Príspevky z Ľudových novín

50/2004 (9. decembra 2004)

Stretnutie predstaviteľov menšín s F. Mádlom

Očakávajú pomoc od prezidenta

Vedúci predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv sa obrátili na prezidenta republiky Ferenca Mádla s prosbou, aby pomohol dostať z mŕtveho bodu modifikáciu zákona o menšinových právach. Stretnutia s prezidentom sa zúčastnili predsedovia dvanástich celoštátnych samospráv; ospravedlnil sa predseda gréckej samosprávy Theodoros Skevos.

Ferenc Mádl túto pomoc prisľúbil. Pred parlamentom leží vládna predloha o novele menšinového zákona už od marca. Jej hlavným zámerom je takpovediac „prečistiť“ proces volieb do menšinových samospráv, pretože sa v minulosti stávali prípady, ktoré politický slang zaradil do kategórie „etnobiznisu“. Návrh novely hľadá na to isté riešenie, napríklad zavedením registrácie voličov patriacich k národnostným menšinám. Početnejšie komunity, medzi nimi aj slovenská, s tým súhlasia. Zdalo sa, že aj pre parlamentné strany je to dobrý základ pre diskusiu, no za uplynulé mesiace sa neudialo nič, dokonca opozičný Fidesz zmenil svoje predbežné súhlasné stanovisko. Z čoho vyplýva, že novela je „zabrzdená“, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky. „Ak sa patričné zákony nebudú novelizovať, tak sa môže stať, že sa v roku 2006 v Maďarsku nebudú konať voľby menšinových samospráv, pochopiteľne, ani slovenských“ povedal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

Predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy Ottó Heinek vo svojom vyhlásení pre tlačovú agentúru MTI o. i. povedal: prezident MR sľúbil, že podnikne rozhodné kroky v záujme toho, aby modifikácia príslušných predpisov mohla konečne postúpiť ďalej. Zároveň uviedol, že predstavitelia menšín požiadali F. Mádla o intervenciu u politických strán, ktoré by si v súvislosti s modifikáciou mali vypočuť mienku predsedov celoštátnych samospráv.

Predseda Celoštátnej rómskej samosprávy Orbán Kolompár na stretnutí požiadal prezidenta o pomoc pri vytvorení celoštátneho rozhlasového vysielanie pre Rómov.

(o-gmp)

Cesty demokracie v Slovenskom inštitúte

V posledný novembrový deň sa priestory Slovenského inštitútu (SI) na Rákócziho triede v Budapešti opäť hemžili návštevníkmi. Prilákali ich sem tri akcie integrované do jedného celku - výstavy dvoch fotografov a beseda -, zamerané na cesty demokracie v bývalom Československu. Riaditeľ SI Milan Resutík a riaditeľ Českého centra Evžen Gál pri príležitosti 15. výročia nežnej revolúcie usporiadali výstavu diel významného slovenského fotografa Ladislava Bielika a renomovanej českej fotografky Dany Kyndrovej. Zatiaľ čo L. Bielik sa preslávil vo svete snímkami zachytávajúcimi udalosti z roku 1968, keď po Pražskej jari prinášajúcej závan slobody a Československom lete, keď sa nad krajinou túžiacou vymaniť sa spod dovtedajšieho vplyvu začali zbiehať búrkové mraky, sa dostavil horúci august. Za jedinú noc okupačné tanky štyroch krajín obsadili Československo. L. Bielik zachytil svojim citlivým fotoaparátom nielen samotné udalosti, ale aj atmosféru tragických dní. Pri pohľade na jeho zábery si aj dnes dokážeme vybaviť pocity a túžby ľudí, ich odhodlanie postaviť sa za svoju pravdu, ale aj znechutenie, obavy či rezignáciu. Nič vyumelkované, žiadne prázdne pózy... Celý svet obletela fotografia muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom, hoci o jej autorovi sa vtedy veľa nehovorilo. Až do nežnej revolúcie roku 1989, keď aj Československo mohlo nastúpiť na cestu demokracie. Novembrové vykročenie za slobodou v pražských uliciach majstrovsky dokumentovala pomocou fotoobjektívu Dana Kyndrová.

Po vernisáži výstav sa bývalý veľvyslanec Maďarskej republiky v Prahe a generálny konzul MR v Košiciach, dnes pracovník ministerstva zahraničných vecí György Varga zhováral so slovenským politológom, sociológom, aktívnym účastníkom novembrových udalostí, ktorý stál pri zrode hnutia Verejnosť proti násiliu Martinom Bútorom a vrchným riaditeľom skupiny kabinetu ministerky školstva Českej republiky Vladimírom Hanzelom, ktorý bol onoho času osobným tajomníkom neskoršieho prezidenta ČR Václava Havla. Všetci traja sa s početnými záujemcami podelili o množstvo informácií zo zákulisia nežnej revolúcie. Po 15 rokoch sme si mohli premietnuť udalosti, ktoré viedli k novembru 1989, ale aj napäté chvíle na pražských uliciach a ťažké rozhodovanie v čase zostavovania novej, demokratickej vlády, podnietené početnými objektívnymi faktormi. Účastníkom tohto zaujímavého večera dobre padlo pripomenúť si výjavy z nedávnej histórie a doplniť si ich o nové, dosiaľ nepoznané informácie, sceliť si obraz z dôležitej etapy dejín nielen Československa, ale aj celého nášho regiónu.

(vzs)

Békešská Čaba

Slovom i obrazom o Slovensku

V župnej knižnici v Békešskej Čabe sa nedávno konal slovenský večierok, ktorý usporiadala Celoštátna cudzojazyčná knižnica v Budapešti v spolupráci so Slovenským inštitútom. Riaditeľ župnej knižnice Zoltán Ambrus poďakoval usporiadateľom a pripomenul prvé kroky slovenských usadlíkov na čabianskej pôde pred tromi storočiami.

Generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo vo svojom prejave zdôraznil organickú jednotu minulosti, prítomnosti a budúcnosti slovenskej kultúry a literatúry. Profesor Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe dr. Karol Wlachovský prednášal o slovenskej literatúre a svoju prednášku doplnil osobnými zážitkami. Za krok vpred označil skutočnosť, že i slovenskí historici považujú slovenskú históriu za súčasť histórie Uhorska. Najnovšiu slovenskú literatúru predstavil básnik a prekladateľ Peter Macsovský.

V ďalšej časti podujatia si návštevníci mohli pozrieť výstavu zbierok ľudových rozprávok z fondov Slovenskej národnej knižnice, výstavu fotografií o prírodných krásach Vysokých Tatier a napokon výstavu plagátov Slovensko sa predstavuje, ktorú inštalovali pracovníci župnej knižnice.

(av-ok)

Prednášky na pôde slovenskej samosprávy v Zugló

O minulosti a prítomnosti Slovenska

Slovenská samospráva 14. obvodu Budapešti pokračuje v usporadúvaní cyklu prednášok Minulosť a prítomnosť Slovenska, ktoré svojím obsahom môžu rovnako zaujať slovenských i maďarských poslucháčov. Predmetom nedávneho podujatia, na ktorom predsedníčka poslaneckého zboru Jozefína Hontiová privítala medzi hosťami aj konzulku Slovenskej republiky Ivetu Hermysovú, boli vystúpenia historika dr. Józsefa Kuglera na tému Slováci v Maďarsku a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a politologičky Judity Hambergerovej PhD, kandidátky vied, o ceste Slovenska do európskeho spoločenstva.

Výmena obyvateľstva v r. 1946 - 1947, ako konštatoval J. Kugler, mimoriadne rušivo zasiahla do dlhoročnej symbiózy Maďarov a Slovákov v Maďarsku a mala nepriaznivé dôsledky najmä pre maďarskú menšinu na Slovensku, keďže prezident ČSR E. Beneš si vytýčil za cieľ vytvorenie národného štátu Čechov a Slovákov. Je tiež známe, že ZSSR nepodporil jednostranné vysídlenie Maďarov zo Slovenska.

Slováci v Maďarsku (podľa štatistiky z r. 1941 ich počet podľa národnostného pôvodu sa pohyboval medzi 300 - 400 000) boli v tejto otázke rozdelení v rámci osád i rodín a tiež z hospodárskych a politických dôvodov. Agitátori z materskej krajiny argumentovali predovšetkým vyššou životnou úrovňou na Slovensku a hrozbou úplného pomaďarčenia krajanov, pokiaľ zostanú doma. Niektoré slovenské osady v Maďarsku (napríklad Pitvaroš) v dôsledku presídlenia stratili svoj pôvodný národnostný ráz. Celkové výsledky tejto kampane z demografického a národnostného hľadiska komplikovala aj situácia na južných územiach Slovenska v rokoch 1938 - 1945 pričlenených k Maďarsku na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže. Z 90 tisíc Slovákov, prihlásených na presídlenie, napokon opustilo svoje domovy vyše 60 tisíc osôb. Medzi nimi boli aj občania neslovenského pôvodu, čo len ilustruje chaotickosť súdobej politickej situácie.

