Správy o tohoročnej činnosti, koncepcie na rok 2006

Posledné tohoročné zasadnutie VZ CSS

Účastníci posledného tohoročného zasadnutia Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (VZ CSS), ktoré sa konalo 14. decembra v Budapešti, prerokovali referáty úradu, odborných výborov, podvýborov, regionálnych radcov a inštitúcií CSS o ich činnosti v roku 2005, resp. schválili ich pracovné plány a koncepciu hospodárenia CSS na rok 2006.

Z referátu predsedu CSS Jána Fuzika o akciách, ktoré organizovala, resp. na ktorých bola zastúpená a zainteresovaná celoštátna samospráva v uplynulom období, sa poslanci dozvedeli o. i., že sa začalo s organizovaním prípravných, informačných porád pre aktivistov slovenského národnostného života o budúcoročných menšinových voľbách. Dejiskom takýchto fór bol zatiaľ novohradský Veňarec a Moďoróš v Komárňansko-Ostrihomskej župe.

Členovia nášho najvyššieho voleného zboru po prediskutovaní niektorých otázok a kratších ústnych doplneniach schválil všetky referáty o minuloročnej činnosti, resp. predložené pracovné plány na rok 2006.

Pri vypracovávaní návrhu koncepcie hospodárenia CSS v roku 2006, ku ktorému došlo v novembri, situáciu sťažovalo, že pracovná skupina mala k dispozícii iba predbežné údaje, veď zákon o štátnom rozpočte na rok 2006 schváli parlament až 19. decembra. Pozitívne bol hodnotený fakt, že inštitúcie CSS dostanú tie isté sumy ako v tomto roku (aspoň neboli znížené), ale v čase zasadnutia nebolo jednoznačné, aká bude normatívna podpora pre národnostné školy, čo CSS ako prevádzkovateľovi dvoch dvojjazyčných školských ustanovizní (Sarvaš, Békešská Čaba) spôsobuje nemalé problémy pri plánovaní hospodárenia. Podrobný a definitívny rozpočet CSS preto predostrú Valnému zhromaždeniu až na jeho prvom zasadnutí vo februári 2006.

VZ na návrh Predsedníctva CSS schválilo vymenovanie Daniely Onodiovej za riaditeľku Slovenského divadla Vertigo a Imricha Fuhla za šéfredaktora Ľudových novín. V zmysle zakladajúcich listín týchto inštitúcií obaja sú vymenovaní na štyri roky, kým vymenovanie riaditeľa Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraja Anda na základe vzájomnej dohody poslanci predĺžili o ďalší rok. V činnosti ďalšej inštitúcie CSS, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, nastala zmena v tom, že VZ odhlasovalo modifikáciu jeho zakladajúcej listiny tak, aby bola zabezpečená finančná samostatnosť ústavu.

Predseda CSS referoval členom VZ o novele menšinového zákona a volebných predpisov. Okrem už známych faktov vyzdvihol, že činnosť CSS podľa novelizovaného menšinového zákona bude kontrolovať Úrad štátnej správy hlavného mesta, pričom zatiaľ nie je jasné, podľa akého harmonogramu vstúpia do platnosti tie povinnosti, ktoré CSS predpisuje novela zákona. Keďže k tejto problematike sa zatiaľ nevyslovilo ministerstvo vnútra, ani ministerstvo spravodlivosti, CSS sa v prechodnom období bude riadiť vládnymi nariadeniami o štátnej správe z roku 1998 a z roku 2000. Pri prediskutovaní prípravy na voľby viacerí poslanci zdôraznili dôležitosť podrobného vypracovania dvojjazyčnej predvolebnej kampane s tým, že s prípravnými prácami treba začať čím skôr a treba sa snažiť osloviť aj tú vrstvu Slovákov v Maďarsku, ktorá nesleduje pravidelne domáce slovenské médiá.

V záverečnej diskusii vystúpili budapeštianski poslanci Katarína Noszlopyová a Ladislav Petro, ktorí vyslovili nespokojnosť z absencie Budapešti ako regiónu z referátov o hodnotení činnosti v uplynulom období, a to napriek tomu, že obvodné slovenské samosprávy i slovenský volený zbor hlavného mesta už roky vykonávajú aktívnu činnosť v prospech budapeštianskych Slovákov. Zasadnutia sa zúčastnila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) Zuzana Hollósyová, ktorá nadväzujúc na petíciu a demonštráciu, iniciovanú 2. decembra budapeštianskymi slovenskými občianskymi organizáciami pred maďarským Parlamentom, vyzvala poslancov k ráznejšiemu presadzovaniu menšinových práv pred širokou verejnosťou, pretože podľa jej skúseností štátne a politické orgány sa často riadia podľa postoja, že „aj ústavu možno obísť“. Predsedníčka SSB v záujme vytvorenia pocitu spolupatričnosti a vyhýbaniu sa dezinformácii žiadala plénum o zaradenie Budapešti ako regiónu do štruktúry CSS. S cieľmi a sformulovanými bodmi petície sa CSS môže stotožniť, ale celoštátna samospráva ako orgán štátnej správy namiesto demonštrácií by mala trpezlivo pracovať za daných legislatívnych možností a politizovať v záujme potrebných zmien - vyslovili názor J. Fuzik a členka Predsedníctva CSS Zuzana Medveďová. Čo sa týka Budapešti ako regiónu, ani členka Predsedníctva Alžbeta Hollerová Račková, do kompetencie ktorej spadá, nemá vždy najčerstvejšie informácie o akciách SSB a obvodných slovenských zborov.

Na návrh poslanca I. Fuhla VZ sa uznieslo, že poverí predsedu CSS, aby sa v prípade neúspešných rokovaní s vedením Maďarskej televízie o nevhodnom termíne slovenského vysielania a s vedením Maďarského rozhlasu o nepriaznivej situácii menšinových relácií nakontaktoval na predsedov ostatných celoštátnych národnostných samospráv v záujme zorganizovania spoločnej demonštrácie pred budovami týchto verejnoprávnych inštitúcií.

Plénum potvrdilo vo funkcii kurátorky Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizelu Molnárovú z Mlynkov a poďakovalo sa jej za doterajšiu prácu. Verejnej nadácii deň pred zasadnutím VZ CSS odovzdal predseda vlády MR vyznamenanie „Za menšiny“.

Na záver sa členovia VZ CSS zhodli v tom, že dejiskom Dňa Slovákov v Maďarsku bude r. 2006 Slovenský Komlóš, mesto, ktoré o rok oslavuje 260. výročie svojho založenia.

(csl)

Stretnutie národnostných divadiel v Maďarsku 2005

Odovzdali Národnostné mládežnícke ceny

„Nielen národ, ale aj národnosť žije vo svojom jazyku,“ bolo motto tohtoročného Stretnutia národnostných divadiel v Maďarsku 2005, ktoré sa konalo v dňoch 4. až 10. decembra v budapeštianskom Divadle Thália. Slávnostného otvorenia veľkolepého kultúrneho podujatia sa zúčastnili ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR Kinga Gönczová, ktorá bola hlavným gestorom podujatia, predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

Kuratórium Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny vypísalo aj tohto roku súbeh o Národnostnú mládežnícku cenu, výsledky vyhlásili na úvod slávnosti. Cenu získalo 19 mladých aktivistov, ktorí značne prispeli k pestovaniu a zveľaďovaniu národnostnej kultúry. Kurátorka nadácie Gizela Molnárová odovzdala vyznamenanie dvom slovenským aktivistkám - učiteľke v Číve Márii Jurkovičovej a novinárke slovenského vysielania Maďarskej televízie, predsedníčke Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karole Klauszovej.

