene jej želáme ešte dlhé roky na tomto poste.

(šb-k)

Kamaráti zo Slovenska v Níreďháze

Na 19. a 20. október sa žiaci škôl v Mandabokore a Veľkom Čerkese obzvlášť tešili. Počas výletu na Slovensko pozvali do Níreďházy deti zo slovenskej školy v Brehoch pri Novej Bani, a práve v tieto dva októbrové dni sa návšteva mala uskutočniť. Starostlivo pripravovali program, dokrášľovali triedy a všetci sa veľmi tešili na kamarátov zo Slovenska.

Konečne prišiel vytúžený deň. Neprešla ani jedna hodina, ani jedna prestávka bez toho, aby sa niekto nespýtal: „Kedy tu už budú?“. Po dlhom dopoludňajšom očakávaní sa nám naši hostia konečne ozvali, že sú pár kilometrov pred Níreďházou. Nastal zhon. Je všetko pripravené? Bude sa im u nás páčiť? Vieme všetko pekne zatancovať a zaspievať? Jednoducho pohroma v škole. S napätím sme očakávali, koľkých si budeme ešte z nášho výletu pamätať.

Bolo niečo po pol druhej poobede, keď sa pri našej škole objavil slovenský autobus. Radosť zo stretnutia bola neopísateľná na jednej aj na druhej strane. Naše deti kričali: „Už sú tu, tam sú...!“ a deti v prichádzajúcom autobuse kývali všetkým na pozdrav a rýchlo vyskakovali von. Tak sme sa zvítali.

S hrdosťou sme poukazovali kamarátom naše triedy a učebňu slovenského jazyka, ktoré sa im veľmi páčili. Deti si povymieňali darčeky, ktoré si vlastnoručne povyrábali. Jednoducho radosť nemala konca-kraja. Po tomto úvode sme našich hostí pozvali do neďalekého kultúrneho domu, kde sme si navzájom predstavili svoje programy. Deti spievali, recitovali a tancovali ľudové tance. Potom nasledovala malá chvíľka na vzájomné spoznávanie sa a pomaly začali vznikať prvé priateľstvá. „Ako sa voláš? Koľko máš rokov? Do koľkej triedy chodíš? Ako sa máte? ...“ - vyťahovali naše deti svoje poznatky z hodín slovenčiny. Na prvýkrát im to išlo celkom dobre. Počas výletu sme kvôli nabitému programu nemali možnosť dlhšie s deťmi komunikovať. Ani sme sa nenazdali a vo dverách sa objavili mamičky, čo bolo dôkazom toho, že čas s priateľmi letí neuveriteľne rýchlo a bolo treba ísť domov. Na deti zo Slovenska čakal však ďalší program. Naše pani učiteľky im išli ukázať Níreďházu.

Prvá zastávka bola v evanjelickom kostole, ktorý približne pred 200 rokmi začali stavať prví slovenskí osadníci, ktorí prišli do Níreďházy z okolia Sarvaša. Deťom sa v slovenčine prihovoril miestny evanjelický kňaz, ktorý im po výklade o histórii a pôvode kostola odpovedal na množstvo zvedavých otázok. Potom sme sa vybrali na prehliadku mesta. Prešli sme okolo miesta lásky, kde si mladí na znak vzájomných citov uzamykajú zámky lásky, dostali sme sa k župnému domu, videli sme divadlo, mestský park so sochou básnika, miestneho rodáka Mihálya Váciho, zastavili sme sa pri múzeu. Veľký dojem na všetkých zanechala pamätná tabuľa na Sarvašskej ulici, ktorá tu bola osadená pri príležitosti 250. výročia založenia Níreďházy, a socha v centre mesta, znázorňujúca grófa Károlyiho, ako pozýva do oblasti dnešnej Níreďházy sarvašského čižmárskeho majstra Petrikoviča spolu s ďalšími osadníkmi. Večer sme hosťom ešte ukázali krásny novovybudovaný vysokoškolský areál a išlo sa spať.

Druhý deň sa program začal už o ôsmej hodine ráno. Navštívili sme riaditeľstvo našej školy v Rožréte, kde našich hostí privítali pán riaditeľ s pani zástupkyňou. O deviatej ich už čakali pred skanzenom v Šóštó deti z mandabokorskej, ale aj z čerkesskej školy. Spoločne sme si prezreli skanzen, v ktorom deťom porozprával rôzne zaujímavosti z minulosti života Slovákov v tejto oblasti predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy pán Ján Bánsky. Ako bývalý učiteľ našiel s deťmi spoločnú reč a trpezlivo odpovedal na ich otázky. Potom sme sa všetci spoločne presunuli krátkou prechádzkou okolo jazier do zoologickej záhrady. Tu už nikomu nebolo treba čo vysvetľovať. Zvieratká milujú asi všetky deti sveta. Tučniaky, žirafy, klokany, biely tiger, či malé levíčatá videli mnohí prvýkrát v živote, a to aj napriek tomu, že neďaleko Brehov (pribl. 40 km) sa nachádza najznámejšia ZOO na Slovensku - ZOO v Bojniciach. Tá má však tiež svoje jedinečné zvieratá, na ktoré sa zase my chystáme ísť pozrieť koncom tohto školského roka. Mandabokorskí žiaci sa v zoologickej záhrade s hosťami zo Slovenska rozlúčili, pretože na ich návštevu sa už tešili deti vo Veľkom Čerkese. V škole ich privítal pán riaditeľ, ktorý sa s deťmi a pani učiteľkami stretol už počas nášho výletu na Slovensko. Zvítali sa teda ako starí priatelia. Škola a triedy boli tiež veľmi pekne pripravené na hostí. So svojím programom sa predstavili deti, ktoré pracujú v hudobno-dramatickom krúžku slovenského jazyka. Svoje vystúpenie ukončili celosvetovo známou piesňou Keď si šťastný, ktorá roztlieskala, rozlúskala, rozdupkala a rozkričala všetkých prítomných a dala tak krásnu bodku za dvomi krásnymi dňami prežitými s našimi kamarátmi.

