A+ A A-

Ľudové noviny č. 49 / 2005

Ľudové noviny č49 / 2005

Protest a petícia

Demonštrácia menšín v Budapešti

Takmer sto demonštrantov protestovalo 2. decembra pred budovou maďarského parlamentu. Tichý protestný pochod iniciovali a organizovali dve občianske organizácie Slovákov v Maďarsku - spevácky zbor Ozvena a Klub slovenských dôchodcov v Budapešti. Účastníci demonštrácie vyjadrili svoj nesúhlas s rozpočtovou politikou vlády pre rok 2006, týkajúcou sa menšín.

Demonštranti sa vybrali k Parlamentu z budovy bývalého sídla národnostných zväzov na Ulici Nagymező. Za sprievodu polície, ktorá zabezpečovala nerušený pochod ulicami, sa dostavili na Námestie L. Kossutha.

„Niekoľko budapeštianskych Slovákov, členov občianskych organizácií, po preštudovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 zistilo, že niektoré jeho body sa nevýhodne týkajú národností...“ - povedala jedna z organizátorov akcie Katarína Noszlopyová pred Parlamentom predtým, ako prečítala petíciu, adresovanú predsedníčke Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovej. Signatári petície žiadajú vyriešenie roky pretrvávajúcich i nových problémov menšín, o. i. legislatívne vyriešenie parlamentného zastúpenia menšín; modifikovanie zákona o samosprávach v zmysle stanovenia povinnosti, a nie možnosti podporovania miestnych menšinových samospráv; prehodnotenie výšky podpory národnostných občianskych organizácií v návrhu rozpočtového zákona; zabezpečenie stabilného finančného zázemia pre kultúrnu autonómiu menšín; priebežné garantovanie primeraného financovania národnostných tlačových orgánov; skoncovanie s porušovaním menšinových práv zo strany Maďarskej televízie; vytvorenie samostatného rozhlasového vysielania pre menšiny v rámci samostatnej štrukturálnej jednotky s garantovanými financiami; udržanie hodnoty normatívnej podpory pre národnostné školy; zabezpečenie vydávania učebníc pre národnostné školy a zamestnávanie odborníkov z radov príslušníkov domácich menšín na národnostných pracoviskách v inštitúciách s celoštátnou pôsobnosťou namiesto odborníkov zo zahraničia. Autori petície žiadajú predsedníčku parlamentu, aby pomohla odstrániť tendencie, ktoré práva a záujmy menšín porušujú, naštrbujú, alebo ohrozujú. (Rozsiahlejší dokument v plnom znení uverejníme v budúcom čísle.)

Petíciu z rúk spoluorganizátorky akcie Zuzany Hollósyovej prevzal Bálint Szabó, vedúci kabinetu podpredsedu Národného zhromaždenia MR Gábora Világosiho. Spolu s petíciou bol odovzdaný aj list hovorcu Matice slovenskej a riaditeľa Krajanského múzea MS Stanislava Bajaníka adresovaný predsedníčke maďarského parlamentu, v ktorom sa o. i. píše: „pluralitná a skutočne demokratická spoločnosť by mala nielen rešpektovať etnickú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale aj vytvárať primerané podmienky umožňujúce sa vyjadrovať, zachovávať a rozvíjať túto identitu.“ Ako uviedol S. Bajaník, matičiari v liste upozornili na to, že Európska charta regionálnych a menšinových jazykov a Rámcový dohovor o ochrane národných a národnostných menšín platia pre všetky štáty a členské krajiny Európskej únie. „Keď môže napríklad Slovensko vzorovo pomáhať národnostiam na Slovensku, tak je rovnakou povinnosťou v zjednotenej Európe, aby si túto povinnosť osvojilo voči Slovákom a voči iným menšinám aj Maďarsko,” povedal S. Bajaník.

Protestného zhromaždenia sa popri Slovákoch, Chorvátoch, Nemcoch, Poliakoch a Srboch zúčastnila aj delegácia Matice slovenskej. Jedna z organizátoriek demonštrácie Katarína Noszlopyová uviedla, že viaceré menšiny podporili demonštráciu listom. „Trošku som smutná, že neprišlo toľko ľudí, koľko sme dúfali, ale myslím si, že demonštrácii venovali veľkú pozornosť maďarské médiá,” dodala. Akcia, ktorá - ako to povedala K. Noszlopyová - nebola nasmerovaná proti Maďarom, ale bola organizovaná v záujme ochrany práv všetkých národností v Maďarsku, prebiehala pokojne a dôstojne.

Petíciu iniciátorov demonštrácie okrem MS písomne podporili Slovenská národná jednota, Jednota slovenskej mládeže, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý vo svojom podpornom stanovisku vyslovil nádej, že „maďarská vláda (...) dokáže úprimný záujem a politickú vôľu všetkými dostupnými právnymi prostriedkami zabezpečiť práva národností žijúcich v Maďarsku.“

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik v súvislosti s demonštráciou, protestom a petíciou uviedol, že CSS podporuje požiadavky iniciátorov protestu, ktorý vníma ako legitímne občianske právo. „Na zasadnutí Predsedníctva CSS 24. novembra sme hovorili o problémoch, ktoré viedli k organizovaniu demonštrácie, či už o parlamentnom zastúpení, rozhlase, televízii, školských normatívach alebo učebniciach. Áno, sú to nevyriešené otázky, my, samozrejme, o nich musíme rokovať,“ konštatoval Ján Fuzik. CSS sa na akcii nezúčastnila, na demonštrácii oficiálne nebola zastúpená. „My sme radšej stúpencami tichej práce, ktorá prináša isté výsledky,” citoval slová predsedu CSS denník Magyar Nemzet. Po liste adresovanom ministrovi školstva sa podľa J. Fuzika zrejme podarí dosiahnuť, aby v budúcoročnom štátnom rozpočte prinajmenšom nebola znížená podpora národnostného školstva.

(lamp-st)

List prezidentovi Maďarskej republiky

Menšiny do parlamentu!

Vedúci predstavitelia 13 celoštátnych menšinových samospráv v Maďarsku, vrátane predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, v liste prezidentovi MR Lászlóovi Sólyomovi kvitujú jeho vyhlásenie o oprávnenosti požiadavky národných a etnických menšín na parlamentné zastúpenie. Toto svoje stanovisko prezentoval L. Sólyom na nedávnych stretnutiach so slovinským prezidentom Janezom Drnovšekom a chorvátskym prezidentom Stjepanom Mesićom. Signatári listu píšu, že Ústavný súd MR sa touto otázkou zaoberal od r. 1992 už trikrát, a to v období, keď jeho predsedom bol súčasný prezident MR, pričom s poľutovaním konštatujú, že napriek všetkým jeho úsiliam sa nepodarilo uplatniť oprávnenú požiadavku menšín. Za krok vpred možno považovať menšinový zákon z r. 1993, v ktorom sa menšinám priznáva právo na zastúpenie v parlamente. Toto zastúpenie už vyriešili v Rumunsku, Slovinsku i Chorvátsku. V uplynulých rokoch sa jednoznačne potvrdilo, že v Maďarsku absentuje úprimná politická vôľa k dôslednému naplneniu litery zákona, čo poškodzuje dôveryhodnosť parlamentu a medzinárodnú autoritu krajiny. Bolo by nanajvýš poľutovaniahodné, keby prezident republiky bol nútený vypísať na jar 2006 parlamentné voľby, ktoré by konzervovali súčasnú protiústavnú a protizákonnú situáciu.

Signatári listu preto žiadajú prezidenta republiky, aby vzhľadom na svoje rozsiahle odborné skúsenosti a právnu autoritu napomohol realizovanie oprávnenej požiadavky menšín v Maďarsku na parlamentné zastúpenie.

(ok)

Proti strane vystupujúcej v mene menšín

S blížiacimi sa parlamentnými voľbami r. 2006 sa v uplynulých týždňoch objavila na domácej politickej scéne strana, vystupujúca v mene národných a etnických menšín v Maďarsku. Vedúci predstavitelia celoštátnych samospráv národných a etnických menšín rozhodne protestujú proti tomu, aby sa politické strany prezentovali ako predstavitelia národností. Parlamentné zastúpenie menšín považujú za nutné uskutočniť čo najskôr v rámci, ktorý zabezpečuje Ústava MR a menšinový zákon. V záujme toho predsedovia celoštátnych samospráv 13 menšín odoslali spoločný list prezidentovi Maďarskej republiky Lászlóovi Sólyomovi - informoval Ľudové noviny predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

Menšinový informačný deň v Alžbetíne

Dom šancí v Budapešti usporiadal 22. novembra v Spoločenskom dome v Alžbetíne informačný deň o novele menšinového zákona.