Vyznamenaným sa prihovorila aj ministerka Kinga Gönczová, ktorá o. i. povedala: „Z hľadiska existencie národných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku pokladám za dôležité ocenenie práce mladých národnostných aktivistov, ktorým možno odovzdať štafetu budúcnosti. Je to ozaj príjemný pocit stretnúť sa s týmito zanietenými mladými ľuďmi, ako aj vidieť preplnenú sálu. Je to znakom toho, že národné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku majú záujem o slovo, kultúru a divadlo, preto sa môže uskutočniť už IV. ročník Stretnutia národnostných divadiel v Maďarsku. Preto je opodstatnená snaha a nárok zo strany národností mať samostatný domov, budovu resp. národnostné divadlo pre amatérske a profesionálne divadelné telesá. Je to záujmom nielen národností z hľadiska pestovania jazyka a kultúry, ale aj väčšinového národa, ktorého kultúrny život obohacujú, Želám vám príjemný týždeň, dobré predstavenia, veľa pekných a hodnotných umeleckých zážitkov.“

Početnému publiku sa prihovoril aj riaditeľ projektu András Frigyes, ktorý nakrátko informoval prítomných o zrode Stretnutia národnostných divadiel v Maďarsku. Poznamenal, že milovníci divadla si počas týždňa môžu pozrieť 18 amatérskych a profesionálnych divadelných predstavení, a to v 11 jazykoch. Potom odovzdal javisko Sarvašskému slovenskému divadlu, ktorému pripadla česť predstaviť sa so slovenskými evanjelickými pašiami a tým oficiálne otvoriť IV. Stretnutie národnostných divadiel v Maďarsku 2005.

(fúziková)

Stretnutie národnostných divadiel

Menšinoví herci obsadili Tháliu

V dňoch 4. až 10. decembra usporiadali v Budapešti v poradí štvrté Stretnutie národnostných divadiel. Na troch javiskách divadla Thália vystúpili amatérske a profesionálne menšinové divadlá, medzi nimi členovia Slovenského divadla Vertigo a Sarvašského slovenského divadla.

Oproti minuloročným 12 národnostiam, tento rok mohli záujemci sledovať predstavenia všetkých 13 zákonom uznaných menšín, ktoré predviedli spolu 18 divadelných predstavení. Slovákov reprezentovali členovia Slovenského divadla Vertigo a členovia Sarvašského slovenského divadla, ktorí mali možnosť otvoriť Stretnutie národnostných divadiel, a to svojou prvou slovenskou inscenáciou, Pašiami. Vertigo prišlo na stretnutie s dvomi predstaveniami - s drámou Osvalda Záhradníka Azyl a jednoaktovkami Jozefa Gregora Tajovského Matka a Hriech.

Ako predseda Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) Antal Heizer pred podujatím povedal, prípravy tohoročného stretnutia neboli bez prekážok. Keďže v tomto roku boli zavedené úsporné opatrenia, nebolo isté, či sa vôbec podarí usporiadať stretnutie. Napokon vďaka ministerke Kinge Gönczovej, ktorá bola patrónkou podujatia, a Ministerstvu mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR sa štvrté stretnutie menšinových divadiel mohlo uskutočniť. Umelecký vedúci projektu a riaditeľ Budapeštianskeho nemeckého divadla András Frigyes zdôraznil potrebu vybudovania vlastnej budovy pre národnostné divadlá, a to v Budapešti.

Národnostné divadlá, resp. divadlá hrajúce v jazykoch národností jazykoch boli vždy súčasťou kultúrneho života hlavného mesta Maďarska. Takto napríklad prvým stálym (alebo kamenným) divadlom v Pešti bolo v roku 1812 nemecké, prvé profesionálne srbské divadelné predstavenie v Maďarsku sa konalo v Pešti v roku 1813. Slováci, Chorváti, Rumuni a iné národnosti zas uprednostňovali (skôr z demografických a zemepisných dôvodov) začiatkom 20. storočia vidiecke amatérske divadlá. Transformácia spoločnosti a neskorší vznik menšinových samospráv, ako aj rozrastanie sa občianskych zoskupení a prehlbovanie národnostného povedomia viedli k vzniku národnostných divadiel, ktorých cieľom je profesionalita. Herectvo v materinskom jazyku je súčasťou kultúrneho dedičstva národností. Práve preto je povšimnutiahodná snaha organizátorov Stretnutia národnostných divadiel predstaviť kultúrne hodnoty, ktoré presahujú folklór národností žijúcich v Maďarsku, ako aj snaha o vytvorenie štruktúry a dlhodobé zabezpečenie národnostných divadiel v Maďarsku.

Vzhľadom na to, že tento rok nebolo toľko financií na propagandu ani na usporiadanie akcie ako v predošlých rokoch, na väčšinu predstavení sa nepodarilo predať všetky lístky. Ale možné je aj to, že predvianočný termín nebol najvhodnejší, veď vtedy sa všetky organizácie pripravujú na koncoročné verejné zasadnutia a v rodinách prebiehajú horúčkovité prípravy na sviatky. V predošlých rokoch sa stretnutie uskutočnilo na jar, čo bolo vhodnejšie aj pre divadlá, ktoré - aspoň amatérske - cez zimu mali možnosť pripraviť sa na vystúpenie sa v hlavnom meste pred publikom, ktoré citlivejšie vníma takéto podujatie.

Isté však je, že na stretnutí sa mali možnosť predstaviť sa na jednom javisku amatéri a profesionáli. Divadelné predstavenia prebiehali v tomto roku v jedenástich jazykoch, v rôznych štýloch a na rôzne témy. Dúfame, že o rok sa tak opäť stane, ale v lepšom termíne...

Stretnutie národnostných divadiel v tomto roku podporili ÚNEM, Ministerstvo mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR a Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny.

(ef)

V Bánhide zachovávajú tradície

Súbor ľudového tanca Rozmarín dvadsaťročný

V poslednú novembrovú sobotu sa v Osvetovom stredisku A. S. Puškina v Tatabáni-Bánhide zišli miestni obyvatelia, aby v spoločnosti popredných predstaviteľov spoločenského a politického života oslávili 20. výročie založenia Súboru ľudového tanca Rozmarín.

Oslávencom a obecenstvu slávnosti, ktorú organizoval Spolok priateľov súboru ľudového tanca Rozmarín, sa prihovorili m. i. parlamentní poslanci obvodu Erika Némethová a Dr. Tibor Schvarcz. V mene mesta Tatabáňa, ku ktorému kedysi pripojili samostatnú slovenskú dedinu Bánhida, zagratuloval jubilantom predseda Kultúrneho výboru mesta Mihály Vasas a odovzdal im pamätný diplom a finančný príspevok zo svojho poslaneckého honorára. Miestnych Slovákov zastupoval poslanec miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Dr. Imrich Németh, ktorý vo svojom prívete zdôraznil, že súbor vykonáva veľmi veľa v záujme toho, aby sa aj potomkovia dnešných generácií dozvedeli o slovenských koreňoch obyvateľov Bánhidy.

Po privítacích slovách a slávnostných prejavoch nasledoval sviatočný program súboru, v ktorom po kytici maďarských ľudových tancov predviedol slovenské choreografie z Myjavy, zo Šariša, z Horehronia a z iných oblastí Slovenska. Ako nás informovala vedúca súboru Mária Krupánska Tobiášová, tieto choreografie nacvičili pomocou renomovaných choreografov zo Slovenska, akými sú Marián Čupka, Ján Blaho, Ľuboš Michač a Ľudovít Galavič. Svoje pôsobenie začali roku 1985 naštudovaním miestnych slovenských tancov, tance zo Slovenska zaradili do svojho repertoáru neskôr. Za dve desaťročia sa súbor stal stálym účastníkom nielen miestnych kultúrnych podujatí, ale dobre ho poznajú aj za hranicami župy, dokonca viackrát vystupoval aj v zahraničí (Nemecko, Dánsko, Turecko). Na Slovensku vystupoval na rôznych festivaloch a kultúrnych akciách, napr. v Banskej Bystrici, Detve, Komárne, Martine, Telgárte, Vranove nad Topľou. Súboru pod vedením M. Krupánskej, ktorá je povolaním zdravotná sestra, za dlhoročnú neúnavnú prácu na poli folklóru udelili roku 1998 cenu „Za kultúru Tatabáne“. Pritom vedúca súboru má taký pocit, že slovenské občianske organizácie a Celoštátna slovenská samospráva im nevenovali dostatok pozornosti. Súbor Rozmarín pôsobí pri miestnom Osvetovom stredisku A. S. Puškina, riaditeľkou ktorého je Ružena Izingová Pružinová, podpredsedníčka miestnej slovenskej menšinovej samosprávy. Je pochopiteľné, že aj jej leží na srdci zachovávanie slovenských tradícií. Pri tejto slávnostnej príležitosti nás informovala o tom, že ich volený zbor popri podporovaní miestnych kultúrnych telies zaviedol aj kurz slovenčiny, dvaja z frekventantov úspešne zložili ústnu časť štátnej skúšky stredného stupňa. Poslanci sa aktívne chystajú na budúcoročné voľby. Zúčastnili sa stretnutia Zväzu Slovákov v Maďarsku v Hronci a onedlho sa zídu na regionálnych informatívnych rokovaniach s aktivistami zo zadunajských slovenských obcí. Potešiteľné je, že v Základnej škole v Bánhide po niekoľkých rokoch, keď sa žiaci mohli venovať slovenčine iba v rámci krúžku, opäť zaradili hodiny slovenského jazyka do rozvrhu hodín.