Keď sme minulý školský rok hľadali na Slovensku sponzorov, ktorí by podporili cestu našich žiakov na Slovensko a našli sme ich vo firmách Orange a Slovnaft, sľúbili sme im, že ich budeme informovať aj o všetkých ďalších aktivitách, ktoré pomohli svojou podporou rozbehnúť. Toto bola teda ďalšia časť mozaiky priateľstva, ktoré vzniklo a postupne sa upevňuje. Za celú uskutočnenú akciu sa však chceme veľmi poďakovať pánovi Jánovi Bánskemu a celej Slovenskej menšinovej samospráve v Níreďháze. Bez ich finančnej pomoci by sa táto krásna akcia určite nemohla uskutočniť. ĎAKUJEME!

Anita Holá

Slovenské chute podľa Malokerešanov

Škvarkové pagáčiky inak

V rámci programov Malokerešských oberačkových slávností a Slovenských národnostných dní značný záujem vzbudil Strapačkový dvor, kde okrem bryndzových halušiek ponúkali kerešské slovenské gazdinky aj zemiakové pagáčiky a v slovenskom oblastnom dome zase kypré zákusky.

Naskytla sa otázka, akými pokrmami ponúkajú dnes hostí naši priatelia a rodáci na Slovensku? Odpovedala na ňu učiteľka slovenčiny Základnej školy J. Bema Helena Szabóová Baová, ktorá koordinuje družobné styky s Liptovským Mikulášom, každoročne viackrát organizuje tábory slovenčiny a ochotne sprevádza aj ich účastníkov z Liptova:

- Vždy sa nás spytujú, čo by sme si želali. Na raňajky nemožno vynechať čučoriedkový džem, z ktorého si zakaždým prinesieme domov zopár pohárov. Tamojšia bryndza má inú chuť než na akú sme si zvykli u nás. Konzumujeme ju s postrúhanou cibuľou a nadrobno posekaným petržlenom ako nátierku na chlieb. Slováci spod Tatier jedia veľa polievok, hlavne omáčok, ale aj kapustnicu. Majú radi pečené mäsko a perkelty, ktoré sa však vôbec nepodobajú na maďarské s červenou paprikou - je v nich veľa, veľa zeleniny a sú chutné. Postrúhanú cibuľu, mrkvu a zeler najprv osmažia na oleji, potom pridajú na kocky posekané mäso, ktoré podusia, ochutia ho soľou, korením a vegetou, pridajú ešte štipku mletej papriky, zahustia smotanou a podávajú s knedľami.

- Knedle, ako vieme, sú jedným z „národných” jedál nielen Čechov, ale aj Slovákov.

- Áno, jedia ich často ako prílohu k mäsu, alebo len tak bez ničoho, posolené a hoci aj so sladkou náplňou. Príprava je jednoduchá, ako u nás, v Maďarsku. K zemiakovým knedliam prelisujeme pol kila v šupe uvarených zemiakov, primiešame trochu múky, štipku soli a krupicu, pridáme vajce s trochou mlieka a cesto vypracujeme vareškou alebo mixérom. Pomúčenými rukami potom formujeme z cesta knedle a necháme ich vo vriacej posolenej vode dovtedy, kým nevyjdú na povrch.

Na Slovensku pečú aj znamenité koláče z kysnutého a zákusky z piškótového cesta, hojne plnené ovocím. Mne osobne veľmi chutia aj výborné syry. Zvlášť korbáčiky, ktoré zhotovujú v prírodnej a údenej podobe. Chutia vynikajúco.

Z. Bodová

Z receptáru M. Ambrušovej

Škvarkové pagáčiky inak

Mám rada rodinné, bezprostredné ovzdušie podujatí malokerešských Slovákov. Osobitná a zvláštna nálada je príznačná pre tradičný ples, kde sa po vystúpení slovenského ľudového speváckeho zboru a citarovej kapely predstavia aj detské tanečné skupiny. Nemožno vynechať ani „batôžkové” akcie a posilvestrovský Ples starej mamy, keď hostia prichádzajú s naloženými košíkmi, domácim vínom a zákuskami. Pri týchto príležitostiach som viackrát sedela za jedným stolom s Máriou Ambrušovou a z jej rozprávania som spoznala množstvo ľudových tradícií.

