Jubilejná vedecká konferencia VÚSM

Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) pri príležitosti 15. výročia svojho založenia usporiadal v dňoch 14. a 15. októbra v Budapešti jubilejnú medzinárodnú vedeckú konferenciu na tému Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku. Konferencia sa konala pod záštitou ministerky mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí Kingy Gönczovej v Slovenskom inštitúte (SI) a v budapeštianskom slovenskom gymnáziu. Plenárnych zasadnutí sa zúčastnilo 79 prednášateľov, ktorí vystúpili v šiestich sekciách - etnografia, história, jazyk, kultúra a spoločnosť, literatúra a školstvo.

- Dovoľte mi, aby som vás v mene Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku s úctou a čo najsrdečnejšie privítala na kultúrnych a vedeckých podujatiach, ktoré sme zorganizovali pri príležitosti 15. výročia založenia prvej slovenskej a vôbec prvej národnostnej bádateľskej dielne v našej vlasti. Náš pracovný kolektív sa rozhodol toto jubileum osláviť, veď v dejinách našej inštitúcie je toto výročie ozajstným sviatkom. Mnohí sa určite pamätáte, že v nedávnej minulosti náš ústav prežíval veľmi ťažké obdobie. Následkom nedostatočného a nepravidelného financovania mu hrozil zánik. Nebyť Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorá v roku 2001 prevzala inštitúciu a tým ju zachránila, určite by sme tu dnes neboli, - týmito slovami pozdravila početných záujemcov v Slovenskom inštitúte v Budapešti riaditeľka Výskumného ústavu v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková PhD. - V posledných piatich rokoch v našom ústave nastali ďalšie dôležité zmeny, odohrali sa významné udalosti, o ktorých mienime tiež informovať odbornú a širokú verejnosť. Nehovoriac o tom, že takéto výročné stretnutia slúžia vždy aj bilancovaniu doterajšej činnosti, sumarizovaniu výsledkov a problémov, na základe ktorých si možno určiť úlohy do budúcnosti a smer ďalšieho rozvoja. Budeme oslavovať skromne, pracovne, vedeckou konferenciou o Slovákoch žijúcich v Maďarsku. Chceli by sme dokázať, že sme tvorcami vedeckých a kultúrnych hodnôt, a podľa našej mienky by sme si zaslúžili viac pozornosti a podpory zo strany našej vlasti, aj zo strany našej materskej krajiny. Vítam medzi nami našich renomovaných zahraničných hostí, kolegov, akademických a vysokoškolských pracovníkov zo Slovenska, Srbska - Čiernej Hory, Poľska, Rumunska a Ukrajiny. Prezradím vám, že kolektív nášho ústavu prežíva vznešený pocit, veď byť v kruhu najvýznamnejších domácich a zahraničných reprezentantov vedeckého, kultúrneho a politického života znamená pre náš ústav silnú morálnu podporu a uznanie. Zároveň by som sa chcela poďakovať všetkým tým, ktorí nejakým spôsobom napomáhali 15-ročnú činnosť našej inštitúcie, resp. usporiadanie tejto jubilejnej slávnosti, - povedala A. Uhrinová Hornoková. Otváracej slávnosti sa zúčastnili splnomocnenkyňa vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilma Prívarová, generálny konzul SR Štefan Daňo, zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov (DZS) Katarína Mária Hrkľová, riaditeľ Krajanského múzea MS Stanislav Bajaník, riaditeľka Ústavu etnológie SAV PhDr. Gabriela Kiliánová, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondrej Štefanko, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik, riaditeľ odboru Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR András Bertalan Székely, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a predseda Vedeckej rady VÚSM Matej Šipický.

Vysokopostavených hostí z Maďarska i zo zahraničia pozdravili aj zástupkyňa riaditeľa DZS M. K. Hrkľová a z poverenia riaditeľa SI Milana Resutíka referentka inštitútu Alžbeta Hollerová Račková. Po slávnostných zdraviciach sa konali vernisáže výstav o vedeckej činnosti Slovákov v Maďarsku a expozície svadobných odevov Slovákov v Maďarsku, ktoré otvorila riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová. Po prehliadke výstav sa účastníci presunuli do divadelnej sály, kde vystúpil Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod vedením Jána Šutinského.

Jubilejnú vedeckú konferenciu slávnostne otvorila ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR Kinga Gönczová, ktorá o. i. povedala:

- Je pre mňa veľkou radosťou zúčastniť sa jubilejnej oslavy 15-ročného Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Slováci žijúci v Maďarsku môžu byť ozaj hrdí na túto inštitúciu, ktorá bola prvou svojho druhu v našej vlasti a podujala sa pôsobiť v záujme záchrany a pestovania duchovného dedičstva tunajších Slovákov. Viem, že to nebolo ľahké, veď ústav má za sebou aj ťažké obdobie zápasu o existenciu a jeho pracovníci mohli istý čas pracovať za obmedzených finančných podmienok. Našťastie pred štyrmi rokmi sa táto neblahá situácia zmenila, ústav sa dostal do kompetencie Celoštátnej slovenskej samosprávy. Chcela by som vám úprimne zagratulovať k tomu, čo váš ústav za 15 rokov dokázal a zároveň vysloviť nádej, že máte pred sebou ďalšie úspešné roky a že pripravená novela menšinového zákona v budúcnosti zaručí stabilnejšie finančné zázemie pre pôsobenie ústavu. Prajem vám úspešné rokovanie a príjemnú atmosféru počas celej konferencie.

Otváracej slávnosti konferencie sa zúčastnili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, podpredseda Úradu pre národné a etnické menšiny Juraj Popovič a riaditeľ Výskumného ústavu Rusínov v Maďarsku Tibor Popovič.

Prezentáciu pamätnice venovanej VÚSM v rokoch 1990-2005 pod názvom „15 rokov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku“ uviedol univerzitný profesor Miroslav Dudok. Riaditeľ Krajanského múzea MS S. Bajaník podal 15-ročnému ústavu pomocnú ruku 140-ročnej inštitúcie vo forme podpísania dohody o vzájomnej spolupráci. Zároveň pri príležitosti vzácneho jubilea odovzdal prvej riaditeľke ústavu prof. Dr. Anne Divičanovej zlatú Pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda.

Predpoludňajší program jubilejnej slávnosti sa skončil rozhovorom za okrúhlym stolom na tému Ako ďalej, VÚSM? Debatovalo sa o cieľoch a úlohách ústavu, jeho personálnych a finančných podmienkach, hodnotila sa jeho minulosť a hovorilo sa aj o očakávaniach do budúcnosti. Moderátorom bol predseda Vedeckej rady VÚSM M. Šipický. Popoludní sa v budapeštianskom slovenskom gymnáziu začali rokovania v šiestich sekciách.

Počas poldruha dňa sme na chodbách slovenskej školy v Budapešti stretali ľudí, ktorí sa sťahovali s harmonogramom konferencie v ruke z jednej miestnosti do druhej. Výber nebol ľahký, pretože ústav pripravil program skutočne na úrovni. Boli medzi nami aj takí, ktorí by si chceli vypočuť v tom istom termíne aj dve-tri prednášky v rôznych sekciách.

V sekcii kultúry a spoločnosti sme mali rôzne tematické okruhy, boli prednášatelia, ktorí sa vyjadrili k otázkam spoločenského života Slovákov v Maďarsku, resp. k ich náboženskému životu a otázke cirkvi, oblasti, ktorá by vyžadovala detailnejšie výskumy - hodnotila prácu vedúca sekcie, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. Podľa A. Ištvánovej 15 rokov po transformácii spoločnosti mali by sme mať viac teoretických odborníkov, veď napríklad o modifikácii menšinového zákona sa ani v tlači neobjavili detailnejšie rozbory, tejto tematike sa venujú iba niektorí naši politici a pracovníci štátnych úradov. Do tejto sekcie boli zaradené aj témy z knihovedy, ako aj z oblasti filozofie jazyka, ktorá úzko súvisí s kultúrou národa. Niektoré prednášky sa týkali aj užšie ponímanej kultúry, resp. kultúrneho života Slovákov v Maďarsku, zvlášť kultúry a inštitúcií budapeštianskych Slovákov. Predsedníčka sekcie navrhla pravidelne organizovať odborné semináre pre pracovníkov v oblasti riadenia kultúry, podľa nej tento sektor je v posledných rokoch zanedbaný. V tejto sekcii sa hovorilo aj o úlohe masmédií.

Jazykovedná sekcia pracovala pod vedením univerzitnej docentky Márie Žilákovej, ktorá vo svojom hodnotení zdôraznila, že v ich sekcii sa okrem medzinárodne uznávaných odborníkov prezentovali aj mladí kolegovia, ktorí nedávno začali svoju profesionálnu dráhu. Referáty boli venované slovenčine ako väčšinového jazyka a ako jazyka minority. Bola zastúpená jazyková kontaktológia i niektoré dialektologické témy. V sekcii panovala pracovná atmosféra, pripomienky účastníkov v diskusii boli vždy konštruktívne. V sekcii predviedli aj určité projekty, na ktorých budú spolupracovať odborníci tak z Maďarska, ako aj zo Slovenska.