Organizátori pozvali na podujatie predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Heizera, aby informoval prítomných predstaviteľov menšinových samospráv hlavného mesta a jednotlivých obvodov Budapešti, ako aj aktivistov národnostných občianskych organizácií, o jednotlivých bodoch novelizovaného menšinového a volebného zákona. A. Heizer na úvod stretnutia zdôraznil, že v tejto fáze predvolebných príprav diskusie o správnosti jednotlivých položiek daných zákonov už nie sú natoľko opodstatnené, veď sú schválené maďarským parlamentom a aj Ústavný súd MR ich vrátil s tým, že za protiústavné pokladal jedine zvýhodnené plnoprávne členstvo jedného poslanca menšinovej samosprávy v obecnej samospráve. Preto sa treba skôr sústrediť na náš spoločný cieľ, a síce na prípravy menšinových volieb v roku 2006 a na informovanie menšinovej verejnosti o nových podmienkach a možnostiach účasti vo voľbách, ako aj o následnom založení menšinových samospráv na jednotlivých stupňoch. Zároveň predseda úradu informoval prítomných, že zákony a systém volieb onedlho budú prístupné aj v jazykoch jednotlivých menšín, preklady koordinuje Úrad pre národné a etnické menšiny v Maďarsku v spolupráci s celoštátnymi menšinovými samosprávami. Vo svojej prednáške A. Heizer popri časovom prehľade novely zákona podrobne informoval o nových prvkoch menšinových volieb, ako je vytvorenie samospráv na strednej úrovni (župy, hlavné mesto), o zmene volieb elektorov do samospráv na strednej a celoštátnej úrovni, o podmienkach zavedenia zoznamov voličov a o úlohách občianskych organizácií pri kandidovaní poslancov menšinových samospráv.

Po prednáške sa vytvorila živá diskusia, prítomní sa obrátili na predsedu ÚNEM s mnohými otázkami, ktoré mali vyjasniť zatiaľ im neznáme pojmy a možnosti. Niektorí národnostní aktivisti vyslovili názor, že znalosť menšinového jazyka ako podmienku pri kandidovaní za poslanca národnostnej samosprávy pokladajú za diskriminatívnu, veď napr. Arménci sa usadili v Maďarsku pred stáročiami, žijú tisícky kilometrov od svojej materskej krajiny, jazyk mnohí už neovládajú, ale napriek tomu majú silné arménske povedomie. Tiež nie je vyriešené, že keď napr. v jednej obci na zozname menšinových voličov figuruje iba 20 občanov (minimálny počet k vypísaniu volieb je 30), nik z nich nemôže byť kandidátom ani v inej obci, resp. obvode, pretože nefiguruje na platnom zozname voličov.

V druhej časti rokovania účastníci pokračovali v práci v sekciách. Pôsobenie Orgánu pre rovnaké zaobchádzanie cez konkrétne príklady priblížil prítomným Dr. Imre Furmann, v sekcii s názvom „Ako založiť občiansku organizáciu?“ záujemcom poradila právnička Dr. Ágnes Bakiová. V tretej sekcii sa hovorilo o možnostiach získavania podpôr, školenie - viedla Márta Véghová.

(la-)

Minister kultúry SR v sídle Slovenskej samosprávy Budapešti

Na pozvanie Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) 17. novembra zavítal na návštevu sídla SSB minister kultúry Slovenskej republiky František Tóth. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch samosprávy, boli okrem členov delegácie prítomní veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Hostí privítali predstavitelia budapeštianskych Slovákov na čele s predsedníčkou SSB Zuzanou Hollósyovou. Ladislav Petro, Katarína Noszlopyová a František Zelman zastupovali aj občianske organizácie a obvodné slovenské samosprávy. Na stretnutí sa hovorilo o. i. o grantovom systéme na podporu aktivít Slovákov v zahraničí, pričom prostriedky udelené v rámci neho pre CSS a SSB označili hostia jednoznačne za nepostačujúce. Odznelo aj to, že v tejto oblasti nastane od budúceho roka zmena, pretože starostlivosť o krajanov prechádza pod novozriadený Úrad pre zahraničných Slovákov. Hostitelia vyslovili aj svoju dávnu požiadavku zabezpečiť pre budapeštiansku Slovač vhodné spoločenské miestnosti. Cieľom je vytvorenie priestorov pre používanie materinského jazyka a stretávanie sa Slovákov, ktorí žijú obyčajne v zmiešaných manželstvách, roztrúsení po celej metropole. Požiadali ministra kultúry SR o poskytnutie politickej podpory v záujme získania takýchto priestorov v Bobulovom paláci, alebo v inej vhodnej budove. Členovia SSB a občianskych organizácií ako pozitívny krok hodnotili otvorenie klubovej miestnosti v Lutherovom dvore, ktorá však ešte čaká na zariadenie. František Tóth prisľúbil finančnú podporu na rôzne aktivity Slovákov v Budapešti. Veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš v súvislosti s Bobulovým palácom (ktorý by chceli získať Slováci ako spoločenský dom) vyjadril názor, že táto záležitosť si vyžaduje vysoké politické rozhodnutie, podmienkou ktorého je aj vypracovaný plán realizácie. Po rokovaní sa hostia presunuli na Andrássyho triedu, kde si pozreli Bobulov palác.

(br)

Slovenská samospráva Budapešti

Budapeštiansky Slovák desaťročný

Národné piesne „Hoj, vlasť moja...“ a ”Aká si mi krásna...“ v prednese Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou Jána Šutinského slávnostne naladili účastníkov jubilejných osláv, ktoré sa konali 23. novembra v reprezentatívnej divadelnej sále budovy, v ktorej sídli Slovenská samospráva Budapešti (SSB). Hostí privítala moderátorka slávnosti, prvá zodpovedná redaktorka časopisu Budapeštiansky Slovák, podpredsedníčka SSB Ildika Klauszová Fúziková:

- Dovoľte mi, aby som vás v mene členov poslaneckého zboru SSB srdečne pozdravila pri príležitosti 10. výročia vydávania časopisu Budapeštiansky Slovák. Je mi cťou, že môžem medzi nami privítať vysokopostavených hostí zo Slovenska i z Maďarska: pani Evu Balážovú z Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, riaditeľa Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislava Bajaníka a jeho spolupracovníčku Vieru Tapaľagovú, bývalého šéfredaktora časopisu Život Ladislava Tomášeka, šéfredaktora mesačníka Dimenzie z Košíc Róberta Matejoviča, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, riaditeľku Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbetu Uhrinovú Hornokovú, bývalého šéfredaktora Ľudových novín Zoltána Bárkányiho, riaditeľku Slovenského osvetového centra CSS Katarínu Királyovú a členov poslaneckých zborov slovenských samospráv hlavného mesta, ako i všetkých prítomných. Je pre mňa mimoriadnou cťou moderovať sympózium, ktoré inicioval poslanecký zbor SSB pri príležitosti 10. výročia založenia časopisu Budapeštiansky Slovák. Náš poslanecký zbor a redakcia časopisu BS sa rozhodli toto jubileum osláviť, veď v desaťročných dejinách našej samosprávy je toto výročie ozajstným sviatkom. Navyše poznávanie sa, zbližovanie sa, vzájomný dialóg a výmena skúseností v oblasti médií sú dôležité aj v súčasnosti. Veď si máme navzájom čo povedať, ukázať, máme sa čo navzájom učiť. Nehovoriac o tom, že výročné stretnutie je vhodnou príležitosťou na bilancovanie činnosti, sumarizovanie výsledkov a problémov, na základe ktorých si možno určiť úlohy do budúcnosti a smer ďalšieho rozvoja nášho časopisu. Tentokrát budeme oslavovať pracovne, veď sme požiadali dvoch skvelých odborníkov, aby hodnotili desať ročníkov nášho časopisu.

Početným prítomným sa prihovorila predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, ktorá stručne informovala o desaťročnej činnosti SSB, o vzniku, poslaní, zámeroch, ale aj o finančných ťažkostiach, ktoré sprevádzajú vydávanie časopisu Budapeštiansky Slovák. Potom dostali slovo bývalý šéfredaktor najväčšieho slovenského obrázkového týždenníka Život Ladislav Tomášek a bývalý šéfredaktor Ľudových novín Zoltán Bárkányi, ktorí vypracovali hodnotenie nášho dvojmesačníka, ktoré bolo východiskovým materiálom sympózia. Odborníci konštatovali, že Slováci našej dvojmiliónovej metropoly by bez SSB nemali vlastný časopis. Samospráva po svojom vzniku medzi svoje prvé najdôležitejšie úlohy zaradila založenie vlastného časopisu. Bol to smelý a rozvážny čin, ktorý vyvolal v našich slovenských novinárskych kruhoch úprimný obdiv a uznanie. Oprávnenosť existencie a užitočnosť časopis ako fórum SSB potvrdil. Prví zodpovední redaktori - Ildika Klauszová Fúziková (k jej menu sa viaže vypracovanie programu časopisu) a Michal Hrivnák - dali časopisu základnú tvár, na ktorej nebadať po rokoch vrásky, ale skôr postupné skrášľovanie, presnejšie, v rámci daných možností zlepšovanie. Pôvodnou prioritou časopisu bola úloha informovať o živote slovenskej menšiny v hlavnom meste, o jej rôznorodej činnosti. V tomto poslaní pokračovali aj nasledujúci zodpovední redaktori, ktorí sa ako tvoriví novinári snažili svojou mierou formovať časopis - Oldřich Kníchal, Gregor Papuček a Alžbeta Hollerová Račková. Budapeštiansky Slovák počas svojej existencie prešiel rozvojom tak z formálnej, ako i z obsahovej stránky. Nemožno však zamlčať fakt, že z palety novinárskych žánrov mnohé sa v ňom vyskytujú pomerne zriedkavo. Časopis sa od svojich počiatkov usiluje vyhovieť nielen obsahove, ale i jazykovo všetkým čitateľom, obaja odborníci vyzdvihli dobrú jazykovú úpravu časopisu. Skromne poznamenali, že v maďarskej prílohe je oveľa viac jazykových nepresností ako v slovenskej časti časopisu.