Záverom jubilejnej slávnosti predseda slovenskej menšinovej samosprávy v Bánhide Štefan Keveházi aj v mene Spolku priateľov súboru ľudového tanca Rozmarín menovite poďakoval každému, kto nejakým spôsobom pomáhal súboru a pozval všetkých na javisko. Túto príležitosť využili aj delegácie Slovákov z Oroszláňu a Tardošu, ako aj podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, aby popriali jubilujúcemu kolektívu všetko najlepšie k „narodeninám“.

(la-)

Seminár pre vedúcich tanečných súborov

Mladí odborníci na parkete

Dlhé roky prešli odvtedy, ako sa vedúci slovenských tanečných skupín mohli naposledy zúčastniť odborného doškoľovania. Nemyslím na sústredenia alebo tábory pre členov mládežníckych a detských súborov, ktoré sa robili pod záštitou Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Slovenské osvetové centrum tentokrát vypracovalo dlhodobú koncepciu, ktorú bolo treba čím skôr odštartovať. Dobre vieme, že za dva dni sa zázraky nedajú robiť. Na naše najväčšie prekvapenie záujem bol veľký. Do Ráckeve prišli nielen vekovo pokročilí, ktorí sa mohli pýšiť praxou aj odbornosťou, ale sa k nim pridala aj mládež - tanečníci, vysokoškoláci z fakulty tanečného umenia. Takže sa pozbierala početná skupina tanečníkov z celej krajiny. Na základe prihlášok a registrácie účastníkov sme vedeli, že pôvodný pracovný program absolvujú všetci.

Samozrejme, osud je nevyspytateľný a dva dni pred seminárom nás prekvapil tým, že choreograf, ktorý mal na starosti praktickú technickú časť, sa zranil. Našťastie, v Maďarsku je veľa vynikajúcich tanečníkov a zrazu sa nám ponúkli dvaja.

Prvý deň Zoltán Széphalmi a Judita Tóthová priblížili účastníkom seminára techniku tancov z povodia Galgy a nacvičili s nami tanečný poriadok z Pišpeku. Ani sa nezdalo, že sa tanečníci s týmito na prvý pohľad pomalými a jednoduchými tancami natoľko potrápia. Ale korepetítori si potrpeli na čistotu prvkov! Pri hre miestnych hudobníkov nacvičili aj melódie čardášu a polky.

V poobedňajších hodinách si ustaté nohy oddýchli. Nasledovala teoretická časť. Katarína Királyová premietla úryvky z praktickej metodickej príručky slovenských tancov v Maďarsku, ktoré pripravila v spolupráci s Folklórnou verejnou nadáciou v Sarvaši. Tance predviedli členovia Tanečného súboru Samuela Tešedíka, hudobný sprievod zabezpečila Ľudová hudba Galga. Na DVD-nosiči je predstavený tanečný poriadok dvoch regiónov - samôt z okolia Níreďházy a Maglódu.

Námestník riaditeľa Hudobnovedného ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. László Felföldi vo svojej prednáške hovoril o dôležitosti zachovania tradičnej ľudovej kultúry. Zdôraznil, že pri zapisovaní netreba za každú cenu hľadať to, čím sa naša kultúra líši od kultúry s nami spolu- žijúcich národov. Treba vychádzať zo spoločnej tanečnej kultúry regiónu Karpatskej kotliny a prijať, že postupom času ju každý obohatil o svoje prvky. Máme hľadať nie odlišnosti, ale zdôrazňovať podobnosti. K tomu, aby predstavitelia menšinovej spoločnosti zosilňovali svoju identitu, treba oživiť tradície našich predkov a to nielen na javisku. Niekdajší spoločenský život treba prispôsobiť súčasným podmienkam.

Predseda Spolku detského ľudového tanca Dedičstvo Ondrej Častvan, tentokrát hovoril o reálnych možnostiach oživenia ľudovej kultúry opierajúc sa o vidiecky turizmus. Upozornil na dôležitosť digitalizácie archívnych materiálov, ktorej sa venuje aj Folklórna verejná nadácia v Sarvaši.

S autentickými slovenskými tancami sa účastníci zoznamovali na druhý deň prostredníctvom naslovovzatého odborníka Vladimíra Urbana, riaditeľa Kultobína v Košiciach, ktorý ich upozornil na to, čo si treba všímať pri skúmaní archívnych záberov. Do praktickej časti pre tanečníkov vybral skutočné lahôdky, nacvičil s nimi motívy zo zemplínskych Pozdišoviec a Parchovian.

V druhej časti programu sa účastníkom venovala Irena Kotroczová, ktorá ich zaviedla do ríše čiar a kociek, čiže hovorila o zapisovaní motívov. Keď sa do rúk tanečníkov dostali kresby s čarbaninami, nechápali, čo to má spoločného s tancami, ale I. Kotroczová ich veľmi rýchlo presvedčila o tom, že to všetko má zmysel a dá sa podľa vzorcov aj tancovať. Podľa nakreslenej ukážky si osvojili základné prvky pilíšskych tancov.

Účastníci seminára získali za dva dni množstvo praktických i teoretických poznatkov. Napriek únave sa rozhodli, že aj v budúcnosti privítajú každú možnosť na odborné vzdelávanie sa.

(kir-)

Medzi jubilantmi v Novom Sade

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade nedávno oslávil 85. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti oslovil aj predstaviteľov krajanských partnerských súborov a inštitúcií. Z Maďarska prišli jubilanta pozdraviť riaditeľka Slovenského osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy Katarína Királyová, predstavitelia Tanečného súboru Samuela Tešedíka zo Sarvaša Ondrej Častvan s manželkou Editou Vassovou a zástupcovia Čabianskej organizácie Slovákov Matej Králik s manželkou Evou. Hostia sa zúčastnili akademických osláv hudobnej, speváckej a tanečnej zložky umeleckého kolektívu. Spomedzi nich hádam najlepšie poznáme folklórny súbor, ktorý tvorí tanečnú zložku spolku, veď často hosťoval v Maďarsku. Vystupoval v Budapešti, Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a v Sarvaši. Pred dvomi rokmi sa zúčastnil Dní zahraničných Slovákov na Slovensku, minulý rok bol na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže a predstavil sa v Žiline, vo Varíne a v Dlhom Poli, odkiaľ pochádzajú predkovia členov súboru.

Tanečný súbor má do 50 aktívnych členov. Zoskupuje mladých ľudí z deviatich slovenských osád, ktorí v Novom Sade študujú na stredných školách a univerzitách. Ich vedúcim pedagógom je už ôsmy rok choreograf Ján Slávik, ktorý pochádza z neďalekého Kysáča. Nácviky mávajú dvakrát týždenne, v pondelok a vo štvrtok. Samozrejme, keď sa pripravujú na vystúpenie alebo zájazd, tak sa stretávajú častejšie. Ich repertoár obsahuje slovenské tance a zvyky z Vojvodiny, slovenské zo Slovenska a tance z Vojvodiny, resp. zo Srbska.

Minulý rok zožali veľký úspech na domácom pódiu - na festivale Tancuj, tancuj... Obsadili prvé miesto a dostali zlatú plaketu, čím získali celoštátne prvenstvo medzi tanečnými súbormi a za odmenu v roku 2005 oni reprezentovali Srbsko a Čiernu Horu na rôznych podujatiach na Slovensku i vo svete. Ich zahraničné zájazdy finančne podporila Národnostná rada Srbska.