Aj sekciu pod názvom História Slovákov v Maďarsku charakterizovala rozmanitosť - uviedol jej vedúci, vedecký pracovník ústavu Ján Gomboš. Prednášky zaberali široké časové obdobie - od 17. storočia až po súčasnosť. Prezentovali sa rôzne témy o. i. z oblasti dejín kultúry, konkrétnejšie napríklad z dejín ochotníckeho divadla alebo z oblasti archívnictva - Slováci v severovýchodnej časti Maďarska v zrkadle kanonických vizitácií. Prednášky z histórie sa napr. dotýkali problematiky presídlenia slovenského obyvateľstva na Slovensko, resp. zotrvania v ich rodisku. V tejto sekcii odzneli prednášky aj o takých osobnostiach slovenskej kultúry, ako Ján Nepomuk Bobula alebo Štefan Launer.

V sekcii školstva, ktorú viedla riaditeľka slovenskej školy v Békešskej Čabe Edita Pečeňová, sa popri prednáškach vytvorila živá diskusia a polemika o najpálčivejších problémoch nášho školstva. Prednášky boli zamerané na špecifické otázky národnostného školstva a veľa sa hovorilo o problémoch slovenského jazyka v menšinovom prostredí. Výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve je nesmierne zložitý, školy začiatkom 21. storočia pôsobia v prostredí, kde je aj medzi nimi veľmi vyostrené súťaženie. Musia sa sústrediť na výzvy modernej doby v rámci trhových podmienok. E. Pečeňová vyzdvihla význam motivácie žiaka a rodiny vôbec, čo v značnej miere ovplyvňuje výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. Členovia sekcie si mohli vypočuť prednášku o systéme slovenského školstva v Rumunsku a v záverečnej diskusii si vymieňali názory na systém doškoľovania krajanských pedagógov na Slovensku.

Prácu sekcie s názvom Otázky literatúry vyhodnotila jej vedúca, vedúca Katedry slovenčiny v Segedíne Katarína Maruzsová Šebová. Základnou otázkou väčšiny prednášok bolo, kam speje slovenská literatúra v Maďarsku. Rekviem za slovenskou literatúrou v Maďarsku? bol názov prednášky univerzitného docenta Karola Wlachovského, v ktorej vyjadril presvedčenie, že napriek negatívnym tendenciám nemusíme pochovať slovenskú literatúru v MR. Vyzdvihol napríklad dobrú úroveň tunajšej slovenskej tlače. Odzneli prednášky z oblasti minulosti našej literatúry, o divadelníctve, ako aj porovnávacia analýza slovenskej literatúry a literárnej kritiky v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine. V prednáške o otázke jazyka a recepcie literatúry bola vyslovená myšlienka, že zvýšiť počet čitateľov je možné zdokonaľovaním sa v jazyku a v literárnych stratégiách. Hovorilo sa ešte m. i. o generácii spisovateľov a básnikov literárneho časopisu SME v celoslovenskom kontexte a rozoberala sa aj rola Dolnozemčanky v tvorbe P. Kondača a P. Závadu.

V hodnotení sekcie etnografie univerzitná profesorka Anna Divičanová vyzdvihla, že okrem domácich odborníkov a ich kolegov zo Slovenska, ktorí spolupracujú od roku 1978, bola v pracovnej skupine zastúpená aj mladšia generácia a v hojnom počte sa prezentovali pracovníci partnerských inštitúcií VÚSM. Z rôznych tém sekcie je dôležité pripomenúť o. i. spracovanie výsledkov bádateľskej činnosti v rámci národopisných táborov (Kestúc, Bakoň), okrem tradičných metodologických prístupov etnografie a etnológie objavila sa aj historická analýza (O. Krupa - štatistická analýza sobášnych matrík). Vedúca sekcie upozornila na zaujímavý postreh znalkyne piesňového materiálu Slovákov v MR, doktorky Evy Krekovičovej na fenomén hymien užších kolektívov ako symbolu vytvárania novej society. A. Divičanová zdôraznila spoluprácu s odborníkmi z nitrianskej univerzity, ktorí prinášajú nové prístupy do našej odbornej pospolitosti. Zároveň v spojitosti výstavy SOC navrhla pouvažovať o vydaní ďalšieho zväzku Ľudový odev Slovákov v Maďarsku.

Po záverečnom vyhodnotení konferencie vedecký tajomník ústavu Ján Chlebnický oznámil prítomným, že ku koncu roka odchádza do dôchodku a využil príležitosť rozlúčiť sa so svojimi dlhoročnými domácimi i zahraničnými kolegami a priateľmi.

- Účasť na tejto konferencii bola pre mňa veľmi užitočná...Z myšlienok, ktoré ma napadli po návšteve všetkých sekcií, by som vyzdvihol jednu. História národných menšín v obidvoch našich krajinách by nemala rozdeľovať, ale naopak, mala by ísť smerom do budúcnosti, pretože históriu nenapravíme. Históriu možno vysvetliť, ale budúcnosť je to, čo v skutočnosti môžeme ovplyvniť... Chcel by som sa poďakovať za to, že som mal možnosť stretnúť intelektuálnu elitu slovenskej menšiny tu na jednom mieste, - povedal medziiným vo svojom prejave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku sa môže pochváliť krátkou, ale bohatou minulosťou a dostatočným potenciálom pre budúcnosť. Prítomnosť VÚSM a jeho významné a pevné miesto v systéme inštitúcií Slovákov v MR sa ešte markantnejšie prejavili v pätnástom roku svojho pôsobenia. Aj my, ktorí nežijeme v tejto krajine, ale záleží nám na tejto živej ratolesti a ktorí máme nepretržitý kontakt prostredníctvom kolegov, vedcov, pedagógov, priateľov a médií, sme nemohli nepostrehnúť ofenzívnosť tohto počtom neveľkého kolektívu odborníkov. Zhostili sa snáď všetkých dostupných foriem, aby prispeli k udržaniu a ďalšiemu rozvoju slovenskej menšiny v Maďarsku. Cez výskum, publikačnú, edičnú, prezentačnú až po organizačnú činnosť... Slovenská republika si vysoko váži a oceňuje nezastupiteľnú úlohu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, - zdôraznila vo svojom slávnostnom prejave splnomocnenkyňa Úradu vlády SR pre krajanov Vilma Prívarová.

Dvojdňové podujatie slávnostne uzatvoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý konferenciu hodnotil pozitívne a pokladal za jej prínos, že zmobilizovala celý rad našich inštitúcií. Pán predseda vyslovil presvedčenie, že o ďalších päť rokov sa znovu nadhodí otázka, „Ako ďalej, VÚSM?“ a vtedy medzi odpoveďami budú figurovať také alternatívy, ako napríklad kde otvoriť filiálku ústavu, či v Nitre, v Nadlaku, alebo v Novom Sade...

(if-la)

Ochotnícka scéna Vertiga siahla po klasike

Úspešná premiéra jednoaktoviek J. G. Tajovského

Zakladajúci súbor budapeštianskeho slovenského divadla pripravil pre účastníkov jubilejnej medzinárodnej vedeckej konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku milé prekvapenie: premiéru jednoaktoviek zakladateľa slovenskej realistickej drámy Jozefa Gregora Tajovského (18. 10. 1874 - 20. 5. 1940) Matka a Hriech. Členovia súboru na čele s jeho vedúcou, dramaturgičkou Danielou Onodiovou výber dôkladne zvážili. Nie je jednoduché predstaviť diela zo začiatku minulého storočia, zobrazujúce spoločnosť tej doby, dedinské prostredie s jeho sociálnymi a morálnymi problémami. navyše jazykom, ktorý sa v mnohom líši od dnešného. Napokon sa režisérka Miroslava Kovácsová spolu s D. Onodiovou rozhodli upraviť hry tak, aby vyhoveli možnostiam súboru i nárokom našich milovníkov divadla. Treba uznať, že do pôvodných hier zasiahli s citom, prispôsobili ich dnešku tak, že nestratili pôvodné čaro.

