Ľudové noviny č. 26 / 2006

Voľby do slovenských samospráv

Najlepší vzor je osobný príklad

Nedávno sme vyzvali našich čitateľov, a osobitne vplyvné osobnosti lokalít, v ktorých žijú Slováci, resp. kde pôsobí slovenská samospráva, aby sa s nami podelili o svoj názor na blížiace sa voľby do národnostných samospráv, o svoj postoj k zmeneným podmienkam. Vedie nás snaha povzbudiť našu Slovač, aby sa neostýchala hlásiť sa k svojej národnosti a dala sa evidovať do zoznamu menšinových voličov. Prinášame výňatky z odpovedí na našu výzvu.

Spoluvytvárať vlastný osud

Ako primátor Békešskej Čaby už šestnásť rokov sledujem činnosť tunajších štyroch menšín. Najpočetnejší sú Slováci a najdlhšiu históriu má ich menšinová samospráva. Vďaka tunajšej Slovači je bohatší, pestrejší jazyk a kultúra mesta. Naše mesto za veľa vďačí predkom tunajších Slovákov. Skutočnosť, že zohrávali dominantnú úlohu pri znovuosídlení lokality, sa prejavuje v architektúre, gastronómii, ale i jazyku mesta. Kto navštívil Békešskú Čabu, iste pozná aj najväčší evanjelický chrám v strednej Európe, radnicu, Slovenský oblastný dom, Dom slovenskej kultúry.

Tohoročných menšinových volieb sa môžu zúčastniť iba tí občania, ktorí vopred potvrdia svoju menšinovú príslušnosť. V Békešskej Čabe je veľmi dôležité, aby tak postupovali nielen tí, ktorí hovoria po slovensky, ale aj tí, ktorí pociťujú svoju príslušnosť k Slovači. Môžu to urobiť aj z úcty k svojim predkom, keďže len tak budú mať opäť možnosť, aby spoluvytvárali osud vlastnej slovenskej menšiny.

János Pap

primátor mesta Békešskej Čaba

Treba čo najlepšie využiť zákonom dané možnosti

Prihlásiť sa na zoznam voličov slovenskej samosprávy pokladám za svoju povinnosť. Som človek, ktorý disciplinovane využíva (aj) svoje menšinové práva. Ale najmä som si vedomá, že v dnešných spoločenských podmienkach treba čo najlepšie využívať zákonom dané možnosti a že samosprávny systém je jediný, ktorému štát (zatiaľ) garantuje finančné prostriedky, potrebné k záchrane slovenskej kultúry v Maďarsku.

Založenie slovenských samospráv môže napomôcť aj proces otvoreného hlásenia sa k národnosti, veď človek musí svojim podpisom prehlásiť spolupatričnosť s menšinovou spoločnosťou. Spôsob, ktorým toto prehlásenie môžeme vykonať, nie je najjednoduchší. Len veriť smiem, istotu budeme mať až o mesiac, že podpísanie a vrátenie tohto hárku obecným úradom neodradí masy našich občanov od svojej národnostnej príslušnosti. Je to tá „ťarcha páperia“...?

Anna Ištvánová

Aktivizujú čabianskych Slovákov

V znamení doterajších úspechov, ako aj budúcich možností Slovákov v Békešskej Čabe, vydali miestne slovenské organizácie, inštitúcie a súkromné osoby propagačný materiál. Týmto spôsobom chcú povzbudiť občanov, akokoľvek sa viažucich k slovenskej menšine, aby sa v čo najväčšom počte zapísali do menšinových volebných zoznamov a aby v októbrových voľbách odovzdali hlasy slovenským kandidátom.

Čabianski aktivisti na čele s Čabianskou organizáciou Slovákov vyzývajú v spomenutom dokumente spoluobčanov, aby pokračovali v diele svojich predkov, zakladateľov mesta, a prispeli k ďalšiemu zveľaďovaniu svojich tradícií a kultúry, upevňovaniu identity.

