Župný národnostný deň v Medeši

Výbor pre národné a etnické menšiny Valného zhromaždenia Békešskej župy, poslanecký zbor obce Medeš v spolupráci s menšinovými samosprávami usporiadali pri príležitosti Dňa menšín Župný národnostný deň. Slávnostný program sa uskutočnil 9. decembra v medešskom kultúrnom dome a knižnici. Prítomných pozdravil riaditeľ inštitúcie Gyula Farkas. Zvlášť privítal predsedov celoštátnych menšinových samospráv, predstaviteľov župných menšinových samospráv, občianskych organizácií a primátorov okolitých osád. Poprosil starostu obce Béla Nagya, aby otvoril akciu. - Je pre mňa veľkou cťou, že naša obec mohla usporiadať Župný národnostný deň, - začal svoj prejav Béla Nagy. Privítal generálneho konzula SR Štefana Daňa, predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny Antala Heizera, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, predsedu Celoštátnej rumunskej samosprávy Kresta Trajána, predsedu Valného zhromaždenia Békešskej župy Zoltána Vargu a predsedu Výboru pre národné a etnické menšiny VZ Békešskej župy Pétera Tolnaiho.

- Pred desiatimi rokmi maďarský parlament vyhlásil 18. december za Deň menšín, - pokračoval. - V našej obci žijú Slováci od roku 1887. Oni dali dynamiku jej rozvoju. V priebehu niekoľkých rokov tu postavili kostol, školu a knižnicu. Ďalšou determinujúcou udalosťou v histórii Medešu bol príchod nových obyvateľov v roku 1947, keď prišli do dediny maďarské rodiny zo Slovenska. Tu žijúce národnosti vždy vzorne spolunažívali. Po roku 1989 sa tu usadilo veľa rodín z Rumunska, ktoré si taktiež vytvorili svoju komunitu, na čo môžeme byť hrdí, - skončil svoj slávnostný prejav starosta. Po ňom prevzal slovo predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer, ktorý informoval prítomných o zmene volebného systému. Riaditeľ kultúrneho domu a knižnice Gyula Farkas požiadal predsedu Valného zhromaždenia Békešskej župy Zoltána Vargu, aby odovzdal ceny Za národnosti župy, ktoré v tomto roku dostali Róza Grószová Vederová (za Rómov), Koloman Rózsavölgyi (za Poliakov), Adam Reisz (za Nemcov), Negrea Constantin Daniel (za Rumunov) a Matej Kešjár (za Slovákov). Po slávnostnom akte nasledoval kultúrny program, v ktorom ako prvá vystúpila rómska tanečná skupina Zlatá hviezda a kapela Jova Band. Po nich nasledovali Poliaci, ktorí predniesli poľské básne a piesne. Prekrásnymi rumunskými tancami očarili publikum žiaci Základnej školy v Medeši. V zastúpení Nemcov vystúpili na javisko školáci z Almáškamarášu. Slovenskú kultúru predstavili deti Základnej umeleckej školy Swing z Medešu s békešskými ľudovými tancami. Ako poslední vystúpili na javisko Srbi. Žiaci Srbskej základnej a materskej školy v Battoni predniesli očarujúce srbské ľudové piesne. Po kultúrnom programe účastníci župného národnostného dňa spoločne zaspievali Tichú noc.

(aszm)

Deň menšín v Békešskej Čabe

Výbor pre národné a etnické menšiny Valného zhromaždenia Békešskej župy a békeščabianska slovenská, rumunská, poľská a rómska menšinová samospráva usporiadali 8. decembra Deň menšín. Prítomných pozdravila bývalá predsedníčka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Anika Dutkonová. Zvlášť privítala starostu mesta Jánosa Papa, generálneho konzula SR Štefana Daňa, delegáciu z Rumunska a predstaviteľov menšinových samospráv. Požiadala pána primátora, aby otvoril slávnosť. - Békeščabianske tradície značne obohacuje pestrosť, ktorú sem priniesli rôzne menšiny. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštne čaro, na čo sme veľmi hrdí, - začal svoj slávnostný prejav János Pap. - Čím menšia je národnosť, tým ťažšie si zachováva svoje tradície. Preto je dôležité, aby pestovala najmä svoju tradičnú kultúru. Myslím si, že väčšinový národ musí pomáhať menšinám pri zachováva ich zvykov, - konštatoval primátor mesta.

V kultúrnom programe sa ako prví predstavili Rómovia. Márk Makula zahral na klavíri nokturno od Chopina, po ňom nasledovali Ernő Samu s pesničkami Plačem, otec a Prichádzam a klavirista Attila Sztojka s Rumunskými tancami od Bélu Bartóka. Menšinové samosprávy sa už v roku svojho zrodu rozhodli, že budú každoročne udeľovať ceny tým občanom, ktorí budú v ich záujme najviac pracovať. V tomto roku predsedníčka rómskej samosprávy Erzsébet Kovácsová odovzdala cenu Za békeščabianskych Rómov Marte Vágvölgyiovej Panyikovej. Kultúrny program pokračoval vystúpením chlapčenského zboru Strednej školy Ágostona Treforta, ktorý predniesol prekrásne poľské ľudové piesne. Ich vystúpenie spestrila hra na klavíri. Predsedníčka poľskej menšinovej samosprávy Malgorzata Leszkóová odovzdala cenu Za békeščabianskych Poliakov Oľge Surinásovej Tóthovej. V rámci rumunského kultúrneho bloku vystúpili na javisko Mária a Gréta Ruzsové, ktoré predniesli literárny blok pod názvom Spolunažívame. Na flaute ich sprevádzala Julia Machhourová. Po nich nasledoval dievčenský zbor Rumunského gymnázia z Gyuly s nádhernými, rumunskými piesňami. Predseda rumunskej samosprávy György Grósz odovzdal cenu Za békeščabianskych Rumunov Jánosovi Rákovi. Ako poslední sa predstavili Slováci. Najskôr Mária Felediová zaspievala slovenské ľudové piesne, potom Eva Vidovenecová zarecitovala báseň Gregora Papučka Slovenčina, moja láska. Program uzavrelo vystúpenie citarovej skupiny Boleráz, ktorá zahrala čabianske piesne. Predseda Slovenskej menšinovej samosprávy Juraj Ando odovzdal cenu Za békeščabianskych Slovákov Helene Somogyiovej. Helena Somogyiová niekoľko desaťročí celým svojim srdcom pracovala za mesto, za tunajšie národnosti, za Slovač, - začal svoj príhovor predseda slovenskej samosprávy. Juraj Ando vysoko ocenil zásluhy vyznamenanej dlhoročnej národnostnej referentky. To, že mimoriadne efektívne a inteligentne dokázala zastupovať záujmy všetkých menšín žijúcich v meste. Helena Somogyiová sa aktívne zapájala najmä do života békeščabianskych Slovákov, stála pri zrode mnohých ich aktivít. Povzbudzovala ich k pestovaniu slovenských tradícií, ľudovej kultúry a jazyka.

Moderátorka Anika Dutkonová na záver Dňa menšín poprosila primátora mesta Jánosa Papa a vyznamenaných, aby spoločne zapálili sviečky na adventnom venci.

(aszm)

Deň menšín v Slovenskom Komlóši

Slovenská menšinová samospráva v Slovenskom Komlóši usporiadala 9. decembra na mestskom úrade slávnosť pri príležitosti Dňa menšín. Po spoločnom zaspievaní maďarskej a slovenskej hymny pozdravila prítomných predsedníčka poslaneckého zboru Zuzana Lauková. Zvlášť privítala generálneho konzula Slovenskej republiky Štefana Daňa, primátorku mesta Irenu Divičanovú Szencziovú, viceprimátora mesta Michala Lócziho a hostí z Pitvaroša.