Čo sa týka budúcnosti, BS by sa mohol obohatiť o ďalšie žurnalistické žánre, aby sa stal profesionálnejším. Príkladom úspechu aktivity Slovákov v Budapešti je vznik a prežitie, ale aj vyprofilovanie Budapeštianskeho Slováka. Potom odzneli pozdravné listy splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov Vilmy Prívarovej, ktorý prečítala pani Eva Balážová, a predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša a riaditeľa Krajanského múzea MS Stanislava Bajaníka, ktorý prečítala pani Viera Tapaľagová.

Pri príležitosti 10. výročia časopisu Budapeštiansky Slovák sa prítomným prihovoril aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý zablahoželal SSB a redakcii BS. Spomenul, že časopis vyrábajú profesionálni novinári na kvalitnej úrovni, ale nemajú to ľahké, najmä čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov. Pripomenul, že o rok budú menšinové voľby, takže aj prostredníctvom časopisu treba mobilizovať budapeštianskych Slovákov, aby sa mohla opäť vytvoriť SSB a aby mohla pokračovať vo vydávaní svojho časopisu. J. Fuzik sa zmienil aj o tom, že 4. októbra tradične oslavujeme Deň slovenských novinárov v Maďarsku, keď sa na pôde CSS koná stretnutie všetkých slovenských novinárov.

Záverom sa predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová poďakovala všetkým bývalým a súčasným zodpovedným redaktorkám a redaktorom, jazykovým lektorom, autorom, odborníkom, sponzorom a tlačiarni „Zoro Stúdió“ za doterajšiu spoluprácu. V mene poslaneckého zboru SSB a redakcie BS im odovzdala vecný darček a kyticu kvetov a popriala im dobré zdravie, vytrvalosť a ďalšiu úspešnú prácu.

Jubilejná slávnosť sa skončila blokom slovenských ľudových piesní v prednese Ozveny, ochutnávkou jubilejnej čokoládovej torty a priateľským posedením.

(fúziková)

Splnomocnenkyňa

vlády Slovenskej republiky

pre zahraničných Slovákov

Vilma Prívarová

V Bratislave dňa 23. novembra 2005.

Vážené vedenie Slovenskej samosprávy hlavného mesta,

vážený redakčný kolektív Budapeštianskeho Slováka,

desať rokov v živote jednej tradičnej slovenskej zahraničnej komunity je len nepatrný zlomok v jej histórii. O slovenskej národnostnej menšine v Maďarsku to platí dvojnásobne. Napriek tomu je jubileum Vášho šíriteľa slovenskej litery v Budapešti veľmi významné. Veď Budapeštiansky Slovák zohráva významnú úlohu pri šírení slovenskej kultúry a slovenského jazyka a prispieva k upevňovaniu kultúrnych hodnôt a národnostného povedomia Slovákov nielen v hlavnom meste. Za roky svojej existencie sa vykryštalizovali jeho obsah i forma. Stal sa kontaktnou základňou, šíriteľom kultúrnych hodnôt i informácií. Oprávnene si nárokuje na označenie fórum, ale zároveň aj zrkadlo mnohostrannej aktívnej činnosti volených zborov i početných slovenských záujmových združení, ktoré pôsobia v Budapešti.

Stránky Budapeštianskeho Slováka so záujmom otvárame aj na Slovensku. Napriek výhodám modernej techniky, ktorá ovládla aj naše vzájomné kontakty, môžeme tlačené slovenské slovo prirovnať k hodnotám trvalým, k diamantu v hrudi. Sme preto radi, že text v našom spoločnom materinskom jazyku má neustále svojich čitateľov. Veríme, že napriek finančným ťažkostiam, ktoré sú stabilnými súputníkmi každého periodika, budeme ešte dlho poznávať prostredníctvom Vášho časopisu tvorbu slovenských literátov, odkrývať hlboké stopy Slovákov v minulosti hlavného mesta, tešiť sa spolu s Vami a s Vašimi čitateľmi z úspešných národnostných podujatí. Z Budapeštianskeho Slováka sa pravidelne dozvedáme o naplnených jazykových kurzoch a veľkom záujme o štipendium pre študentov slovenčiny. Tieto informácie nás mimoriadne tešia, lebo to znamená budúcnosť slovenskej menšiny v Maďarsku, budúcnosť Vášho časopisu.

Vážená Slovenská samospráva Budapešti,

vážená redakcia Budapeštianskeho Slováka,

Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov si Vašu doterajšiu prácu mimoriadne váži. Dovoľte mi preto, aby som pri tejto jubilejnej príležitosti všetkým tvorcom časopisu zaželala veľa tvorivých síl, invencie, ale aj autorskej a vydavateľskej spokojnosti.

Vilma Prívarová

Slovenský páví krúžok v Santove

Štvrťstoročie na javisku

„Slovenská rodná dedina pod horami, tys´ môjmu srdcu jediná, domov drahý. Tys´ bola mojím životom celučký čas, bez teba šťastia nenájdem, vrátim sa zas!“ - znela prekrásna slovenská pieseň v prednese Slovenského pávieho krúžku v Santove na jubilejnej slávnosti, ktorá sa konala 19. novembra pri príležitosti 25. výročia jeho založenia v miestnej základnej škole. Santovskí speváci štvrťstoročie pestujú slovenské ľudové piesne a príkladne sa starajú o zachovávanie tohto pokladu ľudovej kultúry. Pozdraviť ich prišli malí „vinšovníci“, škôlkári pod vedením slovenskej učiteľky Zuzany Papučkovej, ktorí očarili divákov slovenskými detskými pohybovými hrami, básňami a piesňami. Bol to nápaditý a dobrý štart jubilejných osláv, Santovčania ním potvrdili, že s pestovaním lásky k ľudovému umeniu, tradíciám, spevu, tancu a hudbe treba začať už v útlom detstve. Milý program škôlkárov bol dôkazom toho, že Santovčania svoje duchovné dedičstvo odovzdávajú a takto si zabezpečujú dorast, čo je skutočne chvályhodné.

Po peknom úvode moderátorka podujatia, slovenská učiteľka Zuzana Lovászová privítala vzácnych hostí - mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelku Rybovú, predsedníčku Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildiku Klauszovú Fúzikovú, predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy III. obvodu Budapešti Františka Križana, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, starostov a hostí zo slovenských pilíšskych osád: - z Hute, Kestúca, Mlynkov a Pilíšskej Čaby. Z. Lovászová potom oživila minulosť jubilujúceho pávieho krúžku, ktorý založilo 8-10 oduševnených žien. Spojila ich láska k spevu. Prvýkrát vystúpili na Slovenskom národnostnom festivale v Budakalászi v roku 1975. Nasledujúce pozvanie na slovenský národnostný večierok v Senondreji dostali však až o päť rokov, to už mal zbor dvadsaťdva členov, ktorých sprevádzal harmonikár Pavol Bilik. Veľký úspech posmelil a rozhodli sa pokračovať v začatom diele. Viedla ich láska k tradíciám a k piesňam svojich predkov. V roku 1982 podpísali dohodu s priemyselným družstvom v Senondreji, ktoré ich finančne podporovalo. Takto mali možnosť cestovať a zúčastňovať sa rôznych kultúrnych podujatí: v Békešskej Čabe, Budakalászi, Budakeszi, Budapešti, Dabaši, Fóte, Pilíšskej Čabe, Pilíšskom Verešvári, Ráckeve, Répašskej Hute, Sarvaši, Sentiváne, Senváclave, Solymári, Šóškúte, Tatabányi-Bánhide, Tárnoku a Veľkej Tarči. Na týchto miestach vystupovali ešte osobitne. Neskôr spolu s Tanečným súborom Stužka (Pántlika) a s kapelou Santovská nálada založili Súbor na zachovávanie santovských tradícií. Spoločne naštudovali choreografie Santovská nálada, Od Kataríny po Vianoce, Santovská nedeľa a Santovské hody, ktoré už viackrát predviedli aj v Národopisnom múzeu v Budapešti. So santovskými scénkami sa predstavili v Bagu, Gödöllő, Stoličnom Belehrade a v roku 1995 aj v Estónsku. V tom istom roku sa založil široko-ďaleko známy spevácky zbor troch pilíšskych obcí - Čívu, Mlynkov a Santova - Pilíš, s ktorým vystupovali na rôznych národnostných podujatiach. Zúčastnili sa početných kvalifikačných prehliadok, na ktorých dosiahli pozoruhodné výsledky. Viackrát získali najvyššie ocenenie. Prvú rozhlasovú nahrávku s nimi pripravil János Béres a pracovník Maďarskej akadémie vied László Felföldi. Páví krúžok vystúpili aj v rámci relácie „Ruže Senondreja“, ktorú vysielala Maďarská televízia a program odznel aj v Maďarskom rozhlase. Vlani na Vianoce vysielal ich slovenské a maďarské náboženské piesne Maďarský katolícky rozhlas. Zbor má vo svojom repertoári aj slovenské náboženské piesne, preto viackrát vystupoval na podujatiach Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku, ako aj v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, v evanjelických kostoloch v Békásmegyeri a na Deákovom námestí. Samozrejme, páví krúžok vždy vystupoval na obecných podujatiach, aj na oslavách v okolitých slovenských dedinách, aby santovskými piesňami obveselil susedov.