V hre Matka je vdova Zuza Holúbková (Iveta Nagyová, v mladosti Hajnalka Avarová) vystavená ťažkému rozhodovaniu - vzdá sa svojho šťastia, svojej lásky (Ďura Boháča - Pavol Hrtyan, v mladosti Csaba Lampert), len aby mohla byť šťastná a milovaná jej dcéra Anička (Bibiana Budaiová)? Presadí si svoje jej milý Janko Koreň (Ján Benčík)? Tetky Marka a Žofka (Rozália Keleczová a Oľga Pauliková Synčoková) sa snažili dostať ruku do rukáva, len výsledný efekt nebol úmerný vynaloženej námahe. Táto jednoaktovka približuje dramatický konflikt matky a dcéry, do ktorého ich zaveje udalosť z minulosti. Ony na nej nemajú žiadny podiel, napriek tomu najviac dolieha práve na ne. Hĺbku konfliktu, starostlivé zvažovanie možností riešenia a ich dopadu na jednej strane, rozhodnosť, mladistvú nekompromisnosť, túžbu po spravodlivosti za každú cenu na strane druhej sa hlavným aktérom podarilo stvárniť presvedčivo, priam dokonale. Pôsobivé boli ľudové nápevy, ktoré vykúzlili husličky Žofky Hrtyanovej.

V hre Hriech sa zaskveli Ildika Záluská (ako Eva Kvašková), Pavol Hrtyan (jej muž Andrej), Anna Kőszegiová (Bora, Janova mať), Csaba Lampert (sluha Jano) a Hajnalka Avarová (ako Svedomie). Eva očakáva muža, ktorý sa má vrátiť z Ameriky. Bojí sa stretnutia, bojuje so svojím svedomím, obáva sa o osud svojej dcérky. Akou - takou oporou je jej Bora, ktorá takouto formou, i keď nie celkom nezištne, chce odčiniť synov hriech. I v tejto hre sa režisérke a hercom podarilo zobraziť ľudské charaktery tak, ako ich vykreslil J. G. Tajovský, so všetkými ich kladmi i nedostatkami, ich vnútorné boje i vonkajšie prejavy.

Za najväčší úspech môžeme považovať skutočnosť, že diváci prijali predstavenie s nadšením. V záverečnom potlesku, kvetoch a gratuláciách bolo vyjadrené uznanie za režírovanie a naštudovanie hry, za herecké prejavy, ale i za obetovanie spústy voľného času zo strany všetkých aktérov. Naši ochotníci sa na našu radosť opäť blyskli a mne sa občas zdalo, že sa blížia k latke, ktorú nastavila profesionálna zložka Vertiga.

(vzs)

Porada o budúcnosti menšinových relácií Maďarského rozhlasu

Už aj včera bolo neskoro...

Ako sme o tom už informovali, nedávno sa predsedovia siedmich menšinových samospráv obrátili v liste na predsedníčku Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovú, aby vyslovili obavy z toho, že od 1. februára 2006 bude ohrozené vysielanie menšinových relácií verejnoprávneho Maďarského rozhlasu.

Vedenie Maďarského rozhlasu (MR) zvolalo na 17. októbra poradu, na ktorej prerokovalo možnosti riešenia situácie po 31. januári 2006, keď rozhlas nebude môcť používať frekvenčné pásmo FM OIRT, na ktorom dnes vysiela národnostné a regionálne programy, ako aj priame prenosy rokovaní parlamentu. Porady sa okrem predstaviteľov MR, ORTT, Národného telekomunikačného úradu a spoločnosti Antenna Hungaria zúčastnili aj predstavitelia menšinových samospráv a národnostných médií. Podľa podpredsedu rozhlasu Jánosa Hollósa v tejto otázke koluje veľa dezinformácií. Cieľom rokovania je harmonizovanie záujmov, stanovenie odborných alternatív a nájdenie kompromisného riešenia, ktoré uspokojí všetky zainteresované strany.

Situácia je daná: roku 1996 bol schválený zákon o médiách, podľa ktorého rozhlas nebude disponovať s frekvenčnými pásmami od 66 do 73 MHz a vedenie rozhlasu necelé štyri mesiace pred zavedením nového systému začína rokovať napríklad so zástupcami menšín, ktorých sa zmena najviac týka.

Pracovná skupina pod vedením technického riaditeľa rozhlasu Lászlóa Sütőa vypracovala veľmi „presvedčivý“ projekt, podľa ktorého jediným možným riešením od 1. februára 2006 je vysielanie na stredných vlnách a to tak, že denný vysielací čas by sa znížil o dve hodiny a nebolo by vyriešené ani celoštátne pokrytie. Pritom, ako na to upozornil predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik v mene ostatných celoštátnych menšinových samospráv, v čase, keď sa predstavitelia rozhlasu uchádzali o UKV pre stanicu Kossuth, sami charakterizovali stredné vlny ako nemoderné, nekvalitné a drahé. Situáciu zhoršuje fakt, že by naďalej nebolo vyriešené ani celoštátne pokrytie. Z hľadiska Slovákov v Maďarsku by relácia nebola počuteľná ani v najhustejšie a najpočetnejšie obývanom békešsko-čongrádskom regióne. Ján Fuzik pritom pripomenul, že záležitosť zapadá aj do medzinárodného kontextu, veď maďarský parlament ratifikoval niekoľko medzinárodných dohôd v oblasti médií. Zabezpečenie menšinových vysielaní je zákonom predpísanou úlohou verejnoprávneho Maďarského rozhlasu a národnosti ani pri najväčšej snahe o kompromis nemôžu akceptovať zníženie vysielacieho času alebo vysielanie s „bielymi škvrnami“, s nepokrytými územiami. Nehovoriac o tom, že - ako to v diskusii načrtol vedúci odboru Národného telekomunikačného úradu László Pados - plánované deväťhodinové denné vysielanie na stredných vlnách by v skutočnosti bolo v určitých oblastiach Maďarska v zimnom období o dve hodiny kratšie.

- Je tu príležitosť zlepšiť podmienky, a nie robiť kroky späť, a to aj preto, lebo by tým Maďarský rozhlas porušil zákon. Zákon o médiách totiž jednoznačne stanovuje, že žiadne zmeny vo vysielaní národnostných médií nemôžu zhoršiť situáciu, ktorá bola daná ku dňu 1. februára 1996, - zdôraznil predstaviteľ srbskej menšiny v Maďarsku Pero Lásić.

Predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy Otto Heinek, zároveň člen Kuratória Maďarského rozhlasu, vyjadril nepochopenie, prečo je predostretá jediná alternatíva, prečo sa nemôže rátať s vysielaním na FM a keď hovoríme o kompromise, prečo nie je do riešenia problematiky zapojená ako alternatíva niektorá z troch veľkých staníc MR?

Predseda Celoštátnej rady pre rozhlas a televíziu (ORTT) György Kovács tiež zdôraznil, že zaobchádzanie s menšinami v štáte je meradlom jeho demokracie a keďže daná situácia nie je iba technickou a finančnou záležitosťou, vyzval vedenie rozhlasu, aby vypracovalo aj iné alternatívy, s dôrazom nielen na technické zázemie, ale aj na obsahovú a programovú politiku rozhlasu.

Prítomní členovia Kuratória MR sa zhodli v tom, že problém musí byť prerokovaný aj na ich zasadnutí. Účastníci rokovania sa rozišli s tým, že budú pokračovať v práci v rámci výboru, v ktorom menšiny v Maďarsku budú zastupovať J. Fuzik, O. Heinek a P. Lástić. Nebudú to mať ľahké, veď musia dosiahnuť, aby pre vedenie rozhlasu nebol tento problém iba jedným z prostriedkov politického boja o moc s ostatnými mediálnymi orgánmi. Ťažko by sa budovalo niečo úplne nové, keby bola narušená, či znemožnená tridsaťročná práca národnostných redakcií. Alebo že by vedeniu rozhlasu išlo práve o to?

(csl)

Kto nás to trestá už aj zo Slovenska?

Historka zakódovaná - zmizli signály

Slováci, ktorí po výmene obyvateľstva ostali v Maďarsku, to tu veru nemajú ľahké! Hlavne tí, ktorí sa ani podnes nevzdali svojej slovenskosti. Maďarská menšinová politika aj napriek opačným bájkam oficiálnej propagandy robí všetko možné, aby ich definitívne zaradila medzi Maďarov: nedá im skutočné slovenské školy (iba takzvané), ani slovenských kňazov, rozhlasového vysielania majú na celý deň iba 30 minút a televízneho tiež len cca 30 minút, ale na celý týždeň! Redakcie týchto vysielaní sú neuveriteľne maličké (4-5 osôb) a náš štát ani to takmer nič nie je „schopný“ technicky a finančne zabezpečiť. Štátom podporovaná slovenská národnostná tlač v Maďarsku, to je jediný týždenník. V redakcii je zamestnaných na plný úväzok 5 redaktorov, ktorým pomáha niekoľko externistov. S týmito údajmi by sme asi obstáli aj v Guinessovaj knihe rekordov. Je takmer neuveriteľné, že dnes, údajne v demokracii, keď existuje celý rad medzinárodných dokumentov na ochranu menšinových kultúr (Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín …), tu v Maďarsku, ktoré tieto dokumenty tiež ratifikovalo, takéto niečo môže existovať.