Predmetom prednášky J. Hambergerovej bolo súčasné vnútro- a zahraničnopolitické postavenie Slovenska. Hoci Slovenská republika, ktorá vynikla v r. 1993, je podľa svojej ústavy štátom Slovákov, 12 % obyvateľstva tvoria príslušníci iných národností. Politické aktivity tunajších Maďarov, ako zdôraznila prednášateľka, ovplyvňujú celoslovenskú politiku na najvyššej úrovni.

Ústredným problémom nového štátu bola nutnosť postaviť hospodárstvo na nový základ, v súlade s očakávaniami Európskej únie a zároveň likvidovať viaceré odvetvia ťažkého priemyslu a umožniť príliv západného kapitálu, čo vtedajšie vládne garnitúry V. Mečiara znemožňovali. Výmena vlády bola nevyhnutná v záujme procesu európskej integrácie, ktorý urýchlila ofenzívna politika Dzurindovej vlády. Vzhľadom na oneskorenie tohoto procesu Slovensko, na rozdiel od Českej republiky, prijalo podmienky EÚ bez vážnejších výhrad. Na druhej strane realizovanie zákonných ustanovení sa nepresadzuje hladko, keďže zahraničnopolitické ciele sú v predstihu pred vnútropolitickými realitami.

Obidve prednášky vyvolali živý záujem poslucháčov a v diskusii sa nastolili otázky súvisiace so vzájomnými vzťahmi obdivoch krajín, ktoré by mali figurovať na budúcich fórach slovenskej samosprávy.

(kni)

Dvojdňová konferencia našich pedagógov

„Ako sa pripraviť na jazykovú skúšku?“

Pod týmto názvom usporiadal Výchovno-vzdelávací výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) spolu s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku (VÚSM) 26. a 27. novembra 2004 v budapeštianskej slovenskej škole veľkolepú konferenciu pre našich pedagógov. O mimoriadne aktuálnu a pútavú tému prejavilo záujem vyše šesťdesiat učiteľov z 28 škôl, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk.

Početných hostí a účastníkov konferencie privítala predsedníčka Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS Zuzana Medveďová. Pani predsedníčka zvlášť pozdravila podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú, predstaviteľku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Dr. Janu Pekarovičovú, lektorku Segedínskej univerzity Dr. Vieru Barkovú, profesorku z Doškoľovacieho ústredia cudzích jazykov na ulici Rigó v Budapešti Alžbetu Bekeovú, riaditeľku VÚSM Alžbetu Hornokovú Uhrinovú a riaditeľku hostiteľskej školy Annu Csörgölovú.

Z. Medveďová ihneď na začiatku oboznámila prítomných s nepriaznivými štatistickými údajmi v oblasti školstva na tento rok. Ako sme sa dozvedeli, v tomto školskom roku sa učí na základných školách o 20 tisíc menej detí ako vlani. Do roku 2006 sa očakáva ešte väčší pokles, čo bude znamenať 70-tisícovú redukciu oproti predošlým obdobiam.

Ďalej sa nepriaznivo rysuje aj budúcoročný rozpočet rezortu školstva. V roku 2005 budú málopočetné školy podporovať inou formou ako doteraz, lebo snahou ministerstva je posilniť regionálny charakter školstva, regionálne združenia. Podľa slov pani predsedníčky táto tendencia sa národnostných škôl nebude týkať. Situácia je však beztak zložitá, a preto sú nútení vypracovávať rôzne koncepcie prežitia. Jednou takouto formou môže byť aj možnosť získania štátnej skúšky zo slovenského jazyka po ukončení ôsmej triedy základnej školy. Veď popri angličtine a nemčine je potrebná aj znalosť jedného slovanského jazyka k tomu, aby sa pred mládežou otvorili všetky brány do sveta.

Asi toto mal na zreteli aj redakčný tím publikácie „Pripravujeme sa na jazykovú skúšku“, ktorá bola nedávno vydaná z poverenia CSS a VÚSM. Väčšina autorov publikácie bola prítomná na konferencii, čo bezpochyby prispelo aj k popularizácii a ľahšiemu „prijatiu“ zo strany našich učiteľov, ktorí sa s ňou mohli teraz po prvýkrát oficiálne stretnúť. O priebehu samotnej jazykovej skúšky sa zmienila prvá prednášajúca - najkompetentnejšia v tejto oblasti, profesorka z Doškoľovacieho ústredia cudzích jazykov Alžbeta Bekeová, ktorá skúša uchádzačov o štátnu skúšku zo slovenského jazyka.

„Najprv mi dovoľte, aby som zagratulovala tímu autorov publikácie „Pripravujeme sa na jazykovú skúšku“. Je to naozaj obsažná, praktická kniha. Už dlhé roky skúšam v budapeštianskom ústredí, mám veľa skúseností, a na ich základe som sa zmienila o titule. Význam slovenčiny bezpochyby stúpa tým, že z nej možno robiť jazykovú skúšku. Vo všeobecnosti znamená jazyková skúška výhody - plus body na univerzite, je potrebná k diplomu, o jazykovom príplatku na pracovisku ani nehovoriac. V našom ústredí skúšajú všetky jazyky na základe rovnakých kritérií. Je možnosť získať nízky, stredný a vysoký stupeň. Skúška sa skladá v závislosti od typu stupňa z voľného rozhovoru, opisu obrazu, situačného rozhovoru, riešenia jazykového testu, pochopenia textu, prekladu a slohu. Spomínaná publikácia je zostavená podľa týchto kritérií, preto vám ju odporúčam k príprave žiakov na jazykovú skúšku,“ povedala pani Bekeová.

Po prednáške sa rozbehol čulý rozhovor. Pedagógovia mali konkrétne otázky a prosby k prednášajúcej. Napríklad dosť veľký problém vidia v tom, že sa na jazykovú skúšku môže prihlásiť iba ten, kto dovŕšil vek 14 rokov. Keďže termíny skúšok sú len dvakrát do roka (na jar a na jeseň), mnoho ôsmakov na jar ešte nedovŕši 14 rokov a tým stratí jarný termín. Na jeseň už pokračujú v štúdiách na stredných školách, sú zaneprázdnení, sčasti sa preorientujú. Podľa učiteľov jednoduchšie by bolo, keby sa jarný termín presunul na začiatok leta a tak by mohli žiaci absolvovať jazykovú skúšku ešte priamo zo základnej školy, za pomoci slovenských učiteľov. Ak by bola táto cesta neriešiteľná, potom by bolo žiaduce určiť viac termínov. A. Bekeová poradila, aby sa Výchovno-vzdelávací výbor CSS ohľadom vyriešenia tejto závažnej situácie obrátil na kompetentné miesto.

Nasledujúci prednášatelia poskytli užitočné informácie o vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka a predstavili ďalšie knihy, ktoré možno úspešne použiť pri príprave na štátnu skúšku.

Účastníci konferencie si večer mohli pozrieť predstavenie Slovenského divadla Vertigo „Lavička“ a prvý deň sa skončil neviazaným rozhovorom našich pedagógov.

Druhý deň konferencie sa niesol v znamení praktických rád odborníkov z domova i z našej materskej krajiny. Tematika prednášok sa týkala predovšetkým témy, ako pripraviť žiakov na jednotlivé zložky jazykových skúšok: situačný rozhovor, pochopenie a čítanie textu, opis obrazu, rozhovor, riešenie jazykového testu, pochopenie textu na základe počutia, preklad, sloh. V prípade každého modulu boli predstavené metódy prípravy.

Dvojdňová iniciatíva Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS a VÚSM sa stretla s mimoriadnym záujmom zo strany našich pedagógov. Odzneli praktické a veľmi užitočné informácie na základe doterajších skúseností. Pedagógovia mohli dostať pohotové a reálne odpovede na svoje otázky, čo im v budúcnosti určite uľahčí prípravu žiakov na skúšky. Nehovoriac o bohatom ukážkovom materiáli, ktorý dostali všetci účastníci konferencie a ktorý obsahoval vypracované úlohy, laboratórne texty na CD-platniach a k nim patriace úlohy.

(kk)

„Nepíšem ja na rozkaz“

Prezentácia dvojjazyčnej básnickej zbierky Michala Čičeľa

Prezentácia dvojjazyčnej básnickej zbierky Michala Čičeľa pod názvom Túžim po tichu - A csendre vágyom, ktorá sa konala 24. novembra v Dome slovenskej kultúry (DSK), bola v prvom rade dojímavá. Predstavili na nej prvú zbierku ľudového básnika, v kruhu čabianskych Slovákov obľúbeného 78-ročného Miška báčiho.

Zbierku redigovala riaditeľka DSK Anna Ištvánová, jazykovým lektorom bol Ján Chlebnický. Výber do maďarskej časti urobil Ervin Sass. Na titulnej strane útlej knižky je kresba Pavla Pataja, zobrazujúca evanjelické kostoly, ktorá vyvoláva pocit nostalgie.

