Vizuálna tvorba je medzi žiakmi a študentmi národnostných vzdelávacích inštitúcií populárna. Aj tohto roku sa do celoštátnej súťaže prihlásili stovky tvorivých mladých, tak v oblasti kresby alebo maľby, ako aj vo fotografovaní. Organizátorom, ako tradične, bolo Národnostného pedagogické vzdelávacie centrum Školského úradu verejného školstva.

29. mája vyhlásili výsledky súťaže a zároveň otvorili výstavu ocenených prác. Dejiskom slávnosti bola Srbská materská škola, základná škola, gymnázium, žiacky domov a knižnica Nikolu Teslu v Budapešti. Aj v mene usporiadateľov sa na úvod prihovorila riaditeľka inštitúcie Anica Pandurovic. O kultúrny program sa postaralo hostiteľské školské zariadenie. Nie náhodou, veď v škole pôsobí vynikajúci Spevácky zbor. Spievajú v ňom nielen nádherné dievčenské a ženské hlasy, ale aj niekoľko mužských. Vedie a diriguje ho Olivera Mladenovićová Munišićová. Teleso má dokonca svoj vlastný hudobný sprievod.

Za Úrad predsedu vlády pre cirkevné a národnostné vzťahy oceneným súťažiacim zablahoželal riaditeľ Národnostného odboru Richard Tircsi. Za prítomnosti pedagógov ocenených žiakov od škôlkarov po gymnazistov, ich rodičov, parlamentných hovorcov a predsedov celoštátnych národnostných volených zborov slávnostnú reč predniesol predseda Školského úradu verejného školstva Sándor Brassói, ktorý odovzdal ceny osemnástim víťazom súťaže a ďalším 49 tvorcom, ktorým udelili mimoriadnu cenu. Vzápätí otvoril výstavu prác, ktoré porota považovala za najvydarenejšie.

Vo výtvarnej súťaži dostal mimoriadnu cenu žiak 10. triedy Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Békešskej Čabe Áron Lakatos. Kresbou zachytil, ako sa dá v súčasnom zrýchlenom svete dômyselne spojiť tradičná národnostná architektúra a moderná počítačová technika. Za pomoci kresby počítačovej techniky zobrazil oblastný dom. K výtvarnej tvorbe ho podnietila jeho učiteľka Judita Pribojská. Áron Lakatos sa pre Ľudové noviny vyjadril, že má radosť z dobrej spolupráce s pani učiteľkou, síce si nechce zvoliť výtvarnú tvorbu ako svoje povolanie. Študovať chce v budúcnosti na technickej univerzite a chce sa stať elektroinžinierom.

Druhú cenu v oblasti fotografickej tvorby si domov do Tardoša odniesla Boglárka Ildikó Vadová, žiačka pridruženej Národnostnej základnej školy v Tardoši, ktorá je členskou inštitúciou Národnostnej školy Móra Jókaiho v Tatabáni – Bánhide. Boglárka rada fotografuje. Zatiaľ s telefónom, ale jej vystavená fotografia sa skutočne podarila na patričnej úrovni. Do súťaže poslala fotografiu svadobného mladomanželského páru v tradičnom, starodávnom ľudovom kroji z Tardoša. „Na fotografii je môj brat Beni a moja kamarátka, ktorí sa poobliekali kvôli fotografovaniu. Nevesta má na sebe skutočne starodávny odev, veď ešte aj pančuchy má čierne. Obyčajne sa do kroja obliekam sama, ale teraz som chcela fotografovať. Voľakedy som aj tancovala v miestnom folklórnom súbore Červený mramor, ale potom som sa sústredila na šerm, lebo ten šport robím veľmi rada. Okrem toho veľmi rada fotografujem. Môj brat tancuje v súbore odmalička. Je to jeho srdcová záležitosť. Je nadšený pre folklór všetkého druhu. Teraz je stredoškolák a bude lesníkom. Pod vplyvom starej mamy začal zbierať ľudové kroje. Keď zomrie niekto v dedine, kto nosil ľudový odev, tak sa snažíme šaty získať. Oblečenie pekne vyperie, vyžehlí, naškrobí, postará sa, aby bolo pekné, zachovalé, zachraňuje, čo sa len dá. Keď niečo chýba, tak to môj brat ušije. Preto sa naučil aj šiť na stroji, aby vedel nahradiť chýbajúce kúsky oblečenia. Ja sa rada obliekam do kroja. Starodávne šaty nosím v nedeľu na omšu,“ dodala s úsmevom ocenená fotografka.

Do Budapešti na vyhlásenie víťazov Boglárku odprevadila mamička. Ildikó Harasztiová je Tardošanka a síce nesmelo, ale ešte hovorí tardošskou slovenčinou. Prezradila nám, že zberateľská vášeň jej syna znamená, že majú plnú skriňu krojov, ktoré Boglárka nosí na nedeľnú omšu. Keďže však dievčatko, ktoré si práve vyberá životnú profesiu, rado fotí, neraz do kroja poobliekajú jej kamarátky, ktoré jej rady pózujú. Na otázku, či majú toľko krojov, že by z nich mohla byť aj výstava, sa matka s dcérou zamysleli. Odpoveďou bolo, že zatiaľ nad tým neuvažovali, lebo nedostali od nikoho podnet. Každopádne fotografií krojovanej Boglárky má rodina celkom veľa. A Boglárka bude vo fotografovaní určite pokračovať aj v budúcnosti. Či to prípadne bude jej životná dráha, to zatiaľ nevie.

(E-tre)

Foto: autorka