O úspechu tanečníkov Slovenského kultúrno-umeleckého spolku P. J. Šafárika sme sa mohli presvedčiť aj v galaprograme, ktorý prebiehal v miestnom národnom divadle za účasti približne tisíc Slovákov a Srbov z celého okolia. Tanečníci v rámci programu pod názvom „Plody našej záhrady“ predstavili predovšetkým domáce piesne a tance, ale do repertoáru zaradili aj tance zo Slovenska a srbské choreografie. Najmladší člen súboru Marek Stupavský zaspieval „Po valašsky od zeme...“. Bývalí členovia súboru spred tridsiatich rokov zatancovali známu šarišskú polku od Michala Hvižďáka. Pamätným zostáva tento tanec pre každého, ale hlavne pre tanečníka, ktorý choreografiu technicky nezvládol a skončil v nemocnici.

Na javisku sa so sólovým spevom predstavili maliarka Želmíra Benková a umelec Martin Klátik, ktorí do súboru vstúpili pred päťdesiatimi rokmi. Záverom programu tanečníci predviedli choreografiu Jána Slávika „Drotári idú...“, za ktorú na tohoročnom folklórnom festivale „Jánošíkov dukát“ v Českej republike dostali zlatú medailu.

Na voľnejšej oslave v sídle Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Pavla Jozefa Šafárika sme sa dopočuli, že pomaly sa so starou budovou musia rozlúčiť. Našťastie majú toľko priaznivcov, že v Novom Sade čoskoro vybudujú nový Slovenský dom, kde 85-ročný umelecký kolektív bude môcť pokračovať v aktívnej činnosti.

(kir-)

Po diaľnici do Segedína

Takmer päťdesiatkilometrový diaľničný úsek Kiskunfélegyháza - Segedín, ktorý začali budovať 6. apríla 2004, otvoril 10. decembra premiér Ferenc Gyurcsány. Diaľnici medzi Budapešťou a Segedínom sa tešia najmä obyvatelia dolnozemskej metropoly, ale značne skvalitní podmienky pre domácich i zahraničných motoristov.

Prisľúbili sme, urobili sme - povedal Ferenc Gyurcsány na slávnostnom odovzdaní posledného úseku diaľnice medzi hlavným mestom a Segedínom. Splnila sa tak takmer dvadsaťročná túžba obyvateľov južnej časti Maďarska. Trojhodinová cesta do Budapešti sa tak skrátila na 90 minút. Tieto údaje, ako i zlepšenie bezpečnosti, oznamovala obrovská premietacia tabuľa, ktorú postavili na mieste slávnostného odovzdania diaľnice, pri 159 kilometrovníku. Pred tabuľou boli nastúpení parlamentní poslanci, predstavitelia Čongrádskej župy, okolitých miest a obcí, dodávateľských firiem a médií. Slávnostného aktu sa zúčastnili bývalý predseda vlády Péter Medgyessy, minister hospodárstva a dopravy János Kóka, ministerka vnútra Monika Lamperthová, primátor mesta Segedín László Botka a generálny riaditeľ koncesnej spoločnosti Aka Rt. Olivier Bonnin. - Z najdrahšej autostrády v Európe sme urobili diaľnicu, spoplatnenú diaľničnou známkou platnou v celom Maďarsku. Nehovorili sme o tom, ale sme budovali. Teraz sľubujeme, že do konca marca dobudujeme úsek až po hranice... Ak chce jeden štát napredovať, musí budovať, hoci aj za takú cenu, koľko stoja tieto diaľnice. Veď pozdĺž nich sa usadia nové firmy, ktoré vytvoria pracovné miesta. Primátor Segedína László Botka uviedol: - Dlhé roky sme si mysleli, že tento úsek diaľnice nedobudujú, a hľa, teraz na nej stojíme. „Stojíme na ceste, ktorá bola roky symbolom nepriazne osudu, od dnešného dňa je však symbolom nádeje“. V mene Segedínčanov poďakoval bývalej a terajšej vláde za investíciu. Stužku s trikolórou spoločne prestrihli Ferenc Gyurcsány, János Kóka a László Botka a odovzdali ju do užívania motoristom.

Samospráva mesta Segedín usporiadala v sobotu veľkolepú sériu programov. Na Klauzálovom námestí mali slávnostné prejavy Ferenc Gyurcsány a László Botka, potom nasledoval dvojhodinový koncert skupiny Republic, laserová show a ohňostroj.

(aszm)

Cesta do Európy - medzi Békešskou Čabou a Kondorošom

Začiatkom decembra odovzdali medzi Békešskou Čabou a Kondorošom 19-kilometrový úsek cesty 1. triedy č. 44. Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnili vedúci Úradu predsedu vlády Péter Kiss, parlamentný poslanec László Molnár a primátori Békešskej Čaby a Kondorošu János Pap a Béla Dankó.

Poslanec za Maďarskú socialistickú stranu L. Molnár vo svojom prejave povedal, že investícia v hodnote 3 miliardy Ft bola realizovaná z prostriedkov štátu a EÚ. Perspektívnym cieľom je napojenie na diaľnicu M44, čo v konečnom dôsledku znamená pre tento izolovaný región cestu do Európy, nové pracovné možnosti a príliv kapitálu. P. Kiss ocenil kvalitnú prácu stavbárov a pripomenul ďalšie investičné možnosti, ktoré takto vzniknú v Békešskej župe, pričom zdôraznil, že od r. 2006 sa podstatne zvýši objem finančnej podpory zo zdrojov Európskej únie.

Po slávnostnom prestrihnutí pásky hostia zavítali do nového čabianskeho Domova dôchodcov, kde primátor J. Pap poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o túto impozantnú ustanovizeň, ktorá predstavuje hodnotu viac ako 7 miliárd Ft.

O grantoch zo Slovenska

Zhovárame sa s PhDr. Ľubicou Bartalskou

V poslednom čase sa aj na stránkach Ľudových novín objavili články o neprichádzajúcich grantoch našej materskej krajiny slovenskému zahraničiu. Na rôznych fórach odzneli sťažnosti na grantový systém SR a varovania, aby sme sa pri príprave svojich projektov nespoliehali výlučne na pomoc Slovenskej republiky. Na konferencii Svetového združenia Slovákov v zahraničí „Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí - súčasť národného kultúrneho dedičstva“, ktorá sa konala koncom októbra v Bratislave, odznela prednáška spolupracovníčky Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR PhDr. Ľubice Bartalskej o kultúrnych aktivitách slovenského zahraničia a ich odraze v projektoch grantového systému SR. Zamerala sa na obdobie posledných štyroch rokov. Zdôraznila, že predmetom prieskumu nebola finančná stránka predložených ani schválených projektov, ale predovšetkým otázka, čo tieto projekty predstavujú, aké sú požiadavky, nároky a potreby krajanov.

- Vo svojom príspevku som hovorila o obsahu projektov predložených so žiadosťou na dotácie z dvoch grantových systémov Slovenskej republiky určených pre Slovákov v zahraničí, a to z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR prostredníctvom Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR (program Projekty na pomoc krajanom). Z celkového počtu 30 krajín, kde evidujeme prítomnosť slovenskej komunity, sa o dotácie z menovaných dvoch zdrojov uchádzali v rokoch 2002-2005 krajania z 18-20 krajín. Celkove v týchto rokoch podali krajania vyše 1000 žiadostí, z toho presne 871 prišlo na účelový transfer Úradu vlády SR.

- V akých oblastiach podávajú projekty Slováci zo zahraničia?

- V uvedenom období bolo predložených najviac projektov na kultúrne podujatia (362), vydavateľské aktivity (296), na činnosť folklórnych súborov a prezentáciu folklóru (198), médiá (151), divadlo a dramatické umenie (78), zakladanie a chod knižníc, nákup kníh a odoberanie periodickej tlače (48). K okrajovým menej frekventovaným projektom patrilo školstvo. Poznamenávam, že to súvisí s vymedzením špecifikácie na krytie aktivít podľa prijatých zásad v grantovom systéme GSZS a MK. Ojedinelé boli aj projekty na pomoc slovenským farnostiam. Mizivé percento tvorili projekty na záchranu kultúrneho dedičstva, na záchranu dokumentov, archiválií, vedu a výskum, na spracovanie dokumentácie či už spolkov, alebo písomných pozostalostí osobností. Z frekventovanejších finančne najnáročnejších požiadaviek boli projekty na dostavbu slovenských klubov, domov slovenskej kultúry, zariadenia, počítačovú techniku spolkov. Na projekty tohto druhu uvoľňovala finančné prostriedky od roku 2001 napr. vláda SR z rezervy predsedu vlády SR.