V rámci podujatia vystúpil slovenský páví krúžok, ktorý zaspieval čabianske ľudové piesne. Básne autora recitovali členky slovenského klubu Emília Kováčová a Anna Erdeiová a gymnazistky Emese Kováčová a Anett Liptáková-Lukáčiková.

V mene Čabianskej organizácie Slovákov privítal prítomných predseda Michal Lásik slovami: "Dom slovenskej kultúry sa s radosťou podujal vydať túto knihu, veď je súčasťou toho, čo nazývame čabianskosťou, pokladom čabianskych Slovákov. Je to roľnícka kultúra, pracovitosť v dvojdomovom hospodárstve, klobása, sálaše, nárečie, staviteľstvo, nábožnosť, cirkevná kultúra, meštiansko-roľnícka forma života, svetská slovenská kultúra, v rámci ktorej vznikla aj literatúra, literatúra slovenských ľudových básnikov, ktorej pokračovateľom je aj dielo Michala Čičeľa. Diela ľudových tvorcov sú esenciou, zhrnutím citov, žiaľu, skúseností, pohľadu na svet, zrkadlom ich vzťahu k nemu.

Zbierku všestranne predstavil básnik Gregor Papuček. Zdôraznil: "Básnik je citlivým človekom. Keď voľakto len zacíti, že voľačo tu je, tak básnika to až bolí. U nás už aj to je veľká vec, keď voľakto zoberie pero do ruky. Zbierka má veľkú hodnotu aj tým, že je písaná v čabianskom nárečí." Michal Čičeľ o svojej tvorivej činnosti povedal len toľko: „Len vtedy píšem, keď mám čo písať. Keď sa zobudím v noci, tak najčastejšie vtedy píšem.“ V básni sa vyjadril nasledovne: Ako to býva v zime z večera, / Veznem si papiere aj perá / A píšem báseň tak ako včera. / Pokým mi trvá atrament v pieri, / Sporia sa básne na papieri. / Ako keď človek zhora z veže hľadí / Do minulosti, keď ešte bov mladý.

Netreba si myslieť, že básne Michala Čičeľa sú plné smútku, nostalgie, lebo napríklad hneď prvá má titul Radosť.

Básne Michala Čičeľa treba čítať tak, ako ich písal: „Nepíšem na rozkaz, píšem len pre svoju vôľu.“ Teda dušou, citom, srdcom.

(aki)

Sarvašská slovenská škola

Spisovateľky na cestách

Do sarvašskej školy sa v novembri vybrali - cestou-necestou, tak ako to býva v rozprávke - tri spisovateľky: Marianna Grznárová, Blažena Mikšíková a Danica Pauličková. Predpoludním sa v aule školy stretli s deťmi zo Sarvaša, s učiteľmi a niekoľkými žiakmi zo Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby a Kétšoproňu. Vedúca predmetovej komisie Anna Kondačová požiadala o finančnú podporu na uskutočnenie podujatia a dostala ju od verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

Domáce deti a učitelia predstavili tvorbu autoriek. Ôsmačky Lilla Rómerová a Šára Krivjanska zarecitovali úryvky z knihy Belások a Belásenka. Všetci ôsmaci písali Modráčikovi. Napríklad:

Milý Modráčik!

Tvoje zaujímavé príbehy som čítala preto, lebo boli všetky veľmi dobré. Teším sa, že si dostal prácu. Chcem Ťa veľmi poprosiť, aby si sa veľa učil. Lebo keď sa nebudeš učiť, nebudeš mať pracovisko. Potom nebudeš mať peniaze a nebudeš mať čo jesť. Nebudeš mať pracovisko, nebudeš mať nič. A ľudia Ti budú šepkať za chrbtom: Naničhodník! Uč sa veľa, lebo učenie je dobrá vec. Aj ja sa musím teraz veľa učiť, lebo ma nezoberú do školy. Chcem chodiť do Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe. Dúfam, že som Ťa presvedčila.

Nikoleta Mariková

Šára Krivjanska, Róbert Galát a Norbert Schuster prečítali svoje listy. Modráčikovi - lenivému motýľovi, ktorého v dramatizácii predstavili štvrtáci z dramatického krúžku pod vedením Marty Badinovej. Báseň z knihy Smieško z prvej A predniesla Agneša Lešťanová z piatej B triedy, a jej spolužiaci obdarovali hostí farebnými formovateľnými postavičkami Smieška, ktoré s nimi zhotovili triedna a popoludňajšia učiteľka Zuzana Nemčoková a Judita Bíróová.

A potom stála Blažena Mikšíková v paľbe otázok starších žiakov, s ktorými na hodinách o dielach viedli rozhovory učiteľky PhDr. Magdaléna Pažická a Anna Kondačová. Dozvedeli sa, že pôvodne učila matematiku a fyziku. V pozadí pri stoloch sedeli a maľovali žiaci výtvarné reflexie pod dohľadom pedagógov Ildiky Strepkovej, Márie Mravíkovej, Evy Janšikovej a Anny Frankovej. Ich ilustrátorská činnosť súvisela s povolaním ďalšieho hosťa - Danice Pauličkovej, ktorá ilustrovala Smieška z prvej A. A keď ilustrátorka rozprávala o svojom živote, spolu s ňou sme boli na chvíľu v Paríži, New Yorku… Vysvitlo, že nielen kreslí a maľuje, ale aj píše a zbiera rozprávky. Motýlia kráľovná a Kto je na svete najsilnejší sú knihy, kde je autorkou ilustrácií aj rozprávok.

Marianna Grznárová, autorka kníh i televíznych scenárov pre deti - napríklad kultového seriálu Pásli ovce valasi, o nezabudnuteľnom Kubkovi a Maťkovi, hovorila, že Sarvaš je najvzdialenejšie miesto, kde ako spisovateľka zavítala k deťom. Ale jej Kubko a Maťko, ako animovaný film, prešli skoro celý svet. Valachov, ktorí zažívajú svoje rozprávkové dobrodružstvá pri kolibe, poznali skoro všetci žiaci. Tretiaci zhotovili košiar so stádom oviec aj s vlkom, ktorý sa vybral kradnúť v ovčej bunde a, samozrejme, nepochodil. Že Kubko a Maťko majú dobré srdce a aj víly môžu byť smutné, sme videli v zážitkovom spracovaní časti príbehu formou dramatickej improvizácie pred divákmi. Evička bola víla Olinka a jej spolužiačky - tretiačky si zatancovali ako víly, kým pre plačúcu Olinku neprišli Erik Hricz a Daniel Kiss ako Kubko a Maťko. Zavolali na ňu tak, ako v rozprávke: Poď, naučíme ťa ovečky dojiť...

Dievčatá sa prezentovali ilustráciami rozprávky a Janko Litauský a Tímea Kovácsová zahrali rozprávkovému Kubkovi a Maťkovi za sprievodu I. Istenesovej na flautách. Deti v aule vedeli, že v jednej rozprávke sa aj naši hrdinovia učili hrať na fujare. A potom mali deti privolať ďalšiu dvojicu hrdinov - dvoch klaunov Huga a Fatiho z knihy Dvaja na ceste. Aby to bolo jednoduchšie, pomohli si pesničkou, ktorej text aj noty dostalo každé dieťa: Najlepšie na ceste je, keď idú dvaja, keď sa dvaja neboja, kto - čo ich ešte stretne… Text napísal Radek Bachratý a hudbu zložil Belo Felix v Hronci, v divadelnom tábore, ku hre Maťko Husiar. Teraz s ním žiaci privolali Huga a Fatiho. Veselých pohyblivých klaunov vymaľovali žiaci 5. B triedy na hodine výtvarnej výchovy pod vedením PaedDr. Eriky Fajnorovej, ktorá viedla deti aj pri dramatických improvizáciách. Potom Marci podal Fatimu ruku a predstavil sa, ale Fati neodpovedal. Museli prísť na javisko živí klauni – žiaci 5. C, ktorí improvizovali scénu stretnutia klaunov, ich psa a zmrzlinára s ufóncami. Marianna Grznárová rozprávala o svojej krátkej práci v školstve, práci spravodajkyne, dramaturgičky Hlavnej redakcie pre deti a mládež v Československej televízii v Bratislave. Deťom v Sarvaši venovala obraz, na ktorom sú Kubko s Maťkom po boku národného hrdinu Jánošíka. Blažena Mikšíková deťom darovala zvonček, aby im zvonil len na prestávky a Danica Pauličková im priniesla vymaľovačky.

Program končil autogramiádou. Deti si mohli kúpiť knihy a dostali reklamné materiály vydavateľstva Mladé letá, ktoré sa predstavilo najnovšími titulmi a ktoré vydalo aj knihy našich hostí. Mladé letá sú jednou z redakcií Slovenského pedagogického nakladateľstva, ktoré vydáva literatúru hlavne pre deti a mládež.