Po slávnostnom príhovore pani Lovászovej si účastníci slávnosti zapálením pietnej sviece a minútou ticha uctili zosnulých členov zboru. Potom prevzal slovo starosta obce Jozef Szőnyi, ktorý najskôr vyslovil svoju nesmiernu radosť z prítomnosti vzácneho hosťa, pána veľvyslanca Juraja Migaša, ktorý prvýkrát navštívil Santov. Potom zablahoželal jubilujúcemu páviemu krúžku, ktorý prirovnal k prekrásnemu pávu. Ako povedal, keď si páv pyšne vykračuje a rozprestrie svoje pompézne perie, tá krása opantá každú živú dušu. Každé jeho pierko je jedinečné, ako sú jedinečné aj pesničky santovského pávieho krúžku, ktoré hladkajú dušu a srdce každého diváka. Záverom prekvapil členov krúžku, ktorým prezradil, že dlhé roky zbieral ich prekrásne ľudové piesne, nahral ich na CD-platňu, ktorú im pri tejto príležitosti srdečne daruje. Potom nasledovali zdravice. Jubilantom odovzdali prekrásne kvetinové koše a vecné dary, ktoré zaplnili celé javisko. Všetci spolu zaspievali „Nech žijú nové letá...“

Vedúca Slovenského pávieho krúžku v Santove Mária Nagy-Győriová sa poďakovala všetkým členom krúžku za ich vytrvalosť, horlivosť a krásny spev, za starodávne santovské piesne, ktoré počas 25 rokov zneli od Santova až po Estónsko... A to preto, lebo ich spájal nielen záujem a spev, ale aj duch. Záverom sa poďakovala za príkladnú spoluprácu vedúcej Tanečného súboru Stužka Irene Kotróczovej a vedúcej kapely Kóborzengő Kláre Erdélyiovej. Po príhovore M. Nagy-Győriovej odznela Báseň o krásnej matke od Jána Smreka, ktorú zarecitovala vysokoškoláčka Bernadeta Gazsiová. Tým sa začal jubilejný galaprogram. Pilíšske ľudové piesne v podaní troch pávích krúžkov z Čívu, Kestúca a Mlynkov sa striedali so slovenskými tancami súboru Stužka a hudbou z Terchovej v podaní kapely Kóborzengő. Záverom opäť obsadili javisko domáci speváci a tanečníci, ktorí predviedli niekdajšie nedeľňajšie santovské zvyky. Do tanca im hrala kapela Santovská nálada pod taktovkou Jozefa Széplakiho.

Bol to prekrásny jubilejný autentický kultúrny program, predvedený na vysokej úrovni. Santovčanom môžeme z čistého srdca blahoželať aj preto, lebo ani v deň osláv nezabudli na dorast. Na javisku sa prezentovali štyri generácie. Je to rukolapný dôkaz toho, že pestovanie a odovzdávanie pôvodnej ľudovej kultúry - spevu, tanca a hudby - pokladajú za svoju srdcovú záležitosť. Oni sa postarali o svoju budúcnosť. Nehovoriac o tom, že na tejto jubilejnej oslave sa navzájom obdarúvali, a to darmi najvzácnejšieho dedičstva - slovenskými piesňami, tancami a recitáciami a tak spolu prežívali pekné chvíle.

Po galaprograme nasledovala slávnostná večera a veselica do neskorých večerných hodín. Do tanca hrala kapela Santovská nálada, ktorá má v repertoári slovenské piesne tohto regiónu, ako aj nestarnúce populárne skladby. Hostia i domáci budú na tento deň určite dlho spomínať, veď zažili spolu pekný večer... Jubilejné podujatie podporili santovská samospráva, santovská slovenská samospráva a CSS.

Ildika Fúziková

Večierok o Ľudovítovi Štúrovi

Slovenský inštitút v spolupráci so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu Budapešti usporiadal 24. novembra večierok pod názvom Ľudia a dejiny (Ľudovít Štúr), ktorý sa uskutočnil v rámci cyklu Stretnutia s históriou. Prítomných privítal riaditeľ inštitútu Milan Resutík. Zvlášť privítal veľvyslanca Slovenskej republiky Juraja Migaša, vedeckého tajomníka Slovenskej akadémie vied Dušana Kováča, docenta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Dušana Škvarnu a predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu hlavného mesta Kazimíra Kápolnaiho. - Témou tohto večera, - ako povedal M. Resutík, - je najvýznamnejšia osobnosť slovenských dejín. V októbri sme si pripomenuli 190. výročie jej narodenia a na budúci rok prípadne 150. výročie jej úmrtia. Pripravíme viacero podujatí, aby sme verejnosti priblížili život, tvorbu, dielo a význam Ľudovíta Štúra pre slovenské dejiny a pripravíme seriál prednášok pre študentov gymnázií. Bol by som rád, keby sa nám podarilo ukázať Štúra ako postavu, ktorá je neodmysliteľne spojená aj s týmto regiónom, i keď pohľady na jeho pôsobenie môžu byť rôzne, - povedal Milan Resutík.

Historik Dušan Kováč vo svojej prednáške hovoril na tému Štúr, dieťa svojej doby, v ktorej výstižne porovnal Ľ. Štúra a L. Kossutha. Dušan Škvarna hodnotil význam Ľ. Štúra pre slovenskú kultúru. Po prednáškach nasledovala neformálna diskusia.

(aszm)

„Krúžok farieb“ v aule slovenskej školy v Budapešti

V aule Materskej a základnej školy, gymnázia, strednej odbornej školy a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti 24. novembra otvorili výstavu kolektívu, ktorý pôsobí pod názvom „Krúžok farieb“.

„Usporadúvanie výstav rôznych žánrov umeleckých diel sa v našej inštitúcii stalo tradíciou. V minulosti sme sa mohli kochať v prácach slovenských národnostných umelcov z Maďarska.. V našej školskej galérii boli vystavené drevorezby a tkaniny z Dolnej zeme, olejomaľby Zuzany Hajkovej a Pavla Pataja, emaily a keramika umelkyne Márie Kováčovej Móroczovej a maľby Jozefa Komendu, ako aj práce umelcov z našej materskej krajiny...,“ - povedala vo svojom privítacom prejave po kultúrnom programe žiačok základnej školy riaditeľka inštitúcie Anna Csörgölová.

Práve santovský rodák Jozef Komenda bol ten, prostredníctvom ktorého sa krúžok skontaktoval s vedením slovenskej školy. Slovenská samospráva III. obvodu totiž v júni tohto roku usporiadala v slovenskej škole samostatnú výstavu tohto umelca slovenského pôvodu, ktorý začal maľovať ako päťdesiatročný. Odkedy odišiel do dôchodku sa maľbe venuje ešte intenzívnejšie. Pán Komenda je členom krúžku a na vernisáž jeho samostatnej výstavy zavítali aj jeho kolegovia.

Tentokrát sa v slovenskej škole predstavili desiati členovia „Krúžku farieb“, ktorý pôsobí už tretí rok v III. obvode pod vedením profesorky kreslenia Ágnes Vargovej. „Práca maliara vyžaduje veľa trpezlivosti, cvičenia, svojského vnímania sveta. To všetko je potrebné k vytvoreniu diela, ale dôležitý je aj ďalší aspekt, téma a zámer. Treba si cibriť schopnosť rozmýšľať v obrazoch, ponoriť sa do témy, ktorá môže pochádzať z vonkajšieho, ale aj z vnútorného sveta tvorcu. Kto maľuje a kreslí, žije bohatšie, vidí pestrejšie...,“ - uviedla o. i. vo svojom prejave umelecká vedúca krúžku.

Ako nás informovala Á. Vargová, založenie krúžku iniciovala skupina záujemcov o výtvarné umenie a po výzve v obvodných médiách sa pridali ďalší. Dnes už môžeme hovoriť v podstate o priateľskom kolektíve, ktorý sa okrem pravidelných zamestnaní schádza aj v letnom tvorivom tábore pri Tise, kde si nájde čas na tvorivú prácu i na oddych. Práce z tohtoročného tábora na tému Tisa a okolie sú tiež vystavené v budapeštianskej slovenskej škole.

Maľby a grafiky „Krúžku farieb“ sú prístupné verejnosti do 20. decembra.