- Ktoré sú najtypickejšie projekty?

- V súlade s určenými zásadami poskytovania dotácií najviac projektov so širším záberom predstavujú kultúrne podujatia. Sú to tradične organizované podujatia ako napr. dni slovenskej kultúry, regionálne slovenské dni, konferencie, odborné semináre, besedy, jubileá spolkov, hudobné a filmové prehliadky, súťaže pre deti v umeleckom prednese, organizovanie poznávacích zájazdov na Slovensku, národopisné výstavy a expozície, umelecké výstavy a ich inštalovanie v domovských krajinách i na Slovensku. Najviac projektov predložili Slováci z krajín, ktoré sa tradične prezentujú bohatou kultúrnou činnosťou predovšetkým z Dolnej zeme (teda z Maďarska, Srbska a Rumunska), ale v posledných rokoch za nimi nezaostávajú ani Slováci v Českej republike. Ojedinelé je organizovanie športových podujatí pre slovenskú mládež, napr. turnaj O Dolnozemský pohár organizovaný v Békešskej Čabe.

- Aký je záujem o podporu projektov v oblasti folklóru?

- Spomínaná oblasť patrí medzi najfrekventovanejšie. Predstavuje 198 projektov. Najviac žiadostí podávali krajania, kde sa už tradične organizujú folklórne festivaly (v Maďarsku na folklórny festival v Banke). Pomerne veľkú položku tvoria - vo všetkých krajinách, kde pôsobia folklórne súbory - žiadosti na obnovenie krojov a krojových doplnkov, na hudobné nástroje.

V posledných dvoch rokoch následkom zvyšovania cien pohonných hmôt pribudli žiadosti aj o finančnú pomoc na účasť na folklórnych festivaloch na Slovensku (mládežnícky festival v Dulovciach, FF v Detve, FF vo Východnej a pod.). Značná je účasť slovenského zahraničia na festivaloch v slovenských lokalitách mimo Slovenskej republiky.

- V akom pomere sa vyskytujú žiadosti o dotácie na vydavateľskú činnosť?

- V uplynulom období ich bolo spolu 296. Pri žánrovom delení dominuje historická, krásna literatúra a odborné publikácie. O príspevok na vydanie pôvodnej literárnej tvorby žiadali prevažne autori strednej až staršej generácie, ktorí majú za sebou bohatú literárnu činnosť a na svojom konte už viacero knižných vydaní (Oldřich Kníchal, Michal Hrivnák, Gregor Papuček, Alexander Kormoš a o niečo mladší Imrich Fuhl). Pomerne vysoký počet žiadostí na podporu vydania historickej literatúry (monografie miest a obcí so slovenským obyvateľstvom, zborníky z konferencií, jubilejné publikácie k výročiam, vydanie antológií, spevníkov, odbornej literatúry z oblasti folklóru) zaznamenávame z Maďarska. Ide neraz o opakované projekty podávané po nezískaní dotácie aj v ďalších rokoch a nie je výnimkou, keď o dotáciu žiadali v tom istom roku z obidvoch grantových systémov.

- Aký postoj má grantová komisia voči médiám?

- Podpore krajanských médií, vydávaniu periodík a odbornej tlače pre Slovákov v zahraničí sú schvaľovacie grantové komisie mimoriadne naklonené, pretože zohrávajú jednu z najvýznamnejších úloh pri udržiavaní národného povedomia, pomáhajú zachovaniu si slovenského jazyka v zahraničí. Z celkového počtu oboch grantových systémov bolo za roky 2002-2005 predložených 151 projektov. Ide najmä o žiadosti na udržiavanie periodík, slovenského vysielania rozhlasu, televízie, internetové noviny, zriadenie webových stránok, zriadenie video štúdií. Takmer pravidelne každoročne žiadajú o príspevok periodiká ako sú Náš kalendár, Čabän, Čabiansky kalendár, Budapeštiansky Slovák, pedagogický časopis Slovenčinár.

- Pri zachovávaní slovenského jazyka dôležitá úloha pripadá aj divadlu.

- Divadelné ochotníctvo má v slovenskom zahraničí klesajúcu tendenciu, keďže mu prirodzene konkurujú elektronické médiá a televízia. I pri tomto trende projekty na dotáciu na dramatické umenie a ochotnícku divadelnú činnosť tvoria šiestu najfrekventovanejšiu skupinu. Divadelné ochotníctvo, ako to vyplýva z predložených projektov, nezaniklo úplne ani v Maďarsku, kde v posledných rokoch sú úspešné Sarvašské slovenské divadlo a Divadlo Vertigo. Celoštátna slovenská samospráva z roka na rok organizuje pre deti divadelnícke tábory a prehliadky (Deti deťom). O tom, že slovenské divadlo v zahraničí ešte má ambície udržať sa, svedčia žiadosti na divadelné prehliadky a vystúpenia v rámci svojich krajín, ale aj na vystúpenia v okolitých krajinách so slovenskou komunitou a na vystúpenia a prehliadky na Slovensku (napr. účasť na Scénickej žatve v Martine).

- Do akej miery sa o podporu uchádzajú knižnice?

- Z pohľadu predložených projektov (48 za uvedené roky) dotácie žiadajú obecné i mestské knižnice so slovenskými oddeleniami. Prevažne sa opakujú žiadosti z tých istých knižníc. Je otázne, či tie ďalšie v jednotlivých strediskách slovenského života v zahraničí, ktoré sa o finančnú podporu nehlásia, majú na knihy prostriedky z iných zdrojov. Dotácie na knihy a knižničné zariadenia v prvých dvoch rokoch (2002, 2003) žiadali z obidvoch fondov. Uchádzali sa aj o pravidelné doplňovanie knižnej produkcie zo Slovenska.

K okrajovým, menej frekventovaným projektom patrilo školstvo (to súvisí s vymedzením špecifikácie na krytie aktivít podľa prijatých zásad v grantovom systéme GSZS a MK), ojedinelé boli aj projekty na pomoc slovenským farnostiam.

V roku 2004 sa z grantového systému pri Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v programe „Starostlivosť o krajanov v zahraničí”, podprograme „Projekty na pomoc krajanom” uchádzalo 27 organizácií z Maďarska. Požiadavky činili 2 552 258 Sk. Poskytnutie dotácie a jej konkrétna výška boli podmienené doplnením podkladov pre spracovanie zmluvy o poskytnutí dotácie zo strany žiadateľa v zmysle Výnosu MK SR o poskytovaní dotácií č. MK-480/2004 a špecifikácie jednotlivých výdavkových položiek v zmysle rozpočtových pravidiel a súvisiacich právnych predpisov. Návrh komisie na podporu projektov z Maďarska činil 1 698 180 Sk. Dotácie mali byť poskytnuté na základe uzatvorenej zmluvy. Žiaľ, niektoré organizácie spomenuté zmluvy na rok 2004 dodnes nevideli. Vďaka tomu klesol počet uchádzačov a záujem o túto možnosť podpory krajanov v tomto roku. Len dúfať môžeme, že do konca roka sa aj tento problém vyrieši, keďže to prisľúbil osobne minister kultúry SR František Tóth pri stretnutí s predstaviteľmi slovenských inštitúcií v Békešskej Čabe. Tí, ktorí však už dostali zmluvu a pozorne si ju aj prečítali, pravdepodobne našli ďalší „háčik”. Podľa záverečných ustanovení „Poskytovateľ si vyhradzuje právo znížiť výšku dotácie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte v súvislosti s viazaním výdavkov štátneho rozpočtu Ministerstvom financií SR.

- V takomto prípade „poskytovateľ nezodpovedá za vzniknuté náklady, ani za prípadnú škodu”. V takomto prípade ide skutočne o pomoc krajanom, alebo o sťažovanie ich snáh?