- Vždy som rada spievala, - zaspomína si pani Mária, - bola som členkou Petőfiho speváckeho zboru, dokiaľ nezanikol, a pred deviatimi rokmi som sa zapojila do slovenského ľudového zboru. Nehovorím síce po slovensky, ale rozumiem. Žiaľ, medzi nami je málo mladých, ktorí by ďalej odovzdávali slovenské tradície, starodávne piesne. My sa o to usilujeme a po vystúpeniach neraz celé hodiny spoločne spievame s našimi hostiteľmi. Teraz sa pripravujeme na oslavu Dňa dôchodcov.

- Aký zákusok by si nám odporúčala teraz na jeseň?

- Orechovník. Vymiešame 20 dkg práškového cukru so štyrmi vajíčkami, pridáme 10 dkg mletých orechov, 10 lyžíc vody, 1 prášok do pečiva a 20 dkg múky. Cesto vyrovnáme na pekáči vymazanom maslom a posypeme bobuľkami sladkého hrozna, v zime zaváranými višňami.

- Často varíš?

- Neustále, pričom tradičné jedlá, spravidla zo sezónnej zeleniny. V poslednom čase občas vyskúšam aj novinky, napríklad kurča pečené na špargli alebo rôzne šaláty...

- Čo pripravuješ deťom, keď prídu domov?

- Dcére Márii, ktorá žije v Nemecku, varím vždy domáce jedlá, napríklad polievku zo zelenej fazuľky. Ak idem za ňou, vždy jej priveziem aspoň dve kilá, lebo tamojšia fazuľa nemá takú dobrú chuť. Rada pečiem a syn Zoltán obľubuje zákusky, lenže momentálne drží diétu. Jeden deň je iba mäso so šalátom, druhý deň len ovocie, tretí varené cestoviny a štvrtý varené zemiaky. Na raňajky výhradne ovocie. Táto kúra sa veľmi osvedčila.

- Čo prinášaš na slovenské „batôžkové” podujatia?

- Často pečiem škvarkové pagáče, ibaže trochu inak než je zvykom. Tu je recept: 50 dkg múky, dva žĺtky, 1 dcl smotany a kvások z 3 dkg droždia vymiesim na tuhšie cesto a nechám 20 minút odpočívať. Do 20 dkg mletých škvariek primiešam dve vrchovaté lyžice varených pretlačených zemiakov, posolím, okorením a natriem na vyvaľkané cesto, ktoré preložím a nechám odpočívať ďalších 20 minút. Potom ho vyvaľkám a zložím ešte dvakrát, medzitým nechám odpočívať. Keď je hrubé na prst, stredne veľkou formičkou vykrájam pagáče, povrch potriem maslom, posypem strúhaným syrom, nechám chvíľu postáť a pečiem vo vyhriatej rúre pri 180 až 200 stupňov Celsia.

(bod-)

Malé a stredné úvery

Nové možnosti podnikania

Na nedávnom slávnostnom zasadnutí predsedníctva Maďarského konzorcia pre rozvoj podnikania podpísali za účasti predstaviteľov žúp dohody o odovzdaní licencie tzv. systémového stredného úveru. Túto licenciu dosiaľ prevzalo päť žúp. Po pripojení ďalších žúp do úverovej siete sa vytvoria podmienky pre zavedenie nového programu financovania pre drobné a malé podnikania.

Úradujúci riaditeľ Nadácie pre rozvoj podnikania Békešskej župy Péter Sisák na otázku, čo je úlohou týchto rozvojových organizácií, odpovedal:

- Napomáhaním vzniku a činnosti malých a stredných podnikaní chceme podporovať také aktivity v danej oblasti, ktoré presahujú bezprostrednú záujmovú sféru samospráv, zvlášť pokiaľ ide o program územného hospodárskeho rozvoja žúp. Prvoradým cieľom je prispieť k realizácii úloh malých a stredných podnikaní a k uskutočneniu euroatlantickej integrácie. Vysoká odborná úroveň činnosti nadácií v minulom období naznačuje, že v dôsledku programu rozvoja podnikaní vzniknú ďalšie vládne programy, ktoré poskytnú šance všetkým podnikateľom krajiny.

- Čo je podstatou licencie na mikroúver a aké sú podmienky účasti v tomto programe?

- Popri poradenskej službe spolupráca a zvýšená úroveň služieb pri úverovaní. V uplynulých desiatich rokoch v rámci tohto programu sa uskutočnilo 30 tisíc zmlúv v hodnote asi 35 miliárd forintov, ktoré sme poskytli podnikateľom. Pokiaľ ide o stredný úver, k dispozícii bude suma 15 miliónov forintov. Prostriedky potrebné k odštartovaniu nového programu zabezpečia decentralizované mikroúverové fondy, miestne peňažné inštitúcie a Maďarská rozvojová banka. V rámci úveru bude možné financovať podnikania, ktoré sú zaregistrované v danej župe alebo tam ako hospodárske organizácie disponujú vlastným sídlom; kde vlastnícky podiel zahraničného spoluvlastníka nepresahuje 25 %, resp. kde jednotlivé podnikania majú živnostenský preukaz a povolenie k činnosti, platné na územie danej župy...