(la-)

Malotarčania na oslavách v Beluši

Beluša oslavovala 675. výročie prvej písomnej zmienky o obci, 630. výročie písomného záznamu, v ktorom je Beluša uvedená po prvý raz ako „civitas” - mesto, resp. 105. výročie účasti belušskej košikárskej školy na Svetovej výstave v Paríži. Pri tejto príležitosti vedenie obce pozvalo na návštevu primátora družobného mesta Malá Tarča Szabolcsa Tótha a poslancov miestnej slovenskej samosprávy.

Program sa začal slávnostným zasadnutím poslaneckého zboru obce Beluša. Starosta Vladimír Vadrna vo svojom príhovore zdôraznil, že základy dnešnej Beluše položili ich predkovia. Ako povedal, pekný dom možno postaviť iba na dobre vybudovaných základoch. Potom odovzdal pamätné listy a plakety prítomným, medziiným aj Malotarčanom. Miestny ženský zbor predniesol prekrásne piesne a pani Magdaléna Fojtíková zarecitovala svoje básne o Beluši. Po slávnostnej omši hostia a hostitelia si pozreli výstavy v knižnici, kultúrnom dome, materskej škole a na požiarnej stanici. Boli na nich vystavené fotografie, maľby o Beluši, listiny o založení obce, výrobky košikárskej školy, dokumenty zachytávajúce spoluprácu medzi Belušou a Malou Tarčou a národopisná zbierka.

Popoludní prebiehal slávnostný program v kultúrnom dome. Začal sa besedou so slávnym historikom žijúcim v Beluši, doktorom Jozefom Kočišom, ktorý napísal už druhú monografiu o Beluši, a pokračoval vystúpením žiakov miestnej materskej a základnej školy. Oni predstavili dejiny svojej rodnej obce. Korunou osláv bol Belušský ples. Nálada bola fantastická, prítomní tancovali až do bieleho rána.

(kszt)

Kultúrny výbor CSS

Hodnotenie činnosti a plány na budúci rok

Posledné tohoročné zasadnutie Kultúrneho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktoré sa konalo 16. novembra v sídle CSS, bolo zamerané na bilancovanie činnosti za uplynulý rok a vytýčenie budúcoročných plánov.

Predsedníčka výboru Alžbeta Hollerová Račková po privítaní členov a schválení programu rokovania predniesla referát o vykonanej činnosti. Zdôraznila, že v tomto roku sa ukončil proces budovania siete kultúrnych inštitúcií CSS, ktoré si našli svoje miesto v živote našich Slovákov. Zdĺhavá procedúra udeľovania finančných prostriedkov z rámca Úradu pre národné a etnické menšiny spôsobila, že inštitúcie sa dostali k peniazom až v druhom polroku. Spôsobilo to nemalé problémy pri zabezpečovaní ich plynulého chodu a finančnú neistotu pre ľudí, ktorí v nich pracujú. Isté zlepšenie podmienok pre inštitúcie prinieslo zamestnanie účtovníka CSS na plný úväzok a schválenie novely menšinového zákona by malo tiež prispieť k upevneniu postavenia inštitúcií, ktoré budú samostatnou položkou v štátnom rozpočte. Týmto sa v ich financovaní uplatní automatizmus a z neho vyplývajúca stabilita, ktorá je mimoriadne dôležitá tak z hľadiska odborníkov pracujúcich na tomto úseku, ako aj z hľadiska plánovania.

V tomto roku pokračoval proces postupného zapájania inštitúcií do organizovania tradičných podujatí a školení CSS. Urobili sme kroky aj na vyriešenie riadenia chodu inštitúcií rôznymi orgánmi CSS, ktoré boli potrebné preto, lebo okolnosti ich vzniku a doterajší spôsob ich financovania to vlastne doteraz neumožnili. Najdôležitejšie podujatia KV v roku 2005 boli 12. ročník prehliadky slovenských školských divadelných súborov Deti deťom v Slovenskom Komlóši, divadelný tábor pre žiakov základných a stredných škôl na Slovensku, Deň Slovákov v Maďarsku vo Veňarci, XIII. prehliadka slovenských filmov a odborný seminár v Budapešti, akreditované školenie dramatickej výchovy, 2. a 3. modul a predvianočné stretnutie detí v Slovenskom inštitúte. Žiaľ, plánovaný seminár o prednese prózy a poézie sa neuskutočnil kvôli nízkemu záujmu zo strany škôl a pre nedostatok financií sa nekonal ani tanečný tábor.

Čo sa týka plánov na budúci rok, kultúrne inštitúcie, ako to vyplýva aj z ich pracovných plánov, budú pokračovať v preberaní niektorých úloh, ktoré doteraz vykonával úrad CSS, resp. iné inštitúcie alebo občianske organizácie. Vzhľadom na pozitívny ohlas stretnutia členov KV s vedúcimi predstaviteľmi občianskych organizácií s celoštátnou pôsobnosťou výbor mieni pokračovať v tejto tradícii. Aj v budúcom roku bude zasadať štyrikrát a svoje zasadnutie, venované organizačným záležitostiam Dňa Slovákov v Maďarsku, uskutoční v regionálnom centre v plánovanom mieste podujatia.

Predsedníčka náboženského podvýboru Ildika Klauszová Fúziková zdôraznila, že podvýbor sa aj v tomto roku snažil napomáhať pastoráciu a náboženskú výchovu v materinskom jazyku v jednotlivých regiónoch a v Budapešti. Pravidelne pomáhal organizovať slovenské bohoslužby, napomáhal Celoštátnu slovenskú farársku službu, ako aj misijnú činnosť pastoračného centra pri Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti, kde sa už založil zbor presbyterov. Pravidelne bola redigovaná slovenská náboženská rubrika v maďarskom časopise Evangélikus Élet a uskutočnil sa letný mládežnícky biblický tábor vo Svätom Jure. Koncom roka sa zrodí CD-platňa so slovenskými náboženskými piesňami pre deti a mládež, ktorej premiéra sa bude konať 13. apríla 2006 v Slovenskom inštitúte. V júni sa konala premiéra dokumentárneho filmu o pútnickom zájazde CSS v Ríme. V nasledujúcom roku budeme pokračovať v organizovaní slovenských bohoslužieb a opäť uskutočníme letný mládežnícky tábor na Slovensku. Koncom septembra 2006 sa bude konať tradičné stretnutie chrámových a speváckych zborov v Kostole sv. Kríža v Mlynkoch a zavíta k nám Štátne divadlo z Košíc s predstavením Terezka.

Predseda Podvýboru pre masmédiá a vydavateľskú činnosť Gregor Papuček zdôraznil, že výbor udržiaval úzke styky so slovenskými národnostnými médiami: so slovenskými vysielaniami MR a MTV, s Ľudovými novinami, ako aj s redakciou časopisu Dolnozemský Slovák, so Združením slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku (ZSSUM). Keďže členovia podvýboru sú zároveň pracovníkmi týchto redakcií, ich prostredníctvom mali vlastne priebežný kontakt s našimi médiami a organizáciami. Pán Papuček sa zmienil o roky pretrvajúcich akútnych problémoch Slovenského vysielania MR a MTV, ktoré odhalila aj previerka menšinového ombudsmana J. Kaltenbacha. S redakciou Ľudových novín má podvýbor dobré kontakty a na budúci rok si zaplánoval zorganizovať minikurz dopisovateľov a externých pracovníkov. Pripravuje sa aj na dôstojné oslavy blížiaceho sa 50. výročia vzniku nášho týždenníka. O vydavateľskej činnosti sa zmienil, že onedlho vyjde Náš kalendár na rok 2006.

Členovia podvýboru aj v budúcnosti pokladajú za svoju povinnosť udržiavať bezprostredné styky so slovenskými národnostnými masmédiami, s redakciou Dolnozemského Slováka, so ZSSUM a s inštitúciami CSS. Vzhľadom na blížiace sa budúcoročné voľby podvýbor bude vyvíjať úsilie informovať voličov - občanov slovenskej národnosti - prostredníctvom našich médií. Čo sa týka vydavateľskej činnosti, aj v roku 2006 sa bude uchádzať o finančné prostriedky na vydanie Nášho kalendára, Dolnozemského Slováka, CD-platne a literárneho diela.

O tohtoročnej činnosti referovali aj vedúci inštitúcií CSS - riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová-Hornoková, PhD, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Anna Szabadosová a vedúca Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová. Keďže vedúci verejnoprospešnej spoločnosti Legátum Juraj Andó nemohol byť prítomný, poslal svoj referát písomne.