Do konca 80. rokov 20. stor. sa naši Slováci mohli tešiť aspoň programom slovenskej televízie a slovenského rozhlasu. Boli vytvorené možnosti príjmu signálov STV1, STV2 a zopár slovenských rozhlasových staníc. Po roku 1989 však najprv zmizlo z našich obrazoviek STV1. Keď sme sa dožadovali vrátenia prvého programu, akoby na odvetu čoskoro zmizlo aj STV2. Všetky naše protesty a žiadosti navzdory medzinárodným predpisom zapadli prachom.

Ostal nám len rozhlas. Pred pár rokmi aj sám som ešte celkom prirodzene bral do rúk malý rádioprijímač, naladil som ho na Bratislavu a počúval som. Správy, kultúrne programy… Po nociach, keď som sa prebudil a nemohol som zaspať, počúval som Nočné dialógy. Ešte sme žartovali: Chvalabohu, že sa rádiové vlny nedajú prestrihnúť nožničkami! Aspoň tie nám nemôže nikto zobrať. Bol to však omyl. Raz len nám začali miznúť aj signály slovenských rozhlasových vysielaní. Ani sme sa nenazdali kedy, zrazu ich nebolo. Chýbali mi slovenské správy, chýbalo mi slovenské slovo z éteru. To údajne na Slovensku začali vysielať na iných vlnách. Prišlo to na nás teda priam z našej materskej krajiny. Ťažko je bývať v susedstve svojej materskej krajiny a zároveň byť od nej mediálne takmer úplne izolovaný. Začal som hľadať. Postupne som sa dozvedel, že nielen ja. Zrejme ani mnohí ďalší naši Slováci nie sú na tom inak. Napadlo nám hľadať niečo slovenské pomocou satelitných antén. Aj sme našli na distribučnom satelite INTELSAT 707 signály TA3 z Bratislavy a Global TV z Košíc. Bolo to v roku 2002, písali sme o tom aj v 1. č. časopisu Budapeštiansky Slovák. Čoho je človek schopný, keď chce počuť svojich! Kúpi si satelitnú anténu (2 950 Ft), digitálny prijímač (66 900 Ft), tým môže chytať signály TA3, ale aj rozhlasové programy Slovensko 1 a Devín. Kto chce zachytiť aj iné programy, ten tu mal ešte Global TV. Ten však vysielal kódovane, bolo treba kúpiť ešte aj modul na dekódovanie (45 000 Ft). Je zrejmé, že to všetko pokupovať a dať si nainštalovať je schopná len malá časť našich Slovákov. A čo tí ostatní? Nič inšie im neostáva, ako počúvať maďarské programy.

Tí, čo sa vyzbrojili technikou, o istý čas s prekvapením museli zistiť, že uvedené vysielače prešli na iný satelit. Museli sa preorientovať na satelit THOR, ktorý už aj len preto nazývame tchorom. Začas bolo všetko v poriadku. Dalo sa chytať TA3 a JOJ. Časom však zmizli signály rozhlasového vysielača Slovensko 1 a Devín, potom aj signály TV vysielača JOJ, a nakoniec (16. septembra) zakódovali aj programy spravodajského vysielača TA3. Po toľkých výdavkoch a trampotách si môžeme obzerať len obdĺžníček s nápisom „Zakódovaný kanál“.

Slovom, je to historka bez happy endu. Historka zakódovaná. Prichádzajú mi na um slová istej básne: „Dostal som toľko zaúch od svojich, / že od cudzích ma nič už neprekvapí“. Že tunajšia väčšina nemá záujem o podporu našej slovenskej reči a kultúry, to ma už neprekvapí. Ale že nám voľakto v našej materskej krajine, na Slovensku, utiera ústa od slovenskej reči, to je pre nás priam nepochopiteľné. Možno nám to niekto vysvetlí? Povie nám, kto nás to trestá už aj zo Slovenska?

Gregor Papuček

Dokument

List predsedu SZSZ premiérovi M. Dzurindovi

V Bratislave, dňa 12. októbra 2005

Vážený pán predseda vlády,

možnosť aktívnej účasti Slovákov žijúcich v zahraničí na formovaní vzťahov medzi nimi a Slovenskou republikou je Národnou radou Slovenskej republiky umožnená zriadením jej Stálej komisie pre Slovákov v zahraničí, ktorej sa naši zástupcovia stali riadnymi členmi.

S potešením sme prijali rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým schválila vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí so zmenami a doplnkami.

1. január, ktorý je spätý so vznikom suverénnej slovenskej štátnosti, sa v tomto zmysle stáva symbolickým aj pre nás, Slovákov žijúcich v zahraničí. Naše dlhoročné úsilie o zriadenie takej štátnej inštitúcie, ktorá by bola plne kompetentná zabezpečovať tvorbu a výkon jednotnej štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k slovenským menšinám a komunitám vo svete, sa naplní zriadením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s účinnosťou od 1. januára 2006.

Zriadenie úradu by malo vytvoriť základné predpoklady pre dlhodobú koncepčnú činnosť v oblasti slovensko-slovenských vzťahov, a preto očakávame, že vláda Slovenskej republiky menuje do funkcie predsedu tohto úradu nezávislého a osvedčeného odborníka.

V tomto zmysle si Vám, vážený pán predseda vlády, dovoľujeme ponúknuť našu pomoc a podporu pri výbere takého kandidáta na post predsedu Úradu pre Slovákov v zahraničí, ktorý by bol zárukou, že naše predstavy o vzájomne prospešnej spolupráci budú plnené. Očakávame, že naša ponuka bude prijatá a keď dostaneme možnosť, sme pripravení predložiť nominačný návrh Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

S krajanským pozdravom

Dušan Klimo

predseda SZSZ

Netradičné oslávenie životného jubilea

70. narodeniny Ondreja Krupu

Aj keď náš uznávaný etnograf Ondrej Krupa oslávil svoje 70. narodeniny ešte vlani, Národnostné oddelenie Maďarskej etnografickej spoločnosti (NOMES) a Etnografický ústav maďarskej akadémie vied oslávili jeho životné jubileum 12. októbra t. r. v rámci slávnostného zasadnutia, spojeného s odbornými prednáškami. Renomovaní odborníci z oblasti etnografie a etnológie na stretnutí v knižnici Národopisného múzea zagratulovali k 70. narodeninám aj etnografke, bádateľke srbskej kultúry v Maďarsku Márii Kissovej.

O jubilantovi je v kruhoch Slovákov v Maďarsku, ale i odborníkov v okolitých štátoch dobre známe, že okrem bohatej výskumnej činnosti sa roky angažoval o. i. v organizovaní medzinárodných národnostných národopisných konferencií v Békešskej Čabe a v redigovaní jej zborníka. O. Krupa bol viac ako tri desaťročia tajomníkom župnej organizácie Spoločnosti pre šírenie populárno-vedeckých poznatkov (TIT) v Békešskej Čabe. Menej známy je však napríklad zaujímavý fakt, že ako prvý zaviedol pre svojich spolupracovníkov v TIT-e „voľné soboty”, aby sa aj v tieto dni mohli venovať bádateľskej činnosti priamo v teréne.

Život a dielo jubilanta priblížila prítomným priateľom a kolegom riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Alžbeta Uhrinová Hornoková, ktorá sa zamerala najmä na činnosť oslávenca v oblasti slovenskej kultúry. Vyzdvihla, že dnešné výsledky vedeckej činnosti Slovákov v Maďarsku sú v obrovskej miere plodmi profesionálnej činnosti O. Krupu. Ako výskumník slovenského národopisu v Maďarsku, a to nielen svojho užšieho domova, ale všetkých našich slovenských regiónov, zakladajúci predseda Vlastivedného výboru Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, zakladateľ a vedecký pracovník VÚSM, redaktor Národopisu Slovákov v Maďarsku a vôbec ako neúnavný organizátor nášho vedeckého života sa zapísal do histórie Slovákov v Maďarsku. Bol medzi zakladajúcimi redaktormi a neskôr vyše 25 rokov šéfredaktorom časopisu Békési Élet, kde sa tiež venoval tematike slovenskej národnosti a podporoval slovenských autorov. Málokto vie, že v šesťdesiatych rokoch sa O. Krupa venoval aj umeleckému prekladu, - uviedla o. i. riaditeľka ústavu.

Predseda NOMES Ernő Eperjessy vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznil, že ako dlhoročný priateľ jubilanta obdivuje jeho optimizmus a schopnosť bojovať za vec. Tieto svoje vlastnosti výborne využil v prospech svojej národnosti i pospolitosti odborníkov v čase zakladania rôznych inštitúcií (NOMES, VÚSM), ako aj v čase ohrozenia edície Národopis národností v Maďarsku, resp. medzinárodných konferencií v Békešskej Čabe.