Ilustrácie, ktoré deti nakreslili počas interaktívnej dvojhodinovky, zaujali miesto vedľa tých, ktoré podľa rozprávok o Modráčikovi, aj o Hugovi a Fatim, kreslili deti na hodinách výtvarnej výchovy. A nikto nevedel povedať, ktorých klaunov nakreslili deti, žijúce v Maďarsku, a ktoré z iniciatívy slovenského občianskeho združenia ZHODA deti zo Základnej školy na Kulíškovej ulici v Bratislave.

Erika Fajnorová

Deň dôchodcov v Huti

V posledný novembrový piatok sa naplnilo hľadisko kultúrneho domu v Huti (Pilisszentlélek) do poslednej stoličky. Konal sa totiž už tradičný Deň dôchodcov, ktorý aj v tomto roku usporiadala miestna slovenská menšinová samospráva.

Ako nás informovala predsedníčka slovenského zboru Rozália Farkasová Frivaldská, na podujatie pozvali všetkých občanov Hute starších ako šesťdesiat rokov, ako aj občanov Ostrihomu, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Huť totiž administratívne patrí k Ostrihomu. Prvé podobné podujatie usporiadala pred 14 rokmi miestna občianska organizácia, od ktorej prevzala štafetu slovenská samospráva. Zo Dňa dôchodcov neodídu ani oslávenci, ani vystupujúci bez darčeka. Organizátori sa okrem kultúrneho programu postarajú aj o menšiu oslavu za bielym stolom. Aj keď náklady na takéto podujatie sú veľmi vysoké, tento program nikdy nechýba v kalendári podujatí Huťanov. Ako nás informovala pani predsedníčka, slovenská samospráva už začiatkom roka vydelí peniaze na tento cieľ, ale, samozrejme, uchádzajú sa aj o finančnú podporu rôznych nadácií a Samosprávy mesta Ostrihomu. Zatiaľ sa im darí: ani jeden rok za posledné desaťročie nemuseli podujatie odvolať pre nedostatok financií.

Skôr narodení občania nechodia tak často do spoločnosti, väčšinou sa utiahnu do svojich domovov, nanajvýš sa zaoberajú každodennými problémami, radosťami i starosťami svojej úzkej rodiny. Napriek tomu každý z nás si nárokuje pravidelné či menej pravidelné stretávanie sa so svojimi rovesníkmi: či už v organizovanej forme, alebo spontánne. Jednou z takýchto možností je aj účasť na Dni dôchodcov, čo si starší obyvatelia Hute asi plne uvedomujú, veď v onen piatok naplnili sálu kultúrneho domu.

Kultúrny program začali najmenší, teda škôlkári, ktorí pozdravili svojich starých a prastarých rodičov pesničkami a básničkami. Po nich nastúpili na javisko členovia miestneho pávieho krúžku, ktorí starších spoluobčanov potešili kytičkou slovenských piesní. Miestni školáci sa tiež pripojili ku gratulantom predvedením prekrásnych detských hier a tancov. Do Hute zavítal aj Komorný spevácky zbor z Csolnoku, ktorý zaspieval tri pekné pesničky.

Tento deň, ako každý rok, zvlášť pozdravili aj najstarších občanov obce - 83-ročnú Annu Urbaničovú a 81-ročného Michala Komára.

Po zaujímavom a obsažnom programe čakali Huťanov prestreté stoly a chutná večera, ku ktorej členovia slovenskej samosprávy a miestni aktivisti - väčšinou školáci - podávali čaj s citrónom alebo s vínom. Po večeri každý oslávenec dostal balík s ovocím, čokoládou a kávou. Účastníci vydareného Dňa dôchodcov sa rozchádzali v dobrej nálade, tešili sa, že sa stretli so svojimi rovesníkmi.

Eva Patayová Fábiánová

O Slovákoch v Maďarsku v bratislavskom SNM

Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku bola 17. a 18. novembra témou odbornej konferencie v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave. Odborníci Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) hovorili o vzniku a činnosti tejto inštitúcie. Vývoj ústavu pôsobiaceho v Békešskej Čabe dokumentuje aj výstava, ktorú otvorili v SNM na Vajanského nábreží.

Podujatie pripravil Dom zahraničných Slovákov, spolu s VÚSM, CSS, SNM a békeščabianskym Múzeom Mihálya Munkácsyho.

Zástupkyňa riaditeľa DZS Mária Katarína Hrkľová otvorila medzinárodný seminár privítaním kultúrneho atašé Veľvyslanectva MR Ádáma Szesztayho, bývalého veľvyslanca SR v Maďarsku Štefana Markuša s manželkou, ako aj všetkých prítomných, odborníkov i záujemcov. Seminár viedla riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová-Hornoková. V krátkosti predstavila členov delegácie - predsedu CSS Jána Fuzika, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, duchovného otca, iniciátora a zakladateľa Ústavu, vedca Mateja Šipického, prvú riaditeľku a dlhoročnú aktívnu vedeckú radkyňu Annu Divičanovú, etnografa, zakladateľského člena VÚSM Ondreja Krupu, ďalej vedeckého tajomníka VÚSM Jána Chlebnického a pracovníka ústavu Alexandra Tótha.

Prvá riaditeľka VÚSM Anna Divičanová predstavila aj v strednej Európe ojedinelú inštitúciu tohto typu. Už v decembri roku 1988 na kongrese Zväzu Slovákov v Maďarsku iniciovala založenie samostatnej spoločenskej organizácie - kultúrnej inštitúcie. V roku 1990 vznikol Slovenský výskumný ústav. Jeho zvláštnosťou je aj to, že bol založený ešte pred schválením národnostného zákona. V tom istom roku Ústav podpísal pracovnú dohodu s Výskumným ústavom kultúry v Bratislave, ten však následne zanikol. Od roku 2001 je majiteľom Ústavu CSS, čím sa jeho existencia stabilizovala a zaručila pomerná istota. Popri výskume a vydavateľskej činnosti organizuje sympóziá, vedecko-populárne semináre. V záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií slovenskej národnosti žijúcej v Maďarsku vedecky analyzuje minulé a súčasné spoločenské procesy. Nezaoberá sa slovakistikou, komparatistikou maďarsko-slovenských vzťahov. Spracováva najmä sociologické výskumy, často v spolupráci so slovenskými inštitúciami ako aj s domácimi maďarskými ústavmi. Z najdôležitejších publikácií, ktoré zahŕňajú dlhoročnú prácu kolektívu, možno uviesť Atlas slovenských nárečí v Maďarsku z roku 1990 a Atlas národopisu z roku 1996. Vedeckí pracovníci VÚSM pripravujú a vydávajú miestne vedecké práce (aj dvojjazyčné). „Výsledky lokálnych výskumov dávajú podklad pre všeobecné širšie spoločenské hodnotenie. Pomáhajú vytvárať obraz roztrúsene žijúceho etnika“, povedala Anna Divičanová. Etnologická spolupráca v sociologických výskumoch so Spoločenskovedným ústavom SAV v Košiciach trvá už pomaly tridsať rokov. Dobrá je spolupráca aj s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV v Bratislave. Výsledkom spoločných výskumov sú publikácie Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu od Márie Homišinovej a dvojjazyčná publikácia Alžbety Uhrinovej-Hornokovej „Používanie materinského jazyka v kruhu slovenskej inteligencie v Békešskej Čabe“. Uhrinovej kniha vyvolala prekvapenie u odbornej verejnosti. Spracovala údaje 99 respondentov - predstaviteľov miestnej inteligencie v Békešskej Čabe; 66 z nich žije z toho, že ovláda slovenský jazyk a aktivizuje sa na slovenskom kultúrnom poli. Prekvapujúce je, že zanikla dôležitá etnická úloha rodiny, tá prenos jazyka a kultúry na mladšiu generáciu očakáva od inštitúcií. Určitý vzostup aktivity v oblasti slovenského jazyka a kultúry sa prejavil vďaka založeniu slovenských samospráv.

Najnovšiu publikáciu Ústavu Slovenčina v menšinovom prostredí predstavil Miroslav Dudok. Je to vlastne zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Békešskej Čabe v októbri minulého roku. Publikácie tohto druhu sú vzácnym materiálom pre záujemcov odbornej a širšej verejnosti, no „usporadúvanie vedeckých konferencií a sympózií je dôležité a osožné z hľadiska osobného styku, pripomienok a kritických poznámok pre našu ďalšiu prácu“, doplnila prezentáciu publikácie A. Uhrinová-Hornoková.