Prítomní si potom vypočuli predsedu CSS Jána Fuzika, ktorý ich informoval o záveroch dvojdňovej konferencie Svetového združenia Slovákov v zahraničí a Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, ktorá sa uskutočnila v dňoch 26. a 27. októbra v Bratislave. Zmienil sa o tom, že 15. novembra sa konalo 5. zasadnutie slovensko-maďarskej medzivládnej zmiešanej komisie pre otázky menšín, ktorého sa zúčastnil aj on osobne. V Komárne začala pôsobiť maďarská univerzita, v Sarvaši obnovili školu a v Slovenskom Komlóši položili základný kameň rekonštrukcie a rozšírenia školskej budovy. Ako odznelo, maďarská strana by okrem finančného zabezpečenia slovenských škôl mohla niečo urobiť aj v záujme skvalitnenia výučby slovenského jazyka, aby si žiak v priebehu štúdia osvojil slovenský jazyk. Odporúča sa aj vykonávanie pastorácie v materinskom jazyku a príprava kňazov. Veľvyslanectvo SR v Budapešti v spolupráci so Slovenskou menšinovou samosprávou V. obvodu Budapešti plánujú odhaliť dvojjazyčnú pamätnú tabuľu Jána Kollára, podobnú, akú má od októbra t. r. v Tokaji. Pán predseda sa zmienil aj o rozhlasovom vysielaní. Treba zabezpečiť vysielanie, ktoré pokryje celú plochu Maďarska, zvlášť tie oblasti, kde žijú Slováci. Medzi odporúčaniami odznelo aj parlamentné zastúpenie menšín v Maďarsku. Ďalší návrh sa týkal oblasti kultúry, osvety a školstva, resp. založenia výchovno-vzdelávacieho strediska na Slovensku a zabezpečenia kontaktov inštitúcií CSS s odbornými inštitúciami na Slovensku - SAV, SNM, Filmový ústav, atď.

Záverom členovia KV CSS schválili hodnotenie činnosti výboru, podvýborov a inštitúcií v roku 2005, plán činnosti a návrh rozpočtu inštitúcií CSS na rok 2006.

(fúziková)

Dobročinný koncert v Békešskej Čabe

Čabianska organizácia Slovákov usporiadala 25. novembra na békeščabianskej radnici dobročinný koncert za slovenskú kultúru. Početných účastníkov v mene čabianskych Slovákov privítala bývalá predsedníčka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, moderátorka večera Anika Dutkonová. Koncert, ktorý organizujú pravidelne koncom roka, sa niesol v duchu adventu. Prítomní si najprv mohli vypočuť príležitostný zbor pozostávajúci z členov Slovenského pávieho krúžku, ľudového speváckeho zboru Orgován, pávieho krúžku Čaba a Ženského speváckeho zboru z Mederu pod vedením Ildiky Očovskej. Spevácky zbor Čabianska ružička predniesol vianočné piesne a úryvky cirkevných skladieb. Po očarujúcich melódiách moderátorka privítala aj hostí zo Slovenska. Detský súbor Vánok a spevácky zbor Latoričan z Veľkých Kapušian nevystupovali v metropole dolnozemských Slovákov po prvý raz. Deti zaspievali ľudové piesne zo Zemplína a dospelí očarili hostí prekrásnymi vianočnými skladbami. Dobročinný koncert v Békešskej Čabe skončil spoločným spevom vianočnej piesne Tichá noc.

(aszm)

Čívania s Pavlom Závadom

Obecná knižnica v Číve usporiadala v týchto dňoch stretnutie čitateľov so spisovateľom Pavlom Závadom, ktorého prestavila učiteľka slovenčiny Andrea Kertészfiová. Účastníci stretnutia besedovali o románoch Jadvigin vankúšik, Milota a Dedičstvo fotografa, dejiskom ktorých je autorova rodná obec Slovenský Komlóš. Ako je známe, Jadvigin vankúšik dosiahol mimoriadny úspech u čitateľskej verejnosti i literárnych kritikov a zaradil sa medzi sto najčítanejších kníh v Maďarsku. Pavol Závada hovoril o svojich literárnych začiatkoch a zveril sa poslucháčom so svojimi dojmami z filmu Jadvigin vankúšik, nakrúcania ktorého sa osobne zúčastnil.

(mj-k)

Slovenský Komlóš

Dni slovenskej kultúry

Stalo sa už takmer tradíciou, že v Slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši sa v novembri konajú Dni slovenskej kultúry, do ktorých sa zapájajú nielen žiaci, ale aj učitelia a rodičia. Neodmysliteľnou súčasťou týchto dní sú recitačné, spevácke, výtvarné, vlastivedné a gastronomické súťaže, na ktoré sa všetci dôkladne pripravujú.

Dni slávnostne otvorila hosťujúca učiteľka Ľubomíra Rollová spolu s riaditeľkou školy Gabrielou Marikovou. Obe popriali všetkým prítomným príjemné umelecké zážitky. V pondelok popoludní sa začal kvíz Čo vieš o Slovensku? Organizátormi boli Zuzana Lauková a Ľ. Rollová. Súťažilo 33 detí v 11 skupinách. Súťaž mala 5 kôl: zemepisnú, vlastivednú, hudobnú, jazykovú a literárnu. Tento kvíz zábavným spôsobom preveril vedomosti žiakov zo slovenčiny. Najviac bodov dosiahli Katarína Karkušová, Nora Szűcsová a Ajgul Zelmanová, po nich nasledovali Adrienn Radaiová, Zuzana Šutová a Regina Bírošová a na 3. mieste skončili Bianka Kerestešová, Adrienn Maligová, Viktória Valierová, Matúš Šuta, Anika Paulíková a Atila Karasz.

V utorok popoludní sa zišlo 110 recitátorov a 70 spevákov, ktorí sa snažili o správnu výslovnosť, tempo reči, gestikuláciu a precítenie svojho naučeného textu a spevu. Organizátormi súťaže boli Zuzana Kočišová, Anna Ištvánová-Račková a Mária Krčmériová.

Porota to opäť nemala ľahké, rozhodla nasledovne:

V prvej kategórii (1. - 3. ročník)

1. miesto: Tíria Birošová, Bettina Okániová, Čila Bajczerová

2. miesto: Uršuľa Antalová, Kevin Lipták

3. miesto: Dora Fülöpová, Žolt Varga

V druhej kategórii (4. - 6. ročník)

1. miesto: Matúš Šuta

2. miesto: Mária Baloghová, Délia Šováňová

3. miesto: Dora Vargová, Michaela Kiššová

V tretej kategórii (7. - 8. ročník)

1. miesto: Adrienn Rádaiová

2. miesto: Viktória Valjerová

3. miesto: Richard Urbán

V sólovom speve - 1. kategória

1. miesto: Valter Čuvár, Daniel Čeman

2. miesto: Čila Bajczerová, Dora Fülöpová

3. miesto: Kristína Hajdúová, Bettina Okániová

2. kategória

1. miesto: Peter Bobor

2. miesto: Dorina Dénešová, Bettina Korinová

3. miesto: Ildika Héjjová

3. kategória

1. miesto: Nikolett Žingorová

2. miesto: Dora Vargová

3. miesto: Ján Karkuš

V skupinovom speve boli najlepší Laura Gavódiová, Viktória Valierová a Adrienn Maligová.

V stredu nasledovala výtvarná súťaž. Aj v kreslení máme na škole talenty. Hlavnou témou boli Vianoce. Do súťaže sa zapojilo vyše 100 detí. Organizátormi boli Anna Ondrejová a Ľubomíra Rollová. Najväčším počtom bodov boli ohodnotené výkresy týchto žiakov: Nora Szűcsová, Nikolett Žingorová a Bianka Kerestešová.

Posledný deň, vo štvrtok, bolo slávnostné vyhodnotenie, ktoré otvorila zástupkyňa riaditeľky školy Zuzana Lauková. Organizátori rozdali ceny za najlepšie výkony, tí najlepší postúpili do vyšších kôl. Všetkým víťazom srdečne gratulujeme. Úplný záver bol venovaný gastronómii. Zatiaľ čo prebiehalo vyhodnotenie v telocvični, z jedálne sa šírila výborná vôňa. Na prestretom stole rozvoniavali dobrôtky šikovných gazdín - mamičiek, učiteliek a starých mám. Všetci mohli naživo vidieť, ako sa robia pravé domáce komlóšske haluške (rezance), ktoré pripravila pani Judita Melegová, a pletený koláč s hrozienkami, ktorý upiekla pani Tenzília Zelmanová. Chuťové bunky poroty rozhodli nasledovne: 1. miesto Zuzana Kočišová - kapustová polievka, 2. miesto A. Vargová - špricke (odpaľované fánky), 3. miesto I. Baloghová - studienke (lekvárové rohlíky), mimoriadnu cenu za kvasienke (parené buchty) pridelila porota P. Karaszovej.

Zo všetkých účastníkov Dní slovenskej kultúry prenikala oprávnená hrdosť na kultúrne dedičstvo i umenie svojich predkov a všetci boli presvedčení o tom, že akcia sa aj tento rok vydarila na jednotku. Čo si budeme priať do budúcnosti? Snáď len toľko, aby sa takéto podujatia aj naďalej uskutočňovali na takejto vysokej úrovni, aby sa slovenčina nevytratila a aby sa zlepšili podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre výučbu a tvorivú činnosť. Dúfajme, že v novej zrekonštruovanej škole sa nám bude dariť ešte lepšie. Poďakovanie patrí všetkým žiakom, pedagógom, rodičom a porote, do ktorej sme pozvali učiteľky z materskej školy Evu Pakšiovú, Evu Moťovskú, Zuzanu Šutovú, Annu Lešťanovú-Malyovú, básnika Juraja Antala Dolnozemského a bývalé učiteľky Annu Óváriovú a Zuzanu Kováčovú. V porote gastronomickej súťaže boli vedúci kuchyne Matej Kvas, viceprimátor mesta Michal Lóczi a dôchodkyňa Anna Šutová.