- Cítim sa ako začarovaný, - povedal oslávenec po ďakovných slovách, - ako 71-ročný a 12-dňový oslavujem 70. narodeniny. Kiežby som sa takto mohol vrátiť aspoň do šesťdesiatky. Jubilant si v krátkosti spomenul aj na svojich predkov a vyzdvihol, že okrem jeho rodnej dediny Čanádalberti sú pre neho domovom aj Békešská Čaba a Csongrád. Ako nám prezradil, dodnes je činný, momentálne pracuje na zmapovaní osád, odkiaľ prišli predkovia Čanádalbertčanov, a na popise rodinných väzieb Slovákov v jeho rodnej obci.

Po prestávke, v ktorej O. Krupa pohostil prítomných medovou pálenkou, známou v kruhu každej minority v južnej časti Dolnej zeme, nasledovali odborné prednášky na počesť oslávencov. O kultúre Slovákov v Maďarsku mala prednášku univerzitná profesorka Anna Divičanová pod názvom Pokojné spolužitie v maďarsko-slovenskej ľudovej kultúre, v ktorej priblížila vzájomné pôsobenie dvoch kultúr cez zaujímavé príklady z paralelnej dvojjazyčnosti, doslovného prekladu konkrétneho zvyku, prevzatia prvkov zvykoslovia, prísloví sociálne lepšie postavenej etnickej skupiny chudobnejšou vrstvou danej osady, resp. príklad integrácie inojazyčného jedinca do kolektívu obce formou prevzatia ľudového kroja väčšiny a iné. Druhou prednášateľkou, ktorá sa zamerala na etnografiu Slovákov v Maďarsku, bola Marietta Borossová, ktorá z rôznych aspektov detailne rozoberala spolužitie Maďarov, Slovákov a Nemcov v Rákoškerestúre.

S O. Krupom sme sa dva dni po oslave stretli na vedeckej konferencii VÚSM a dúfame, že ešte dlhé desaťročia bude účastníkom našich vedeckých, ale aj zábavných podujatí.

(la-)

Nástenné maľby v Segedíne

Umenie ako šľachetná možnosť spolupráce

Pamiatkový ústav v Bratislave a Štátny pamiatkový úrad v Budapešti 24. januára 2000 v sídle Rady Európy v Štrasburgu otvorili spoločnú výstavu pod názvom „Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy”. Expozícia predstavuje gotické nástenné maľby dvadsiatich dvoch niekdajších farských či rádových kostolov, ktoré reprezentujú iba jednu časť územia stredovekého Uhorska. Kultúrne dedičstvo tohto regiónu v súčasnosti v úzkej spolupráci chránia a zveľaďujú Slovenská a Maďarská republika. Dôkazom tejto neľahkej, tým viac šľachetnej spolupráce dvoch krajín je aj to, že po takmer päťročnej dlhej ceste po Európe (Paríž, Viedeň, Mníchov, Praha, Varšava, Sofia, Bukurešť a podobne), koncom septembra sa výstava dostala na svoje 33. miesto, a ešte stále nie na posledné. 30. septembra v Dome národností v Segedíne účastníkov vernisáže a pozvaných hostí privítal historik Múzea Ferenca Móra Štefan Tóth. Výstavu otvorili a podrobne predstavili naslovovzatí odborníci Alexander Balega z Košíc a Gyula Káldi z Budapešti, ktorí sa na jej príprave osobne podieľali. Výstava v Segedíne je otvorená do konca novembra denne od 9. do 17. hodiny.

(kir-)

Národnostné stretnutie v Capári

Slovenská samospráva v Capári a Slovenské osvetové centrum Bakonského regiónu usporiadali koncom septembra Národnostné stretnutie folklórnych súborov spojené s výstavou svadobných krojov. Organizátori pozvali slovenské, maďarské a nemecké spevácke a tanečné telesá z okolitých osád a v znamení medziregionálnych stykov aj súbory Hruštičke a Koleso zo Šámšonu. Program v kultúrnom dome otvorila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy L. Vasková privítaním účastníkov, zvlášť poslanca Národného zhromaždenia MR Z. Gyapaiho, starostu obce F. Fábika a riaditeľku Slovenského osvetového centra CSS K. Királyovú. Pán starosta osobitne privítal hostí z Novohradskej župy, ktorí prišli na podujatie po prvýkrát. Krátko im predstavil minulosť obce a zaspomínal si na predkov dnešných Capárčanov. Po úvodných pozdravných príhovoroch K. Királyová otvorila nádhernú putujúcu výstavu Svadobné oblečenie Slovákov v Maďarsku, prezentujúcu aj kroje bakonských Slovákov. Kultúrny program sa začal vystúpením pávieho krúžku Šípová ruža z Capáru. V priebehu dvoch hodín sa na javisku vystriedali tanečné a spevácke súbory z Bakoňnány, Capáru, Černe, Jášdu a Šámšonu. Predstavili svojrázne ľudové piesne v nárečí, ktoré možno počuť iba z ich úst a rozveselili vďačné obecenstvo. Po kultúrnom programe nasledovalo pohostenie a tanečná zábava v blízkom hostinci.

Zoltán Szabó

Banskobystrické Štúdio tanca v Budapešti

Banskobystrické tanečné divadlo vystúpilo 22. októbra v budapeštianskom Divadle Merlin. Predstavenie Divy priestoru malo veľký úspech a bolo akýmsi doplnkom Dní slovenskej kultúry v Maďarsku. Štúdio tanca je profesionálne tanečné divadlo so stálou scénou v Banskej Bystrici. Vzniklo v roku 1998 a od roku 1999 pôsobí ako samostatný divadelný subjekt.

Spišské divadlo v Sarvaši

V rámci Dní slovenskej kultúry v Maďarsku sa v piatok 7. októbra žiakom Slovenskej základnej školy v Sarvaši predstavili slovenskí umelci. Spišskonovoveské divadlo zavítalo do Sarvaša so známymi slovenskými ľudovými rozprávkami Trojruža a Múdry Maťko a blázni. Moderné spracovanie rozprávok zanechalo v žiakoch silný umelecký zážitok. Hudba, tanec, spev, netradičné kostýmy a kulisy dodali výnimočnosť tomuto predstaveniu. Spontánny aplauz žiakov bol vrúcnym poďakovaním pre sympatických hercov zo Spišskej Novej Vsi.

Riaditeľka slovenskej školy v Sarvaši Zuzana Medveďová vyslovila poďakovanie celému divadelnému súboru za neopakovateľný zážitok. Vďaka patrila aj prítomnému generálnemu konzulovi Slovenskej republiky Štefanovi Daňovi a celej slovenskej diplomacii, ktorá sa podieľala na zabezpečení množstva kultúrnych podujatí počas týchto dní.

Eva Labišákova

Dunaeďházska Slnečnica

Národnostný detský a mládežnícky tanečný súbor Slnečnica z Dunaeďházu pôsobí od r. 1995. Pozostáva zo 60 členov, ktorí si v troch vekových skupinách osvojujú tance na pôde umeleckej školy Levanduľa v Dunaföldvári. K príprave tanečníkov patria aj znalosti národopisu, vrátane ľudových zvykov, hudby a odevu. Súbor pravidelne vystupuje v okolitých obciach Báčsko-Kiškunskej, Tolnianskej a Fejérskej župy a viackrát sa zúčastnil galaprogramu Národnostného detského a mládežníckeho festivalu v Baji. Tohto roku sa Slnečnica predstavila aj na IX. Detskom a mládežníckom festivale v Dulovciach na Slovensku spolu s krajanskými súbormi z Vojvodiny, Kanady a Rumunska. Účasť na tomto podujatí im finančne zabezpečili Obecná samospráva v Dunaeďháze, Celoštátna slovenská samospráva a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

(tn-k)

Segedínčania ďakujú

Spolok segedínskych Slovákov touto cestou ďakuje svojim podporovateľom, že v roku 2004 poukázali na jeho účet 1% dane z príjmu. Takto získaných 25 974 Ft sme použili na Deň menšín v Segedíne, ktorý bol usporiadaný v rámci Dňa mesta 21. mája 2005. V kultúrnom programe zastupovali slovenskú menšinu citaristi súboru Boleráz z Békešskej Čaby. Z uvedenej sumy sme hradili ich stravovanie, respektíve pohostenie delegácie zo Slovenska.

Cez Ipeľ pribudnú dva mosty

Minister dopravy SR Pavol Prokopovič podpísal 18. októbra s maďarským ministrom hospodárstva Jánosom Kókom memorandum o prípravách výstavby dvoch mostov na rieke Ipeľ. Mosty by mali byť postavené medzi obcami Peťov a Pösténypuszta a medzi obcami Mula a Ráróspuszta.

Z podujatí regionálnych obchodných a priemyselných komôr

Bratislavská regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v spolupráci s Novohradskou obchodnou a priemyselnou komorou usporiada 9. novembra v Bratislave konferenciu slovenských a maďarských podnikateľov pod názvom „Spolu v Európskej únii“. V doobedňajšom programe odznejú prednášky na rôzne aktuálne témy, ako napríklad spoločné možnosti dvoch štátov v Európskej únii, rozvojové a investičné možnosti Bratislavského samosprávneho kraja, alebo skúsenosti maďarských investícií a rozšírenie možností po vstupe do EÚ. Následne v rámci odborno-špecifických konzultačných sekcií sa bude rokovať o témach Logistika v doprave v podmienkach EÚ, Rozvoj a špecifiká cestovného ruchu v SR, Kongresová a zdravotná turistika, Obchod v SR po vstupe do EÚ a Ochrana spotrebiteľa.