Profil osobnosti etnografa, folkloristu, titulárneho hlavného vedeckého pracovníka, kandidáta etnografie a jubilanta O. Krupu predstavila E. Krekovičová. Pri príležitosti jeho 70. narodenín VÚSM vydal dvojjazyčný 600-stranový zborník, bibliografiu O. Krupu s názvom V službách etnografie. Jeho doménou je množstvo výskumov, publikácií, široký tematický záber skúmaných oblastí, preklady slovenských diel do maďarčiny, edičné aktivity, vedecké organizačné práce domácich a medzinárodných sympózií, redigovanie zborníkov, prednášková činnosť. Obsahuje cez 20 monografií, štúdií a rôznych prác spracovávajúcich poverový svet a folklór - duchovný svet výskumu O. Krupu.

Odborný profil a vedeckú činnosť ďalšej jubilantky A. Divičanovej priblížil prítomným J. Botík. „Výsledky výskumov slovenskej inteligencie v Maďarsku sú dôležitým článkom výskumu slovenskej menšiny v Maďarsku. Krupa a Divičanová sa svojimi odbornými prácami navzájom dopĺňajú“. Spektrum záujmu výskumu A. Divičanovej je široké. Popri pedagogickej činnosti vznikla u nej potreba systematicky skúmať a výsledky výskumu spracovať.

Riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník odovzdal jubilantom za ich dlhoročný výskum a vedeckú prácu, aj za prínos do slovenskej vedy pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda, ktorú Matica slovenská udeľuje ako vysoké ocenenie významným slovenským vedeckým kapacitám.

Záverečné slovo na medzinárodnom seminári v SNM v Bratislave, mal M. Šipický. Hneď na začiatku povedal: „Hodnotenie práce Výskumného ústavu nezaznie ako samochvála, keďže som síce bol jeho zakladateľom, no nikdy som nepracoval na tomto poli, keďže moja parketa sú prírodné, nie humanitné vedy." Pripomenul, v akých podmienkach pracujú vedeckí pracovníci VÚSM. Čabiansky ústav nepatrí do siete registrovaných inštitúcií, preto nedostáva financie zo štátneho rozpočtu. Ide síce o menšinovú inštitúciu, no keďže Maďarsko podporuje hlavne maďarské menšiny na území bývalého Uhorska, čabiansky ústav sa stretáva s neochotou, až nežičlivosťou zo strany vyšších úradov, čo naň vyvíja pomerne silný psychický tlak. „Je tu aj istý nezáujem u samotných maďarských Slovákov, nechápu zmysel a cieľ výskumnej práce. Je všeobecne známe, že Slováci v Maďarsku majú nízke národné povedomie, sú to však spoločenské trendy posledných 150 rokov, ktoré priviedli slovenskú menšinu na okraj zániku“, povedal M. Šipický. Kultúrna negramotnosť vyvoláva v ľuďoch pocit menejcennosti. Väčšinové maďarské obyvateľstvo slovenskú kultúru nepozná alebo je dezinformované. Je to jeden z flustračných faktorov výskumného pracovníka. Ďalším, veľmi závažným problémom je ignorovanie vnútroštátnych menšín maďarskou verejnosťou. Ak sa aj hovorí o menšinách, ide výlučne o maďarské menšiny v okolitých štátoch. Nezáujem domácej odbornej verejnosti o práce Výskumného ústavu čiastočne kompenzuje záujem slovenských odborníkov, čo je veľmi dôležité pre vedeckú činnosť ústavu a dáva mu to akú-takú perspektívu. Napokon výskumy v čabianskom ústave obohacujú v značnej miere aj slovenskú vedu.

Medzinárodný seminár Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku ukončila vernisáž rovnomennej výstavy, o ktorú bol zjavný záujem. Po hudobnom pozdrave Beáty Šutinskej hrou na flaute a slávnostných príhovoroch generálneho riaditeľa SNM Petra Marákyho a predsedu CSS Jána Fuzika, riaditeľka VÚSM A. Uhrinová-Hornoková predstavila výskumný ústav, jeho stálych i externých členov, ako aj publikačnú činnosť, ktorej výsledky boli vystavené v priestoroch SNM.

Mária Fazekašová

Zasadala vedecká rada VÚSM

V rámci dvojdňového oficiálneho programu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v Bratislave okrem medzinárodného seminára a vernisáže výstavy o vedeckej činnosti Slovákov v Maďarsku sa konalo aj zasadnutie vedeckej rady (VR) ústavu, ktoré vyhodnotilo činnosť vedeckej dielne za rok 2004 a schválilo pracovný plán na rok 2005.

Zo správy o činnosti sa členovia VR mohli dozvedieť, že vecné a osobné podmienky ústavu sa v roku 2004 v porovnaní s predošlým rokom podstatne nezmenili. V čom ale boli iné, to si zasluhuje zvláštnu pozornosť. Na jednej strane treba spomenúť, že možnosti domácich menšinových nadácií boli v roku 2004 značne obmedzené, čo malo za následok, že týmito grantmi si ústav nemohol dopĺňať finančné zdroje pre vedecko-výskumnú činnosť. Na strane druhej môžeme s radosťou konštatovať, že naše vedecké pracovisko v tomto roku prvýkrát dostalo značnú finančnú podporu od materskej krajiny.

Pracovníci ústavu vlani pokračovali vo svojich výskumoch, pričom ich cieľom bolo zverejnenie výsledkov výskumu v nových publikáciách. V roku 2004 vydal ústav sedem nových kníh a spolupracoval na ďalších dvoch, čo je na takú malú vedeckú dielňu, ako je VÚSM, až nad jeho sily.

Medzi ďalšie významné aktivity možno zaradiť kolektívny interdisciplinárny výskum (populárnejšie: národopisný tábor) v Novohradskej župe, v slovenských osadách Lucina (Lucfalva) a Šámšon (Sámsonháza), seriál vedecko-populárnych prednášok Z pohľadu vedy, ktorých bolo v tomto roku sedem, oslavy životného jubilea Ondreja Krupu a ďalšie.

Členovia vedeckej rady schválili správu o činnosti ústavu a vyjadrili uznanie za celoročnú činnosť inštitúcie.

Podobne bohatú, ale hádam pokojnejšiu prácu sľubuje plán VÚSM na rok 2005. Pracovníci budú pokračovať vo výskume cirkevnej kultúry Slovákov v Maďarsku, životných osudov prvej generácie slovenskej inteligencie, v sociologickom výskume nezamestnanosti v Békešskej župe, vo výskume slovenského jazyka a histórie našich Slovákov. Plánujú a pripravujú na vydanie štúdiu Márie Homišinovej Slovenská rodina v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu, ročenku ústavu pri príležitosti 15. výročia jeho založenia, Pilíšsku čítanku a ďalšie. Národopisný výskum budú organizovať v Zadunajsku v osadách Čerňa (Bakonycsernye), Jášč (Jásd), Capár (Szápár), prípadne Eška (Öskü). Taktiež chcú pokračovať v organizovaní seriálu prednášok Z pohľadu vedy a súťaže pre slovenskú študujúcu mládež Živý odkaz osobností zašlých čias. Ústav bude spoluorganizátorom čabianskej konferencie pri príležitosti 100. výročia narodenia známeho evanjelického farára, etnografa, regionálneho historika Júliusa Dedinského, pričom sám hodlá usporiadať medzinárodnú konferenciu Jazyk a kultúra Slovákov v Maďarsku a ďalšie menšie aktivity.

Členovia VR ústavu schválili budúcoročný pracovný plán a popriali pracovníkom k jeho realizovaniu vytrvalosť a veľa síl.

(jch)

Publikácie VÚSM vydané roku 2004

·        Spevy našich Slovákov v Maďarsku. Výber zo zbierky Ondreja Krupu - A hazai szlovákok énekei. Válogatás Krupa András gyűjtéséből.

·        Michal Žilinský/Zsilinszky Mihály: Dejepis mestečka Sarvaš a opis jeho súčasných pomerov - Szarvas város történelme és jelen viszonyainak leírása. Trojjazyčné vydanie. Red.: Ján Chlebnický

·        Alžbeta Uhrinová/Uhrin Erzsébet: Používanie materinského jazyka v kruhu békeščabianskej slovenskej inteligencie - A békéscsabai szlovák értelmiség anyanyelvhasználata.

·        Alžbeta Uhrinová/Uhrin Erzsébet: Príprava slovenských národnostných učiteľov v Békešskej Čabe. - A békéscsabai szlovák tanító képzés története.

·        Barková, Viera - Uhrinová, Alžbeta (Ed.): Pripravujeme sa na jazykovú skúšku.

·        V službách etnografie - A néprajztudomány szolgálatában. Zborník na počesť sedemdesiatin Ondreja Krupu - Köszöntő könyv Krupa András 70. születésnapja tiszteletére. Zostavili: Anna Divičanová, Eva Krekovičová, Alžbeta Uhrinová.

·        Slovenčina v menšinovom prostredí - Szlovák nyelv kisebbségi környezetben. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Ed. A. Uhrinová - M. Žiláková.

V spolupráci

·        Národopis Slovákov v Maďarsku 19. Ed: A. Divičanová - J. Ando.