- Už desiatykrát oslavujeme v decembri tento významný deň, Deň menšín. Stretli sme sa tu preto, aby sme si pripomenuli našich predkov. Tento deň je vhodnou príležitosťou na to, aby sa v tu žijúcich Slovákoch posilnil pocit identity, - povedala Zuzana Lauková a poprosila Štefana Daňa o slávnostný príhovor. - Deň menšín sa na území Maďarskej republiky pravidelne oslavuje už desiaty rok, - povedal generálny konzul. - Slovenská národnostná menšina patrí k historickej časti národnostných menšín, pretože tu má svoje korene už viac ako tristo rokov. Nehovoriac o tom, že Slováci a Maďari majú veľmi veľa spoločného čo sa týka histórie. Naše krajiny sa stali minulý rok plnoprávnymi členmi Európskej únie, čo dáva uplatňovaniu menšinových práv európsky rámec. Vysoko si vážim prácu tých ľudí, ktorí sa hlásia k svojej materčine. Najmä v Slovenskom Komlóši som našiel veľa nadšencov. Verím, že spoločným úsilím sa Slovenský Komlóš bude ďalej rozvíjať, - povedal Štefan Daňo. Generálny konzul zagratuloval čerstvej laureátke ceny Za komlóšskych Slovákov Anne Molnárovej a poprial všetkým prítomným príjemné a veselé Vianoce a predovšetkým veľa šťastia a zdravia.

Anna Molnárová sa narodila v Slovenskom Komlóši. Pochádza zo slovenskej roľníckej rodiny. Od roku 1957 do roku 1963 vyučovala slovenčinu v Čanádalberti, potom až do odchodu do dôchodku pôsobila ako učiteľka slovenčiny v Pitvaroši. Bola aktívnou organizátorkou kultúrnych podujatí a ochotníckeho divadla, členkou pitvarošského speváckeho zboru, desať rokov pracovala ako vedúca tamojšieho slovenského klubu. Roku 1996 sa aktívne zapojila do činnosti komlóšskych Slovákov. Stala sa členkou Klubu dôchodcov, členkou pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku. O dva roky neskôr ju zvolili za vedúcu pobočky, ktorá od roku 2002 pôsobí ako Organizácia komlóšskych Slovákov. Anna Molnárová sa svojou mnohostrannou činnosťou stala významnou osobnosťou na slovenskom národnostnom poli. Predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy Zuzana Lauková jej pri príležitosti Dňa menšín odovzdala cenu Za komlóšskych Slovákov. Deň menšín v Slovenskom Komlóši sa skončil pohostením v Slovenskom regionálnom centre.

(aszm)

Jubilejné vianočné oslavy budapeštianskych Slovákov

Prednosť mali deti a mládež

„Čas vianočný, čas predivný už sa nanovo vynára zo všedných dní. Z lúk betlehemských hlas anjelov už sa ozýva so zvesťou neslýchanou. Svit hviezdy v tmách je znamením vstať a putovať za Kráľom narodeným“ - citát z básne slovenskej poetky Janky Nagajovej naznačuje, že opäť nastal nádherný čas adventný a do našich sŕdc sa opäť nasťahovala atmosféra radostného očakávania najznámejších a najoslavovanejších sviatkov sveta - Vianoc.

Flautistka Beáta Šutinská predniesla Fantáziu od barokového skladateľa Telemana a tak nás slávnostne naladila na jubilejné vianočné oslavy, ktoré sa konali 10. decembra v divadelnej sále Paláce Duna.

- Pred desiatimi rokmi sme založili Slovenskú samosprávu Budapešti a nedávno sme pripomenuli 10. výročie založenia časopisu Budapeštiansky Slovák a 5. výročie založenia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, - povedala úvodom Dňa budapeštianskych Slovákov - Slovenských Vianoc moderátorka a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Ildika Klauszová Fúziková. Moderátorka v mene poslancov Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) a obvodných slovenských volených zborov srdečne privítala vzácnych hostí mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelku Rybovú, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Antona Paulika, riaditeľku slovenského divadla Vertigo Danielu Onodiová, farára Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Atilu Spišáka a všetkých prítomných. Potom prečítala list splnomocnenkyne vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilmy Prívarovej, ktorá všetkým budapeštianskym Slovákom popriala príjemné prežitie vianočných sviatkov a zároveň sa im poďakovala za celoročnú obetavú a činorodú prácu v prospech krajanského spoločenstva. Vo svojej novoročnej zdravici im zaželala naplnenie túžob a predsavzatí ako aj ďalšiu dobrú spoluprácu, veď príchodom nového roka vznikne aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a s ním prichádzajú aj nové nádeje, výzvy a povinnosti.

Potom sa ujala slova predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, aby pripomenula trojité jubileum a zmienila sa o tom, že pri príležitosti Dňa budapeštianskych Slovákov a Slovenských Vianoc niektoré obvodné samosprávy spolu so SSB organizujú svoje verejné zasadnutia. Zdôraznila, akú dôležitú úlohu zohráva SSB pri pestovaní a záchrane kultúry budapeštianskych Slovákov, o ktorých pravidelne píše a informuje časopis Budapeštiansky Slovák. Zmienila sa aj o príkladnej činnosti rôznych občianskych organizácií pôsobiacich pri SSB, ktoré napomáhajú činnosť samosprávy, združujú a aktivizujú rôzne vekové skupiny tunajšej Slovače. Zvlášť vyzdvihla, že počas desaťročnej činnosti SSB sa podarilo získať deti a mládež, ktoré sa budú prezentovať práve v tomto jubilejnom programe. Upozornila, že budúci rok bude prebiehať v duchu volieb do menšinových samospráv a zároveň požiadala všetkých prítomných, aby sa pričinili o ich opätovné založenie.

Jubilejný vianočný kultúrny program sa začal slávnostným zapálením adventných sviec, počas ktorého hrala na flaute Beáta Šutinská, ktorá predniesla dielo najväčšieho majstra vrcholného baroka J. S. Bacha: Saraband. Potom evanjelický farár Atila Spišák predniesol svoj adventný pozdrav. Po prvej časti kultúrneho programu I. Klauszová Fúziková povedala:

- Advent a vianočné sviatky predstavujú pre nás všetkých vhodnú príležitosť hlboko prežívať hodnotu a význam veľkej udalosti - Ježišovho narodenia. Slávnosť Narodenia Ježiša je bohatá na symboly a ľudové zvyky. Prelínanie cirkevných a ľudových zvykov - vianočné piesne, koledy, vinše - označujú túžbu osláviť Narodenie Ježiša, známe hojné stolovanie, veľkorysé obdarovávanie sa, pokojné domáce posedenie a rôzne poverové úkony, zamerané na spoznanie zdravia, blahobytu, plodnosti, bohatej úrody.

Potom odovzdala javisko najmladším koledníkom z budapeštianskej slovenskej školy, ktorí pod vedením slovenskej učiteľky Moniky Szelényiovej a Evy Šubovej priniesli posolstvo betlehemského dieťaťa. Sprevádzala ich kapela Kláry Erdélyiovej. Korunou prekrásneho vianočného podujatia bolo vystúpenie mládeže a Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorý dirigovali Marta Pápaiová Pálmaiová a Ján Šutinský. Slávnostný vianočný koncert zvýraznil krásu svetových a slovenských kultúrnych tradícií, ktoré sme si povinní zachovať, odovzdať ho ďalším generáciám. Bolo ozajstným potešením, keď na javisku vystúpili mladí a nadaní hudobníci, ktorí značne prispeli k zvýšeniu úrovne jubilejnej slávnosti. Najprv Mária Havlíčkova (violončelo), predniesla II. časť Concertina od J. Brévala, potom zazneli dve írske vianočné piesne od Alice Hawthorne: Whispering Hope a Irisches Volkslied v prednese Zuzany Hrťanovej (flauta) a Žofie Hrťanovej (gitara).