Ľubomíra Rollová

Príprava na Advent a Vianoce

- na obdobie nádeje, lásky a pokoja

Cirkevný rok sa v kresťanskej cirkvi končí sviatkom Krista kráľa a adventom sa začína nový liturgický rok. V tomto roku pripadla 1. adventná nedeľa na 27. novembra. Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich obdobím duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána Ježiša Krista. Veriaci sa schádzajú v kresťanských chrámoch k modlitbám a zamysleniam, ale i koncertom. V adventnom a predvianočnom období sú ľudia vľúdni a priateľskejší ako inokedy, veď prežívajú obdobie očakávania, lásky, nádeje a pokoja. Opýtali sme sa niekoľkých našich popredných aktivistov, čo pre nich znamenajú adventné a vianočné sviatky a ako sa na ne pripravujú.

Anna Crnečká - slovenská učiteľka na dôchodku, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Tardoši:

- Myslím si, že ozajstné čaro adventných a vianočných sviatkov závisí v prvom rade od nás, ako sa chystáme na ne a v akej duševnej atmosfére ich prežívame. Samozrejme, že aj v našej obci a v ustanovizniach sa pripravujeme na tieto zimné sviatky. V tardošskej základnej škole deti v každej triede pripravujú adventný veniec a zapaľujú sviečky. Počas adventu deti v družine pod vedením učiteľky a predsedníčky žiackej samosprávy zhotovujú darčeky pre svojich najbližších. Vo vianočnom období je už tradíciou, že deti chodia s betlehemom po dedine k starým rodičom a príbuzným. Popri maďarskom texte prednášajú epizódy a náboženské piesne aj v slovenčine.

Čo sa týka dospelých, pred Vianocami pozývame do školy našich kolegov na dôchodku. Pri bielom stole oslavujeme a spomíname na zašlé časy. Vedenie školy im pripraví milé darčeky a po pohostení sa presunieme do kultúrneho domu pozrieť si vianočný program školákov.

V poslednú adventnú nedeľu kultúrny dom usporiada pre občanov tzv. „Obecné Vianoce“, kde v slávnostnom programe vystúpia škôlkári, žiaci základnej a hudobnej školy, spevácky zbor Gerecse a tanečný súbor Červený mramor. Pre každého občana je to darček pod stromček. Všetci prežívame ozajstnú radosť zo spoločnej oslavy a krásneho programu. Čo je snáď najpozoruhodnejšie, nedávno sme oživili v obci krásny vianočný zvyk. Na Štedrý večer rodičia spolu s deťmi chodia spievať vianočné piesne starým a krstným rodičom a svojim príbuzným. Po koledách sa na polnočnej svätej omši schádza celá rodina, ba celá dedina.

Anna Ištvánová - riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe:

- Počas adventu sa aj my, pracovníci Domu slovenskej kultúry, snažíme pripomenúť ľuďom, ktorí k nám prichádzajú, blížiace sa Vianoce - čas radosti a lásky. Na adventnom venčeku zapálime sviečky, ktorých svetlo zapôsobí na každého, kto k nám vojde. Do izieb hotela Slovák dáme vianočné vetvičky a cukríky, vyzdobíme brány a miestnosti a v predsieni postavíme voňavý stromček. V rôznych záujmových krúžkoch Čabianskej organizácie Slovákov, ktoré sa u nás schádzajú, usporadúvajú v decembri predvianočné oslavy, keď si členovia našej organizácie podajú ruky a zaželajú si krásne, požehnané sviatky. Pri týchto príležitostiach obnovíme vždy nejaký starý zvyk, prichystáme si vianočné ozdoby, ktoré potom môžeme použiť pri zdobení svojho vianočného stromčeka. V tomto období obdaríme balíkom potravín tých, ktorým treba venovať viacej pozornosti, lebo žijú osamelo a v horších sociálnych podmienkach. Veľkým majstrom a iniciátorom týchto podujatí je teta Eržika, pani Ančinová, ktorá dbá o to, aby čo najviac našich členov precítilo srdcom vánok blížiacich sa sviatkov. V predvianočnom období, krátko pred zimnými prázdninami, sa konajú spoločné Vianoce slovenskej školy a ČOS. Deti obdarujú dospelých adventným programom a dospelí im odovzdajú niečo z bohatej klenotnice slovenských tradícií.

Čo znamenajú Vianoce pre mňa? Ticho, pokoj a lásku. Najobľúbenejšou činnosťou vianočného týždňa sú u nás spoločné hry a prechádzky. Rada chodím pešo po zasneženej Čabe. Pripomína mi to veľké zimy môjho detstva. Vo sviatočných dňoch sa najradšej prehrabávam v rodinných fotografiách. Obrazy vyhotovené v uplynulom roku dávam do albumov a do rôznych škatúľ. Prehodnotím takto dianie posledných mesiacov, pospomínam na krásne i ťažké chvíle rodiny, priateľov a známych, dávam na vážku činy, zážitky a skúsenosti, zadívam sa trochu dovnútra, snažím sa vyrovnať sa s výčitkami svojho svedomia. Veď mi vždy zíde na um, koho som mala už dávno navštíviť, u koho som sa mala už dávno ohlásiť a čo som zameškala. Stalo sa mi už niekoľkokrát, že som odkladala návštevu príliš dlho... Dobre sa cítim v kruhu rodiny, najmä s chrbtom opretým o pec. Z domu sa mi žiada jedine ísť domov, na Komlóš. Nelákajú ma cudzie kraje, ani cudzí ľudia. Na záver prajem vám všetkým pekný a požehnaný Kračún!

Helena Sándorová - zástupkyňa vedúcej učiteľky materskej školy v Tardoši:

- Zimným sviatkom sa najviac tešia tí najmenší, teda aj naši škôlkári. Preto sa my, učiteľky, snažíme, aby sme ich dôstojne pripravili na najkrajšie sviatky roka. V tomto roku plánujeme pozvať k nám pracovníčku Múzea Domokosa Kunu v Tate, aby oboznámila naše deti so zimnými sviatkami, tradičnými zvykmi, ako aj s prípravou rôznych vianočných ozdôb a darčekov. Samozrejme, už v novembri pripravujeme spolu s deťmi adventnú dekoráciu a veniec, pričom im vysvetlíme vznik a význam sviatkov.

Začiatkom decembra sú všetky detičky nadmierne vzrušené, lebo očakávajú príchod obľúbeného Mikuláša, ktorý nás, samozrejme, navštevuje každý rok. V našej škôlke je už tradíciou, že pred príchodom Mikuláša nás navštívia prváci, druháci a tretiaci základnej školy. Tento deň je pre všetkých samá radosť, veď oslavujeme spolu. Školáci prednesú ozajstný mikulášsky dvojjazyčný program - recitujú, spievajú a hrajú na hudobných nástrojoch. Ani škôlkári nezostanú v hanbe, aj oni sa popýšia svojimi znalosťami - prednesú básne, zaspievajú a na záver si vymenia vlastnoručne zhotovené darčeky. Ozajstné prekvapenie však nasleduje až potom, keď všetky učiteľky materskej školy prednesú bábkovú hru o Mikulášovi. Po Mikulášovi oslavujeme deň Lucie, keď oživíme bývalé slovenské ľudové zvyky. Deti najstaršej vekovej skupiny sa oduševnene pripravujú na vianočný program, naučia sa betlehemské hry, ktoré potom prednesú nielen v škôlke, ale aj na obecnom úrade, v klube dôchodcov, na farnosti a na „Obecných Vianociach“, ktoré sa konajú každý rok v miestnom kultúrnom dome.

Záverom by som sa ešte chcela zmieniť o jedinečnom programe. V prvý pracovný deň nového roka všetky učiteľky a deti sa vyberú do miestneho kostola, kde si spoločne pozrieme betlehem a potom detičky vyrozprávajú miestnemu dôstojnému pánovi Dr. Józsefovi Kalocsaimu históriu o Narodení malého Ježiška. Nakoniec spolu zaspievame slovenské a maďarské vianočné piesne.