Pod rovnakým názvom usporiadajú konferenciu Nitrianska regionálna komora SOPK a Novohradská obchodná a priemyselná komora 10. novembra v Nitre. Popri prednáškach, témami podobných bratislavskej konferencii, odznejú ďalšie, zamerané na cezhraničnú spoluprácu zo strany EÚ, resp. podporu malých a stredných podnikateľov na Slovensku. Práca v sekciách bude prebiehať na tematické okruhy Potravinársky sektor v podmienkach európskeho trhu, Prvotné spracovanie dreva a Ľahké strojárstvo.

Účasť na obidvoch konferenciách je bezplatná a počas celého programu bude zabezpečené synchrónne tlmočenie.

Na pamiatku cisterciánskeho opátstva

Slávnosť v Mlynkoch

Pod záštitou hlavného opáta dr. Ferenca Zakara Polikárpa a štátneho tajomníka Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR dr. Andrása Benedeka Samospráva obce Mlynky a Rímskokatolícky cirkevný zbor v Mlynkoch usporiadali 13. októbra slávnosť na pamiatku kráľa Bélu III. a ním založené pilíšske cisterciánske opátstvo. Účastníkov podujatia v miestnom Slovenskom dome pozdravili starosta obce Jozef Havelka a štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti MR prof. dr. Ferenc Kondorosi. Besedy historikov za okrúhlym stolom sa o. i. zúčastnil aj prof. dr. László Szarka. So slávnostným prejavom pri soche Bélu III. vystúpil profesor Katolíckej univerzity v Pilíšskej Čabe dr. József Török. Slávnostnú svätú omšu slúžil dekan Kálmán Ackermann.

Prednáška v Jozefove

Odbočka Zväzu kresťanských intelektuálov v budapeštianskom obvode Jozefov uviedla 19. októbra sériu prednášok Národnosti v Karpatskej kotline. S úvodnou prednáškou Aj Slováci sú ľudom Svätej koruny vystúpil v miestnom farskom úrade vedúci Ústavu slavistiky a strednej Európy Katolíckej univerzity P. Pázmáňa v Pilíšskej Čabe doc. István Käfer.

Podnikanie bez hraníc

V Euroregióne Zemplín prebieha inštruktáž o súčasných rozdielnostiach podnikateľskej štruktúry Slovenska a Maďarska. Podnikatelia, malé a stredné firmy sa môžu prihlásiť na školenie, cieľom ktorého je odkrývanie a využívanie možností spolupráce v regióne. Gestorom podujatia pod názvom Podnikanie bez hraníc je Zemplínsky euroregión, t. j. Zemplínska regionálna nadácia pre rozvoj podnikania a Regionálna rozvojová agentúra v Kráľovskom Chlmci. Cieľom projektu je dosiahnuť, aby sa malí a strední podnikatelia v tejto prihraničnej oblasti oboznámili s hospodárskymi a finančnými odlišnosťami oboch krajín a takto si navzájom uľahčili a napomohli rozšírenie svojej činnosti, upevnili svoje kontakty na trhu pracovných síl a zvýšili svoju konkurencieschopnosť v európskom a medzinárodnom meradle. Školenie prebieha od októbra v Novom Meste pod Šiatrom a v Kráľovskom Chlmci.

Čabianski výtvarníci v Trebišove

Do 20. novembra si obyvatelia Trebišova môžu pozrieť v tamojšom Vlastivednom múzeu diela čabianskych výtvarníkov Mihálya Gubisa a Ferenca Csendesa. Výstava, ktorú otvorili v týchto dňoch v spolupráci s Jankayho galériou, je ďalším plodom už trinásť rokov trvajúcej spolupráce medzi Békešskou Čabou a Trebišovom.

Békeščabianski dôchodcovia na Slovensku

Vďaka finančnej podpore skupiny poslancov Maďarskej socialistickej strany (MSZP) békeščabianskej mestskej samosprávy 32 členov tamojšieho Klubu dôchodcov zavítalo v uplynulých dňoch do Martina. Počas štvordňového zájazdu navštívili aj Kremnicu, Bojnice, Čičmany, Rajeckú Lesnú a Oravský zámok.

Úspešné mažoretky

Trofeje z ME aj do Berinčoka

Významný úspech dosiahlo nedávno na Majstrovstvách Európy v poľskom meste Opole, ktorého sa zúčastnilo 1 600 pretekáriek z 8 krajín, družstvo mažoretiek z Poľného Berinčoka. V kategórii senioriek obsadila druhé miesto Réka Mezeiová, kým v kategórii „kadet” sa ako tretia umiestnila deväťročná Viktória Szőcsová. Dievčatá z Békešskej župy vybojovali ďalšie dve cenné štvrté miesta. Navyše porota zvolila R. Mezeiovú za dvornú dámu číslo jedna s titulom Miss Mažoret. Súťažiaci mali pozdraviť obecenstvo v dvoch jazykoch. Šampiónka č. 1 sa prihovorila anglicky a poľsky, čo domáci kvitovali ováciami.

Program filmovej prehliadky a seminára

Celoštátna slovenská samospráva, Slovenský filmový ústav a Slovenský inštitút poriadajú

v dňoch 8.-10. novembra 2005

XIII. prehliadku slovenských filmov a odborný seminár pod názvom

Miesto slovenskej kinematografie v európskom kontexte.

Dejisko konania: Slovenský inštitút (Budapešť VIII., Rákóczi út 15)

8. novembra

16.45 Otvorenie

17.00 Projekcia: O dve slabiky pozadu (SR, 2005, réžia: Katarína Šulajová) - Romantický príbeh študentky Zuzany a jej snahy stihnúť zo života čo najviac v čo najkratšom čase.

19.00 Projekcia: Slnečný štát (SR - ČR, 2005, réžia: Martin Šulík) - Tragikomický príbeh štyroch kamarátov a niekoľko ich neúspechov v inak nepretržitom rade úspechov. Film je nominovaný na cenu Americkej filmovej akadémie v kategórii Najlepší zahraničný film.

9. novembra

9.00 Projekcia: Dokumentárne filmy:

LOOP (SR, 2004, réžia: Milan Balog) - Film vznikol v rámci projektu Evropa kolem nás, my v Evropě, ktorý spojil štyroch režisérov z krajín Visegrádskej štvorky a umožnil im vyjadriť svoj postoj k rodnej zemi. LOOP je venovaný Slovensku.

Slávnosť osamelej panny (SR, 2005, réžia: Marko Škop, Juraj Johanides) - Dokumentárny film o takmer zabudnutom slovenskom režisérovi Elovi Havettovi.

10.30 Prednáška: Nakrátko o súčasnom dokumentárnom filme

11.00 Projekcia: Ukážky z prác študentov Filmovej fakulty VŠMU

12.00 Prednáška: Nové možnosti FF VŠMU (rektor VŠMU prof. Ondrej Šulaj)

14.30 Projekcia: Konečná stanica (SR, 2004, réžia: Jiří Chlumský) - Komédia s detektívnou zápletkou o ľuďoch na stanici, ktorí očakávajú svoj vysnený vlak.

16.30 Projekcia: Príbehy obyčajného šialenstva (SR-ČR-Nemecko, 2005, réžia: Petr Zelenka) - Komediálna love story o rôznych podobách lásky. Film o šialencoch v nás, medzi nami a okolo nás.

18.20 Prednáška: Miesto slovenskej kinematografie v európskom kontexte, možnosti ďalšieho rozvoja (gen. riaditeľ SFÚ Peter Dubecký)

19.15 Projekcia: Nepochovaný mŕtvy (SR - Maďarsko - Poľsko, 2004, réžia: Marta Mészárosová) - Autobiografický príbeh Imre Nagya je vlastne základným príbehom maďarských dejín XX. storočia.

10. novembra

9.30 Projekcia: Dokumentárne filmy

Nazdravíčko (animovaný, SR, 2005, réžia: Ivana Zajacová, Jozef Mitaľ) - Krátka rozprávka pre dospelých.

Sedem magických rokov (SR, 2005, réžia: Marek Šulík) - O význame a dôležitosti rodiny. O rodičoch a ich vzťahu k deťom, kým sú ešte malé.

11.00 Projekcia: My zdes (SR, 2005, réžia: Jaroslav Vojtek) - Dokumentárny film o hľadaní domova a dlhej ceste za šťastím. Film o rodine zahraničných Slovákov, ktorých predkovia sa po 2. svetovej vojne presťahovali na Podkarpatskú Rus. Toto územie bolo pridelené k ZSSR a rodina presídlená do nehostinnej kazašskej stepi.