Môžeme sa tešiť a želať si, aby sa spolupráca slovenských samospráv hlavného mesta s deťmi a mládežou, ale aj s dospelými, naďalej takto úspešne rozvíjala.

Záverom sa predsedníčka SSB Z. Hollósyová poďakovala všetkým, ktorí sa zúčastnili jubilejnej slávnosti, ako aj organizátorom, ktorí sa pričinili o jej dôstojný priebeh. Potom odovzdala zakladajúcim a aktívnym členom poslaneckého zboru SSB a obvodných samospráv, prvým zodpovedným redaktorom časopisu Budapeštiansky Slovák, vedúcim občianskych organizácií a účinkujúcim vecné pamiatky a kytice vďaky. Záverom jubilejnej slávnosti Z. Hollósyová popriala v mene poslaneckého zboru SSB a členov obvodných slovenských samospráv každému prítomnému radostné prežitie vianočných sviatkov a pozvala ich na slávnostnú večeru, aby spoločne prežívali tento slávnostný večer, ktorý vytváral ducha rodinného spoločenstva. Neskoro večer sa prítomní rozchádzali s peknými dojmami, zážitkami a prísľubom, že na Deň budapeštianskych Slovákov prídu aj o rok a privedú medzi nás ďalších Slovákov.

Podujatie finančne podporili Úrad vlády SR, Ministerstvo kultúry SR -nadácia Pro Slovakia, Kultúrny výbor Samosprávy hlavného mesta, Nadácia menšinového výboru samosprávy hlavného mesta, Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, CSS a obvodné slovenské samosprávy hlavného mesta.

(fúziková)

Starý Budín

Adventný koncert a stretnutie našich dôchodcov

V predvianočnom období, v čase adventu, Slovenská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta už po siedmy raz usporiadala dve pekné vianočné slávnosti. Tá prvá aj teraz patrila užšiemu kruhu, našim slovenským dôchodcom žijúcim v tejto časti metropoly. Konala sa 8. decembra na tradičnom mieste, v reprezentatívnej sále sídla Starobudínskeho spoločenského kruhu, kde zavládla ozajstná predvianočná nálada. Pozvaných hostí milými slovami privítal predseda slovenskej samosprávy František Križan, ktorý ich zároveň oboznámil s tohtoročnou činnosťou menšinového zboru. Vo svojom vystúpení sa zaoberal aj novelou menšinového zákona a zákona o voľbách poslancov do menšinových samospráv. Požiadal všetkých, aby sa stali aktívnymi účastníkmi volieb, aby sa smelo registrovali a, samozrejme, aby aj hlasovali za menšinových kandidátov. Potom podpredsedníčka samosprávy Anna Csörgölová zapálila sviečky na adventnom venci a komorný súbor budapeštianskej slovenskej školy milo prekvapil účastníkov stretnutia krásnymi slovenskými vianočnými piesňami a vinšmi. Záverečným aktom príjemného priateľského posedenia pri bielych stoloch bolo odovzdanie vianočných darčekov voleného zboru našim dôchodcom.

Druhé predvianočné podujatie, adventný koncert, usporiadala slovenská samospráva spolu s nemeckým poslaneckým zborom a Kultúrnym spolkom Nemcov Starého Budína „Braunhaxler” 15. decembra v Spoločenskom dome v Békásmegyeri. Pred preplnenou sálou v mene obvodnej samosprávy prítomných pozdravili vicestarosta Balázs Bús a predseda Legislatívneho a národnostného výboru obvodnej samosprávy Zoltán Borszéki, v mene nemeckej samosprávy prehovoril jej predseda József Fehérvári a v mene nášho voleného zboru František Križan. Potom predseda kultúrneho spolku Braunhaxler Tibor Tauner požiadal rečníkov, aby zapálili adventné sviečky.

Po úvodnom adventnom koncerte, na ktorý prišli viacerí poslanci väčšinovej obvodnej samosprávy, medzi nimi i druhý vicestarosta János Csire, sa začal poldruhahodinový slávnostný program. Na javisku sa striedali nemecké a slovenské súbory. Najprv sa predstavil známy starobudínsky nemecký spevácky zbor Braunhaxler, po ktorom nasledoval komorný súbor budapeštianskej slovenskej školy, ktorý za prednes slovenských vianočných piesní a zvykov právom získal uznanie nadšeného obecenstva. Po vystúpení nemeckých škôlkárov, ktorí predniesli betlehemské hry v nemeckom jazyku, kultúrny program uzavrel slovenský páví krúžok z pilíšskeho Santova. Viachlasný prednes vianočných i ľudových piesní v jeho podaní akiste nadlho zostane v pamäti účastníkov tejto spoločnej akcie nemeckej a slovenskej menšinovej samosprávy, ktorá pokračovala pri bielych stoloch do neskorých večerných hodín.

(zb)

Tichá manifestácia

Očami rodáka z Veľkého Bánhedeša žijúceho v Nitre

Dňa 2. decembra 2005 sa pred parlamentom Maďarskej republiky na tichej manifestácii zišli príslušníci všetkých menšín žijúcich v Maďarsku. Oboznámili sa s petíciou, adresovanou predsedníčke parlamentu Maďarskej republiky pani Katalin Sziliovej. Vyjadrili v nej požiadavku, aby v rozpočte na rok 2006 potreby a nároky národnostných menšín na rozvíjanie národného života boli adekvátne finančne zabezpečené.

Oprávnené požiadavky národnostných menšín prišla podporiť ako jediná delegácia zo zahraničia Matica slovenská. Uvedomujúc si historické poslanie Matice slovenskej stmeľovať Slovákov celého sveta, súčasné dianie nás nemôže nechať ľahostajných.

Celú problematiku vidím v tých najširších historických, geografických, demografických, ekonomických a v neposlednom rade spoločenských súvislostiach. Iný prístup si ani neviem predstaviť, pretože by viedol k pomýleným záverom. A tu si kladiem otázku. Prečo vláda Maďarskej republiky nevenuje aspoň primeranú pozornosť a starostlivosť menšinám žijúcim na jej území? Odpoveď sa javí byť jednoduchá. Postačuje prečítať si medzinárodné dohody ako aj dvojstranné zmluvy o záväzku štátu vytvárať príslušníkom národností podmienky pre dôstojný národný život. Predpokladám, že vláda Maďarskej republiky si uvedomí svoju povinnosť voči menšinám. K naplneniu uvedeného očakávania ma oprávňuje úvaha podložená poznatkami a vlastnými skúsenosťami o živote a konaní dolnozemských Slovákov.

Slováci po zániku Veľkej Moravy sa aktívne zapájali do výstavby Uhorského štátu v očakávaní rovnoprávneho postavenia so všetkými tu žijúcimi národmi. Po vyhnaní Turkov na prelome 17. a 18. storočia významným dielom prispeli k obnove hospodárstva Uhorska a to aj zúrodnením Dolnej zeme. Po neľútostnom zápase s močaristým živlom už tristo rokov ekonomicky upevňujú svoju novú vlasť. Nemalý podiel na týchto výsledkoch oprávňuje všetkých tu žijúcich Slovákov nárokovať si primeranú podporu na zabezpečenie svojho národného života a rozvíjanie kultúry, ktorú si naši predkovia dokázali zachovať po celé stáročia.