V tlačive sú stručne uvedené udalosti a podujatia, ktoré prispeli k rastu a obohacovaniu celého mesta, ako napr. otvorenie Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Békešskej Čabe, významné zahraničné návštevy, úspešne pôsobiaci Dom slovenskej kultúry, mnohostranné styky so susednými štátmi, vzmáhajúci sa turizmus, možnosti poznávania tradičnej kultúry v Slovenskom oblastnom dome, ako aj úspešne pôsobiace ustanovizne, v ktorých sa vyučuje slovenský materinský jazyk. Do tejto mozaiky patrí aj svojrázna gastronomická kultúra, oživovaná na tradičných festivaloch.

Samozrejmosť a povinnosť

Pokladám za samozrejmosť dať sa zapísať do menšinového volebného zoznamu, považujem to za svoju morálnu povinnosť. Som slovenského pôvodu a z lásky k svojim predkom chcem urobiť všetko, čo je v mojich silách, v záujme toho, aby sa zachovalo ich, naše slovenské dedičstvo. Som aj osobne zainteresovaná, pracujem na slovenskom poli, moje zamestnanie je priamo závislé od národnostného bytia. Presviedčať ľudí o potrebe evidovania sa do zoznamu menšinových voličov je preto - podľa môjho názoru - aj mojou pracovnou povinnosťou.

Registrácia je veľká a nová výzva pre našu národnosť, ako výskumníčku ma zaujíma volebné správanie sa Slovákov, ich aktivistov, vedúcich predstaviteľov. Dúfam, že slovenská menšina v Maďarsku dokáže, ako to urobila pri sčítaní ľudu, že je schopná a ochotná riadiť a organizovať svoj život

Naše výskumy dokázali, že slovenské menšinové samosprávy zohrávajú v živote skúmaných lokalít, resp. v živote Slovákov v Maďarsku veľmi dôležitú, nenahraditeľnú úlohu. Nové možnosti v používaní slovenčiny, v pestovaní slovenskej kultúry úzko súvisia so slovenskými samosprávami a ďalšími novými inštitúciami. Môžeme konštatovať, že uplynulé roky dokázali, že prevažná väčšina slovenských menšinových samospráv je životaschopná, dokáže priaznivo ovplyvniť osud našej národnosti. V slovenských lokalitách, v ktorých nie je záujem ich založiť a v ktorých nefungujú ani občianske organizácie, spolky či kluby, proces jazykovej a kultúrnej asimilácie je v oveľa pokročilejšom štádiu. Verím, že v našej vlasti budeme mať málo takých osád.

Alžbeta Uhrinová Hornoková

Prečo?

Dala som sa zapísať do zoznamu slovenských voličov v VI. obvode Budapešti. Mohli by ste sa spýtať, prečo? Veď v VI. obvode Slováci tradične nežijú. Všetko sa to vlastne odvíja od môjho rodného mestečka, Slovenského Komlóša. Od usadlosti, kde mali Slováci rozhodujúcu úlohu počas celej jej histórie. Hrdá som na svojich pracovitých predkov, ktorí prišli z Horniakov na Turkami spustošenú Dolnú zem a zúrodnili ju svojim potom a mozoľmi. Popri ťažkej sedliackej práci im zostal čas a sila aj na to, aby spoluvytvárali svojráznu dolnozemskú slovenskú kultúru.

My, ktorí sme - podobne ako pred 260. rokmi naši predkovia - boli nútení opustiť svoje rodisko a ísť za prácou do veľkomesta, nezabúdame, odkiaľ prichádzame a aké ľudské a kultúrne hodnoty so sebou prinášame. Možno iba zriedkakedy sa nám naskytne príležitosť, aby sme sa v každodennom zhone stretávali, ale to neznamená, že Slováci v Budapešti nežijú!

Hrdo sa hlásme aj k slovenským tradíciám hlavného mesta bývalého Uhorska! Veď v 19. storočí a začiatkom 20. storočia nikde nežilo pokope toľko Slovákov, ako v rozrastajúcom sa hlavnom meste. Zanechali po sebe trvalé stopy v podobe honosných palácov, verejných budov, ale aj kostolov a vydávali tu slovenské noviny, časopisy a knihy.