·        A szlovák népesség főbb demográfiai jellemzői. Szerk.: Andó Gy. - Szűcs A. - Végh Z.

Foodapest 2004

Za štyri dní si približne dvadsaťštyri tisíc návštevníkov pozrelo v areáli budapeštianskeho výstaviska Hungexpo výstavu potravinárskych výrobkov Foodapest 2004. Akcia, ktorú usporiadali po siedmy raz, je najväčšou potravinárskou expozíciou v strednej Európe. V dňoch 23. až 26. novembra na ploche 18 500 štvorcových metrov vystavovalo svoje výrobky 770 firiem, z toho štyridsať percent prišlo z 30 krajín, predovšetkým zo štátov Európskej únie. V Budapešti sa o. i. prezentovali výrobcovia zo Slovenska, Česka, Grécka, Chorvátska, Rakúska, Talianska, Španielska atď. Zo Slovenskej republiky prišlo deväť firiem: Alfa Bio Slovakia, s.r.o., zo Zvolena, Anja, s.r.o., A-Z Rišňovský, Halász, s.r.o., z Veľkých Úľan, Mecom, a.s., Humenné - Potravinársky agrokombinát, Novofruct SK, s.r.o. z Nových Zámkov, Pečivárne Liptovský Hrádok s.r.o., Terbo, s.r.o. z Kravian nad Dunajom, Trade Center, s.r.o., z Lučenca a Tauris, a.s., z Rimavskej Soboty.

Čo sa týka Pečivární v Liptovskom Hrádku, dozvedeli sme sa, že výroba trvanlivého pečiva v malebnom prostredí podtatranského Liptova sa začala už v tridsiatych rokoch minulého storočia. Na počiatku tu prebiehala manufaktúrna výroba pečiva a pečivových práškov vo firme Tatranka, dnes je to spoločnosť s ručením obmedzeným s modernými a výkonnými výrobnými linkami. Receptúry a výrobné postupy produktov vychádzajú z tradičných receptov založených na použití prírodných surovín. Vynikajúcou chuťou a kvalitou výrobkov si firma vybudovala významné miesto medzi inými výrobcami sušienok a oblátok. Nezabudla ani na tých, ktorí buď nemôžu zo zdravotných dôvodov konzumovať cukrovinky alebo sa radi racionálne stravujú. Pribúdajú zákazníci, ktorí vyhľadávajú výrobky vhodné pre diabetikov, preto sa snažia neustále rozširovať sortiment dia sušienok, dia oblátok, ale aj dia šumienok a poliev. Takisto rozširujú ponuku chutných celozrnných výrobkov, ale aj müsli tyčiniek. Výrobky firmy boli ocenené za vysokú kvalitu cenou Slovak Gold.

Spoločnosť A-Z, Rišňovský, Halász z Veľkých Úľan bola založená na rodinnej báze v roku 1992. Hlavnou výrobnou činnosťou je spracovanie a konzervovanie zeleniny a ovocia, pričom v letnom období sa zameriava na spracovanie surovín sezónneho charakteru, v zimnom zasa na spracovanie koreňovej zeleniny a pochutín. V dvoch prevádzkach vyrába 40 druhov výrobkov, sezónne zamestnáva 120 – 150 pracovníkov. 60% výrobkov exportuje za hranice Slovenska a štyridsať percent sa prostredníctvom obchodných sietí dostáva k domácemu spotrebiteľovi.

Firma Alfa Bio Slovakia, s.r.o., sídli vo Zvolene. Vyrába v prvom rade obilninové kakaové, karamelové, jahodové guličky a lupienky, sladové cereálie, instantné cereálne kaše a sójové výrobky. Produkty dodáva malo- a veľkospotrebiteľov, mäsovým kombinátom a konzervárňam.

Konzervárenská výroba v Nových Zámkoch (Novofruct) sa datuje od roku 1975, keď bola uvedená do prevádzky v tom čase najväčšia konzervárenská kapacita v Československu. V sedemdesiatych rokoch závod produkoval 35 000 ton sterilizovanej zeleniny, uhoriek, kompótov, džemov, rajčinového pretlaku, detskej výživy, mäsových výrobkov a hotových jedál. Po celospoločenských zmenách v roku 1989 nastalo obdobie stagnácie a neskôr i úpadku konzervárne. K pozitívnej zmene došlo až v roku 2000, vytvorením spoločnosti Novofruct SK, s.r.o., ktorá odkúpila majetok a začala investovať do jeho obnovy. Týmto krokom nastalo opätovné oživenie pôvodného výrobného programu konzervárne. Nosným produktom firmy je dojčenská výživa, ktorá zaznamenáva veľký predajný úspech nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, a bola za vynikajúcu kvalitu ocenená Ministerstvom pôdohospodárstva SR i Ministerstvom zdravotníctva SR.

Výstava Foodapest 2004 bola aj miestom stretnutia agrárnej diplomacie najvyššieho stupňa. Viackrát ju navštívil maďarský minister hospodárstva, tu sa stretli aj ministri hospodárstva krajín Visegrádskej štvorky, ale prišlo si ju pozrieť i viacero vládnych delegácií. Expozícia sa za 14 rokov zaradila medzi úspešné výstavy na európskom trhu. Stovky odborníkov vyhľadávajú odborné programy, ktoré boli tohto roku zamerané na výzvy európskych trhov, zaručovanie kvality potravín, rôzne dotovanie výroby, postoje obchodných sietí a odlišný prístup k realizovaniu národných monopolných výrobkov. Sprievodnou akciou výstavy boli súťaže alkoholických nápojov – destilátov z ovocia a vín. Zaujímavý program pripravili rytierske rády vína, syra, pečiva a páleného. Odbornú výstavu Foodapest organizuje Hungexpo každé dva roky, takže najbližšie sa s expozíciou potravinárskych firiem stretneme v roku 2006.

(aszm)

Obdivuhodný čin šárišápskych žien

Dnes už síce zriedkavo vidieť vo všedné dni ľudí, oblečených do krásnych slovenských krojov, ale zato počas slávností, pri návšteve bohoslužieb či folklórnych podujatí príslušníci všetkých generácií vyberú z truhlice sviatočné kroje. Oprávnene sa pýšia šikovnosťou starých mám, veď bohato vyšívané rukávce, sukne, čepce, zásterky dodnes fascinujú aj tých, ktorí sa od folklóru trocha vzdialili. Pestrá a bohatá paleta ľudových krojov je naším bohatstvom, svedkom našej bohatej kultúrnej minulosti, našou pýchou a odkazom našich predkov. Preto si tento poklad musíme vážiť a chrániť, aby sa aj tí, čo prídu po nás, mohli tešiť z krásy, ktorú sme zdedili.

Našťastie v našich dedinách sa dodnes nájdu ženy, ktoré si uvedomujú, že kroj je dôležitý dokument dávnych čias, ktorý výrazne hovorí o živote našich ľudí. Preto sa usilujú využiť svoju šikovnosť, fantáziu a umelecké cítenie.

Predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Šárišápe Katarína Huberová Kisgyőriová a dôchodkyne Anna Drágová a Julianna Urbanicsová urobili veľa v záujme toho, aby sa tunajšie ľudové tradície a kroje zachovali aj pre budúcnosť, za čo si ich v obci vážia. Pri našom stretnutí nám porozprávali o svojom živote.

- Život našich predkov bol od útleho detstva poznačený ťažkou prácou. Napriek tomu mal aj osobitné čaro. Nikdy sa nevzdávali, v ťažkých životných situáciách boli vytrvalí a odhodlaní. Nehovoriac o tom, že vytvorili vzácne hodnoty ľudovej kultúry, - konštatovala pani Katarína Huberová Kisgyőriová. - Preto sa niekoľko oduševnených pedagógov pred niekoľkými desiatkami rokov snažilo rozvinúť hnutie za záchranu a dokumentovanie týchto hodnôt. V priebehu rokov sme pozbierali rôzne národopisné materiály: ľudové kroje, ľudovoumelecké predmety, ale aj predmety dokumentujúce ľudovú slovesnosť. Takto sa zrodil bohatý národopisný materiál, ktorý sme roku 1996 vystavili v miestnom kultúrnom dome. Bola to len provizórna inštalácia, veď sa nám tam všetko nezmestilo. Naším konečným cieľom bolo zariadenie Pamätného ľudového domu, ktorý otvoril svoje brány roku 2000 v typickom slovenskom dome. Takto sa konečne dostal hodnotný materiál na dôstojné miesto.

Ako spomenula aj pani Katarína, šárišápske ženy ťažko pracovali. Boli však vynaliezavé a spoľahlivé. Za 24 hodín dokázali zvládnuť aj tri práce: od svitu pracovali na gazdovstve, cez deň v domácnosti a večer, „vo voľnom čase”, sa venovali ručným prácam. Od útleho detstva vedeli piecť a ovládali všetky domáce a poľné práce. Mnohé z nich boli mimoriadne zručné, obdivuhodne dokázali šiť a vyšívať.