Vláda Maďarskej republiky by mala vziať do úvahy aj škody spáchané bezohľadnou maďarizáciou na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Práve v tomto období bolo najviac Slovákov donútených vzdať sa svojho slovenského pôvodu. Logicky môžeme predpokladať, že títo Slováci a ich potomkovia nemohli v danom okamžiku zabudnúť na svoj slovenský pôvod.

Vláda Maďarskej republiky by sa mala zamyslieť aj nad skutočnosťou, že vláda Slovenskej republiky bezvýhradne podporuje príslušníkov menšín žijúcich na Slovensku. Príslušníci maďarskej menšiny majú zastúpenie v najvyšších štátnych a hospodárskych funkciách, nominovaných vlastnou politickou stranou založenou na etnickom princípe. Dokonale vybudovaná sieť základných a stredných škôl, ako aj Univerzita v Komárne, poskytujú možnosť vzdelávania sa v materinskom jazyku. Na tomto mieste nemôžem vymenovať všetky ďalšie výhody poskytované maďarskej menšine.

Pál Csáky ako podpredseda vlády Slovenskej republiky má v kompetencii starostlivosť o národné menšiny na Slovensku. Z titulu svojej funkcie prakticky neobmedzene a prednostne zabezpečuje všetko, čo si maďarská menšina nárokuje.

Požiadame predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a členov parlamentu, aby podnietili vládu Slovenskej republiky trvať na tom, aby aj maďarská vláda plnila dvojstranné zmluvy a medzinárodné dohody a aby slovenskej menšine zabezpečovala dôstojný národný život v Maďarsku.

Ján Marko

Digitalizované zachovávanie kultúrneho dedičstva národností

Konferencia v Štátnej cudzojazyčnej knižnici

Digitalizované zachovávanie kultúrneho dedičstva národností bola téma konferencie, ktorú usporiadala Štátna cudzojazyčná knižnica v Budapešti v spolupráci s Maďarským kruhom knihovníkov Publika.

Konferenciu otvorila riaditeľka štátnej cudzojazyčnej knižnice Ibolya Menderová, ktorá za strategický cieľ Národnostného a dokumentačného oddelenia ich inštitúcie označila okrem priebežného rozširovania a rozvoja fondu čo do počtu i do obsahu aj digitalizovanie národnostnej databázy.

Prvou prednášateľkou bola predsedníčka kruhu knihovníkov Publika Ibolya Billédiová Hollóová, ktorá po predstavení ich spolku podala podrobný prehľad jednotlivých projektov EÚ v oblasti knihovníctva a informatiky od polovice deväťdesiatych rokov až podnes. Z prednášky hlavného radcu Ústredného štatistického úradu Orbána Nagya o rozdielnych prístupoch používaných pri sčítaní ľudu v rôznych štátoch sa účastníci konferencie o. i. dozvedeli, že podľa údajov posledného sčítania v Maďarsku v značnej miere vzrástol počet občanov, ktorí nemajú materinský jazyk maďarský. Riaditeľ Knižnice Békešskej župy Dr. Zoltán Ambrus informoval prítomných o internetovej stránke, vytvorenej ich inštitúciou pod názvom Kultúrne dedičstvo regiónu Kereš-Maruša. Cieľom tejto iniciatívy je popri posilnení lokálpatriotizmu a identity napomáhať rozvoj miestneho hospodárstva a cestovného ruchu pomocou poskytovania podrobných informácií. V rámci stránky onedlho bude prístupná verejnosti aj databáza Csa-Kol (názov pochádza z miestneho špecifika, z čabajskej klobásy). Túto službu priblížila kolegom pracovníčka čabianskej knižnice Edina Gálfiová cez konkrétny príklad: ako môže z databázy získať čo najviac informácií o slovenskej ľudovej kultúre a gastronómii poľnohospodár napr. z Kétšoproňu, ktorý sa rozhodol zmeniť profesiu a chce si otvoriť slovenskú reštauráciu. Po prednáške riaditeľa župnej knižnice Győzőa Csorbu v Pécsi Miklósa Surjána o bibliografii článkov o národnostiach a prezentácii pracovníka Széchenyiho knižnice Istvána Moldována o digitalizovaných zbierkach maďarskej menšiny vo svete vystúpila s prednáškou vedúca Národnostného a dokumentačného oddelenia Štátnej cudzojazyčnej knižnice Zsuzsanna Lukácsová. Organizátorka konferencie sa venovala základným problémom pred vytvorením databázy, úlohám počas jej budovania a po jej uvádzaní do činnosti, nadväzujúc na príklad a funkciu Národnostnej databázy ich oddelenia v rámci integrovaného knižničného systému Hun-Téka. Na záver používanie tejto databázy v praxi účastníkom konferencie stručne predstavila referentka oddelenia Annamária Pappová.

(la-)

Posledné tohoročné zasadnutie Vedeckej rady VÚSM

Vedecká rada Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku usporiadala svoje posledné tohoročné zasadnutie 2. decembra v békeščabianskom sídle ústavu. Prítomných privítala riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová Hornoková PhD., zvlášť pozdravila hostí - predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika a vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika. Zo správy o činnosti VÚSM sa členovia VR mohli dozvedieť, že pracovné podmienky inštitúcie sa v roku 2005 na jednej strane v skromnej miere zlepšili, ale na strane druhej sa zhoršili. Podpora zo štátneho rozpočtu sa oproti vlaňajším 21,6 milióna forintov v tomto roku zvýšila na 23,2 milióna forintov. Táto suma stačila na fungovanie a v skromnej miere prispeje aj na hradenie činnosti. Na výskumy, vydavateľskú činnosť, vedecké, populárno-vedecké aktivity sa naďalej uchádzajú prostredníctvom rôznych súbehov, tieto sa však v roku 2005 značne zhoršili. Z toho dôvodu nemohli realizovať niektoré programy. Nebolo ľahké zabezpečiť financie na jubilejnú konferenciu ústavu. Nechápu, prečo treba roky čakať na odsúhlasené podpory Ministerstva kultúry SR, čo im spôsobilo vážne finančné ťažkosti. Dúfajú, že v budúcom roku budú môcť počítať s udelenou podporou. Vďaka jednorazovej finančnej podpore Úradu vlády SR mohli ďalej modernizovať svoju infraštruktúru. V roku 2005 sa nezmenilo personálne zloženie výskumného ústavu. Nebude tomu tak v nasledujúcom roku - vedecký tajomník Ján Chlebnický zahlásil, že v januári 2006 chce odísť do dôchodku.

Pracovníci ústavu v tomto roku pokračovali vo výskumoch, pričom ich cieľom bolo zverejniť výsledky výskumu v nových publikáciách. V roku 2005 vydal ústav nasledujúce publikácie: Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe (Alžbeta Uhrinová, Mária Žiláková), Pripravujeme sa na jazykovú skúšku - CD a Pracovné listy (Zenta Dózsová a kol., Erika Kraslánová, Alexander Tóth), 15 rokov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (Anna Divičanová, Alžbeta Uhrinová). Medzi ďalšie významné aktivity možno zaradiť medzinárodný interdisciplinárny výskumný tábor, ktorý sa konal v obciach Čerňa, Jášč a Cápar. Zúčastnilo sa ho 30 odborníkov zo Slovenska a Maďarska. Slovenská národopisná spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila kolektívu VÚSM za dlhoročné organizovanie národopisných táborov Cenu za rok 2004. V roku 2005 ústav zorganizoval jubilejnú konferenciu pod názvom Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku, ktorej sa zúčastnilo 73 prednášateľov a 50 hostí. Pracovalo sa v šiestich sekciách (kultúra, literatúra, história, národopis, jazyk a školstvo). V rámci prednáškového seriálu Z pohľadu vedy v tomto roku odznelo 11 prednášok.