Prihlásila som sa do zoznamu slovenských voličov. Aby boli založené slovenské samosprávy všade, kde sme prítomní. Aby sme využívali svoje menšinové práva, ktoré naši predkovia nemali, aj za nich. Veď to, že sme iba ťažko porovnateľní s často spomínanou maďarskou minoritou v našej materskej krajine, neznamená, že neexistujeme! Že nemáme svoje špecifické záujmy, ktoré musíme presadzovať, neustále zviditeľňovať, a pripomínať domácej verejnosti a svetu, že sme tu. Ešte sme tu, a chceme pretrvať.

Alžbeta Račková-Hollerová

predsedníčka Kultúrneho výboru CSS

Byť, či nebyť?

Keď si túto otázku kedysi začiatkom 17. storočia kládol veľký alžbetínsky dramatik William Shakespeare prostredníctvom svojho hrdinu Hamleta, nemohol tušiť, že táto jednoduchá veta sa stane takpovediac sloganom, pomôckou pri vytváraní a sústreďovaní myšlienok a predstáv. Nemohol takisto tušiť, že po nej niekto siahne začiatkom 21. storočia v štáte, zvanom Maďarsko, niekto, pre koho je táto krajina druhým domovom, o to milším, že v nej stretol a dodnes stretáva svojich krajanov, ba aj rodákov. Ale vrátiac sa k otázke: ak si ju kladieme v súvislosti s našimi voľbami, s našimi samosprávami, Hamletovi by sme našepkali, aby odpovedal pozitívne. Pokračujem namiesto neho: byť (aj) Slovákom, byť - v rámci svojich možností - členom veľkého národnostného kolektívu, ktorý si zvolí svoj malý, o to dôležitejší kolektív. Každý, samozrejme, sám rozhoduje o tom, kam patrí, a rozhoduje najmä podľa tlkotu svojho srdca.... Táto „dvojdomovosť“ nie je vždy jednoduchá, rozhodne však človeka obohacuje - o minulosť, prítomnosť a aj o budúcnosť... Ja sama som si ponechala slovenské a nezvolila maďarské štátne občianstvo, pretože som to nepovažovala za potrebné a iste v tom zohralo úlohu to spomínané srdce... Z môjho občiansko-štátneho postavenia vyplýva, že v Maďarsku nemôžem voliť. Môžu to však za mňa urobiť moje veľké deti, ktoré odmalička vyrastali v dvojjazyčnom prostredí, pre ktoré bolo samozrejmé, že ich mama je Slovenka a otec Maďar a ktoré sa prostredníctvom mojej práce dozvedeli, presnejšie, v tomto zmýšľaní vyrastali, že aj v Maďarsku žijú Slováci. Pôjdu teda voliť aj v mojom mene - a v záujme nás všetkých. Samosprávy a ich činnosť o. i. obohatili aktivity občianskych združení a dodnes sa vhodne dopĺňajú. Vďaka samosprávnemu systému vznikla aj „moja“ inštitúcia, Slovenské divadlo Vertigo, ktorá je v častom styku s jeho jednotlivými článkami. Niekto by mohol povedať, že Slováci v Maďarsku pretrvajú aj bez oficiálnych „oporných“, združujúcich bodov. Ja sama však vidím, že tam, kde existuje nejaká združujúca sila - a hovorme teraz o menšinových samosprávach (a výnimočne nehovorme o financiách!) - tam je aj slovenský život - či už je to široko poňatá oblasť školstva a kultúry - pestrejší a intenzívnejší.

Hamlet v pokračovaní otázky Byť, či nebyť rozmýšľa o tom, čo šľachtí ducha... Čo šľachtí naše duše? Každý dobre mienený skutok, ústretovosť, pozitívne zmýšľanie, snaha o kompromisy, snaha o spoločnú cestu...

Daniela Onodiová

Chcem pôsobiť v „pozadí“

Od detstva žijem v rodine, kde sme nehovorili o tom, že patríme k slovenskej národnosti. Bolo to pre nás samozrejmosťou. Rodičia a aj širšia rodina sa medzi sebou zhovárali po slovensky, v takomto prostredí sme vyrástli. Asi preto pre mňa nebolo otázne, či sa mám zapísať do menšinového volebného zoznamu.