- Našťastie nemusíme úplne strácať nádej, veď zo strany Ministerstva kultúry SR sme dostali sľuby do budúcnosti. A vôbec. Pri Generálnom sekretariáte pre zahraničných Slovákov Úradu vlády Slovenskej republiky je úplne iný chod grantového systému V roku 2005 sa z Maďarska tridsaťštyri organizácií uchádzalo o finančnú podporu z ich grantov vo výške 3 280 180 Sk. Komisia na pokrytie nákladov schválila viac než tretinu požadovanej sumy, 1 197 100 Sk, ktoré boli poukázané hneď po podpísaní zmluvy.

Katarína Királyová

Pamätník slovenského vysťahovalectva

Výzva Slovákom v zahraničí

V súvislosti s potrebou nového usporiadania vzťahov Slovenskej republiky k Slovákom v zahraničí Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) iniciovalo vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva a vyzvalo krajanov, aby si kúpili symbolickú tehličku na plánovaný pomník v hodnote 80 alebo 300 euro, resp. prispeli sumou 15 euro. SZSZ odôvodňuje svoj návrh poukazom na to, že všetci Slováci, ktorí boli nútení odísť zo svojej vlasti, zanechali stopu v jej dejinách a šírili jej dobré meno. Dejiny Slovákov doma i v zahraničí tvoria jeden celok a ich odkaz vytvára kultúrne dedičstvo slovenského národa. Zachovanie tohto dedičstva, jeho rozvoj a podpora, to je jeden zo základných pilierov slovenskosti. SZSZ (adresa: P. O. Box 33, SK - 81499 Bratislava, SR) chce teraz myšlienku postavenia pamätníka uviesť do štádia realizácie.

Eva Balážová medzi našimi Slovákmi

Hlavná radkyňa Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov (GSZS) Úradu vlády SR, teritoriálna referentka pre Maďarsko Eva Balážová zavítala nedávno do sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), kde rokovala s predsedom Jánom Fuzikom o. i. o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania, informácií a médií.

V sprievode riaditeľky Slovenského osvetového centra CSS Kataríny Királyovej navštívila obec Ečer neďaleko hlavného mesta, kde ju starosta Štefan Harazin informoval predovšetkým o bohatom kultúrnom živote Ečerčanov. Predsedníčka tamojšej slovenskej menšinovej samosprávy Ildika Jármaiová sa poďakovala za finančnú podporu GSZS, vďaka ktorej mohli rozbehnúť kurz slovenského jazyka, vydať rôzne publikácie, postaviť pomník slovenským predkom na cintoríne, obnoviť sochu Panny Márie, zakúpiť techniku pre tanečný súbor a pripraviť nové choreografie.

Eva Balážová sa zastavila aj v neďalekej Veľkej Tarči na vernisáži putovnej národopisnej výstavy SOC. Starostka obce Lenka Tóthová Čielková dala pre výstavu svadobného oblečenia uvoľniť sobášnu sieň úradu. Na otváracej slávnosti predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Galántaiová ponúkla hostí radostníkom (svadobným koláčom) a uviedla diskusiu o svadobných tradíciách v ich obci.

Eva Balážová sa priznala, že v čase, keď bola riaditeľkou Slovenského inštitútu v Budapešti, nemala možnosť zoznámiť sa s touto slovenskou lokalitou. Pravdepodobne preto, lebo v tom čase tunajší Slováci nedali o sebe vedieť a neprebiehal tu takýto čulý kultúrny život.

(kir-)

Regionálne stretnutie v Moďoróši

Začiatkom decembra v Moďoróši zasadali predsedovia slovenských samospráv a vedúci slovenských občianskych organizácií Komárňansko-Ostrihomskej župy. Hlavnou témou stretnutia bola novela menšinového a volebného zákona, resp. príprava na menšinové voľby. Účastníkov privítal starosta hostiteľskej obce Tibor Prohászka, a predseda miestnej slovenskej samosprávy Pavol Hévizi. Vzácnym hosťom regionálnej schôdze a hlavným prednášateľom bol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, ktorého privítala regionálna radkyňa CSS Mária Nagyová. Pán Fuzik vyslovil nádej, že naši Slováci, žijúci v Komárňansko-Ostrihomskej župe sa zúčastnia na voľbách a zvolia si svoje menšinové samosprávy. Samozrejme, príprava na voľby nám dá veľa práce, ale musíme sa dať do toho, ak si chceme zase založiť samosprávy (a prečo by sme nechceli?!), pomocou ktorých sa nám lepšie darí zachovať si svoju slovenčinu. Po prednáške predsedu CSS sa rokovalo o aktuálnych otázkach.

Rokovanie vo Veňarci

Organizácia novohradsko-hevešských Slovákov usporiadala vo Veňarci výročné valné zhromaždenie, na ktorom predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik informoval prítomných o novele menšinového zákona a príprave budúcoročných volieb. Rokovania sa zúčastnili aj podpredsedníčka CSS Etelka Rybová a regionálna radkyňa CSS Katarína Plevová. Predsedníčka organizácie Terézia Nedelická referovala o činnosti a o hospodárení v uplynulom roku, informovala o úlohách na rok 2006, ako aj o príprave Regionálneho národnostného dňa v Šalgótarjáne, na ktorom už tretí raz odovzdajú cenu Za našu národnosť a pestovanie našich tradícií.

F. Gyurcsány odovzdal cenu Za menšiny

Pri príležitosti Dňa menšín predseda vlády Maďarskej republiky Ferenc Gyurcsány odovzdal 13. decembra v budove parlamentu cenu Za menšiny jedenástim príslušníkom maďarskej, rómskej, srbskej a rumunskej národnosti, ako i kuratóriu Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny, ktorá vznikla pred 10 rokmi. Vyznamenanie prevzali kurátori Gizela Molnárová a Ferenc Kránitz. Cenu udeľujú od roku 1995 osobám, organizáciám a menšinovým samosprávam doma i v zahraničí za vynikajúcu činnosť v záujme menšín vo verejnom živote, školstve, kultúre, cirkevnom živote, vede, masmédiách a hospodárstve.

Národnostný galaprogram

Maďarský osvetový ústav v Budapešti (MOÚ) usporiadal pri príležitosti Dňa menšín Národnostný galaprogram, ktorý otvorila predsedníčka Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliová. V úvodnej časti podujatia generálna riaditeľa MOÚ Erika Borbáthová odovzdala pamätnú plaketu Pro Cultura Minoritatum Hungariae za rok 2005, ktorú ústav udeľuje príslušníkom a organizáciám menšín v Maďarsku za vynikajúcu činnosť v záujme zachovania kultúrneho dedičstva v materinskom jazyku menšín. V rámci galaprogramu vystúpili folklórne súbory všetkých 13 národností žijúcich v Maďarsku, vrátane slovenskej kapely Svrčkovci zo Šalgótarjánu.

Národnostné stromoradie

Predstavitelia 11 národností žijúcich v 13. obvode Budapešti zasadili po jednej jarabine brekyni v parku za Domom národností a na každý strom pripevnili stužku v národných farbách príslušnej národnosti. Obvodná samospráva dala Dom národností k dispozícii deviatim menšinám, volené zbory Nemcov a Rómov zostali vo svojich pôvodných kanceláriách.

Deň menšín v Baji

Slávnostný program s recepciou pri príležitosti Dňa menšín usporiadalo 16. decembra Valné zhromaždenie Báčsko-Kiškunskej župy v Baji. Jeho účastníkov privítal predseda VZ László Balogh. V kultúrnom programe vystúpili komorný zbor Škovránky z Malého Kereša, trio chorvátskej školy v Hercegszántó a ďalšie národnostné súbory.

Vysviacka v Teranoch

Zbor evanjelickej cirkvi v Teranoch (Terény) usporiadal 18. decembra votívnu bohoslužbu pri príležitosti obnovenia a vysvätenia miestneho zborového domu. Slovo Božie kázal a dom vysvätil ev. biskup Imre D. Szebik.

Níža - Stretnutie s P. Závadom

S autorom románu Jadvigin vankúšik a ďalších úspešných diel Pavlom Závadom sa nedávno stretli čitatelia na pôde školskej knižnice v Níži. Stretnutie, na ktoré prišli aj hostia zo Šápova (Nógrádsáp) a Veňarca, pomohla zorganizovať Knižnica B. Balassiho v Šalgótarjáne. Moderátorkou podujatia, ktoré finančne podporil Národný kultúrny fond, bola Terézia Nedelická.