Z pracovného plánu na rok 2006 vysvitne, že VÚSM bude pokračovať v činnosti v oblasti skúmania sakrálnej kultúry Slovákov v Maďarsku, slovenského jazyka v Maďarsku, v kritickej analýze dokumentov, prameňov týkajúcich sa histórie a kultúrnych dejín Slovákov v Békešsko-čanádskom regióne (17. a 18. stor.), atď. Plánujú vydať štúdiu Márie Homišinovej Slovenská rodina v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu, Zborník konferencie Jazyk, kultúra a história Slovákov v Maďarsku, Čabiansky kalendár a Zbierku testov ku knihe Pripravujeme sa na jazykovú skúšku. Taktiež chcú pokračovať v organizovaní seriálu prednášok Z pohľadu vedy a súťaže pre slovenskú študujúcu mládež Zo školských lavíc do života II. Členovia VR ústavu schválili správu o minuloročnej činnosti i budúcoročný pracovný plán a popriali pracovníkom k jeho realizovaniu vytrvalosť a veľa síl. Kolektív Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sa rozlúčil s vedeckým tajomníkom Jánom Chlebnickým, ktorý v januári odíde do dôchodku.

(aszm)

Nové internetové rádio

Na stránkach internetového denníka Český a slovenský svet (www.czsk.net) začalo 9. decembra vysielať Slovenské internetové rádio, ktorého prevádzkovateľom je Slovensko-český klub s podporou Ministerstva kultúry Českej republiky a Metrostavu. Šéfredaktorom tohto multimediálneho serveru, ktorý chce prispieť k poznaniu slovenskej kultúry, menovite hudobnej audiovizuálnej, je podpredseda Rady vlády ČR pre národnostné menšiny Vladimír Skalský. Slovenské internetové rádio je určené Slovákom žijúcim v Česku a všetkým záujemcom o česko-slovenské vzťahy.

Digitálna ponuka

Nové a pružnejšie služby ponúkol televíznym divákom podnik Antenna Hungária. Namiesto doterajších pevne stanovených balíkov si každý zákazník môže podľa vlastných potrieb zostaviť zhruba zo 100 TV kanálov vlastný balík programov. Prechod na alternatívny digitálny systém zrejme na mnohých miestach nahradí káblovú televíziu, keďže ponúka služby navyše a z hľadiska kvality dokonalý príjem. Okrem toho programy na jednotlivých kanáloch možno súčasne vysielať vo viacerých zvukových pásmach, resp. jazykoch. Skutočnou novinkou je však možnosť výberu selektívnych balíkov. Nová digitálna technológia zabezpečuje individuálny výber televíznych vysielaní, teda i z krajín, ktoré sú materskými krajinami menšín žijúcich v Maďarsku, a to za mesačný poplatok po 190 Ft.

www.terminal.hu/newsread.php?id=08205612050920

www.sg.hu/cikkek/41279

www.napi.hu/default.asp?cCenter=article.asp&placein=hirkereso_cimoldal%20&nID=272841

Citarová skupina Boleráz 8-ročná

Citarová skupina Boleráz a Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) usporiadali 14. decembra slávnostný program, ktorým oslávili ôsme výročie vzniku citarového súboru. Slávnosť nazvaná Dínom-dánom sa zároveň niesla v duchu Vianoc. Uskutočnila sa v župnej knižnici, pred plnou sálou. V mene ČOS prítomných pozdravila Alžbeta Ančinová. O citarovej skupine a o jej repertoári povedal niekoľko slov vedúci kapely Ladislav Paulik. Prvá časť dvojhodinového programu pozostávala zo slovenských ľudových piesní z Békešskej Čaby a z ľudových piesní Békešskej župy. Boli medzi nimi prekrásne nemecké, srbské, rumunské, slovenské, maďarské a rómske melódie. Do druhej časti programu boli zaradené očarujúce detské piesne z oblasti Stredozemného mora, Škandinávie, Balkánu, z východnej a strednej Európy, ako i z Maďarska. Na záver programu členovia citarovej skupiny Boleráz predviedli nádherné vianočné spevy. Jubilejný program sa skončil pohostením v Dome slovenskej kultúry.

(aszm)

Čabiansky fotoseans

V Dome slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe už tradične usporadúvajú výstavu umeleckých fotografov žijúcich v Békešskej župe. Pred rokom Fotoklub Zoltána Berekmériho inštaloval expozície paralelne na troch miestach - v DSK, v Dome mládeže a v Csaba Centre. V tomto roku bol jediným dejiskom DSK. Tretí čabiansky fotoseans sa začal vernisážou výstavy série „Predstaví sa dvojbodka (:)". Početných hostí privítal vedúci Fotoklubu Zoltána Berekmériho Zsolt Kalmár a otvárací prejav mal zástupca riaditeľa Mládežníckeho domu Tamás Herczeg. Účastníci vernisáže si mohli pozrieť aj momentky Attilu Nyáriho a výstavu fototechniky.

O slovenskej karikatúre

Pri príležitosti vydania knihy Kornela Földváriho Päťadvadsať o slovenskej karikatúre sa v salóne budapeštianskeho Slovenského inštitútu predstavili autor publikácie, ďalej spisovateľ Tomáš Janovic, vydavateľ Koloman Kertész Bagala, karikaturisti F. Jablonovský a K. Kanala a producent J. Weiss. Podujatie moderoval riaditeľ inštitútu Milan Resutík.

Obnova mosta na Dunaji

V zmysle dohody, ktorú podpísali ministerstvá dopravy SR a MR, obidve krajiny sa budú v rovnakom pomere podieľať na financovaní rekonštrukcie Alžbetinho mosta, ktorý spája slovenské Komárno a maďarský Komárom. Realizátorom rekonštrukcie je konzorcium Hídtechnika, s. r. o., a Közgép, s. r. o. V rámci obnovy, náklady ktorej dosiahnu 260 miliónov korún, očistia a spevnia oceľovú konštrukciu vážiacu 2 225 ton, pričom most dostane moderný antikorózny náter, novú dlažbu a namontujú na ňom súdobé kandelábre. Rekonštrukcia sa začne vo februári 2006. Nosnosť mosta sa zvýši na 40 ton, avšak ministerstvá nehodlajú upustiť od doterajšej 20-tonovej hranice. Majú totiž v úmysle postaviť nový most na Dunaji, ktorý si žiadajú aj obidve mestá.

Čívska mozaika

Na prahu Vianoc sa v Číve konala séria spoločenských a kultúrnych podujatí. Začiatkom decembra speváčka ľudových piesní a laureátka ceny Maďarské dedičstvo Mária Maczkóová a laureát Kossuthovej ceny, básnik Gáspár Nagy sa predstavili obecenstvu prednesom diel s adventnou a vianočnou tematikou.

X

V čitárni osvetového domu otvorili výstavu čívskeho rodáka Imre Goralkóa. Početní návštevníci si prezreli rozmerné olejomaľby, na ktorých umelec svojráznou technikou zvečnil svoje zážitky z domova i zo zahraničia.

X

Aj tohto roku zavítal k škôlkárom a školákom Mikuláš s darčekmi. Stretnutie s deťmi sa uskutočnilo v osvetovom dome a Mikuláš nezabudol ani na členov Slovenského klubu dôchodcov.