Anna Szabadosová - riaditeľka Slovenského dokumentačného centra CSS:

- Žiaľ, práve koncom roka mám vždy najviac práce a povinností. A to aj v Knižnici Sándora Petőfiho v Malom Kereši, kde som zamestnaná na plný úväzok, ako aj v Slovenskom dokumentačnom centre Celoštátnej slovenskej samosprávy. Takže v adventnom období som nútená pracovať aj v sobotu a na oddych mi ostáva iba nedeľa. Samozrejme, uvedomujem si, že prichádzajú najkrajšie sviatky roka - Vianoce, na ktoré sa však môžem pripravovať skôr len duševne. Zvyčajne nerobím ani veľké nákupy, lebo ako to môj nebohý otec hovorieval, „darčeky kupujeme iba ako gesto“, a aj ja to tak beriem. Pochopiteľne, aj ja očakávam vianočné sviatky, najviac sa teším na Štedrý deň, lebo vtedy sa zíde celá rodina. Moja mladšia sestra a ja žijeme v Malom Kereši, mamička v Dunaeďháze. Sestra má dve dcérky a býva v peknom rodinnom dome. Žiaľ, otecko zomrel pred šiestimi rokmi a odvtedy vianočné sviatky oslavujeme spolu u sestry. V Štedrý deň skoro ráno ideme pre mamičku a potom sme spolu a spolu sa aj pripravujeme na Štedrý večer. Môj švagor je výborný kuchár, takže on varí hlavný chod sviatočnej večere, rybaciu polievku „halászlé“. My, ženy, chystáme tradičné slovenské štedrovečerné jedlo - makové „ľaľuše“, teda pirohy, bez ktorých si Vianoce nevieme ani predstaviť. Pred večerou si ešte trochu oddýchneme a potom slávnostne prestrieme stôl. Pred večerou pri stole všetci spolu zaspievame svetoznámu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc...“ Potom nasleduje slávnostná večera: rybacia polievka a makové „ľaľuše”, ktoré naozaj každému chutia. Po večeri si navzájom poprajeme pokojné a požehnané sviatky a odovzdávame si darčeky, ktorým sa najviac tešia sestrine dcérky. V prvý deň vianočný ideme všetci spolu na sviatočnú bohoslužbu a potom počas celých sviatkov oddychujeme v rodinnom kruhu.

Katarína Sziveková - riaditeľka Základnej školy v Mlynkoch:

- Vianoce sú najkrajšie sviatky roka. V našej škole sa na ne pripravujeme počas celého decembra. Na hodinách techniky, kreslenia, spevu a vo výtvarnom krúžku žiaci chystajú adventné venčeky, robia rôzne vianočné ozdoby a pečú medovníky. Posledný deň pred prázdninami usporiadame v miestnom kostole vianočný program, kde vystúpi náš spevácky zbor a hudobníci s vianočnými piesňami. Žiaci nižších tried recitujú slovenské a maďarské vianočné básne, ôsmaci zahrajú po maďarsky a siedmaci po slovensky betlehemské hry. S týmto vianočným programom vystúpia naši žiaci aj v pamätnom parku, na polnočnej svätej omši a v neďalekej nemocnici. V tomto roku sa ešte aktívnejšie zaoberáme zimnými sviatkami, lebo naša škola sa zapojila do projektu Socrates. V rámci tohto programu spolupracujeme so štyrmi školami - českou, slovenskou, nemeckou a poľskou -, každá škola prezentuje svoje národné a národnostné vianočné zvyky a obyčaje.

Čo sa týka mojej rodiny, tak aj my sa pripravujeme, samozrejme, na advent a vianočné sviatky. Zachovali sme si krásne tradičné vianočné zvyky a obyčaje. Najkrajší deň je Štedrý deň, keď sa celý deň pôstime a pred štedrovečernou večerou sa stretneme u našich rodičov. Celá rodina je spolu do pol šiestej a potom každý ide domov večerať a oslavovať. Naša tradičná štedrovečerná večera pozostáva z nasledujúcich chodov: oblátky s medom, ovocie, vínová polievka, makové pupáky a vyprážaný kapor. Po slávnostnej večeri sa rozprávame a potom na polnočnej svätej omši sa opäť stretne celá rodina. Na druhý vianočný deň navštívime rodinu manžela v susednom Santove.

Zaznamenala Ildika Fúziková

List z Bratislavy

Tunel Františka pod kopcom Sitina

Milí moji rodáci,

mnohí Bratislavčania donedávna ani nevedeli, že v ich meste je kopec s názvom Sitina. Nachádza sa na konci diaľnice, ktorá vbieha do mesta zo západu (od Malaciek). Meno sa dostalo do povedomia občanov v čase, keď sa začalo hovoriť o tuneli pod Sitinou s názvom Františka. V Bratislave teda už onedlho bude takýto tunel otvorený. Stavba je to komplikovaná, lebo časť ZOO museli premiestniť, a ústavy Slovenskej akadémie vied sa dlho obávali, že presné vedecké prístroje prestanú fungovať, keď sa podložie bude natriasať. Investori sa ale zaručili, že hlučnosť a vibrácie vedu neohrozia. Stavebné práce začala spoločnosť Taisei a Skanska BS v roku 2003. Teda Japonci, Američania a Švédi. Zlé jazyky začali o nich rozširovať vtip. Údajne podmienkou konkurzu bola presnosť s akou sa stavebné firmy mohli zaručiť, že sa v tuneli stretnú, ak začnú naraz rúbať zo strany Lamačskej cesty aj Mlynskej doliny. Konkurz vyhrali Japonci, lebo vyhlásili: „My sa stretneme s presnosťou jedného milimetra - ak Boh dá“. „Ale, ak Boh nedá?“ - pýtalo sa ministerstvo. „Potom budete mať dva tunely“ - odpovedali. A Boh vskutku nedal, lebo tunel Františka pod Sitinou má dve rúry. Majú dĺžku v oboch smeroch takmer 1,5 km a po dokončení budú súčasťou diaľnice D2 v úseku Lamačská cesta - Staré grunty. Začiatkom budúceho roka začnú montovať technologické vybavenie a tunel uvedú do prevádzky koncom roka 2006. Tým sa cestujúcim vytvorí súvislé diaľničné spojenie z Českej republiky cez obchvat Bratislavy do Maďarska. Ak teda koncom budúceho roka pocestujete z Budapešti do Prahy, potom Bratislavu uvidíte iba z mosta Lafranconi, odkiaľ je dobre vidieť slovenský parlament a hrad. A jeden z nich naozaj stojí za pohľad.

Pozdravuje Vás

Štefan Markuš

Odišla Mária Kováčová Móroczová

V pochmúrny novembrový pondelok otváram poštovú schránku a pri jednej obálke sa mi niečo nepozdáva... Lepšie sa prizriem a zaregistrujem, že mi bolo doručené smútočné oznámenie. Potrvá niekoľko sekúnd, kým sa môj mozog dostane do štádia, aby aj pochopil meno, ktoré je naň napísané: Mária Kováčová Móroczová... V tom momente sa vynorí predo mnou jej jemná tvár a veľmi disciplinovaná osobnosť, ktorá už dlhé roky znášala ťarchu svojej choroby... Nikdy sa však nesťažovala... Len toľko si žiadala od osudu, aby kvôli chorobe nemusela opustiť svoj ateliér na brehu maďarského mora - svoj čarovný kútik na výrobu emailových skvostov.

Jej vytrvalosť bola závideniahodná a príkladná aj pre mladšie pokolenia. Asi to množstvo skúseností, ktoré pani Marika získala počas svojho neľahkého života, jej dávalo toľko sily. Alebo by sa v detstve bola nadýchla pravého slovenského sarvašského vzduchu na brehu Kereša na celý život? Na celých 77 rokov? Niečo v tom muselo byť, lebo sa od svojich zážitkov z mladosti na Dolnej zemi nevedela nikdy odtrhnúť... Síce ju osud odvial ako učiteľku, neskôr vychovávateľku do rôznych Slovákmi obývaných kútov krajiny - od Matry až po hlavné mesto -, rodisko zohrávalo v jej živote vždy prioritu. Hlavne potom, ako sa stala uznávanou výtvarníčkou v Maďarsku i v našej materskej krajine, ba aj v zámorí, v Kanade. Vo svojej tvorbe sa vždy rada vracala k symbolom a špecifickostiam Dolnej zeme, k Slovákom vôbec, počnúc od flóry a fauny cez slovenský folklór.

Pred niekoľkými rokmi sa mi naskytla príležitosť pripraviť o nej portrét do slovenského vysielania Maďarskej televízie v jej ateliéri v Csopaku. Vtedy som ju vlastne spoznala bližšie... Síce bola mojou vychovávateľkou v budapeštianskej slovenskej škole, ale človek v dospelom veku celkom ináč vníma ľudí okolo seba. Nikdy nezabudnem na jej dôkladnú prípravu na našu dvojdňovú prácu a ani na tú vášeň, s ktorou hovorila o svojich slovenských koreňoch, profesii, rodine a, samozrejme, umeleckej tvorbe. Už skoro ráno o piatej zakúrila do pece, aby mohla čím pestrejšie a vernejšie predstaviť svoju prácu. Tú umeleckú činnosť, ktorá pre ňu znamenala život. Vtedy povedala, že sa každý rok sotva vie dočkať prvých teplejších slnečných lúčov, aby z hemžiaceho sa mraveniska hlavného mesta sa mohla presťahovať na ostrov pokoja a tvorivej atmosféry k Balatonu.

Na budúci rok sa príchodom prvých teplejších slnečných lúčov nedostane nový elán do ateliéru pani Mariky... Zostanú však po nej navždy všetky ňou vyrobené zázraky, ktoré sú dobre známe v kruhu našich hlavne budapeštianskych Slovákov, a tie, podobne ako spomínané slnečné lúče, budú ešte veľmi dlho zohrievať srdcia všetkých nás...

Zbohom, pani Marika!

Karola Klauszová

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2024 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.