Vďaka takýmto šikovným ženám sa podarilo „ošatiť” aj členky miestneho slovenského pávieho krúžku a škôlkárov, ktorým ušili šárišápske kroje.

- Mamička ma ešte v detstve naučila šiť. Ihla ma akosi lákala a mala som aj šikovné prsty, - spomínala Anna Drágová. - Rodičia sa roku 1946 presídlili na Slovensko. Ja som sa v Handlovej vyučila za krajčírku. Rodičom sa však veľmi cnelo po niekdajšom domove a tak sme sa všetci roku 1959 vrátili späť do rodného Šárišápu. Našťastie som si vybrala dobré remeslo, vedela som sa ním živiť. Dlhé roky som pracovala v miestnej krajčírskej dielni. Myslím si, že pre ženu je to výhoda, ak vie šiť a navyše ak to rada robí, lebo „lacnejšie” ošatí celú rodinu. Keď ma pani Katka vyhľadala, či by som sa nezapojila do tejto práce, neváhala som. Spolu s pani Juliannou sme ušili kroje pre celý páví krúžok. Netajím, sme hrdé na túto svoju prácu!

Začiatkom tohto roka predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Šárišápe Katarína Huberová Kisgyőriová podala žiadosť na verejnú nadáciu Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, aby získala finančnú podporu na ušitie nových krojov pre členky pávie krúžku. Finančnú podporu dostala a tak mohli nakúpiť potrebné materiály a ženy sa mohli pustiť do práce.

- Keď mi pani Katarína v januári oznámila, že 18 krojov musí byť hotových do Národnostného dňa, ktorý u nás slávime 1. mája, trochu som sa vyľakala, - prezradila nám Julianna Urbanicsová. - Čas súril a spolu s Aničkou sme sa pustili do šitia. Uverte mi, že samy sme boli najviac prekvapené, že sme prácu načas dokončili. Myslím si, že môžeme byť právom hrdé na svoj výkon. Tešíme sa tomu, že v budúcnosti už budú naši speváci a škôlkári vystupovať na rôznych kultúrnych podujatiach v nových krojoch. Takto budú šíriť dobré meno našej rodnej obce.

Poznamenávam, že pani Julianna dlhé roky šije aj krojované bábiky. Zhotovila už vyše 20 kusov. Šárišápske krojované bábiky sa nájdu na Slovensku, aj v Amerike.

Na záverečnú, takmer obligátnu otázku, čo si v živote najväčšmi želajú, takmer jednohlasne odpovedajú: zdravie pre celú rodinu a pokoj okolo seba. Vo svojej vrodenej skromnosti sa samy stavajú skôr do úzadia, nechcú byť v centre pozornosti, do popredia stavajú svoju rodinu a prostredie. Nuž, asi aj preto si ich v dedine tak vážia…

(if)

Pozvánka na bohoslužby

Slovenský evanjelický zbor v Budapešti (Rákócziho triede 57) pozýva všetkých veriacich a priaznivcov na pravidelné nedeľné bohoslužby v slovenčine (o 10. hod.) a v maďarčine (o 18. hod.). Slovenská kázeň je k dispozícii v písomnej forme aj v maďarčine.

Každý adventný pondelok sa o 18. hodine konajú evanjelizačné bohoslužby. Slovo Božie kážu dušpastieri zo Slovenska.

10. decembra sa o 17. hod. koná votívna bohoslužba za obnovu chrámového organu. Po bohoslužbe, ktorú bude slúžiť generálny biskup slovenskej evanjelickej cirkvi ThDr. Július Filo, bude slávnostné agapé.

15. decembra o 14.30 hod. bude Slovenský inštitút dejiskom betlehemskej a adventnej dielne na zhotovovanie sviatočných ozdôb.

24. decembra o 14. hod. budú vianočné bohoslužby.

26. decembra o 10. hod. sa budú konať slávnostné vianočné bohoslužby s Večerou Pána.

31. decembra o 18. hod. budú bohoslužby na záver roka.

2. januára 2005 o 10. hod. budú slávnostné nedeľné bohoslužby s Večerou Pána v slovenčine; o 18. hod. bohoslužby s Večerou Pána v maďarčine.

Pomôžme Tatrám

Slovenské Tatry postihla veľká prírodná katastrofa. Straty sú nevyčísliteľné. Doráňaná krajina potrebuje pomoc. Pomôžme aj my, Slováci v Maďarsku, veď Tatry sú slovenským symbolom a už ani preto nám nemôže byť ľahostajný ich ďalší osud. Zväz Slovákov v Maďarsku vyzýva všetky svoje miestne organizácie, ako aj slovenské samosprávy, inštitúcie a všetkých občanov, ktorí chcú pomôcť, aby prispeli akoukoľvek finančnou čiastkou... Číslo účtu: City bank, 10800014 - 40000006 - 10650635.

Po živelnej katastrofe v Tatrách

Život sa nezastavil

Správy o nedávnej pustošivej víchrici zaplnili stránky novín v celej Európe. Ničivý živel na území v dĺžke päťdesiat kilometrov zmietol rozsiahle plochy ihličnatých lesov a zatarasil cesty - v prvom rade na úseku Podbánske - Tatranská Lomnica, teda v najkrajšej časti slovenských veľhôr. Žalostný bol pohľad na tridsaťmetrové smreky, porozhadzované po zemi ako roztrúsené zápalky.

Víchrica prišla neuveriteľne rýchlo a s neúprosnou silou kosila ihličnatý porast. Trvalo to iba niekoľko minút, odstraňovanie následkov si vyžiada dlhé roky. Podbánske, Štrbské Pleso, Starý Smokovec... všade tam sú sanatória a liečebne, ktoré boli dosiaľ ukryté medzi zelenými velikánmi. Teraz vyčnievajú do krajiny, zbavené čarokrásneho závoja. Pohroma doľahla nielen na prírodu, ale aj na ľudí, ktorí so slzami v očiach odstraňovali prekážky z ciest. Ale Vysoké Tatry budú stáť aj naďalej, život v nich sa nezastaví ani po tejto tragédii, hoci bude ešte dlho trvať, než rany prebolia. Každý, kto len vládal, pracoval vo dne v noci, aby behom týždňa mohli opäť sprístupniť tatranské objekty. Cesta do Štrbského plesa je opäť zjazdná a za účasti prezidenta republiky Ivana Gašparoviča tu otvorili novú lyžiarsku sezónu na dôkaz, že práca ľudí nevzíde navnivoč. Vysoké Tatry teda opäť ožívajú, na parkoviská prichádzajú autobusy s milovníkmi zimných športov. Život ide ďalej...

F. Zelman (k)

Nakrátko

Maďarsko chce byť mostom medzi Ruskom a Európskou úniou. Vyhlásil to šéf kancelárie premiéra a zároveň bývalý protikandidát Ferenca Gyurcsánya na premiérske kreslo Péter Kiss. Kiss to vyhlásil po stretnutí s predsedom hornej komory ruského parlamentu Sergejom Mironovom v Budapešti.

x x x

Na slovinskom jadranskom pobreží sa stretli premiéri členských štátov Stredoeurópskej iniciatívy. Slovensko zastupoval Mikuláš Dzurinda. Sériou dvojstranných stretnutí sa začal summit tohto regionálneho združenia, ktoré má 17 členských štátov zo strednej a juhovýchodnej Európy. Mikuláš Dzurinda sa zišiel s hostiteľom Janezom Janszom, ktorého Demokratická strana nedávno vyhrala parlamentné voľby. Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda po stretnutí konštatoval: „Pán premiér Jansza sa zaujímal o náš prístup k reformám. Azda môžem prezradiť, že má záujem poslať expertný tím na MF SR, ktorý by študoval naše skúsenosti predovšetkým s daňovou reformou.“

x x x

Menšia maďarská vládna strana, liberálny Zväz slobodných demokratov, chce parlamentu opäť predložiť návrh na novelizáciu maďarskej obdoby lustračného zákona. Pred dvoma rokmi s ním už raz neuspela. Zákon by mal okruh lustrovaných rozšíriť aj na odborárskych či cirkevných funkcionárov a zároveň by mal uľahčiť prístup k dokumentom všetkých častí komunistických tajných služieb. O rozšírení lustračného zákona sa naposledy hovorilo po škandále vtedajšieho premiéra Pétera Medgyessyho, o ktorom vysvitlo, že bol na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov agentom maďarskej kontrarozviedky. Na žiadosť cirkví však vládna koalícia zabránila, aby sa lustrácia rozšírila aj na ne. Podľa liberálneho poslanca Imre Mécsa by mali návrh podporiť aj ich koaliční partneri, postkomunistickí socialisti, ktorí práve obnovili a omladili svoje vedenie a je v ich záujme výraznejšie sa dištancovať od niekdajšej komunistickej strany. Poslanec opozičného Fideszu Ervin Demeter návrh liberálov podporil a požaduje dokonca sankcie pre pozitívne lustrovaných. Zverejnenie zoznamu agentov podľa slovenského príkladu a úplné zverejnenie dokumentov, naopak, požaduje viacero odborníkov.