Úver je použiteľný na investície, stroje a zariadenia a ďalšie imobilné prostriedky, ako aj na nákup obežných prostriedkov. Sumu úveru nemožno použiť na krytie takých výdavkov ako sú napríklad mzdy, nájomné, energetické výdavky, alebo návratná suma dane z obratu. Po poskytnutí úverovej čiastky prostredníctvom peňažnej inštitúcie Hitelgarancia, a. s., prevezme záruku na splátku v hotovosti nanajvýš v 80-percentnej miere. Podnikanie musí uhradiť iba polovicu hodnoty tejto záruky.

(v-k)

Vacov - Dubnica nad Váhom

Na linke priateľstva

Nedávno navštívili Dubnicu nad Váhom predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove dr. Július Alt a primátor Vacova dr. János Both. V sprievode predstaviteľov Dubnice obidvaja hostia zavítali do ďalšieho spriateleného mesta - do Otrokovíc v Českej republike. Cieľom trojstretnutia bolo navzájom si vymeniť skúsenosti a poznatky z činnosti samospráv. Pri tejto príležitosti zároveň uzavreli dohodu o spolupráci medzi Novou Dubnicou a mestom Napajedla (Česká republika), v rámci ktorej sa predbežne dohodli na účasti žiakov základných škôl na športových aktivitách poriadaných v Dubnici n. V.

Mesto Dubnica sa zúčastní budúcoročných Vacovských hodov. V rámci podujatia sa predstaví aj delegáciám ďalších spriatelených miest Nemecka, Fínska, Francúzska, Izraelu a Japonska, s ktorými Vacov už podpísal dohodu o spolupráci.

(k)

K storočnici Mateja Jantíka

V Békeši sa vždy niečo deje. Po Dňoch hudby, ktoré sa konali koncom októbra, mestské múzeum, obecná a slovenská samospráva odhalili pamätnú tabuľu tunajšieho rodáka, známeho maliara Mateja Jantíka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Tento umelec si získal meno najmä svojimi freskami Zlatá bula a Moriamur, ktoré sa nachádzajú v bývalej Hornej snemovni uhorského parlamentu. Za svoje dielo získal Cenu K. Lotza. Životnú dráhu M. Jantíka, ktorá sa nemohla naplniť v dôsledku jeho predčasného skonu, hodnotila na oslave odhalenia pamätnej tabule muzeologička dr. K. Sz. Kürtiová z Debrecína. Mestské múzeum v Békeši už niekoľko desaťročí nesie meno oslávenca a v minulom roku usporiadalo niekoľkomesačnú výstavu jeho diel.

(sass-k)

Nakrátko

Za predsedu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) delegáti zhromaždenia v Budapešti opäť zvolili Miklósa Patrubánya. Za jeho potvrdenie vo funkcii hlasovalo 110 delegátov, jeden bol proti. Patrubány, ktorý sa v ostatných mesiacoch dostal do povedomia maďarskej verejnosti s iniciatívou za vypísanie referenda o dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov, povedie organizáciu združujúcu krajanov žijúcich v 53 krajinách sveta ďalšie štyri roky. Zväz založil v roku 1938 vtedajší maďarský premiér Pál Teleki.

x x x

Niekoľko tisíc zdravotníkov protestovalo 20. novembra pred Parlamentom v Budapešti. Cieľom celoštátnej demonštrácie, ktorú zorganizovali občianske a odborné združenia, bolo upozorniť na nutnosť zlepšenia mzdovej situácie pracovníkov tohto rezortu a na zlé podmienky ich práce. Účastníci protestnej akcie vyzvali občanov k tomu, aby na referende o privatizácii zdravotníckych zariadení hlasovali proti.

x x x

Podpredseda SMK Miklós Duray pobúril svojim vyhlásením o výsledku nedávneho zasadnutia Stálej maďarskej konferencie vládnu Maďarskú socialistickú stranu. Konferencia sa nezhodla na spoločnom vyhlásení, čo Duray komentoval, že sa „konečne oddelilo hovno od vody”, a to je v národnej politike veľmi dôležité. Členka predsedníctva socialistov a poslankyňa za MSZP Ágnes Vadaiová v spravodajskej relácii maďarskej verejnoprávnej televízie MTV vyhlásila, že jej strana odmieta takú politiku, ktorá proti sebe stavia Maďara a Maďara.

x x x

Britský premiér Tony Blair sa poďakoval maďarskému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi za jeho „podporu a porozumenie” v súvislosti s Irakom, odkiaľ Budapešť plánuje stiahnuť svojich vojakov do konca roka. Maďarsko vyslalo do Iraku 300 vojakov plniacich logistické úlohy po americko-britskej invázii v marci 2003, ktorá viedla k pádu režimu Saddáma Husajna. Nedávno maďarský parlament schválil stiahnutie vojenskej misie z krajiny do 31. decembra napriek žiadosti vlády predĺžiť jej pôsobenie do konca marca. Maďarsko po stiahnutí svojho práporu z Iraku plánuje vyslať do regiónu jednotku, ktorá by sa zúčastnila na výcviku irackých vojakov. Už sa rokuje s centrálou NATO o prípadnej účasti na výcviku Iračanov. Vyslanie takejto roty si nevyžaduje parlamentné rozhodnutie. Stačí, keď misiu odsúhlasí vláda.