Knihy Slovákom vo Fizéri a Répášskej Hute

Knihy v hodnote 30 tisíc korún daroval Košický samosprávny kraj čitateľom slovenskej národnosti vo Fizéri a Répášskej Hute. V týchto obciach, kde žije po 600 obyvateľov, už len starší rozprávajú po slovensky, hoci v školách vyučujú slovenčinu. Ako povedal na stretnutí s košickými hostiteľmi starosta Répášskej Huty Karol Mátrai, v obci majú slovenskú samosprávu, keďže poslanci, hlásiaci sa k slovenskej národnosti, tvoria v zbore väčšinu. Nečakaný dar Košičanov prijali s radosťou, pretože na rozšírenie knižnice nemajú prostriedky. Predseda komisie pre cestovný ruch Košického samosprávneho kraja István Zachariáš zdôraznil význam kultúrnych stykov oboch krajín, vrátane stykov príslušníkov slovenskej a maďarskej národnosti.

Gastroshow 2005

Stredná odborná škola cestovného ruchu pri Gymnáziu Lajosa Kossutha v Novom Meste pod Šiatrom sa každý rok zúčastňuje veľkolepej dvojdňovej súťaže s názvom GASTROSHOW, ktorú organizuje jej partnerská škola na Slovensku - Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu v Michalovciach.

Tohoročná súťaž sa uskutočnila koncom novembra v priestoroch interhotela Družba, kde sa návštevníkom i pozvaným hosťom naskytla jedinečná príležitosť presvedčiť sa o tvorivosti, šikovnosti a fantázii študentov stredných odborných škôl z Trebišova, Prešova, Košíc, Vranova nad Topľou, z poľského mesta Poznaň, z Nového Mesta pod Šiatrom, ako aj z Michaloviec.

Okrem slávnostne prestretých súťažných tabúľ program obohacovala aj výstava gastronomických špecialít žiakov učebného odboru kuchár-čašník, módna prehliadka žiakov študijného odboru operátor výroby, ale aj ďalšie zaujímavosti v rámci dvojdňového podujatia. Naša škola tentokrát bola zastúpená tabuľou s názvom „Vo dvojici s fantómom opery”, ktorú pripravili žiaci pod vedením zástupkyne riaditeľa školy Judity Kőhalmiovej, za ktorú získala cenu mestského zastupiteľstva v Michalovciach a skončila na druhom mieste.

Mária Kanóczová

Súbeh VÚSM na miesto vedeckého pracovníka

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) vypisuje súbeh na miesto vedeckého pracovníka pre súčasný spoločenskovedný výskum slovenskej národnosti v Maďarsku. Úlohou pracovníka bude okrem výskumu aj príprava publikácii a organizovanie populárnovedeckých aktivít.

Podmienky prijatia:

- Univerzitný, alebo vysokoškolský diplom o absolvovaní spoločenskovedného, resp. humánneho smeru z niektorých menovaných disciplín: sociológia, politológia, slovenčina, atď.

- znalosť slovenského jazyka,

- prax vo výskume

Uprednostňovaní budú uchádzači, ktorí už majú vedecký titul, resp. ovládajú cudzí jazyk.

K súbehu treba pripojiť:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o vzdelaní, o vedeckom titule a o znalosti slovenského jazyka, resp. iného jazyka,

- bibliografiu vedeckých publikácií.

Prihlášky treba podať do 31. januára 2006 na adresu VÚSM: 5600 Békéscsaba, Szabó Dezső u. 40-42. Konkrétne práce posúdi po konzultácii s predsedom Vedeckej rady VÚSM, predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy a kolegami riaditeľka VÚSM. Nástup od 1. marca 2006, mzda podľa platných predpisov a dohody. Záujemci sa môžu podrobnejšie informovať na telefónnych číslach VÚSM: 06 66 527 390, al. 06 66 527 392.

Ako vidia svoje mesto

Výstava a album o Békešskej Čabe

Ešte na jar vyzvala komisia pre osvetu, mládež a šport békeščabianskej mestskej samosprávy miestnych výtvarníkov a učiteľov kreslenia, aby zobrazili svoje mesto tak, ako ho sami vidia a vnímajú. Súbehu sa zúčastnilo 29 tvorcov s vyše stovkou prác. Najlepšie z nich možno vidieť na výstave, ktorú otvorili v mestskej radnici. Na vernisáži zároveň vyhlásili víťazov súbehu. Viceprimátor Gábor Velkey na otvorení výstavy zdôraznil, že súbeh bol úspešný a že samospráva vydá album, ktorý zahrnie 39 najúspešnejších súťažných prác a ktorého jedinou témou bude Békešská Čaba. Ceny odovzdala umelcom predsedníčka komisie Katarína Benková Dudášová. Prvú cenu získal učiteľ kreslenia Lajos Salkai, druhú maliar amatér Tomáš Krajčovsky, tretiu cenu udelili Júlii Kállaiovej a Endre Scholzovi. Uznanie návštevníkov výstavy si získali aj obrazy Ladislava Lonoviča, Pavla Pataja a ďalších umelcov.

(sass-k)

Adventná omša za naše rodiny v Budapešti

„Zdravas, Mária, milosti plná! Tak si pozdravená, Mária vznešená, Matkou Božou vyvolená. Pán Boh s tebou je, anjel zvestuje, že počneš večného, Syna Najvyššieho, nebo a zem stvorivšieho,“ - znela v druhú adventnú nedeľu na tradičnej slovenskej svätej omši náboženská pieseň v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Sv. omše sa zúčastnili radca Veľvyslanectva SR v Budapešti Peter Hatiar s rodinou, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík s manželkou, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, vicestarosta obce Ečer Ondrej Cs. Aszódi, predseda Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Ladislav Petro, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti Emília Ivánová Pluhárová, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, podpredseda Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Štefan Čmela a veriaci z Ečeru a Budapešti.

Slávnostnú adventnú sv. omšu, ktorá bola obetovaná za naše slovenské rodiny, slúžil vdp. Attila Kónya, na organoch hrala kantorka Katarína Süvegesová. Dôstojný pán Attila Kónya vo svojej homílii zdôraznil, že druhá adventná nedeľa je nedeľa prípravy a očakávania. „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine.“ Slová proroka a začiatok evanjelia nám to naznačuje. Aj my očakávame Kristov príchod, prichádza k nám vo svojich sviatostiach, vo svojom slove, vo sviatkoch cirkevného roka. Očakávame aj jeho definitívny druhý príchod, na konci vekov; očakávame nové nebesia a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť. Záverom dôstojný pán zdôraznil, že každý kresťan je povolaný stať sa poslom Krista, pripravovať mu cesty a chodníčky, najprv vo vlastnom srdci, vo vlastnej rodine, a potom upravovať cesty k iným ľuďom.

Počas adventnej slávnosti spievali členovia Folklórneho súboru Zelený veniec z Ečeru náboženské piesne, ktoré zvýšili slávnostnú atmosféru bohoslužby. Dôstojný pán potom vysvätil a požehnal obrazy Svätej rodiny z Ečeru. V tejto osade totiž oživili krásny adventný zvyk, príbeh pod názvom Svätá rodina hľadá útulok, ktorý má hlboký náboženský charakter, zjednocuje ečerské kresťanské rodiny a aktivizuje všetky vekové skupiny veriacich.

Po omši sa veriaci zišli na farnosti, kde sa konalo agapé. Predsedníčka CSS E. Rybová sa poďakovala dôstojnému pánovi A. Kónyovi, predsedníčke Náboženského podvýboru CSS I. Klauszovej Fúzikovej a kantorke K. Süvegesovej za ich celoročnú službu a odovzdala im mikulášsky darček CSS.

Predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai sa poďakoval CSS, Verejnej nadácii pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, členom slovenských obvodných samospráv hlavného mesta a všetkým tým, ktorí sa počas celého cirkevného roka podieľali na organizovaní tejto šľachetnej náboženskej služby. Poďakoval sa aj Ečerčanom za aktívnu účasť a za chutné koláčiky. Prezradil účastníkom, že dnes dostali milý darček aj od Veľvyslanectva SR v Budapešti, menovite od kuchára Andreja Janása, ktorý pre veriacich navaril pravú slovenskú kapustnicu. Suroviny nakúpila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti.