Pochopila som zákon aj situáciu, viem, že túto „možnosť“ musíme využiť, aby sa samosprávny systém slovenskej národnosti v Maďarsku zachoval a fungoval aj naďalej. To, že menšinové samosprávy sú v osadách potrebné, potvrdili uplynulé roky, výsledky v školstve, na poli kultúry, ako aj sieť celoštátnych inštitúcií, ktoré čoraz viac napomáhajú miestne organizácie.

Ako členka kultúrneho výboru už roky sledujem nárast počtu našich aktivít a v súvislosti s tým aj rastúcu potrebu financií. Veľa závisí od toho, koľko ľudí sa v jednotlivých osadách zapíše do menšinového zoznamu. Musíme si uvedomiť, že nestačí iba zákonom stanovené minimum, pretože tieto čísla - lebo po voľbách zostanú iba čísla - budú smerodajné pre naše ďalšie financovanie.

Ja osobne nebudem kandidovať v menšinových voľbách, roky pôsobím v „pozadí“, napomáham prácu menšinovej samosprávy v Malom Kereši a rada pracujem vo svojom odbore. Takto si plánujem aj budúcnosť. Preto sú pre mňa dôležité voľby menšinových samospráv.

Anna Szabadošová

Určite sa zapíšem

Predsedníčke Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) Zuzane Vargovej v spojitosti s národnosťou napadnú tieto pojmy: spoločný jazyk, naši predkovia, komunita, úspech, ľudový tanec, škôlka, spoločné hodnoty, tancuj, tancuj..., divadlo, slovenská kultúra, stretnutie, základná škola, folklór, gymnázium, spoločné hodnoty, mladosť, fujara, slovenská literatúra v Maďarsku, univerzita, vedomosti a kultúrne pamiatky.

- Slovenská národnosť ma obohatila o vzácne vedomosti, zaujímavé zážitky, morálne hodnoty, dobrých priateľov, na ktorých sa vždy môžem spoľahnúť a vedela by som ešte dlho pokračovať. Určite sa zapíšem do menšinového volebného zoznamu a budem nielen voliť, ale aj kandidovať v menšinových voľbách. Chcem prispieť k tomu, aby slovenská národnosť v Maďarsku naďalej aktívne existovala, - napísala v liste pre našu redakciu predsedníčka OSMM.

Hlas z Pilíšskej Čaby

Menšinové voľby v Pilíšskej Čabe, ako nás informuje starosta obce János Manek, sa v tejto lokalite týkajú slovenskej, nemeckej a rómskej minority.

- Ja sám som sa zapísal do volebného zoznamu Nemcov, keďže moja matka bola švábskeho pôvodu, kým otec bol Maďar vysídlený z Vozokan na Slovensku. Matkini príbuzní sa šťastnou náhodou nedostali medzi tisíce občanov deportovaných do Nemecka, zato otcovu rodinu postihla dohoda o výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom.

Myslím si, že ak niektorý maďarský občan začne skúmať svoj rodokmeň, určite v ňom nájde líniu, ktorá poukazuje na príslušnosť k nejakej menšine.

Nekandidujem vo voľbách do menšinovej samosprávy, avšak považujem za veľmi dôležité, aby v Pilíšskej Čabe opäť vznikli tieto volené zbory, keďže minority zohrávajú v živote obce významnú úlohu. Veď rôzne jazyky a kultúry upevňujú miestnu pospolitosť a pestovanie tradícií spestruje život obce. Kultúrne a spoločenské podujatia v Pilíšskej Čabe sú nepredstaviteľné bez účasti tunajších menšín. Ich prostredníctvom sme nadviazali partnerské styky s obcami na Slovensku, v Taliansku, Nemecku a Rumunsku. V tejto súvislosti sa ponúkajú rozličné možnosti spolupráce v kultúre, turistike, hospodárstve či športe. Menšinové samosprávy môžu značne prispievať k spoločným rozhodnutiam na miestnej úrovni. Presviedčam preto každého, aby svoju identitu preukázal zápisom do volebného zoznamu a aby odovzdal svoj hlas v nastávajúcich menšinových voľbách.