x x x

Maďarská diplomacia pripravuje v súčasnosti návštevu slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Oznámil to v Budapešti hovorca maďarskej diplomacie Tibor Polgár. K stretnutiu šéfa slovenskej diplomacie s jeho maďarským partnerom Ferencom Somogyim by malo podľa slov hovorcu dôjsť v polovici decembra v maďarskej metropole. V súvislosti s otázkou dvojitého občianstva rezort zahraničných vecí však zatiaľ nepripravuje rokovania s dotknutými susednými krajinami, povedal Polgár v reakcii na novinársku otázku. O dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov by mali rozhodnúť maďarskí voliči v ľudovom hlasovaní 5. decembra.

x x x

Odkódovať satelitné vysielanie vlastných relácií plánuje od budúceho roka Slovenská televízia (STV). V súčasnosti totiž nie je možné šíriť vysielanie voľne cez satelit. Týmto krokom vyjde verejnoprávna televízia v ústrety zahraničným Slovákom, ktorí majú záujem sledovať správy či publicistické relácie. Ako uviedol člen manažmentu STV Branislav Zahradník, ešte predtým je potrebné vyriešiť súbor technických aj právnych otázok. Nie je vylúčené, že bude potrebné urobiť aj legislatívne zmeny, lebo zahraniční Slováci napríklad nie sú platcami koncesionárskych poplatkov. Vlastné relácie STV je možné v súčasnosti sledovať prostredníctvom webovej stránky www.stv.sk, na ktorú sú zaradené do hodiny po odvysielaní.

x x x

Na Zámockej ulici v Bratislave odhalili pamätník Raoulovi Wallenbergovi, ktorý pôsobil v čase druhej svetovej vojny v Budapešti ako švédsky diplomat. Počas svojej misie zachránil veľký počet maďarských, ale aj slovenských Židov pred transportom do koncentračných táborov. Sám však skončil v niektorom zo sovietskych gulagov. Podľa dochovaných informácií a spomienok sa Wallenbergove záchranné akcie odohrávali v závere vojny na rôznych miestach Budapešti. Na vybavenie formalít a potrebných dokladov sa čakalo v ovzduší nádeje, ale aj strachu a napätia. Pamätník architekta a výtvarníka Klementa Trizuljaka vyjadruje túto atmosféru symbolom okien, za ktorými sa čakávalo na rozhodnutie o bytí alebo nebytí.

x x x

Európsky parlament bude mať už dvoch poslancov rómskej národnosti. Na uvoľnený mandát po primátorovi Budapešti Gáborovi Demszkom nastúpi za maďarský Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) 29-ročná Viktória Mohácsiová. Doteraz pôsobila ako komisárka pre rómske záležitosti na maďarskom ministerstve školstva. Demszky na poslanecké kreslo v Bruseli rezignoval po tom, čo budapeštianska samospráva rozhodla, že sa so svojimi dvoma funkciami dostal do konfliktu záujmov. Budapeštiansky primátor si radšej ponechal svoju funkciu v Maďarsku, ktorú zastáva už od roku 1990. Dosiaľ jediná rómska poslankyňa v EP je taktiež z Maďarska. Do parlamentu sa však dostala za opozičný Fidesz. Odhaduje sa, že v krajinách Európskej únie žije približne päť miliónov Rómov.

x x x

Za prítomnosti slovenského ministra kultúry Rudolfa Chmela a predsedu parlamentu Srbskej republiky Predraga Markoviča otvorili 12. novembra v Novom Sade sídlo Národnostnej rady slovenskej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore. Markovič vyjadril nádej, že úrad pomôže pri posilňovaní spolupráce medzi Srbskom a SR. Rudolf Chmel poukázal na tradičné priateľské vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi ako na základ pre budúcu spoluprácu, a vyslovil nádej, že Srbsko sa čoskoro stane súčasťou Európskej únie. Chmel prestrihol symbolickú pásku spolu s Predragom Markovičom. Slovenský minister sa tiež stretol s vedúcim slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade Michalom Harpáňom. Pri príležitosti 60. narodením profesora otvorená výstava jeho knižnej tvorby. Minister pri tejto príležitosti udelil Michalovi Harpáňovi a ďalšiemu jubilantovi, známemu slovenskému poetovi Víťazoslavovi Hroncovi, Cenu ministra kultúry SR.

x x x

O prehĺbení vzájomnej spolupráce rezortov vnútra Česka, Slovenska, Maďarska, Poľska, Slovinska a Rakúska rokovali v polovici novembra šéfovia týchto rezortov v Prahe. Ministri vnútra sa stretli v rámci tzv. Salzburskej skupiny už po piaty raz. Zhodli sa v tom, že všetci majú záujem o pristúpenie svojich krajín k schengenskej zóne v rokoch 2006-07, ale upozornili aj na úskalia prechodného obdobia. Podľa českého ministra vnútra Františka Bublana by nové členské krajiny EÚ už v rámci tzv. Schengenu I. mali mať prístup k databázam nežiaducich osôb, aby sa nestalo, že po úplnej integrácii do tzv. Schengenu II. v roku 2007 vyjde najavo, že na území nových štátov sa zdržiavajú nežiaduce osoby. Bublan by privítal aj spoluprácu s Europolom či Interpolom pri vydávaní víz.