Záverom prehovoril aj dôstojný pán A. Kónya, ktorý sa tiež poďakoval veriacim za ich pobožnosť a aktivitu a odovzdal darček od Mikuláša najprv najmenším, potom mládeži a nakoniec aj dospelým. Cestovné pre veriacich z Ečeru hradila Slovenská samospráva VI. obvodu Budapešti a agapé finančne podporila Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku.

(fúziková)

Nový evanjelický kostol v Níreďháze

V Níreďháze a jej okolí sa vytvorila pred dvesto päťdesiatimi rokmi evanjelická enkláva, ktorá si dodnes zachovala svoju národnosť a vierovyznanie. Zakladateľmi tunajšieho cirkevného zboru boli Slováci z Békešskej Čaby, Poľného Berinčoku a zo Sarvaša, ktorí sem prišli v roku 1753 z Dolnej zeme. Slovenskí osadníci začali budovať osadu, kostol, cirkevnú školu a cirkevný zbor. Už o tridsať rokov neskôr tu žilo vyše tristo rodín. Odvaha a pevná viera slovenských predkov môžu byť príkladom aj v súčasnosti pre evanjelických veriacich žijúcich v meste a jeho okolí. Evanjelický cirkevný zbor v Níreďháze si nedávno pripomenul 250. výročie svojho založenia a pri tejto príležitosti obnovil svoj kostol. Slovenská samospráva v Níreďháze prispela finančne na obnovu kostola 200 tisíc forintmi. V roku 1993 odovzdali do prevádzky Evanjelický domov Emmaus, ktorého vedúcim je dekan a zástupca biskupa Zoltán Bozorády. V domove bola aj kaplnka, ale pre veľký počet obyvateľov domova ako aj veriacich žijúcich v okolí už nevyhovovala nárokom. Preto sa v roku 2001 zrodila myšlienka vybudovať pri domove nový evanjelický kostol, ktorý v septembri vysvätil predseda - biskup Evanjelickej cirkvi a. v. v Maďarsku D. Imre Szebik.

(fúziková)

Predvianočná pobožnosť v Ečeri

V Ečeri aj tohto roku oživili pradávny adventný zvyk a pobožnosť, príbeh pod názvom Svätá rodina hľadá útulok v Betleheme. Adventná pobožnosť sa odohrala v dňoch od 15. do 23. decembra. Vytvorili sa štyri skupiny, v ktorých bolo 25-30 veriacich, a spoločne navštívili deväť rodín, kde privítali Svätú rodinu. Každý deň po domoch hrali príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Sprievod so svätými obrazmi a figúrkami, znázorňujúcimi Jozefa, Máriu a oslíka, prosil o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až vo štvrtej ho prijali. Tam sa potom dvojjazyčne pomodlili Otčenáš, Zdravas Máriu, Loretánsku litániu a desiatok z Radostného ruženca a na záver zaspievali adventné piesne. Tento krásny adventný zvyk má nielen hlboký náboženský charakter, ale aktivizuje všetky vekové skupiny veriacich a zjednocuje ečerské kresťanské rodiny.

(fúziková)

Pozdrav splnomocnenkyne pre zahraničných Slovákov

Vážení krajania, milí priatelia,

duchovná energia a posolstvo vzájomnej lásky, vyvierajúce z vianočných sviatkov, nás každý rok oslovujú a obohacujú nielen osobne, ale aj ako súčasť nášho slovenského spoločenstva. V týchto dňoch si uvedomujeme a hlboko preciťujeme životodarnosť našich vzájomných jazykových a kultúrnych koreňov, z ktorých čerpáme nenahraditeľnú silu a ktoré opakovane obnovujú tajomný plamienok našej slovenskosti doma i v zahraničí.

Veľmi rada využívam túto našu spoločnú sviatočnú atmosféru, aby som Vám v mene svojom, ale aj v mene spolupracovníkov z Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, popriala príjemné prežitie vianočných sviatkov a zároveň poďakovala za celoročnú obetavú a činorodú prácu v prospech nášho krajanského spoločenstva vo Vašej novej domovine.

V novom roku 2006 Vám zo srdca želám naplnenie túžob a predsavzatí, dobré zdravie a lásku v kruhu svojich najbližších.

Keďže príchodom nového roku vzniká aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a s ním prichádzajú aj nové nádeje, výzvy a povinnosti, prajem Vám všetkým navzájom dobrú spoluprácu, srdečnú a plodnú atmosféru pri napĺňaní zámerov v prospech ďalšieho rozvoja slovenského života v zahraničí.

Vilma Prívarová

splnomocnenkyňa vlády SR

pre zahraničných Slovákov

List z Bratislavy

Vianoce sa priblížili, čas radosti nastal nám…

Milí moji rodáci,

„Veselé Vianoce a šťastlivý nový rok“ - takto a podobne oslovujeme známych tesne pred Vianocami. Mnohí spájajú Vianoce s rozbaľovaním darčekov pri stromčeku a s dobrým jedlom. Otcovia na Štedrý deň urobia niečo, čo možno celý rok nerobia. Pod stromčekom sa so svojimi deťmi pohrajú s novými hračkami. Niektorí možno vytiahnu z knižnice zaprášenú Bibliu a prečítajú rodine príbeh o narodení Krista Pána v Betleheme. Vianoce sú sviatkami, kedy naozaj robíme veci, aké inokedy nerobíme. Prečo je tomu tak? Veď Vianoce sú viac ako sentimentálne zážitky pri stromčeku. Viac ako zimná príroda a viac ako zopakovanie si vianočných kolied. Myslím na ľudí prvých Vianoc. Prekvapuje ma, že ich prežívali v strachu. Zľakli sa pastieri na betlehemských poliach, preľakla sa aj Panna Mária, keď k nej prehovoril anjel Gabriel. Bál sa aj Jozef, snúbenec Ježišovej matky. O strachu kráľa Herodesa ani nehovoriac. My hovoríme „Veselé Vianoce“. Ľudia prvých Vianoc počuli „Nebojte sa!“ Nie je to zaujímavé? Nazdávam sa, že „Veselé Vianoce“ sú aj o prekonávaní strachu. Vianoce sú výzvou, aby sme sa prestali báť o zajtrajšok, zbavili sa tiesní dneška a opustili obavy z návratu včerajška. Správa z Betlehema spôsobila sprvoti zmätok v mysli, ktorý časom vyvolal u protagonistov odvahu. Pastieri utekali do mesta, aby sa presvedčili či počuli pravdu. Mária premáhala strach odvahou vykročiť proti konvencii doby. Snúbenec Jozef sa boril s kultúrnou aj sociálnou komplikáciou spojenou so skutočnosťou, že jeho nevesta je ťarchavá. Všetci hľadali pravdu a našli ju. Preto boli prvé Vianoce radostné. Napriek preľaknutiu a strašným obavám. Takže. Prajem vám všetkým vianočné sviatky bez obáv a stresu. Zahoďte starosti a zaspievajte si koledy.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Odišiel Alojz Dušánek

Po dlhej chorobe odišiel z našich radov mlynský rodák, učiteľ a národnostný aktivista Alojz Dušánek. Narodil sa 16. marca 1926 v mnohodetnej rodine obuvníka. R. 1955 absolvoval Učiteľský ústav J. A. Komenského a nasledujúcich 40 rokoch vyučoval vo svojej rodnej obci (kratší čas aj v Kestúci a Číve). Bol spoluzakladateľom a členom pávieho krúžku v Mlynkoch, poslancom miestnej slovenskej samosprávy, od r. 1997 vedúcim oblastného domu. R. 1994 mu Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny udelila Cenu za celoživotné dielo. Vo svojej dlhoročnej pedagogickej činnosti A. Dušánek kládol osobitný dôraz na zachovanie materčiny a na kladný postoj rodičov k jej výučbe. Malí i veľkí Mlynčania budú ešte dlho s láskou spomínať na svojho „pána učiteľa“. Česť jeho pamiatke.