X

Čívske ženy si na deň Barbory vo vínnych pivniciach opäť "pripomenuli" dávne časy matriarchátu. Beda tomu chlapovi, ktorý sa v ten deň zatúla do ich spoločnosti - zoblečú ho a poriadne vyobšívajú.

X

Z iniciatívy a na pozvanie obecného poslaneckého zboru Čívania nezvyčajným spôsobom oslávili 11. decembra tradičné Dedinské Vianoce. Na šiestich frekventovaných miestach postavili a vyzdobili vianočné stromčeky a v povznesenej nálade sa navzájom ponúkali kotlíkovým gulášom, zákuskami a vareným vínom a spievali vianočné piesne. Na sviatok tohto druhu si nepamätajú ani tí najstarší.

X

Oslavy Vianoc vyvrcholili 18. decembra v miestnom kostole, kde kanonik dr. János Németh otvoril podujatie, na ktorom kultúrne súbory, občianske organizácie a početní obyvatelia piesňou i veršom pozdravili veľký sviatok.

Brazílska hydina z Čívu

Na ploche 2000 m štvorcových uviedli v týchto dňoch do prevádzky v podnikateľskej zóne Čívu prvý závod, ktorý obohatí importovaným tovarom maďarský trh a zameria sa aj na Slovensko. Hlavným profilom firmy Point Marketing, s. r. o., sú trvanlivé potraviny, korenie a zmrazené produkty z hydiny. Do Čívu budú smerovať aj zásielky rýb, húb a ovocných konzerv z Ďalekého východu. Najnovším "šlágrom" má byť zmrazená panírovaná hydina z Brazílie. V závode pracuje na tucet zamestnancov, hlavne mužov z okolia obce.

Deň seniorov v Mlynkoch

Obecná samospráva v Mlynkoch usporiadala v týchto dňoch tradičný Deň seniorov. Podujatia, ktoré sa tohto roku konalo už desiaty raz, sa zúčastnili v hojnom počte nielen starší, ale i nie tak dávno narodení obyvatelia obce. Starosta Jozef Havelka pozdravil pri tejto príležitosti manželov Papučkovcov, ktorí oslávili 70 rokov spoločného života, ako aj tetu Rózu Smetanovú, medzi potomkami ktorej sú už príslušníci piatej generácie. Darčekmi vyjadril svoju vďaku všetkým Mlynčanom, ktorí v uplynulých desiatich rokoch všemožne napomáhali obecné podujatia.

Výstava o Tatrách v Sarvaši

„Veľmi sa mýlili tí, ktorí sa po minuloročnej víchrici v slovenských Tatrách nazdávali, že nastal koniec tatranskej turistiky,” povedal v Sarvaši na vernisáži putovnej výstavy o minulosti a súčasnosti Tatier generálny riaditeľ Sekcie ochrany prírody a krajiny Ministerstva životného prostredia SR dr. Jozef Kramárik. O likvidácii škôd, spôsobených ničivým živlom, informoval návštevníkov výstavy v priestoroch Múzea Samuela Tešedíka koordinátor Rezervácie tatranskej biosféry prof. Ing. Ivan Vološčuk. Ako je známe, uragán, ktorý sa prehnal nad vysokohorským pásmom rýchlosťou 200 km/hod., vyvrátil na území 12 tisíc km štvorcových 2,5 miliónov kubických metrov lesného porastu. „Tatry však nezahynuli”, zdôraznil I. Vološčuk. Tvárnosť krajiny sa zmenila, postihnuté územie zalesňujú, obnovili lanovky, hotely a sanatóriá očakávajú hostí ako predtým.

„Bije roku starého...“

Vo vojvodinskej Kovačici je dlhoročnou tradíciou, že cirkevníci spievajú na Silvestra z kostolnej veže nábožnú pieseň Bije roku starého posledná hodina. Každú slohu piesne spievajú smerom ku všetkým svetovým stranám. Najprv na východ, potom na juh, ďalej na západ, až na záver smerom na sever. Po speve sa na veži pomodlia za požehnaný rok.

Ján Špringeľ

Po stopách A. Petroviča - S. Petőfiho

Mária Hrúzová, rodáčka z Necpal, ktorá sa r. 1818 vydala za mäsiara Štefana Petroviča, spolu so svojím nesmrteľným synom Alexandrom Petrovičom - Sándorom Petőfim už zaujala miesto vo svetovej literatúre. Veď kto by nepoznal v básnikových veršoch tak často spomínanú „najmilovanejšiu matku“, ktorá vychovávala a privykala svojho syna k materinskému jazyku...

V dedinke Soltszentimre neďaleko Malého Kereša sme sa stretli s tetou Magdou Makkosovou, ktorá napriek svojim 77 rokom neúnavne pátra po pamiatkach Petőfiho rodiny. Nedávno darovala Múzeu S. Petőfiho dokument pochádzajúci z truhlice tejto rodiny.

- Mária Hrúzová bola sestra Adama Hrúzu, starého otca mojej mamy, ktorý spolu so svojím otcom Jánom Hrúzom odpočíva na cinkotskom cintoríne, - dozvedáme sa od nej.

- Ako rýdzo slovenská rodina sa sťahovali z Turca do Bratislavskej stolice, kde sa M. Hrúzová vydala za Š. Petroviča, pochádzajúceho z tradičnej mäsiarskej rodiny. Moji starí rodičia sa presťahovali do Kerepešu neďaleko Budapešti, kde si otvorili krčmu a mäsiarstvo. Aj môj otec pracoval ako mäsiar a údenár. Zdá sa, že toto remeslo má celá naša rodina v krvi, veď aj Petrovičovci si takýmto spôsobom zarábali na chlieb. Ja sama som tiež vyštudovala pohostinskú priemyselnú školu v Pastúchove (Pásztó), a môj syn je vinár. Nezabudli sme pritom ani slovenčinu, hoci ja ju používam už len zriedka, zato sledujeme slovenské televízne vysielanie.

Na otázku, či udržiava styky s rodinnými príslušníkmi, teta Magda prisvedčila:

- Samozrejme, stretávame sa, aj keď iba zriedka. Žijeme roztrúsení v Malej Tarči, Mátyásfölde, Dombovári a Pešti. Dávnejšie sme pri takýchto stretnutiach zašli k hrobu starých rodičov na kerepešskom cintoríne, kde zložili svoje kosti aj Štefan Petrovič a jeho manželka Mária Hrúzová. Chcela by som objaviť veľakrát spomínaný Petőfiho portrét, ktorý sa nachádzal v rodičovskom dome. Mal by zaujať svoje dôstojné miesto tam, kam patrí.

(zsb-k)

Na slovíčko so Zuzanou Hollósyovou

Naučila sa pracovať v škole

Meno Zuzany Hollósyovej dobre pozná každý, kto sa zaujíma o Slovákov v Maďarsku. V marci odišla do dôchodku a my sme využili príležitosť a poprosili ju, aby si zaspomínala na svoju bohatú životnú dráhu.

„Nepociťujem, že to, čo som doteraz vykonala, bola ťažká práca. Prácu robím vždy tak, ako by to bol môj koníček. Ja sa v nej vyžívam. Nech sa pozriem na hociktoré obdobie, vždy som to takto cítila. Napríklad v Základnej škole v Sédi bolo samozrejmé, že vediem spevácky a tanečný zbor. Neviem pracovať tak, že prídem, odpracujem si povinné hodiny, ani tak, že už ráno ma bolí z práce hlava. Viem, že som motorom a raz som sa dopočula, že aj bývalý člen našej samosprávy Michal Hrivnák sa spýtal Moniky (Szelényiovej - pozn. red.), ako znášali moje tempo. Tak prešlo tých 38 rokov, až som si naraz uvedomila, že už môžem ísť do dôchodku,“ začína náš rozhovor Z. Hollósyová.