Pomôžme si navzájom

- V našej obci pôsobí slovenská samospráva od roku 1994, - napísal nám starosta Kardošu Ján Brláš. - Už roky usporadúvame úspešné obecné dni a navzájom si pomáhame pri organizovaní národnostných dní. Považujem za veľmi dôležité, aby naša menšinová samospráva pôsobila aj naďalej a napomáhala zachovávanie slovenského jazyka, kultúry a tradícií. V miestnej škole a škôlke sa vyučuje slovenčina, viac ako polovica obyvateľstva sa hlási k slovenskej národnosti. Sám som sa zapísal do volebného zoznamu a pri každej príležitosti vyzývam Kardošanov, aby tak urobili aj oni a pomohli vytvoriť v obci menšinovú samosprávu. Pokiaľ budem opäť zvolený za starostu, budem podporovať jej účinné pôsobenie.

Minulosť zaväzuje

Slovenská menšinová samospráva v Alberti, ktorá vznikla po voľbách r. 2002, už od počiatku iniciovala vytvorenie školskej tanečnej skupiny a podporila jej ďalší rozvoj. Povzbudzujúcim činom bolo vlani usporiadanie prvého Slovenského dňa, - píše vo svojom liste primátor Alberti Ladislav Fazekaš.

- Osobne pokladám za mimoriadne dôležité zachovanie kultúry a tradícií našich predkov, ako aj upevnenie našej národnej identity. To je základ, na ktorom budujeme aj dnes a ďalej odovzdávame hodnoty minulosti, odkaz zakladateľov nášho mestečka. K tomu prispievajú aj naše styky s družobnými Malackami na Slovensku. Zápis do volebného zoznamu je pre mňa jednoznačná záležitosť. V žilách väčšiny mojich predkov kolovala aj slovenská krv a to ma zaväzuje, aby som pestovaním našich tradícií aj naďalej zachoval ich odkaz.

Reálny obraz národa

- Je len prirodzené, že som sa zaregistroval do menšinového volebného zoznamu. Pochádzam z Bíru a v detstve som počul skôr slovenskú než maďarskú reč, - informuje nás starosta obce Dengeleg (Egyházasdengeleg) Tibor Kovács. - V súčasnosti pocit slovenskosti vo mne upevňujú naše priateľské styky s obcou Vidina pri Lučenci a osobne s jej starostom. Kandidujem ako menšinový poslanec a vďaka kontaktom s Vidinou sa v posledných rokoch značne zlepšila aj moja znalosť slovenčiny. Založenie slovenskej samosprávy, ktoré u nás podporuje aj Združenie za Slovákov z Dengelegu Švagor, považujem za dôležité. Chcel by som dosiahnuť, aby si ľudia v našej obci uvedomili výhody vyplývajúce zo znalosti slovenčiny a slovenskej kultúry, aby si vytvorili reálny obraz o svojom materskom národe, o Slovákoch. Optimálne možnosti k tomu by mala poskytnúť slovenská samospráva v našej obci.

Volebné informácie aj od ÚNEM

Úrad pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) sprístupnil na svojej webovej stránke informácie týkajúce sa volieb do menšinových samospráv. Takto sa z domovskej stránky www.nekh.gov.hu dozvieme aktuálne údaje o počte menšinových voličov, dokonca si môžeme stiahnuť aj televízne reklamné spoty zaoberajúce sa voľbami. Tieto krátke filmy budú vysielať televízne kanály ako verejnoprospešné informácie.