12.30 Rozhovor s hosťami seminára, ukončenie

Spomienky V. Gajána na 40-ročný mlynský páví krúžok

„Tak sa čase mená, tak tento svet beží...”

Táto pesnička mi príde na myseľ, keď si spomeniem na začiatky mlynského speváckeho zboru, zvaného páví krúžok. Pred štyridsiatimi rokmi som pracoval v textilke v Budakalászi, kde som riadil dopravu a pritom bez nároku na odmenu som pomáhal organizovať kultúrne akcie. Popri práci som získal kvalifikáciu osvetového pracovníka.

V apríli roku 1965 prišli do Mlynkov redaktori z rozhlasu, aby tu nahrali miestne piesne. Nahrávka sa konala v dolnom hostinci u Toni báča, ako sa u nás hovorievalo. Ja sám som už vtedy nahrával na magnetofónovú pásku pilíšske piesne. Pomáhal mi pri tom môj strýko, miestny rechtor.

Reportéri odišli a ja som pozval mladých, ktorí im spievali, do nášho domu, kde sme improvizovali malé štúdio. Pamätám si, že medzi nimi bola Klára Papučková, sestry Trenčíkove, pani Gubová a dievčence od Likovcov. Spievali dobrú hodinu a Tóno Lampert hral na ústnej harmonike. Medzi pesničkami odznela aj „Száll a madár ágra” (Preleť, sokol, horu krížom...), ktorú dovtedy spievali len v kostole a na svadbách.

Spomínaná pieseň, ktorú dnes poznáme ako Pilíšsku hymnu, pochádza od oduševnených rehoľníkov a učiteľov - milovníkov Pilíša. Do obce ju priniesla delegácia z Mlynkov, ktorá reprezentovala obec na 34. Eucharistickom katolíckom kongrese r. 1938. Niekde sem siahajú korene činnosti nášho pávieho krúžku.

Zachovávam si živú spomienku na svoje vystúpenie na I. Národnostnom festivale v Dunabogdáni 8. augusta 1965, kde náš krúžok predniesol aj spomínanú pieseň. Pozvali ma tam, aby som bol moderátorom programu. Môj strýko mi do telefónu nadiktoval zopár viet, ktoré som mal na javisku prečítať v slovenčine i maďarčine. Dvaja stranícki funkcionári z okresu sa akosi dostali k textu a vyslovili svoj nesúhlas. Ja som však na ich upozornenie nedbal, veď som nebol platený osvetár.

Hovoril som o kráľovi Štefanovi a o jeho pokynoch synovi Imrichovi ohľadne uctievania si ľudí inej kultúry a iného jazyka. Moje slová sa neveľmi páčili vtedajším predstaviteľom moci, čo mi neraz dali na vedomie. Tieto časy našťastie pominuli. Zostali však moje fotografie, magnetofónové nahrávky a videozáznamy, na ktorých som zachytil minulosť nášho pávieho krúžku.

V. Gaján (ok)

Ečerčania na Terezínskych hodoch

Je dlhoročnou tradíciou, že menšinové samosprávy pôsobiace v VI. obvode hlavného mesta sa aktívne zapájajú do Terezínskych hodov, ktoré sa konajú vždy pri príležitosti sviatku sv. Terezy. Týmto veľkolepým trojdňovým podujatím sa samosprávy a obyvatelia Terezína lúčia s letom a zároveň vítajú jeseň, ktorá v sebe tiež skrýva množstvo krás a vôbec sa nemusí niesť v znamení sivých dní a pochmúrnosti.

Tohoročné oficiálne otvorenie hodov sa konalo 14. októbra popoludní vo Veľkej sále Vysokej školy hudobnej Ferenca Liszta udelením čestných titulov a vyznamenaní, po čom nasledoval slávnostný koncert. Večer v najfrekventovanejších uliciach Terezína panovala bálová nálada.

Sobotňajšie predpoludnie patrilo predovšetkým najmladším občanom obvodu. Mohli si pozrieť bábkové divadlo, rôzne umelecké dielne, hudobné pásma, zúčastniť sa súťaže v kreslení, povoziť sa na kolotoči a hrať sa. Popoludní sa na javisku pri Kostole sv. Terezy z Avily predstavilo desať národností žijúcich v VI. obvode. Slovenská samospráva pozvala na prezentáciu našej kultúry Folklórny spolok Zelený veniec z neďalekého Ečeru. Ako predseda voleného zboru Ladislav Petro povedal, preto padol výber na Ečerčanov, lebo ich súbor v poslednom období zaznamenal veľký rast, čo si treba nesmierne vážiť. Okrem toho chceli dosiahnuť, aby sa maďarská verejnosť dozvedela dodnes nie veľmi známy fakt, že preslávená ečerská svadba má slovenské korene. Toto poslanie tanečníci stopercentne splnili a popritom svojimi krojmi očarili aj množstvo turistov, prechádzajúcich sa práve po okolí. Tí sa snažili fotoaparátmi a kamerami zvečniť tento pre nich nekaždodenný zážitok. V repertoári Ečerčanov figurovali maglódske a detvianske tance, valčík Katka a ukážky zo spomínanej ečerskej svadby. Po perfektnom výkone nasledoval dlhotrvajúci aplauz, ktorý zohrieval srdce každého Slováka prítomného na programe. Ostatné menšiny sa predstavili tiež na vysokej úrovni a národnostné popoludnie určite obohatilo všetkých divákov.

Nedeľa patrila rovnako deťom i dospelým. Spomedzi množstva sprievodných podujatí si nebolo ľahké vybrať. Niektoré výstavy budú otvorené ešte niekoľko týždňov a aktivity nadväzujúce na hody budú pokračovať až do konca mesiaca.

(kk)

Karel Gott vystavoval v Budíne

O superhviezde bývalého Československa, spevákovi Karlovi Gottovi asi málokto v Maďarsku vedel, že sa vo voľnom čase venuje maliarstvu. Dvadsaťpäť svojich diel nedávno vystavil v Parku Savoya v XI. obvode Budapešti.

Karel Gott bol hosťom Prvého pivného festivalu v Novom Budíne, ktorý sa konal začiatkom októbra. Prečo si organizátori vybrali za čestného hosťa práve jeho? Lebo tento 66-ročný šarmantný spevák má dodnes veľa priaznivcov medzi maďarskými milovníkmi populárnej hudby (najmä v kruhu staršej generácie) a v Prahe býva v V. obvode, ktorý má partnerské styky s XI. obvodom Budapešti. Počas festivalu na koncerte Karla Gotta nemohli neodznieť také hity ako Lady Karneval alebo Pretty Woman...

Otvorenia výstavy sa zúčastnilo nespočetné množstvo hostí a záujemcov. Karel Gott na vernisáži vyjadril potešenie nad tým, že môže svoje maliarske umenie prezentované 25 obrazmi po prvýkrát predstaviť aj maďarskému publiku. O svojom koníčku sa vyjadril tak, že samotné maľovanie znamená preňho meditáciu. Jeho umenie najviac ovplyvnila tvorba impresionistov a surrealistov. Do obrazov sa „zamiloval“ ešte v útlom detstve a asi toto je jediná láska okrem publika, ktorej zostal verný počas svojho života.

(kk)

Sarvaš

Tradičný Zielbauer beh

V športovom areáli v Alžbetinom sade sa 11. októbra uskutočnil cezpoľný beh žiakov základných škôl zo Sarvaša a z Békésszentandrása. Tento beh sa koná tradične v októbri. Zápolenia pomenovaného po sarvašskom telocvikárovi Andrásovi Zielbauerovi sa zúčastnilo 827 bežcov. Tentoraz veľký úspech zaznamenali žiaci slovenskej základnej školy a žiackeho domova.

Jesenné počasie prialo usporiadateľom a pomohlo úspešne zorganizovať podujatie. Trať bola vyznačená červenými zástavkami, takže pretekári nemali problémy s orientáciou. Dĺžka tratí bola 600, 1 000, 2 000 a 3 000 m, podľa vekových kategórií. Doposiaľ sa nám nikdy nepodarilo zvíťaziť ani v družstve, ani v súťaží jednotlivcov, pretože sarvašská hlavná základná škola, kde sú športové triedy s dennou výučbou telesnej výchovy, nás vždy predbehla. Teraz sme konečne aj my dokázali, že naše deti majú dobrú všestrannú prípravu, o ktorú sa snažia ich učitelia telesnej výchovy. Patrí im vďaka, veď aj ich zásluhou sme zvíťazili v dvoch vekových kategóriách a aj v súťaži jednotlivcov stáli na stupni víťazov viacerí žiaci našej školy. Okrem prváčok boli naši žiaci vždy medzi tromi najlepšími. Organizátori hodnotili výkony jednotlivcov i družstiev. Družstvo tvorili 4 žiaci, ktorí dosiahli najlepšie umiestnenie.