Vidieť na nej, že sa teší na dôchodok, čo je dosť zriedkavý jav. Aspoň ja som sa doteraz dostala do styku skôr s takými ľuďmi, pre ktorých odchod do dôchodku znamenal veľký zlom. „Poviem úprimne, že keď si tak pozerám výplatné pásky, strašne ma mrzí, že polovičku platu mi odjakživa strhli. Mňa to veľmi iritovalo a tak som si pomyslela, že si chcem užiť dôchodok.”

Jej prvé pracovisko bolo sprievodcovstvo, potom išla na vysokú školu. „Každé obdobie malo svoje radosti a starosti. Napríklad keď som sprevádzala skupiny, hneď mi pridelili českých turistov. Človek musel byť veľmi chytrý, pohotový a prispôsobivý. Na vysokej škole som si našla tiež radostné chvíle, lebo každý večer som spievala v opernom chóre. Meno Viktora Vasziho nie je neznáme v hudobnom živote. On bol naším dirigentom. Každý jeden člen z každej skupiny musel vstať a zaspievať, čo sme práve nacvičovali. U neho musel každý vedieť všetko na päťku, nik sa nemohol „zakryť” ostatnými. Naučila som sa veľmi prísne pracovať a hocikde som bola, mala som vždy takých pedagógov, ktorí sú mi dodnes vzorom. Na základnej škole to bola pani Klára Žilinská, ktorá nás učila slovenčinu a tanec. Mala vždy konkrétne požiadavky a ja som zistila, že prácu možno robiť len s oduševnením. Na gymnáziu pani Helena Ruzičková nás naučila poctivo pracovať. Ona bola vždy dôkladne pripravená. Hodina, ktorú ona viedla, vždy mala začiatok, stred a koniec. Neskoršie, počas svojich vysokoškolských štúdií, som zistila, že robila presne to, čo nás tam učili. Tak nás naučila slovenčinu, že ja som z toho žila aj na vysokej škole. Mala som aj ďalších učiteľov, na ktorých veľmi rada spomínam, ale keď mám hovoriť o svojom vzore, tak tým pre mňa dodnes je pani Ruzičková. Segedínske roky boli pre mňa usmerňujúce. Ako čerstvá absolventka som stála pred vážnym rozhodnutím, lebo mi ponúkli prácu v opernom speváckom zbore. Za viac peňazí, ako by som dostala hocikde na vidieku ako učiteľka. Asi roky strávené na vysokej škole, alebo vzťah k vlastnej národnosti, jazyku, ktorý sme si priniesli z domu, ma ovplyvnil pri rozhodovaní. Čo sa týka hudby a tanca, už na gymnáziu som dostala inšpiráciu - chodila som do hudobnej školy, v čom ma veľmi podporoval pán riaditeľ Ján Danko, ale aj do tanečného krúžku, ktorý viedla Judita Zelmanová. Rozhodla som sa, že hocikde sa dostanem, musím tam založiť tanečný súbor a spevácky zbor. Vedela som, že nebudem doma vysedávať,” hovorí.

Tak sa aj stalo. Odišla do Séďu, kde založila 48-členný zmiešaný zbor. Dodnes má úzke kontakty s niektorými tamojšími rodinami. „Išla som do susedov s magnetofónom a tak som zbierala zvyky séďskych Slovákov.” Takto pozbierala a upravila na javisko jarné zvyky - vynášanie Murieny, s ktorými sa roku 1975 zúčastnili aj súťaže Vyletel vták. Choreografia sa natoľko vydarila, že ju v 80. rokoch nacvičil aj jeden z najprestížnejších národnostných folklórnych súborov Fakľa. Repertoár sa musel rozširovať, preto začala navštevovať kurzy Matice slovenskej pre choreografov. Dodnes udržiava dobré kontakty s tamojšími kolegami.

Jej životné motto je žiť tak, aby si s radosťou mohla spomínať na všetky obdobia. Jej sa to darí.

Keď uvideli, ako pracuje, poverili ju, aby išla vyučovať do budapeštianskej slovenskej školy. Odtiaľ občas odišla na kratšie „pracovné dovolenky“, keď písala učebnice. Pripravovala väčšinou konverzačné príručky pre základné školy.

Ako hovorí, to, že pracovala ako kultúrna referentka v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, bolo onoho času „zásluhou”. „Pokúsila som sa rozvíjať kultúrny život našej Slovače organizovaním táborov a iných podujatí, pokračovať v tom, čo začal robiť Štefan Lami,“ hovorí. Popri tom pripravila skriptá pre mandolinistov a citaristov, v čom jej pomáhal brat Ján Šutinský.

Známi ju chválili: vraj za štyri roky urobila na národnostnom poli toľko, koľko sa predtým urobilo za desať. Po tom, ako odišla z DZSM, si našla prácu v slovenskej firme, kde sa dozvedela o konkurze Maďarského osvetového ústavu (MOÚ). Získala miesto na národnostnom oddelení, kde ostala vlastne do odchodu do dôchodku. O práci v MOÚ hovorí, že to bol vlastne stály boj, ktorý viedla proti riaditeľom. Podnecovali ho názory, že ústav nepotrebuje oddelenie zamerané na tunajšie menšiny a preto ho z času na čas chceli zrušiť. To sa im však nepodarilo, naopak, vlani založili pri ústave Národnostnú radu, ktorá má na starosti dokumentovanie situácie národností žijúcich v Maďarsku a ich činnosti.

„Nechcem sa od Slovače odvrátiť, ale moja práca v MOÚ končí,“ hovorí Z. Hollósyová. Dodáva, že v prípade, ak by ju vyhľadali ako expertku, ak by si nárokovali jej pomoc, možno by neodmietla. „Neviem si predstaviť inú prácu ako na národnostnom poli, iste budem naďalej aktívne pracovať v našich slovenských volených zboroch a občianskych organizáciách,“ hovorí. Ale isté je aj to, že sa chce venovať svojim dvom vnúčatám, ktoré nesmierne miluje.

Eva Patayová Fábiánová (Nk)

Zuzana Hollósyová a čísla

1948                            - Pitvaroš, rok narodenia

1954-1962                  - Základná škola v Pitvaroši

1962-1966                  - Slovenské gymnázium v Budapešti

1966-1970                  - Vysoká škola pedagogická v Segedíne, odbor slovenčina-ruština

1970-1977                  - Základná škola v Sédi, učiteľka slovenčiny a ruštiny, folkloristka

1977-1987                  - Slovenské gymnázium v Budapešti

1987-1991                  - Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, kultúrna referentka

1991-1993                  - Chirana Hungaria, s. r. o., sekretárka

1993-2005                  - Maďarský osvetový ústav - vedúca odboru, radkyňa

1991                            - založila Folklórny spolok Prameň

1994-1995                  - stála pri zrode Slovenskej samosprávy Budapešti a stala sa jej predsedníčkou - túto funkciu vykonáva už tretí cyklus

1998                            - v druhom cykle predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu

2001                            - založila spevácky zbor Ozvena

Slovenský týždeň

v békeščabianskom slovenskom gymnáziu

Posledný mesiac roka tradične prináša do Gymnázia, základnej a materskej školy a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Békešskej Čabe Slovenský týždeň. Séria programov sa tentoraz začala 5. decembra a skončila sa 16. decembra. Medzi tradičné akcie patria diskotéka na Mikuláša, hravé popoludnie s Mikulášom, turnaj v stolnom tenise O Mikulášov pohár, príprava adventných venčekov, stretnutie slovenských pedagógov na dôchodku a slávnostný vianočný program. Okrem toho sa konalo otvorenie výstavy bývalých žiakov školy Tamása Kónyu a Ferenca Korima, vianočný koncert chlapčenského speváckeho zboru Trefort, predstavenie bábkového divadla Slnečný lúč, prednáška spolupracovníka VÚSM Alexandra Tótha a stretnutie so známymi predstaviteľmi čabianskych Slovákov. Pri organizovaní radu podujatí, ktoré usmerňovala riaditeľka internátu Mária Czégényová, aj tentokrát mysleli na každú vekovú skupinu, od škôlkárov až po dôchodcov.