Zanedbaní krajania

Opozícia obviňuje vládu zo zanedbávania zahraničných Maďarov. K téme sa vyjadril predseda zahraničného a krajanského výboru parlamentu Zsolt Németh z opozičného Fideszu. Na tlačovej konferencii pred budovou Úradu pre zahraničných Maďarov ostro kritizoval rozhodnutie vlády zrušiť tento úrad. Faktom je, že krajanská politika bola doteraz pod záštitou ministerstva zahraničných vecí, no v novej vládnej štruktúre prešla na úrad vlády. Jeho šéf, minister kancelár György Szilvásy však zdôrazňuje, že táto téma postúpila „vyššie“ a vôbec nejde o „degradáciu“ politiky voči maďarským menšinám. Zsolt Németh si myslí opak, čoho dôkazom podľa neho je zrušenie samostatného krajanského úradu od 30. júna a vytvorenie krajanského odboru na úrade vlády. Podľa opozičného politika je prepustenie deväťdesiatich odborníkov na túto oblasť „márnotratnosťou“, vláda je urazená na zahraničných Maďarov, pretože - hovorí Németh: v posledných rokoch netancovali tak, ako premiér Gyurcsány pískal. Vláda už vyše roka nezvolala takzvanú Maďarskú stálu konferenciu, čiže maďarsko-maďarské fórum, a v rámci úsporných opatrení sa chystá zrušiť aj rôzne fondy a nadácie, cez ktoré prúdila podpora maďarským menšinám. Predstaviteľov maďarských menšín v okolitých krajinách zatiaľ neuspokojuje ani „slogan“ premiéra Ferenca Gyurcsánya, podľa ktorého chce vládnuť „v mene desiatich miliónov a v záujme pätnástich miliónov Maďarov“.

(gmp)

Momentky v Békešskej Čabe

Zo života partnerských miest

Mestská samospráva v Békešskej Čabe usporiadala 6. júna v nákupnom stredisku Csaba Center výstavu fotografií pod názvom Momentky zo života partnerských miest. Prítomných pozdravil a vernisáž otvoril viceprimátor mesta Gábor Velkey. Zvlášť privítal generálneho konzula SR Štefana Daňa, primátora mesta Jánosa Papa a titulárneho prednostu Úradu samosprávy mesta Békešská Čaba Mihálya Simona.

- Štyri mestá zo štyroch krajín Visegrádskej štvorky pred niekoľkými rokmi nadviazali partnerské styky, aby mohli spoločne vystupovať v záujme spoločenského rozvoja, ktorý je dôležitý pre každé z nich. Spolupráca s mestami Martin (SR), Karviná (ČR) a Skoczón (PR) sa v prvom rade vzťahuje na oblasť zdravotníctva, ale spoločným rozhodnutím je rozšíriť ju na oblasť kultúry, športu a na mládež. Prostredníctvom vystavených fotografií sa návštevníci môžu zoznámiť so životným prostredím partnerských miest. Békešská Čaba je štvrtou zastávkou expozície. Veľmi sa teším tomu, že na otvorenie výstavy prišli aj predsedovia menšinových samospráv a organizácií, lebo aj to svedčí o tom, že spolupráca funguje aj na úrovni každodenného života, - povedal viceprimátor Békešskej Čaby.

Účastníkom vernisáže sa prihovoril aj primátor Martina Stanislav Bernát. - Som veľmi rád, že som po rokoch zavítal do Békešskej Čaby. Vidím veľký pokrok mesta a jeho infraštruktúry. Je potrebné, aby sme sa stretávali nielen v oblasti kultúry, ale aj športu a aby sme súťažili v oblasti vedy a výskumov, aby sme plne využívali možnosti, ktoré nám poskytuje spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky.

(aszm)

Bryndzové halušky v Milenárnom parku

Pravými bryndzovými haluškami a dobrou náladou, o ktorú sa postarali mlynský spevácky zbor Zahučali hory a tanečníci Slovenského folklórneho spolku Lipa, čakala Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti 17. júna priaznivcov slovenskej kultúry. Podujatie sa uskutočnilo v Milenárnom parku v rámci Dní II. obvodu.

Slovenská lipa v Kétšoproni

Deti a pedagógovia základnej školy v Kétšoproni už veľmi čakali 2. jún, keď privítali hostí zo Slovenska. Pod vedením starostu obce Tesárske Mlyňany Ľubomíra Bencza a riaditeľky Základnej školy Štefana Mojzesa Heleny Balkovej pricestovalo do Kétšoproňu na krátku dvojdňovú návštevu 35 detí a 7 učiteľov. Našich priateľov sme čakali v piatok popoludní s chutným obedom. Po obede im naša bývalá pani učiteľka Piroška Majerníková porozprávala o dejinách Kétšoproňu. Presvedčila našich hostí o tom, že naši predkovia prišli na územie obce spustošené po vyhnaní Turkov, práve z Nitrianskej župy. Potom sa v kultúrnom dome konala tanečná prehliadka - kétšopronské deti pozdravili hostí modernými a ľudovými tancami. Dramatický krúžok našich priateľov nám predstavil školu a každodenný život na Slovensku, tanečná skupina zatancovala nielen slovenské ľudové tance, ale aj tance iných národov. Po večeri prišla tá pravá chvíľa na to, aby deti sa spriatelili a spoločne si zatancovali na diskotéke.