V kategórii jednotlivcov vynikajúco reprezentovala našu školu Leilla Sinková z 5. A triedy, ktorá obhájila vlaňajšie víťazstvo.

Výborné výsledky dosiahli aj nasledujúci žiaci:

II. miesto obsadili Matej Nemčok (7. trieda), Daniela Szekeresová (7. trieda) a Gregor Győző (4. A trieda).

Na III. mieste skončili Georgina Brlášová (6. C trieda) a Vivien Sondová (4. A trieda).

Najúspešnejšie družstvá:

I. miesto: Matej Nemčok, Juraj Molnár, Norbert Harmati, Csaba Vaskor

I. miesto: Georgína Brlášová, Anna Olejárová, Henrieta Károlyová, Dóra Fazekašová.

Hrdí sme na našich žiakov, všetkým srdečne blahoželáme a prajeme im ďalšie športové úspechy. „V zdravom tele zdravý duch!” Toto je naše heslo, ktorého sa budeme naďalej pridržiavať.

Zlatica Lišková

Novomestská slovenská škola

Cyklistický tábor v Zemplíne

V našej škole je už tradíciou, že usporadúvame rôzne tábory, a to nielen počas školských prázdnin, ale aj cez školský rok (lyžiarsky tábor, škola v prírode, tábor remesiel a podobne). Tohto leta žiaci nižších tried odcestovali na Zemplínsku šíravu a ich starší spolužiaci si mohli vybrať cyklistický tábor v Zemplíne, dramatický tábor v Bratislave alebo basketbalový tábor v dedinke Berecki.

Ceny za týždňový pobyt sa pohybovali okolo 7000 forintov. Cyklistický tábor sa konal koncom júna. Najskôr sme prezreli bicykle naše a skontrolovali sme ich vystrojenie, potom sme sa ubytovali vo Fűzérkomlóši.

Po obede sme si vyšli do krásnej dedinky Fizér. Nie práve najkvalitnejšie horské cesty nešetrili ani účastníkov, ani bicykle. Napriek tomu sme si udržali dobrú náladu. Odmenou nám bol bowling v dedine Kőkapu, po ktorom sme si dali zmrzlinu v Telkibáni. Potom sme mohli vychutnávať rýchlosť - od Hejce do Vilmány vedie dlhá svahovitá cesta.

Po vandrovaní horami sme sa stretli s turistami, ktorí boli takí pozorní, že pozbierali naše postrácané šatstvo a obdivuhodne nás viackrát dostihli. Pravda, oni nemali balíky na bicykloch, keď vystúpili na hrad Amadé (930 m) a cestou nemuseli obstarávať drôt, aby mohli zmontovať rozpadnutý stroj.

Predposledný deň cestou z dedinky Arka do Malej Huty sme našli jeden malý potôčik. Alebo ani nebol taký malý?! Nuž, stretli sme sa sním 10-krát. Nebolo ľahké dostať sa na jeho druhý breh. Raz bol drevený mostík priveľmi práchnivý, druhý raz bol močiar pri potôčiku príliš hlboký. Navyše sme objednaný obed mohli zjesť až večer o deviatej. Vtedy sa nám totiž podarilo doraziť do cieľa. Odškodnením za ťažkosti bolo, že sme navštívili prekrásne a udržiavané dedinky, kde sme aktívne oddychovali.

Žiaci, ktorí absolvovali tento tábor, zložili skúšku z humánnosti, preukázali svoju silu vôle a vytrvalosť. Myslí si to aj pán učiteľ Csaba Móré, ktorý tieto tábory nadšene organizuje. Prajeme mu, aby toto nadšenie nikdy nestratil!

Katarína Krafcsenková

sprevádzajúca učiteľka

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Buďte vernými strážcami Božieho tajomstva!

„Bože, svetov mocný Pane, zhliadni z výšky na svoj ľud, ktorý v tvojom svätom stane kajá sa tu za svoj blud. Vzdáva ti tu čistú obeť za nečistej mysle čin: prijmi, Pane, ju i posväť, jak ju svätil Boží Syn“ - znela v Kostole sv. Jozefa v Budapešti pieseň.

Na tradičnú slovenskú svätú omšu 2. októbra prišli veriaci z Budapešti a z Dabašu-Šáre, ktorým hradila cestovné a agapé Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti. Bolo potešiteľné, že na svätú omšu prišli aj žiaci Katolíckej základnej školy sv. Jána v Dabaši-Šáre pod vedením slovenskej učiteľky Magdalény Šuhajdovej. Svätá omša bola obetovaná za uzdravenie jednej trojdetnej matky.

Na svätej omši sa zúčastnili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešť Zuzana Hollósyová, predsedníčka a podpredseda Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti Katarína Noszlopyová a František Bence, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan a členovia poslaneckých zborov slovenských obvodných samospráv hlavného mesta.

Svätú omšu slúžil vdp. Atila Kónya, ktorý sa v kázni zmienil o tom, že Ježiš Kristus sa prihováral zástupom ľudí v podobenstvách. Už tretiu nedeľu počúvame v Evanjeliách o týchto podobenstvách. Náš nebeský Hospodár vysadil cirkev ako šľachetnú vinicu. Preto prosme nášho Pána, aby sme všetci spoznali Kristovu vinicu, aby sme svoju príslušnosť ku Kristovej cirkvi pokladali za svoj najväčší duchovný zisk a za najväčšie šťastie a aby nás nič neodlúčilo od lásky ku Kristovi. Preto sa modlime k nášmu Pánovi, aby sme boli vernými strážcami Božieho tajomstva, aby Pán vyslyšal naše prosby, udržal a upevnil naše spojenie s ním, aby sme prinášali bohatú úrodu.

Veriaci z Dabašu-Šáre, prevažne členky ženského speváckeho zboru, ktorý vznikol roku 1999 a jeho vedúcimi sú Anna Zsolnaiová a Oto Tóth, sa počas celej svätej omše dôstojne modlili a spievali mariánske náboženské piesne, keďže mesiac október je venovaný Panne Márii Ružencovej. Poznamenávame, že Ženský spevácky zbor v Dabaši-Šáre je nositeľom zlatej medaily Celoštátneho stretnutia ľudových speváckych zborov, ktoré sa konalo roku 2002.

Po svätej omši bolo na farnosti agapé, na ktoré šáranské gazdinky priniesli chutné koláče a víno. Veriacim a deťom sa prihovorili predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai a predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková. Podpredseda Slovenskej samosprávy II. obvodu Budapešti František Bencze odovzdal žiakom katolíckej školy Jednotný katolícky spevník.

Po hostine sa farnosť rozzvučala slovenskými šáranskými ľudovými piesňami.

(fúziková)

List z Bratislavy

Nielen nákupmi je človek živý

Milí moji rodáci,

neviem, či radi chodievate do nákupno-zábavných centier. V týchto moderných vynálezoch súčasnosti môžete okrem nakupovania rôznych vecí vidieť film, prezrieť si výstavu výtvarných diel, môžete sa najesť, vypiť kávu, zahrať si kolky, prezrieť si nejakú dokumentárnu expozíciu. Ak chcete, môžete si aj zakorčuľovať a vaše deti - ak im dáte dostatok „drobných“ - sa vyšantia v herniach a na automatoch. Tieto centrá sa stali miestom stretnutí podnikateľov aj mladých ľudí, jednoducho korzom na ktorom sa riešia dôležité veci, ale najmä „zabíja“ nuda. V jednom takom centre som si na plagáte prečítal: „Našim cieľom je nielen predaj, ale aj priblížiť mestskému človekovi krajinu, prírodu, kultúru a najmä pomôcť rodičom vychovávať deti“. Tak toto je naozaj na zamyslenie. Možno ignorovať súčasný trend doby? S odpoveďou váham. Osobne nákupno-zábavné centrá neznášam. Som na ne alergický a predsa týždenne aspoň raz do jedného z nich s manželkou zájdeme. Problémom je, že v okolí, kde už vyše štyridsať rokov bývame, vymizli malé obchody. Kde máte nakúpiť zeleninu, chlieb a maslo? Takže raz týždenne túto tortúru pretrpíme. Sused - dôchodca ma presviedča, že on veru v supermarkete aj ušetrí. Predtým si dennodenne kupoval dvoje - troje novín, teraz v regáloch Tesca ich číta zadarmo. Prelistuje si aj týždenníky so sporo oblečenými dievčatami, ktoré by mu žena aj tak nedovolila doma prezerať. Šokoval ma, keď mi prezradil, že na pokračovanie si v Hypernove prečítal aj Dan Brownovu knihu Da Vinciho kód. Z moderného komunálneho prostredia si vytvoril svoj vlastný svet. Aj som mu trochu závidel. Čo už len mám so sebou urobiť? Mne tam nechutí ani kávička. Uprednostňujem kreslo v obývačke.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš