Prezident MR László Sólyom na Slovensku

Dobré vzťahy s krivdami minulosti

Vyjasniť „určité napätia” v inak dobrých a perspektívnych vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom sa pokúsil na svojej prvej oficiálnej návšteve SR maďarský prezident László Sólyom. Spolu s manželkou pani Erzsébet absolvoval v dňoch 7. až 9. decembra oficiálnu návštevu našej materskej krajiny. L. Sólyoma privítal jeho slovenský partner Ivan Gašparovič, s ktorým predebatovali otázky národnostných menšín v oboch štátoch, spoločného členstva v EÚ, spolupráce v rámci Visegrádskej štvorky a súčinnosti prihraničných regiónov. Prezidenta MR prijal aj premiér Mikuláš Dzurinda a predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský. L. Sólyom si pozrel historické centrum Bratislavy a zavítal do tamojšej maďarskej školy. V piatok prezident MR s delegáciou navštívil Trnavu, ako aj Univerzitu J. Selyeho v Komárne.

Slovensko-maďarské vzťahy označili rokovací partneri jednoznačne za veľmi dobré. Reč však bola aj o tom, čo obe krajiny rozdeľuje. Hlavy štátov sa zhodli v tom, že otázku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros musia preveriť experti a na oboch stranách treba čo najskôr uzatvoriť rokovania odborníkov. Na stretnutiach s troma najvyššími ústavnými činiteľmi SR bola reč aj o Benešových dekrétoch a vzájomných ospravedlneniach za krivdy minulosti. Prezident MR vyhlásil, že maďarizačná politika niekdajšieho Uhorska bola veľmi nesprávna.

L. Sólyom vyjadril s postavením maďarskej menšiny na Slovensku spokojnosť. Podotkol, že v súlade s Ústavou MR bude Maďarsko naďalej poskytovať „všetku pomoc”, aby si Maďari žijúci v zahraničí mohli zachovať svoju identitu. O slovenské menšiny žijúce v zahraničí sa SR nevie zatiaľ jednoznačne a dobre postarať, myslí si I. Gašparovič, podľa ktorého „slovenská menšina v Maďarsku je veľmi malá a dokonca aj tí občania, ktorí sa hlásia k národnosti slovenskej, už pomaly po slovensky ani nevedia“, pričom „je chyba aj na strane Slovenska”.

Prezident MR László Sólyom o svojom vzťahu k Slovákom

Poznať sa lepšie

Prezident Maďarskej republiky László Sólyom priznáva, že vo vzájomnom hodnotení dvoch národov jestvujú stereotypy, no empatie a snaha poznať sa lepšie to môžu napraviť. O týchto a o ďalších otázkach, ako aj o svojom vzťahu k Slovensku a Slovákom sa vyjadruje L. Sólyom v rozhovore, ktorý pred svojou oficiálnou návštevou Slovenskej republiky poskytol budapeštianskemu spravodajcovi Slovenského rozhlasu Gregorovi Martinovi Papucsekovi.

- Na rôznych slovensko-maďarských fórach, na stretnutiach politikov i občianskych združení sa často nadhadzuje, že napriek tisícročnému spolužitiu sa Slováci a Maďari málo poznajú, nechápu pohnútky druhého, dakedy sa spochybňuje, či vôbec máme o seba záujem, čo je akiste prehnané. Predsa: aký je váš názor?

- Spravidla to býva tak, že každý národ má predstavy o susedoch či cudzích národoch, a tie sú často negatívne alebo žartovné, či posmešné pomenovania. My máme takéto v súvislosti s Nemcami, a každý národ má takýto, bohvie odkiaľ pochádzajúci obraz, čo ja vôbec nepovažujem za negatívne. Zaujímavé je skôr to, ako rýchlo sa tento obraz mení. Nemám po ruke slovenský príklad, ale nedávno som čítal knihu o tom, aký je obraz Maďarov v chorvátskej literatúre - od 16. storočia až po dnešok. Vychádza najavo, že najmä od konca 19. storočia je tento obraz mimoriadne negatívny. Prežíval celý rad stereotypov, že „Maďari nás chcú asimilovať, a vôbec, sú divokí, nie sú takí kultúrni, ako my, a tak ďalej. Majú fúzy, dokonca aj v Dunaji sa nachádzajú fúzaté sumce, oproti pekným rybám v rieke Sáve. Je zaujímavé, že v posledných desiatich rokoch sa to zásadne zmenilo a odkedy sa stalo Chorvátsko nezávislou krajinou a Maďarsko mu v tom pomáhalo, prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Maďari sú druhí najobľúbenejší po Rakúšanoch. Myslím si, že keď jestvuje v danom národe taký záujem o druhú krajinu, ktorý sa týka jeho osudu, nastávajú mimoriadne pozitívne zvraty. Okrem týchto stereotypov by sme mali vedieť viac o susedných národoch. K tomu, aby sme nehovorili len frázy, museli by sme poznať dejiny susedov, musíme ich chápať, teda mimoriadne dôležitá je empatia. Každý má svoje krivdy, mali by sme vedieť, ktoré sú to, prečo vznikli. Musíme si priznať, keď sme v tom vinní my, ale na druhej strane musíme vedieť, v čom sa máme držať svojej pravdy. Je to vlastne otázka vzdelania.

- Predchádzajúca otázka môže byť o to zaujímavejšia, lebo Maďarsko, každá maďarská vláda, všetky politické strany i prezidenti kladú veľký dôraz na maďarské menšiny žijúce za hranicami krajiny. Azda nepomerne väčší, než na vzťahy so susedným národom a krajinou. Je tento postreh správny, a či je dobré, keď je to tak?

- Myslím si, že obe veci od seba oddeliť nemožno. Teda je v záujme každej krajiny, aby so susedmi udržiavala dobré vzťahy a musí mať deklarovanú susedskú politiku, ktorá musí byť v rámci zahraničnej politiky prioritná. To, že v okolitých krajinách žije početná maďarská menšina, logicky kladie maďarskej vláde a maďarským orgánom za ústavnú povinnosť, aby sa starali o tieto menšiny. Je napísané v ústave, že Maďarská republika cíti osobitnú zodpovednosť za krajanov, a je jej povinnosťou starať sa o nich a pomôcť im pri udržiavaní kontaktov s materskou krajinou. Správne je to, keď táto susedská a krajanská politika nestoja v protiklade. Jednou formou naplnenia týchto cieľov sú rokovania medzi dvoma štátmi.

- Materské krajiny národnostných menšín žijúcich v Maďarsku ako keby neboli také dôrazné v podporovaní záujmov svojich menšín. Na druhej strane tieto menšiny, vrátane slovenskej, niekedy pociťujú, že ich vlasť, čiže Maďarsko, zastáva názor, že je “všetko pekné a všetko dobré”. Pričom je tu celý rad problémov: od vydávania učebníc pre národnostné školy, cez finančnú podporu menšinových samospráv až po televízne i rozhlasové vysielanie pre menšiny, nehovoriac o protiústavnom stave, ktorý vyplýva z toho, že menšiny v Maďarsku stále nemajú zastúpenie v parlamente. Nechystáte sa v tejto záležitosti zaujať stanovisko, či vyjsť s nejakou iniciatívou, urobiť gesto?

- Skutočne je to tak, že materské krajiny menšín žijúcich v Maďarsku sa starajú o svoje menšiny v rozličnej miere. Bol by som si myslel, že to závisí od toho, koľko ich je, teda málopočetná menšina nie je pre materskú krajinu taká zaujímavá. Vyvracia to moja nedávna návšteva u Slovincov v Maďarsku. Slovinsko venuje významné sumy na to, aby tunajšie päťtisícové slovinské spoločenstvo malo napríklad rozhlasové štúdio. Ale nie ja som kompetentný v tom, koho ako podporuje materská krajina. Čo sa týka tunajších menšín, musím povedať, že ich ústavné postavenie je veľmi priaznivé. Maďarská ústava totiž deklaruje, že menšiny sú štátotvorným činiteľom. Na tom je postavený samosprávny systém, ktorý znamená v podstate kultúrnu autonómiu. V súčasnosti samosprávy preberajú svoje kultúrne inštitúcie. Slováci v Maďarsku by si mohli založiť hoci aj univerzitu, keby mali na to peniaze. Viem, že v týchto dňoch Slováci aj demonštrovali, lebo finančné podpory považujú za nedostačujúce. Demonštrovali aj pohybovo postihnutí, aj dôchodcovia, lebo sa máli aj im. Situácia je taká, že v podmienkach všeobecného okresávania výdavkov teraz odoberajú peniaze odvšadiaľ. Ja však, práve preto, lebo je to citlivá otázka, považujem za dôležité, aby vláda dbala o splnenie nárokov národnostných menšín. Hlavnou sťažnosťou tunajších menšín je to, prečo nemajú parlamentné zastúpenie. Tu však treba brať do úvahy viaceré činitele. Jedným je to, že vo väčšine okolitých krajín majú Maďari parlamentné zastúpenie podľa všeobecných pravidiel. Nie preto je v bratislavskom parlamente maďarský poslanec, lebo by to bola nejaká výhoda, ale preto, lebo ich počet je vysoký a sú schopní založiť politickú stranu a cez ňu dostať poslancov do parlamentu. To isté je v Rumunsku či vo Vojvodine. Je jasné, že v Maďarsku sú menšiny tak málopočetné, alebo tak málo ľudí sa hlási k menšinám, pretože medzi výsledkami sčítania obyvateľstva a odhadmi sú obrovské rozdiely, že asi ťažko by založili politickú stranu. Teda na základe všeobecných pravidiel by sa nemohli dostať menšiny do parlamentu. Riešením by bola zmena volebného práva, aby poslanca mohlo zvoliť oveľa menej ľudí. Takže ústavnú zásadu, podľa ktorej každý má jeden a rovnocenný hlas, by sme mali narušiť, a mali by sme povedať, že pre menšiny jestvuje osobitný režim, a bolo by potrebné odhadnúť aj dôsledky takéhoto rozhodnutia. Čiže v Maďarsku je, povedzme, 13 menšín a bude teda 13 menšinových poslancov, ktorí budú môcť rozhodovať o záležitostiach celoštátneho významu, oni budú jazýčkom na váhach. To je jedna z príčin, prečo sa k tomu stavia parlament opatrne. V každom prípade je to na programe. Musím však dodať, že keby Maďarsko urobilo tento ústupok a transformovalo by štruktúru volebného práva, v tom prípade by oprávnene žiadalo, aby tam, kde žijú menšiny v oveľa vyššom počte, by dostali práva navyše. Nie je to výmenný obchod, ale isté vyrovnávanie. Avšak ja to považujem za nápad, za takú požiadavku, ktorú môžem podporiť. Treba nájsť spôsob.

- Nakoľko poznáte Slovensko, mali ste možnosť poznať slovenských ľudí, naše prírodné krásy? Aký je váš osobný vzťah k Slovákom a Slovensku?

- Na Slovensko mám veľmi pekné spomienky. Celé roky sme chodili do Tatier, a neboli to iba takpovediac povinné výlety vo Vysokých Tatrách, prechodili sme liptovské vrchy a v dedinke Pribylina sme bývali v sedliackom dome. Spriatelili sme sa s domácimi, chodil som na polia, priviezol som mlieko, teda môj postoj k Slovensku a slovenským ľuďom je veľmi pozitívny. Rovnako dobre som poznal spišské mestá, takže veľmi rád sa tam opäť vrátim. Je veľmi milé, že zorganizovali pre nás cestu do Tatier, čo má aj ekologickú rovinu. Zrejme chcú ukázať, aká je situácia po vlaňajšej katastrofe a ako je možné škody napraviť.

(gmp)

Oprávnená požiadavka

Za oprávnenú označil požiadavku menšín v Maďarsku na parlamentné zastúpenie prezident Maďarskej republiky László Sólyom vo svojom prejave na Celoštátnom dni Chorvátov v Šoproni, kde sa stretol so svojím chorvátskym kolegom Stipe Mesićom. Chorvátsky prezident poďakoval za pomoc, ktorú Maďarsko poskytlo jeho krajine v procese prípravy vstupu do EÚ, kým L. Sólyom vyzdvihol, že obidve strany majú spoločné záujmy, a to sa týka aj ich politiky na Balkáne. V súvislosti s parlamentným zastúpením menšín maďarský prezident povedal, že k tomu treba modifikovať ústavu, ktorá ostatne aj teraz stanovuje, že menšiny v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi. L. Sólyom zároveň zdôraznil, že je spoločným záujmom oboch štátov, aby si chorvátska komunita zachovala silný samosprávny systém a pokračovala v budovaní kultúrnej autonómie.

Celoštátna slovenská samospráva v Bratislave

Pri príležitosti Dňa menšín v Maďarsku Kultúrny inštitút Maďarskej republiky a Slovenské národné múzeum - Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku usporiadali v Bratislave podujatie, v rámci ktorého sa predstavila Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Hosťami prezentácie boli predseda a podpredsedníčka CSS Ján Fuzik a Etelka Rybová, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik a riaditeľka slovenskej základnej školy, škôlky a internátu v Sarvaši Zuzana Medveďová.

Géza Jeszenszky o menšinách

Strata každej menšiny je pre danú krajinu stratou, ktorá znamená nevýhodu nielen z kultúrneho, ale aj hospodárskeho hľadiska, zdôraznil vo svojej prednáške o budúcnosti minorít v Karpatskej kotline na konferencii Európska integrácia a národné menšiny v Baji bývalý minister zahraničných vecí MR Géza Jeszenszky. Rečník v tejto súvislosti konštatoval, že klesajúci počet príslušníkov menšín v tomto priestore nie je celosvetovou tendenciou, keďže v Tirolsku a Katalánsku prebieha práve opačný proces.

Košice a Miškovec spojí autostráda

Rýchlostné prepojenie medzi Košicami a Miškovcom by sa malo dobudovať najneskôr do roku 2010. Dohodli sa na tom minister dopravy SR Pavol Prokopovič a maďarský minister hospodárstva a dopravy János Kóka. Hovorca slovenského rezortu Tomáš Šarluška potvrdil, že obe krajiny využijú na financovanie projektu európske štrukturálne fondy. „Začiatok výstavby závisí od toho, kedy sa projekt zaradí do zásobníka projektov na získanie európskych peňazí,” uviedol T. Šarluška. Ministri hovorili aj o rozvoji severo-južného prepojenia medzi štátmi, pričom išlo hlavne o dobudovanie hlavnej cesty M15 pri Rajke na štvorpruhovú komunikáciu. Dohodli sa aj na prepojení Slovenska a Maďarska sieťou rýchlostných ciest v smere na Šahy. Potvrdili tiež záujem vybudovať tzv. ipeľské mosty.

Veľvyslanectvo SR v Budapešti

Fórum mladých historikov

Rezidencia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti bola 28. novembra dejiskom nekaždodenného podujatia. Zišlo sa tu trinásť mladých adeptov historickej vedy zo Slovenska, Maďarska a Česka za účasti svojich starších kolegov - profesorov (R. Holec, D. Škvarna, K. Wlachovský). Tematika vystúpení bola rôznorodá, avšak za ich spoločného menovateľa možno označiť slovensko-maďarské vzťahy napospol v období uhorského štátu. Program konferencie moderovali Csaba Gy. Kiss (ELTE, Budapešť) a Roman Holec (FFUK Bratislava).

Konferenciu otvoril veľvyslanec SR Juraj Migaš, ktorý vo svojom príhovore konštatoval, že maďarsko-slovenské vzťahy, aj napriek nedorozumeniam, majú bohaté tradície. História je však národom k poznaniu a poučeniu sa z chýb, ktoré sa v minulosti stali. Rečník vyjadril svoje presvedčenie o účinnosti pozitívneho historického myslenia, kritériom ktorého má byť humanizmus, a že prítomní prednášatelia nám pomôžu, aby sme navzájom a čo najlepšie poznali svoje myslenie a predovšetkým, aby sme mohli hľadieť cez minulosť do budúcnosti.

V tomto duchu sa niesla aj prednáška Miloty Maloveckej (FFUK), ktorá na príklade šľachtica slovenského pôvodu Karola Wagnera demonštrovala symbiózu uhorského patriotizmu a regionálnej identity. K. Wagner bol typickým uhorským vlastencom s osobitne silným vzťahom k rodnému šarišskému kraju, ktorým sa zaoberal aj ako historik.

Problematiku maďarsko-slovenskej dilemy v roku meruôsmom posudzoval Zsolt Vesztróczy (ELTE), ktorý zohľadnil odlišnosť východísk na oboch stranách. Stúpenci liberálnej maďarskej politiky považovali dosiahnutie občianskej rovnoprávnosti za predpoklad automatického riešenia národnostných problémov a slovenské národné požiadavky chápali ako nástroj cárskeho Ruska. Obvinenie z „panslavizmu" sa stalo univerzálnym klišé na označenie protimaďarských síl. Strašiak panslavizmu zohral svoju úlohu napr. v prípade prívrženca uhorskej revolučnej vlády S. Geremetta - jeho činnosť priblížil príspevok Józsefa Demmela (ELTE) -, ktorý r. 1848 neuspel ako kandidát na poslanca do uhorského snemu za mesto Trenčín.

Na negativizmus zápasu proti panslavizmu poukázala aj prednáška Viktora Szabóa z prešovskej univerzity o slovenskej otázke v politike uhorských vlád v období dualizmu. Prednášateľ hovoril o maďarizačnom hnutí v hornouhorských župách, o zákaze činnosti Matice slovenskej a policajnom sledovaní ďalších slovenských osvetových, resp. kultúrnych spolkov.

Maďarskí liberálni politici sa snažili posunúť slovenskú otázku do celoeurópskych súvislostí, čo sa prejavilo v činnosti radikálno-občianskej skupiny združenej okolo O. Jásziho. Alternatívne riešenie tejto otázky však prekazila 1. svetová vojna.

Rozruch do cirkevného života 60. rokov 19. storočia v Uhorsku vniesol protestantský patent, podľa ktorého protestanti mali podliehať štátnej kontrole. Patent, ktorého prijatie vyvolalo pobúrenie, bol napokon odvolaný. Ako konštatovala autorka príspevku Miriam Viršinská (FFUK), boje okolo patentu prebiehali z hľadiska Slovákov v znamení národnej nezávislosti a samostatnosti.

Jedným z neuralgických bodov slovensko-maďarských vzťahov je nesporne obdobie pred a po 2. svetovej vojne, v ktorom striedavo dominovali krivky na etnickom základe, ako to uviedol vo svojej prednáške o postoji súdobého obyvateľstva ČSR na maďarskú menšinu v r. 1945 - 1948 Károly Szerencés (ELTE). Maďarsko bolo prezentované ako hrozba československého štátu a obvinené z revizionizmu a fašizmu. Z tézy o parite menšín vznikla myšlienka repatriácie, ktorá sa uplatnila v následnej výmene obyvateľstva. Treba zdôrazniť, že ani v tejto, ani v ďalších sporných otázkach vzájomných vzťahov nemožno stotožniť postoj jednotlivých štátov a ich občanov.

Prínos konferencie mladých historikov zhodnotili vo svojom záverečnom slove Cs. Gy. Kiss a doc. dr. Karol Wlachovský (Univerzita P. Pázmáňa v Pilíšskej Čabe).

(kni)

O budúcnosti regiónu Ohybu Dunaja

Na pôde radnice mesta Vacov sa 30. novembra konalo konzultačné stretnutie maďarských a slovenských expertov z oblasti hospodárstva na tému „Možnosti rozvoja prihraničného regiónu Ohybu Dunaja“. Organizátormi rokovania boli Rada pre rozvoj regiónu Ohybu Dunaja na čele s primátorom Vacova Dr. Jánosom Bóthom a miestna slovenská samospráva, ktorú vedie Dr. Július Alt.

Po pozdravných slovách predsedu Rady sa slova ujal podpredseda zoskupenia, primátor mesta Szob Zoltán Remitzky, ktorý zdôraznil, že Rada pre rozvoj regiónu Ohybu Dunaja sa snaží začleniť sa do medzinárodného kontextu, veď aj Európska únia podporuje hlavne tie spoločné projekty členských štátov, ktoré napomáhajú integráciu menších územných celkov do geograficko-kultúrnych regiónov.

V prvej časti rokovania si účastníci vypočuli prednášku pracovníka Tett Consulting, s. r. o., Józsefa Töröka o možnostiach obojstranne prospešného rozvoja v tomto prihraničnom regióne. Prednášateľ vyzdvihol dôležitosť zrealizovania projektov mostov cez Ipeľ, ako aj ďalších cyklistických chodníkov. Popri zachovávaní spoločného kultúrneho dedičstva regiónu veľké perspektívy vidí vo využití geografickej polohy Štúrova ako logistického centra. Kým na území Maďarska v tomto regióne niet takéhoto dopravného uzla, Štúrovo má nevyužité kapacity železničnej a cestnej komunikačnej siete, ako aj vodnej premávky. Tu by bolo možné aktivizovať súkromný kapitál a založiť spoločnú akciovú spoločnosť. Z. Remitzky upozornil na význam spoločného prístupu aj k problému zásobovania regiónu zdravou pitnou vodou a energiou, ako aj na možnú kooperáciu so slovenskými odborníkmi v oblasti lesného hospodárstva.

Slovenskú stranu na rokovaní zastupovali tajomník Integračného výboru Národnej rady SR Dušan Guťan, hlavný radca Ministerstva hospodárstva SR Peter Kováč a vedúca Obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR v Budapešti Mária Čižmárová. Ako uviedol D. Guťan, na rozvoj prihraničných regiónov boli v 90. rokoch vypracované kompletné projekty, avšak prekážky v ďalšom postupe vidí v nevyriešenom financovaní. Po vstupe oboch štátov do Európskej únie iniciatívy regiónov a územných samospráv nadobudli nový význam, následkom decentralizácie zdroje z EÚ možno získať aj samostatne, bez účasti jednotlivých vlád a ministerstiev. V koordinácii projektov dôležitá úloha by pripadla Hospodárskej zmiešanej komisii, ktorá by mala byť rozšírená o členov jednotlivých regiónov a mala by byť zvolávaná častejšie na prerokovanie konkrétnych projektov. Pritom kontinuita spolupráce by nemala závisieť od politickej situácie a zmien kompetentných osôb v príslušných funkciách. Vedúca Obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR Mária Čižmárová ponúkla svoju osobnú pomoc v iniciovaní zvolania Hospodárskej zmiešanej komisie.

Účastníci rokovania boli toho názoru, že jednotlivé projekty, výsledky ktorých budeme pociťovať možno až o 20-25 rokov, musia byť koordinované a zjednotené na oboch stranách hraníc. K úspechom hospodárstva je nevyhnutné vybudovanie vhodnej infraštruktúry na úrovni regiónov, ktoré v budúcnosti budú tvoriť základné jednotky Európskej únie.

(la-)

Na národnostnom dni v Eleku

Sviatok priateľstva

Do mestečka Elek neďaleko Gyuly zavítali nedávno na Národnostný deň hostia z Veľkých Kapušian, aby upevnili tradičné priateľské styky s krajanmi, ktoré pestujú už sedem rokov. Elek je domovom príslušníkov rumunskej, nemeckej, slovenskej a rómskej národnosti, záujmy ktorých zastupujú štyri menšinové samosprávy v spolupráci so samosprávou mesta. Pri príležitosti Národnostného dňa sa v priestoroch osvetového strediska zišli hostia zblízka i zďaleka. Privítala ich predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy dr. Judita Kuruczová Czvalingová. Do Eleku zavítali predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, delegácia miestneho odboru Matice slovenskej vo Veľkých Kapušanoch pod vedením Augustína Kristova, vedúca súboru Latoričan Ingrid Tóthová a odborná radkyňa CSS Helena Čičeľová. V rámci kultúrneho programu vystúpili v osvetovom stredisku súbory mladých a dospelých folkloristov, pričom osobitný úspech zožal spevácky zbor dospelých Latoričan. Pozvaní hostia, vrátane občanov jednotlivých národností, strávili príjemné hodiny pri prestretom stole a zabíjačkových pochúťkach. Hostia zo Slovenska a ich hostitelia si sľúbili, že v auguste sa opäť zídu na stretnutí rodákov z Eleku, roztrúsených po svete, a Slováci z Eleku budú hosťami svojich priateľov vo Veľkých Kapušanoch.

(zelm-ok)

Deň mesta v Čorváši

Mestská samospráva v Čorváši, miestna slovenská, nemecká a rómska samospráva, ako i občianske organizácie usporiadali 3. a 4. decembra Deň mesta. Rad kultúrnych akcií sa začal v sobotu podvečer v kultúrnom dome výstavou Spolku výtvarníkov z okolia Kerešu, ktorú otvoril primátor mesta Menyhért Szilágyi. V prekrásnych obrazoch inštalovaných na galérii sa občania mesta môžu kochať do konca mesiaca. Po vernisáži nasledoval slávnostný koncert Symfonického orchestra z Békešskej Čaby pod vedením Gézu Gémesiho. V nedeľu sa konal Deň národností. V divadelnej sále kultúrneho domu pred početným publikom predsedníčka slovenskej samosprávy Alžbeta Kľúčiková pozdravila prítomných. Zvlášť privítala primátora mesta M. Szilágyiho, jeho kolegu z Orošházy Jánosa Fetsera a predstaviteľku Čabianskej organizácie Slovákov Alžbetu Ančinovú. Ako prvá vystúpila na javisko členka spolku dôchodcov Alžbeta Mellárová, ktorá predniesla báseň Dezsőa Székelya Zdravica. Po nej predseda spolku dôchodcov István Kiss slávnostne otvoril akciu. V ten deň oslavuje Čorváš 148. výročie znovuosídlenia. Založili ho spoločne Slováci, Maďari, Nemci a Rumuni, ktorých viedli spoločné ciele - povedal. Nad utrpeniami zvíťazila vôľa prežiť. Tunajšie národnosti urobili všetko v záujme toho, aby sa Čorváš rozvíjal, kvalitatívne vzmáhal - konštatoval bývalý riaditeľ základnej školy. Po jeho dojímavých slovách členovia spolku dôchodcov a združenia telesne postihnutých predniesli básne Endre Adyho a D. Székelya. Deti z tanečnej skupiny Čierny tulipán a Konvalinka zatancovali cigánske tance a zaspievali prekrásne piesne. Slovákov zastupoval Páví krúžok Čaba. Nezabudnuteľné bolo vystúpenie skupiny Mama mazsi. Súbor totiž pozostáva zo starých mám, ktoré predviedli choreografie mažoretiek. Národnostný deň v Čorváši skončil večerou a bálom, o výbornú náladu sa postarala kapela Škála z Vojvodiny.

(aszm)

Cez Nadlak je...

Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku Aradskej oblasti usporiadal koncom novembra v Nadlaku prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne pod názvom Cez Nadlak je... Do 7. ročníka súťaže sa prihlásili speváci z Novej a Starej Huty, Bodonoša, Čerpotoku, Šarian, Gemeľčičky i z hostiteľského Nadlaku. Srbsko a Čiernu Horu reprezentovali súťažiaci z Padiny, Pivnice, Kysáča, Aradáča a Kovačice. Z Maďarska sa prihlásili békeščabianske sólistky Ildika Očovská a Tímea Teješová a Zuzana Bartošová zo Slovenského Komlóša. Sólistov ľudovej piesne sprevádzal ľudový orchester Sálašan pod vedením dirigenta a zároveň riaditeľa podujatia Jozefa Zifčáka ml. Spevácke výkony, podobne ako v predošlých rokoch, hodnotila odborná porota. Výhercovia vystúpili v galaprograme 20. novembra, ktorý otvoril veľvyslanec SR v Bukurešti Ján Šoth. Prítomným sa prihovorila aj zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Katarína Hrkľová. Ako povedala, veľká radosť je prísť na takú akciu, ktorá je okrem detvianskych folklórnych slávností najväčšou akciou slovenských sólistov. Predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondrej Štefanko vymenoval tohoročných výhercov. V kategórii dospelých skončil na 1. mieste Juraj Miroslav Bela z Pivnice, druhá bola Mária Krajčíková Bontea z Nadlaku, a tretia Zuzana Ďukiťová z Jánošíka. V kategórii detí prvú cenu získala Adela Bartolomejová z Nadlaku, druhú Janka Pokoracová z Padiny a tretiu Kristína Burgeľová z Nadlaku. Odborná porota udelila cenu za autentickosť Zuzane Červenákovej z Nadlaku, za expresívnosť prejavu Adriane Fúrikovej z Čerpotoku, za výnimočný prednes na prehliadke Zuzane Bartošovej zo Slovenského Komlóša. Špeciálnu cenu poslanca DZSČR v rumunskom parlamente A. Merka získala Daniela Sabová z Bodonošu. Menovaní sólisti vystúpili v galaprograme, ktorý uzavrelo vystúpenie profesionálneho folklórneho súboru Jánošík zo Zvolena.

(aszm)

Slovenský inštitút v Budapešti

Celoštátne mikulášske stretnutie detí

Žiakom, ktorí dosahujú pozoruhodné výsledky v osvojovaní si slovenského jazyka alebo vynikajú v mimoškolskej činnosti, sa Celoštátna slovenská samospráva (CSS) v spolupráci so Slovenským inštitútom každoročne zavďačí ojedinelým darčekom pod vianočný stromček. Pozve ich na Celoštátne mikulášske stretnutie detí do Budapešti. Tohoročné stretnutie sa konalo 2. decembra v divadelnej sále Slovenského inštitútu. V sále bolo takmer 100 detí z 31 základných škôl a ich učitelia.

Deti pozdravil a hostí privítal riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík a mikulášsky program moderovala predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková. Pán riaditeľ s úctou pozdravil aj riaditeľku Krajanského osvetového strediska v Košiciach PhDr. Eleonóru Kovalčíkovú. Celoštátne mikulášske stretnutie sa začalo slávnostnými príhovormi a zapálením adventných sviec, ktoré ožiarili celú divadelnú sálu a tak do nej vniesli adventnú atmosféru. Vzrušené deti oslovili a adventné sviece zapálili podpredseda Úradu pre národné a etnické menšiny György Popovič, podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru KV CSS Ildika Klauszová Fúziková a akademický maliar Ján Kudlička zo Slovenska. Rečníci pozdravili deti a učiteľov so želaním, aby zažili pekný deň, tešili sa slovenskému kultúrnemu programu detí z našej materskej krajiny. Vo svojich príhovoroch zdôraznili, že v adventnom období sa duševne pripravujeme na najvýznamnejší a najmilší kresťanský sviatok - na Vianoce, ktoré oslavujú rodiny a pospolitosti na celom svete. Na Vianoce sa tešia najmä deti, lebo štedrý Ježiško im prináša rôzne darčeky pod stromček, z ktorých však sú najvzácnejšie a najhodnotnejšie nie vecné, lež duchovné dary - láska a pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.

V prvej časti mikulášskeho programu sa predstavil Detský folklórny súbor Čarnička z Košíc, ktorý vznikol v roku 1983. S rozvojom dospelého súboru vznikla prirodzená potreba výchovy budúcich tanečníkov a tanečníčok, preto sa zopár nadšencov rozhodlo založiť detský folklórny súbor, pri ktorom existuje aj detská tanečná škola. V nej sa deti od 4 do 10 rokov učia základy rytmu, jednoduché pohybové variácie, neskôr aj základy ľudového tanca. Za 22 rokov existencie súboru vyrástlo v Čarničke mnoho vynikajúcich tanečníkov, ktorí dnes, už ako dospelí, pôsobia vo „veľkej“ Čarnici, či iných folklórnych súboroch. Vedúcou a zároveň „dušou“ súboru je pani Iveta Tóthová, ktorá tu pôsobí od jeho založenia. Asistentkou vedúcej súboru je pani Dana Štarková. Detský folklórny súbor Čarnička sa zameriava na scénické spracovanie detských hier a jednoduchých tanečných motívov. Je pravidelným účastníkom súťaží detských folklórnych súborov a má za sebou niekoľko desiatok úspešných vystúpení doma i v zahraničí.

V Budapešti predniesol tanec z Gemera, chlapčenský palicový, detské hry na čížika a dievčenské karičky. Akoby šibnutím čarovného prútika oživením krásnych východoslovenských ľudových zvykov v období od Kataríny po Viliju, čiže Štedrý deň, a to v svojráznom východoslovenskom nárečí do detských srdiečok vchádzala láska a vďaka. Malí diváci s veľkým záujmom sledovali najmä zvyky na Ondreja, keď devy liali olovo, varili halušky a krútili taniere. Malí diváci sa dozvedeli aj to, že deň a oslava Ondreja sú už oddávna späté so ženbou, s túžbou každého dievčaťa dostať sa pod čepiec. A ako to robili kedysi dievčatá? Nuž, vzali lyžičku a na ňu dali kus olova, ktoré nad ohňom rozpustili. Potom toto rozpustené olovo prelievali do rajnice naplnenej vodou. Dúfali, že sa im ukáže vysnívaná tvár budúceho ženícha. Na Štedrý deň k vyzdobenému vianočnému stromčeku prišli všetci, najmä pastieri na oferu s tradičnými vianočnými darmi, s hudbou, spevom i tancom, aby sa poklonili a poďakovali malému Ježiškovi v Betleheme.

Skvelý kultúrny program Čarničky spestrila aj hra na akordeóne Fera Miškaya a krásny sólový spev Danky Štarkovej. Záverom programu Čarničky všetci prítomní zaspievali chýrnu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc...“ Potom nasledovala prestávka s občerstvením, po ktorom deti čakalo ďalšie milé prekvapenie - divadelné predstavenie Ronja, ktoré vzniklo na základe rozprávky Astrid Lindgrenovej Zbojníková dcéra Ronja, v predvedení Divadla M z Púchova. A po krásnej rozprávke každý prítomný dostal malý vianočný darček - zvonček a anjelička.

Celoštátne mikulášske stretnutie detí sa aj v tomto roku vydarilo, bol to skutočne radostný, veselý adventný a predvianočný deň, ktorý ohrial dušu každého účastníka.

(fúziková)

Mikulášske prekvapenie v Sarvaši

Mikuláš, čert, snehové vločky, sane - to sú symboly, ktoré sú spojené s príjemnou predvianočnou atmosférou. Táto už vládne aj v Slovenskej základnej škole v Sarvaši. Pútavá vianočná výzdoba školy a tried hovorí o dôslednej príprave na tradičné zimné sviatky. Mikuláš, ten prvý prináša prekvapenia, radosť a dobrú náladu. Prekvapenia nenechávajú na seba čakať. Zapriahnuté dva páry krásnych poníkov doviezli na koči Mikuláša s čertom aj na dvor našej školy. Zvonivý hlas roľničiek rozžiaril oči malých, ale aj tých veľkých. Kôš plný sladkostí priniesol radosť a zvedavosť. Po odovzdaní darčekov všetkým žiakom školy odchádzal Mikuláš s pocitom dobre vykonanej práce. Odniesol si so sebou aj písomné odkazy maličkých, v ktorých boli ukryté ďalšie tajné želania a túžby. Spontánny potlesk a radosť odprevádzali Mikuláša až za bránu školy. Ďakujeme, Mikuláš, dovidenia o rok!

Eva Labišaková

Veňarecké Vianoce

Miestna slovenská samospráva a pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku vo Veňarci usporiadali vianočné podujatie, v rámci ktorého dekan Ján Ďurov z Veľkého Krtíša a miestny dekan András Szabó slúžili slávnostnú bohoslužbu v evanjelickom kostole. V kultúrnom programe v osvetovom dome vystúpili folklórny súbor Radostník zo Slovenska a folklórny súbor Rozmarín z Veňarca.

Dôstojný vianočný koncert Ozveny

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena organizoval 4. decembra v Kostole sv. Jozefa v Budapešti vianočný koncert, ktorého sa zúčastnili podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, vicestarosta obce Ečer Ondrej Csaba Aszódi, členovia slovenských obvodných samospráv hlavného mesta a milovníci hudby a spevu z Budapešti a Ečeru.

Vianočný koncert Ozveny dirigovali Marta Pálmaiová Pápayová a Ján Šutinský. Pani M. Pálmaiová Pápayová ako moderátorka predstavila päťročný Budapeštiansky slovenský spevácky zbor, ktorý má vo svojom repertoári klasické zborové skladby i spracované slovenské ľudové piesne. Účastníci vianočného koncertu si mohli vypočuť starosloviensky Otčenáš od A. F. Tovačovského, hymnu Slovákov žijúcich v Maďarsku Daj Boh šťastia tejto zemi a slovenské ľudové dvojhlasné koledy. Odzneli aj klasické diela od najväčšieho majstra vrcholného baroka, nemeckého skladateľa J. S. Bacha, predstaviteľa vrcholného klasicizmu W. A. Mozarta, L. E. Gebhardiho, F. Prášila, H. D. Clarka a C. Francka. Záverom vianočného koncertu sa rozzvučala aj svetoznáma vianočná pieseň Tichá noc... od F. Grubera. Sólistom zboru bol Štefan Šutinský a niektoré odznené diela sprevádzali aj na hudobných nástrojoch, na flaute hrala Beáta Šutinská a Zuzana Hrťanová, na violončele Mária Havlíčková, na husliach Martina Pálmaiová a Žofia Hrťanová.

Záverom dôstojného a vydareného vianočného koncertu podpredsedníčka CSS E. Rybová sa poďakovala za krásny umelecký zážitok a odovzdala kyticu vďaky vedúcej speváckeho zboru Zuzane Hollósyovej. Vianočný koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena podporili CSS, Nadácia Pro Slovakia Ministerstva kultúry SR, Úrad vlády SR a Kultúrny výbor Samosprávy hlavného mesta.

(fúziková)

List z Bratislavy

Čas adventu

Milí moji rodáci,

v čase adventu zákonite zleniviem a doľahnú na mňa starosti. Čas pred Vianocami totiž súvisí aj s nákupmi vianočných darčekov. A pri tom naozaj treba spomaliť. Dlho vyčkávam a ponavštevujem obchody v poslednom okamihu. Doteraz sa mi to vždy podarilo. Anglicky hovoriaci svet na takú akciu vymyslel dobrý výraz: Last minute. Takže, ja som taký „last minute nakupovač“. V škandinávskych krajinách adventné sviečky pokrstili a dali im mená. Otvorenosť, Bdelosť, Trpezlivosť a Smelosť. Aj my zapaľujeme také sviečky. Keď už horí Trpezlivosť (tretia sviečka), potom viem, že je čas vyraziť do mesta a pripraviť manželke, deťom a vnúčatám nejaké tie prekvapenia. Moja tradičná cesta povedie do kníhkupectiev a obchodov s cédečkami. Vojdem do nich pripravený, lebo mám preštudované katalógy vydavateľstiev a intenzívne som presurfoval ponuky na internete. Takže darčeky sú vytipované. S istotou pôjdem po najnovšej knihe Pavla Dvořáka (Stopy dávnej minulosti, IV. diel), ktorá má atraktívny podtitul: Slovensko v Uhorskom kráľovstve. Takže sa nedivte, že si naň „brúsim zuby“ - i keď oficiálne to bude dar pre manželku. Darček pre seba zvyčajne vykompenzujem niečím, čo bude iba pre manželku. Prezradím, že som pre ňu vyhliadol novú nahrávku Bachových klavírnych kompozícií od Mikiho Škutu, známeho slovenského klaviristu. Štyri adventné sviečky a najmä ich mená evokujú v mysli predstavu o neoceniteľnom dare. Čo už iné by som aj vám, ako darček, mohol poslať do Maďarska? Nuž otvorenosť, aby ste boli prehľadní a čitateľní. Bdelosť, aby vás nikto nikdy neoklamal. Trpezlivosť, aby ste nehundrali na iných a napokon smelosť, aby ste sa ničoho nebáli. Je to vari málo? Myslím si, že to v žiadnom prípade nie je „Nesze semmi, fogd meg jól!“

Pozdravuje Vás

Štefan Markuš