x x x

Na Slovensku sa zvyšuje napätie medzi Slovákmi a maďarskou menšinou, všíma si novinár rakúskeho denníka Die Presse. Predstavitelia slovenských politických strán sa sťažujú, že politický vplyv Maďarov na miestnej úrovni je príliš veľký. Preto chcú Slováci bez ohľadu na rozdeľujúcu líniu medzi vládou a opozíciou budovať „slovenské koalície”. Tým sa má zabrániť údajnej dominancii Strany maďarskej koalície (SMK). Väčšinový volebný systém zvýhodňuje stranu zastupujúcu viacej subjektov, ako napríklad SMK združujúca zástupcov maďarskej menšiny, zatiaľ čo roztrúsené malé slovenské strany si odberajú hlasy navzájom. Tým pádom má napríklad vo vyššom územnom celku v Nitre SMK absolútnu väčšinu, hoci v tomto regióne žije menej Maďarov ako Slovákov.

x x x

Maďarská vláda pripravuje takú koncepciu pomoci Maďarov žijúcich za hranicami, ktorá nezávisle na výsledku referenda o dvojitom občianstve poslúži tomu, aby títo prosperovali vo svojej rodnej krajine. Vyhlásil to v Budapešti nový minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, ktorý zdôraznil nutnosť zmeny doterajšieho spôsobu podpory. Podľa jeho názoru finančná pomoc, ktorá je momentálne najvýznamnejšou časťou riešenia problému krajanov, nie je najúčinnejšou pomocou, a nie je ani dostatočnou formou podpory. Neznamená to nutnosť zastavenia finančnej pomoci, ale znamená to toľko, že túto problematiku treba riešiť omnoho komplexnejšie. Podľa nového šéfa maďarskej diplomacie môže prispieť k zlepšeniu situácie Maďarov v susedných krajinách aj väčšia účasť maďarskej hospodárskej sféry.

x x x

Taliansko zatiaľ nedokázalo nájsť región či obec, ktorá sa nazýva Tocai, a tak talianski agrárnici zrejme definitívne prehrajú spor s Maďarskom o názov „tokajského“ vína. O téme píše denník Népszabadság. Maďarsko sa dohodlo s Európskou úniou o používaní názvu „tokajské“ roku 1993. V zmysle dohody sa môže používať francúzske „Tokay“ s ypsilonom na konci a talianske Tocai uprostred s hláskou „c“ iba do roku 2007 - pripomína denník Népszabadság. Dohoda sa stala súčasťou spoločného práva a tak správny súd v meste Lazio s ohľadom na záujmy talianskych vinárov inicioval prešetrenie celého prípadu. Rozhodnúť má Európsky súd. V októbri už bolo jedno pojednávanie, ďalšie bude v polovici decembra, verdikt sa očakáva na budúci rok.

x x x

Maďarská centrálna banka 22. novembra opäť znížila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov, a to z pôvodných 10,5 % p.a. na 10 % p.a. Trh zníženie úrokových sadzieb očakával, pretože maďarská národná mena sa posilnila minulý týždeň voči hlavným zahraničným menám a miera inflácie v Maďarsku sa znížila. Podľa vyhlásenia maďarskej centrálnej banky umožnili znížiť úrokové sadzby hlavne pokles miery inflácie spolu s pravdepodobnosťou jej ďalšieho klesania. Inflácia v Maďarsku vykazuje klesajúci trend po tom, ako v máji zaznamenala vrchol 7,6 %.

x x x

Maďarská privatizačná agentúra APV zrušila tender na predaj stratovej leteckej spoločnosti Malév po tom, ako získala len jedinú ponuku od Aviation Solutions International. APV žiadala od potenciálnych investorov ponechať všetkých pôvodných zamestnancov spoločnosti Malév, prevziať dlh aerolínií v hodnote 36,2 mld. HUF a prilákať domácich investorov so zámerom udržať pozíciu Malév ako národného prepravcu. APV neuverejnila podmienky ponuky od Aviation Solutions, ale miestne médiá oznámili, že toto konzorcium ponúklo len 150 mil. HUF a nechcelo prevziať dlh aerolínií. Podľa analytikov je hlavným problémom spoločnosti Malév, ako pokračovať v činnosti.

x x x

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL začne v decembri obchodovať so svojimi akciami na varšavskej burze. Informovala o tom manažérka pre stratégiu na burze vo Varšave Lidia Adamska. Skupina MOL sa usiluje o kotáciu svojich akcií na varšavskej burze so zámerom preniknúť na likvidný poľský trh, ktorý predstavuje najväčšiu burzu cenných papierov v strednej Európe. Kotácia umožní jednoduché ocenenie akcií MOL voči rovnocennému partnerovi, poľskej skupine PKN Orlen. Obidve spoločnosti už rokovali o možných kapitálových vzťahoch a fúziách, ale neúspešne. Poľská burza je príťažlivá pre zahraničné firmy vďaka rozvinutej finančnej činnosti, ktorá riadi aktíva v hodnote približne 100 mld. PLN.