Veľký záujem bol aj o stolnotenisový turnaj, ktorý sa uskutočnil 8. decembra. Prítomných pozdravila telocvikárka školy Judita Zeleňánska-Ondrejčiková. Pán učiteľ Michal Strunga nás informoval o tom, že turnaj organizujú už ôsmy rok a pozývajú naň žiakov viacerých škôl župy. "Tohto roku prišlo 36 žiakov z piatich škôl - z Gerendášu, Gerly, Sarvašu, Slovenského Komlóša, nuž a naši, domáci. Zápolenie prebiehalo v štyroch kategóriách: pre 5. a 6. ročník a pre 7. a 8. triedu, zvlášť pre dievčatá a zvlášť pre chlapcov. Naši žiaci sú v stolnom tenise úspešní, ale nie vždy najlepší. V tomto roku prvé miesto obsadila skupina z Gerly, druhé miesto dosiahli naši žiaci, bronzovú medailu získali Sarvašania, na štvrtom mieste skončilo družstvo zo Slovenského Komlóša a piati boli Gerendášania, - povedal M. Strunga.

Predposledná akcia Slovenského týždňa sa uskutočnila 14. decembra pod názvom Stretnutie so známymi predstaviteľmi čabianskych Slovákov. Tohto roku sa deti mohli zoznámiť s členom predsedníctva ČOS, riaditeľom hotela Fiume Martinom Vozárom. Deviatykrát usporiadaná akcia priniesla organizátorom veľký úspech, totiž M. Vozár pútavo rozprával o svojom detstve a pohostil stodvadsať žiakov obľúbenými jedlami svojho detstva - bryndzovými haluškami a makovou kukuricou. 15. decembra sa v jedálni slovenskej školy uskutočnil slávnostný program pri príležitosti Dňa národností a Vianoc. V rámci pestrého kultúrneho programu vystúpili žiaci základnej školy a gymnázia s prekrásnymi vianočnými piesňami a básňami. Slovenský týždeň sa skončil 16. decembra v materskej škole s programom, ktoré deťom priblížili Vianoce ich starých mám.

(aszm)

„Tri v jednom” v Sarvaši

- predposledná disciplína

Žiaci, učitelia, a rodičia Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši podnikli v novembri predposlednú disciplínu série športových akcií - PEŠIU TÚRU. Dĺžku trate organizátori kvôli nepriaznivému počasiu skrátili na 7 a 14 km, hoci pôvodne plánovaná bola 20 a 40 km. Ráno od pol deviatej do deviatej sa žiaci prezentovali, prevzali si štartovné čísla a odovzdali preukazy, do ktorých im organizátori dali po príchode do cieľa pečiatku. Ráno bolo veľmi chladné a nad mestom panovala hustá hmla. Bohužiaľ, počas celého pochodu sa slniečko ani len neukázalo. Celou cestou sme hundrali na počasie, lebo z očakávaného pohľadu na okolitú prírodu sme nevideli skoro nič. Keď sme prechádzali pred arborétom, takmer sme nezbadali občerstvovaciu stanicu. Cesta viedla ako obvykle po hrádzi a končila sa miléniovou cestou, ktorá je zaujímavá, ale len keď je pekné počasie. No náladu sme už mali celkom dobrú. Žiačka piatej A triedy Leilla Šinková si na pešiu túru priviedla so sebou aj psíka, ktorý sa cítil medzi nami hádam najlepšie. Celková účasť bola menšia ako inokedy, veď pešej túry sa zvyknú zúčastniť stovky športovcov. Napriek tomu by som chcela pochváliť rodičov žiaka Bence Szeljaka a jeho mladšieho brata, ktorí sa zúčastnili každej akcie okrem plávania. Sú príkladom aj pre ostatných rodičov. Pokladám za dôležité, aby sme deti čo najviac motivovali, aby sa vo svojom voľnom čase zdržiavali v prírode, športovali a nesedeli doma pri počítačoch a televíznej obrazovke. Závisí to nielen od nás, učiteľov ale aj od rodičov a ich prístupu k výchove svojho dieťaťa. Posledná akcia - Silvestrovský beh - bude 31. decembra. Trať bude dlhá len 3,5 km, a to pre každého. Každý z nás si môže pripraviť aj dajakú masku, v ktorej bude bežať a bude vyhodnotený podľa vlastnej kreativity. Okrem toho tí účastníci, ktorí absolvovali sedem z ôsmich akcií, dostanú vytúženú cyklistickú prilbu a budú pozvaní na večeru spestrenú hudbou a tanečnou zábavou. Samozrejme, každému účastníkovi je k dispozícii aj modernú plaváreň, ktorú po absolvovaní každej športovej akcie všetci aj využili, veď mohli bezplatne používať všetky jej služby.

Zlatica Lišková

List z Bratislavy

Čo s reality show?

Milí moji rodáci,

do nášho života vtrhla nová „realita“ z obrazoviek televízorov - reality show. Všetko sa točí okolo nej a stala sa výzvou. Čo sa s tým všetkým dá urobiť? Televízia začala konkurovať rodičom a pedagógom. Predkladá im „reálny život“ bez príkras. Ukazuje životný štýl vybraných ľudí. Účastníci v programe VyVolení (maďarská verzia Való Világ) prezentujú všetko, len nás nie - obyčajných ľudí. A v tom je zakopaný pes. Naša reality show nie je vôbec reálna, všetko je v nej umelé. Vyvolení sa hrajú na niečo, čím nie sú. Navzdory tomu - vychovávajú. Divákom predvádzajú nereálnu realitu. Ukazujú hrubosť bez obmedzenia, skúšajú životný štýl v luxusnej vile, hovoria vulgárne, nadmierne konzumujú alkohol, diskutujú o sexe, nevyhýbajú sa obscénnosti, správajú sa agresívne a sú sebeckí. V ankete opýtaných stredoškolákov odznel názor: „Dívam sa a viete, čo ma najviac štve? Dívame sa všetci a prestávame žiť svojim vlastným životom, žijeme ich životom…“ Normou života sa stáva show, v ktorej sa porušuje intimita, citlivosť voči druhému, potlačuje sa dôstojnosť človeka a láska sa nahrádza sexom. Kto len toto vymyslel? Ja sa nazdávam, že reality show vytvára podmienky pre budúce rizikové správanie sa. Slovensko sa začalo hrať. Priznávam, že moja reflexia pochádza „iba“ z desaťminútového pozerania programu. Dlhšie som to totiž nevydržal. Som presvedčený, že to čo sa vydáva za realitu nie je normou pre bežný život. Obávam sa však, že normou nastupujúcej generácie sa stať môže. Viem i to, že protesty sú daromné. Ale ako mám prekonať obavy, že aj moje dane napomáhajú vytvárať budúcnosť, plnú vulgárnych slov, obscénnosti, alkoholu bez miery, ľahostajnosti a…? V Maďarsku vás takéto veci netrápia?

Pozdravuje vás

Štefan Markuš