x x x

Približne 80 miliónov Sk si vyžiadala rekonštrukcia štvorkilometrového úseku cestnej komunikácie druhej triedy z Plešivca v okrese Rožňava smerom k hranici s Maďarskom. Stavbu koncom novembra slávnostne odovzdal do užívania minister dopravy pôšt, a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič. Z prostriedkov fondu PHARE bolo financovaných 50 % nákladov na rekonštrukciu, čo je podľa ministra dôkazom toho, že Slovensko vie pripravovať a využívať programy Európskej únie. Rekonštrukciu cestného úseku realizovali za 10 mesiacov

x x x

Maďarská národná banka protestuje proti zákonu, ktorý parlament schválil koncom novembra, a označuje ho za zásah do nezávislosti tejto finančnej inštitúcie. Novelizovaný zákon o národnej banke zabezpečuje vláde väčší vplyv v Monetárnej rade, ktorá rozhoduje aj o úrokových sadzbách. Mimochodom práve nedávno ich znížila o pol percenta na desať percent, čiže Národná banka naďalej sleduje opatrnú monetárnu politiku. Vláda to neraz ostro kritizovala, zdôrazňujúc, že silný forint mimoriadne škodí maďarskej ekonomike. Prezident banky Zsigmond Járai označil novelu za „hanebnú“ a predpovedal, že aj tak neprejde sitom ústavného súdu.

x x x

Rast maďarskej ekonomiky sa v treťom štvrťroku spomalil na 3,7 %. Naznačujú to priebežné údaje, ktoré uverejnil Centrálny štatistický úrad (KSH). V druhom štvrťroku maďarský hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol medziročne o 4,2 %. Podľa analytikov sa na vývoji odzrkadľuje posun v hlavnom faktore tvorby HDP krajiny zo spotreby domácností na investície. Investície sa v treťom kvartáli medziročne zvýšili o 12,7 %, pričom nárast investícií vo výrobnej sfére bol až 28,4-percentný. Investície do strojov a zariadení sa zvýšili o 14,1 %. Tento nárast je podľa analytikov veľmi priaznivý.

x x x

Nových členov Európskej únie (EÚ) zo strednej Európy čaká v nasledujúcich dvoch rokoch výrazný ekonomický rast, píše sa v správe Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o ekonomických výhľadoch členských aj nečlenských krajín na najbližšie dva roky, ktorú OECD predstavila koncom novembra. Podľa správy však tieto krajiny budú dosahovať len čiastkové úspechy pri znižovaní svojich rozpočtových deficitov. Česká ekonomika bude v tomto roku rásť o 4 %, rovnako aj v rokoch 2005 a 2006. Rastu napomôžu silný vývoz a domáce investície. Podľa OECD by sa však česká vláda mala viac zasadzovať za pokračovanie fiškálnych reforiem, ktoré v súčasnej dobe stagnujú. Taktiež je potrebné urobiť konkrétne kroky v reforme dôchodkového systému, zdravotníctva a reformách zlepšujúcich podnikateľské prostredie. OECD predpokladá, že inflácia v ČR zostane na úrovni 3 %. Rast maďarskej ekonomiky sa z tohtoročnej úrovne 4 % pravdepodobne zníži na 3,5 % v rokoch 2005 a 2006.

x x x

Nové členské štáty Európskej únie (EÚ) ako Maďarsko, Poľsko, Česká republika, či Slovensko strácajú časť svojich výhod pre prilákanie zahraničných investorov ako krajiny s nízkymi výrobnými nákladmi. Keďže mzdy v týchto krajinách značne rastú, investori sa začínajú obzerať po príležitostiach presunúť svoju výrobu do lacnejších krajín mimo EÚ. Tvrdí sa to v novej správe vydanej skupinou analytikov z analytickej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU). EIU uverejnila výsledok prieskumu mienky 98 vysokopostavených manažérov nadnárodných a domácich spoločností podnikajúcich v strednej Európe, podľa ktorého sa tieto spoločnosti v reakcii na nárast miezd v regióne začali zaujímať o možnosti investovania v Rumunsku, či na Ukrajine.

SNJ proti SMK a za podporu Slovákov v Maďarsku

Slovenská národná jednota (SNJ) s pobúrením vzala na vedomie výroky výkonného podpredsedu Strany maďarskej koalície (SMK) o násilnom odňatí občianstva Uhorska Maďarom na Slovensku a v Karpatskej kotline vôbec po Trianonskej dohode. Predseda SNJ Stanislav Pánis bude iniciovať spoločné podanie národných síl na Generálnu prokuratúru, smerujúce k pozastaveniu činnosti SMK. SNJ zdôrazňuje, že tvrdenia M. Duraya v rozhovore pre Infó Rádió o kontinuite občianstva, ktorú treba obnoviť, sa blížia naplneniu skutkovej podstaty niekoľkých trestných činov, a SNJ zváži podanie trestného oznámenia na SMK. Za jednoznačné však SNJ považuje, že SMK je vďaka postaveniu M. Duraya ako výkonného podpredsedu zodpovedného za stranícke štruktúry už celá začlenená do činnosti, ktorá je v rozpore s ustanovením Zákona o politických stranách. Stúpajúce nároky SMK musia viesť k primeranej odozve na slovenskej politickej scéne, čo je však pri súčasnom zložení Národnej rady SR nepravdepodobné. Preto je nutné riešiť zastúpenie národnostných menšín v NR SR, ako aj ich kultúrnu samosprávu, mimo straníckej bázy, a prísne dbať na zásadu reciprocity. SNJ súčasne naliehavo zdôrazňuje nutnosť reálnej podpory slovenskej obce v zahraničí, najmä v Maďarsku a potrebu vytvorenia slovenskej politickej strany v Maďarsku. Túto programovú požiadavku bude SNJ tlmočiť aj organizáciám slovenskej menšiny v Maďarsku, a tiež pri najbližších rokovaniach s ostatnými národnými silami.

Staré kontakty ožívajú

Obnovená spolupráca medzi vodárňami v Liptovskom Mikuláši a v Békešskej Čabe

V minulosti viacero čabianskych inštitúcií a podnikov malo živé kontakty s partnermi na Slovensku. V období transformácie spoločnosti značná časť týchto stykov z rôznych dôvodov zanikla. Neraz zanikol aj samotný podnik, alebo nastali personálne zmeny, či pri riešení hromady nových úloh už nezostalo dosť energie na túto činnosť, zmenili sa majitelia rekreačných zariadení a podobne. Po stabilizácii si niektorí spomenuli na staré kontakty a vyhľadali svojich niekdajších partnerov.

V podstate touto cestou prešli aj kontakty vodární v Liptovskom Mikuláši a v Békešskej Čabe. Po troch rokoch neistoty nedávno obnovili spoluprácu, ktorá bola v minulosti veľmi úspešná. Na čabianskom stretnutí riaditelia závodov a prítomní odborníci prerokovali celý rad otázok súvisiacich so štrukturálnymi zmenami a prevádzkovaním, ako aj postupy pri riešení nových úloh, vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Obojstranne bol veľký záujem o výmenné rekreácie zamestnancov podnikov. Záujem je aj dnes živý, preto bola podpísaná dohoda v tejto oblasti, platná v budúcom roku. Zamestnanci čabianskej vodárne budú mať zabezpečenú možnosť oddychu v rekreačných strediskách na Slovensku, Liptovskomikulášania zase budú môcť využiť služby našich kúpeľných miest.

(aki)

Čabianski poslanci o vyšších cenách

V uplynulých dňoch sa konalo zasadanie poslaneckého zboru čabianskej mestskej samosprávy, ktoré viedol viceprimátor Lajos Baji. Po prerokovaní majetkových záležitostí poslanci rozhodovali vo viacerých otázkach týkajúcich sa obyvateľstva. Na valnom zhromaždení samosprávy v decembri predstavitelia mesta budú konkrétne rokovať o zvýšení miestnych taríf v autobusovej doprave (6 - 7 %) a poplatkov za parkovanie (o 80 %), dodávku pitnej a odvod odpadovej vody, ako aj za udržiavanie čistoty. Modifikovaný má byť aj výnos o údržbe verejných cintorínov a pohrebných službách vôbec.

Ešte v decembri t. r. zamestnanci a úradníci dostanú tzv. trinásty mesačný plat; 90 percent celkovej sumy samospráva vyplatí ako zálohu.

V súvislosti s komunálnymi službami sa rokovalo o projekte regulácie odpadovej vody. Vláda v spolupráci s ministerstvom ochrany životného prostredia a vodohospodárstva zabezpečila na výdavky súvisiace s vypracovaním projektu 29 miliárd forintov, takže čabianska samospráva sa na nákladoch bude podieľať iba 10 percentami.

(av-k)