x x x

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL dosiahla za tretí štvrťrok rekordný zisk, ktorý vysoko prekonal očakávania. Čistý zisk skupiny, ktorá je podľa tržieb najväčšou maďarskou spoločnosťou, medziročne vzrástol o 139 % na 73,59 mld. forintov najmä vďaka úspechu marketingovej divízie a vysokej marži na rafinérskych produktoch.

x x x

Stať sa ministrom financií a rozhodovať o výdavkoch štátneho rozpočtu podľa svojho uváženia má teraz možnosť každý obyvateľ Maďarska. Stačí len mať prístup na internet a chuť hrať sa. Ako informoval minister financií Tibor Draskovics, na internetovej stránke www.kolstsegvetes2005.hu maďarská vláda sprístupnila interaktívnu hru, v ktorej môžu obyvatelia krajiny rozhodovať o tom, ako najlepšie vynaložiť asi 84 500 forintov mesačne zo štátneho rozpočtu. To je suma, ktorá pripadá v priemere na jedného obyvateľa Maďarska z 10,136 bilióna forintov, ktoré má vláda k dispozícii v rozpočte na budúci rok. Podľa pravidiel hry sa nedá stanovená suma prekročiť, možno však ušetriť. V takom prípade však musí hráč rozhodnúť, kam umiestni prebytok. Môže znížiť dane alebo odvody, alebo ho použiť na financovanie deficitu zahraničného obchodu.

x x x

Nízkonákladový letecký prepravca SkyEurope prepravil za desať mesiacov tohto roka 771 200 pasažierov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast v preprave o 587 %, vtedy totiž prepravila 112 300 cestujúcich. Enormný nárast v počte prepravených cestujúcich potvrdzuje napredovanie spoločnosti a oslovenie zákazníkov zo strednej Európy, informujú predstavitelia spoločnosti. Od začiatku prevádzky pravidelných liniek SkyEurope z bratislavského letiska v roku 2002 spoločnosť rozšírila počet medzinárodných základní v strednej Európe. SkyEurope prevádzkuje zo základní v Bratislave, Košiciach, Budapešti, Varšave a Krakove flotilu trinástich lietadiel na 32 linkách v sieti 19 destinácií v dvanástich krajinách.

Futbalisti v Békešskej Čabe

Slováci boli najlepší

Békeščabianska Stredná odborná kovopriemyselná škola Á. Treforta už trinásty raz usporiadala medzinárodný futbalový turnaj študentov za účasti družstiev zo Slovenska, Rumunska a Poľska. Hlavným cieľom šampionátu je, aby sa jeho mladí účastníci popri zdokonaľovaní sa vo futbalovej technike navzájom spoznávali, zoznamovali sa s tradíciami rôznych národov. Tomuto cieľu slúžia najmä programy po zápasoch, ako sú prehliadka mesta a pod. Družstvo z Banskej Bystrice sprevádzal zástupca ministerstva športu SR a predseda jednoty FC Junior Radvan Eduard Földvári. Po dvadsiatich zápasoch bola najúspešnejšia jedenástka z Banskej Bystrice, pričom najlepší brankár bol Ján Ďurčo. Na ďalších troch miestach skončili družstvá z Čaby, Rumunska a Poľska.

(anč - o)

Slovenskí sochári v Pešť- Budíne (V.)

Život a dielo Jozefa Damku

Po dlhé stáročia žil náš národ (pôvodne Sloveni, od 15. stor. Slováci) vo veľkom spoločnom štáte zvanom Uhorsko, kde okrem nás, Slovákov, žili aj Maďari, Chorváti, a príslušníci mnohých ďalších národov. Žilo sa nám v tom štáte “veselo“ ako kartárom pri mariáši. Ibaže karty sú hra hazardná. Často sa stáva, že jeden vždy len vyhráva, a tí ostatní prehrávajú. Kto prehrá, stráca všetko: sedmičku, osmičku, deviatku, desiatku, dolníka, horníka, kráľa, túza, ba občas aj seba samého. Obohacuje tak nie seba, lež toho druhého. Nečudujme sa teda, ak naše túzy, ba aj menšie hodnoty, nájdeme často nie u nás, lež u toho večne vyhrávajúceho. Mohli sme si to všimnúť už aj v článkoch o predchádzajúcich slovenských sochároch.

Jozef Damko bol sochárom a priemyselným výtvarníkom. Jeho životná dráha je veľmi poučná. 15. októbra 1872 sa v Hornom Uhorsku, v slovenskej dedine Tótpróna, lepšie povedané Slovenské Pravno (dnes Nitrianske Pravno - okres Prievidza), v rodine murára a kožušníka Jozefa Damka a Roziny Weserleovej narodil chlapček. Dali mu meno po otcovi: Jožko. Keď doma vychodil základnú školu, rodičia ho poslali do Budapešti, aby sa vyučil za murára. Toho času tu prebiehala rozsiahla výstavba, pracovalo tu množstvo liptovských murárov. Mal ho tu teda kto učiť. Jeho majster si čoskoro všimol, že chlapec zručne narába s kameňom, a predstavil ho vtedy už slávnemu sochárovi Alojzovi Štróblovi, profesorovi výtvarnej akadémie (o ktorom sme už písali). A tak Jozef Damko začal modelovať v Štróblovom ateliéri. V rokoch 1888-93 študoval na Umelecko-priemyselnej škole a potom šesť rokov na Štróblovej majstrovskej škole. V oboch viackrát dostal štátne štipendium, ba r. 1899 aj cestovné štipendium, pomocou ktorého mohol odcestovať na štúdium do Paríža na Académiu Julien. R. 1894 získal druhú cenu v súbehu továrnikov Ármina a Ferencza Steinerovcov o najlepšiu milenárnu medailu. V budapeštianskej Galérii sa prvý raz objavil r. 1897. Od tej doby bol takmer pravidelným účastníkom výstav Krajinskej maďarskej výtvarnej spoločnosti, ako i výstav maďarského umenia v zahraničí.

Počas 90. rokov 19. storočia sa zúčastnil na realizovaní sochárskej výzdoby Parlamentu a budínskeho kráľovského paláca. Pre Parlament zhotovil súsošie Architektúra a Strojníctvo a pre kráľovský palác súsošie Ústava, ako aj sochy Hudba a Poézia. Spomedzi neskôr zhotovených dekoratívnych diel pozoruhodné sú sochy zhotovené na priečelí Poľnohospodárskeho múzea, Mestskej sporiteľne a Poštového paláca. Od 90. rokov 19. storočia J. Damko tvoril pomníky, náhrobníky a portréty významných osobností maďarského života, figurálne kompozície, zriedkavejšie sa zaoberal medailérstvom. V r. 1902-1903 zožal značný úspech v dvoch súbehoch vypísaných na sochu sv. Alžbety, keď v oboch získal druhú cenu. R. 1902 na medzinárodnej výstave v Turíne získal za svoje malé terakoty striebornú medailu a doma mu udelili druhú cenu v súbehu na vybudovanie Milacherovej studne. R. 1903 získal uznanie za náhrobník vdovy po K. Spechtovi (Dobročinnosť, cintorín v Tirgu Mureş). V tom istom roku zhotovil aj sochu Kuruc, odhalenú 27. novembra 1904 v Kiskunhalasi. Vytvoril aj pomníky Pulského, Rómera a Hampela, umiestnené v záhrade Maďarského národného múzea. R. 1904 na výstave v St. Louis získal striebornú medailu a v tom istom roku dostal aj Veľkú cenu V. Fraknóiho, vďaka ktorej potom tri a pol roka pobudol v Ríme. V tej dobe z kararského mramora zhotovil náhrobník pápeža Silvestra II., ktorý r. 1909, doplnený reliéfom, umiestnili v rímskom Luteránskom kostole (odhalený bol 16. apríla 1910). Jeho dielom je aj Kossuthova socha v Turíne, socha Jána Kapistrána a pápeža Vincenta XI. na Budínskom hrade. R. 1907 získal cenu Arnolda Ipolyiho: 2000 korún, a Veľkú štátnu zlatú medailu. Pravidelne sa zúčastňoval aj na výstavách Spoločenstva výtvarného umenia. 22 jeho sôch je vo vlastníctve Maďarskej národnej galérie, časť jeho diel je v Bojniciach. Mnohé jeho diela sú vo vlastníctve súkromných zberateľov.

Tvorba J. Damka štýlovo kotví v budapeštianskom tvorivom ovzduší. Vynikol drobnými žánrovými plastikami i terakotami, neraz inšpirovanými slovenským prostredím (Detvianka, Slovák z Čičman atď.). Na Slovensku, kde pôsobil iba príležitostne, vytvoril niekoľko náhrobníkov na cintoríne v Nitrianskom Pravne. Sú to predovšetkým náhrobníky jeho rodičov, ale aj ďalšie, zhotovené rodine Czeizelovej a G. Roháčovej. Jeho dielom sú aj náhrobník A. Oberschalla v Ružomberku (dnes pred budovou múzea), portréty rodákov (A. Leutmanna, prof. Bosányiho), žánrové scény i sakrálne kompozície (r. k. kostol v Tužine).

Aj keď jeho pôsobisko bolo v Budapešti, zostal pevne spätý so svojím rodným krajom. Často chodieval do Pravna, svojej rodnej obce, ku svojim rodičom a súrodencom. V rokoch druhej svetovej vojny sa s množstvom svojich diel utiahol do rodnej obce. Cítil sa tu vo väčšom bezpečí, než vo svojom ateliéri v často bombardovanej Budapešti. Ani napriek rušným vojnovým časom nezaháľal, lež verný svojmu povolaniu tvoril. Tak vznikali ďalšie diela zobrazujúce známe slovenské osobnosti, portréty jednoduchých ľudí a cirkevných osôb.

Keď sa po vojne vrátil do Budapešti, svoj ateliér našiel v troskách. Boli to aj preňho ťažké časy. Mal už aj svoje roky, aj zdravie sa mu postupne zhoršovalo, ale pracoval až do poslednej chvíle svojho života. Zomrel 11. decembra 1955 vo veku 83 rokov. Pochovaný je v Budíne.

Gregor Papuček

PRAMENE: Slovenský biografický slovník, I. zv., s. 440-441, Művészeti Lexikon I., s. 494, Magyar Életrajzi Lexikon I., s. 344, Magyar Képzőművészek Lexikona I. 351., Ľuno č. 4/2004., s. 5.