V sobotu sme spoločne oslavovali Medzinárodný deň detí. Program nám trošku prepísalo počasie, pôvodne sme plánovali preteky na prekážkovej dráhe na športovom ihrisku. Na šťastie o deviatej slniečko už pekne svietilo a programy sa mohli uskutočniť na školskom dvore. Deti sa mohli zúčastniť na rôznych súťažiach a za dobrý výkon dostali „groše”. Tieto si mohli zameniť na darčeky v „Grošovej banke”. Po súťažiach boli pre deti pripravené aj tvorivé dielne. Čas rýchle ubehol. Mamičky nám zatiaľ uvarili chutný obed. Pri obede sme dostali pekné darčeky od našich priateľov. Najkrajší dar bola pre nás dvojmetrová lipa, ktorú starostovia, riaditeľky, učitelia a deti spoločne zasadili na školskom dvore. Tento dar je symbolom nášho priateľstva, ktoré sa bude rozvíjať tak, ako bude košatieť a rásť tento strom na našom dvore. Prvým dôkazom toho je, že 20. augusta do našej obce pricestuje delegácia poslancov obce Tesárske Mlyňany. Tešíme sa na naše nasledujúce stretnutie.

Erika Tóthová

Obecný deň v Kóšpallagu

V Kóšpallagu usporiadali 17. júna v poradí deviaty obecný deň. Hostí, predstaviteľov spoločenského života a hospodárskej sféry regiónu, privítal starosta obce Viliam Czizmadia. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy prítomných pozdravil regionálny radca CSS, predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Dr. Július Alt: - Čaká nás neľahké obdobie, v októbri tohto roku budú voľby do menšinových samospráv. Dúfam, že aj u vás, v Kóšpallagu, budete mnohí voliť, aby sa aj tu mohla opäť založiť miestna slovenská samospráva a aby ste mohli pokračovať vo svojej práci... Ďalším čestným hosťom podujatia bol riaditeľ Štátnej pokladnice hlavného mesta a Peštianskej župy Dr. György Naszvady, ktorý vo svojom prívete vyzdvihol dôležitosť usporadúvania obecných dní v osadách po celom Maďarsku po roku 1990 ako prejavu občianskej iniciatívy, keď sa miestni obyvatelia v rámci rôznych kultúrnych a spoločenských programov môžu venovať jeden druhému a pestovať priateľské vzťahy v rámci kolektívu.

Podobne ako v iných našich obciach, aj v Kóšpallagu je už tradíciou odovzdávanie vyznamenaní občanom, ktorí sa pričinili o hospodársky a duchovný rozvoj obce. Vyznamenanie Pre Kóšpallag tohto roku miestna samospráva udelila podnikateľom Pálovi Csillagovi a Viliamovi Richterovi, ktorí vo svojich firmách zamestnávajú miestnych obyvateľov a rôznymi formami podporujú hospodársky rast obce. Tretím vyznamenaným je miestny katolícky farár Károly Temesvári, duchovný otec Benedek, ktorý sa už tretí rok venuje veriacim v Kóšpallagu. Po ďakovných slovách vyznamenaných kultúrny program patril hlavne deťom: vystúpilo divadlo Premier z Miškovca s inscenáciou pre deti. Žiaci miestnej školy, členovia súboru ľudového tanca, predviedli dve slovenské choreografie, ktoré nacvičili pod vedením učiteľky slovenčiny Moniky Oprendekovej a s pekným programom vystúpili aj milovníci moderného tanca.

Popoludňajší program, ktorý poctil svojou prítomnosťou aj parlamentný poslanec obvodu, podpredseda maďarského parlamentu Péter Harrach, bol venovaný tradičnej kultúre. Na javisku sa vystriedali rôzne spevácke zbory zo spriatelených osád - z Letkésu, Nagybörzsönyu, Szokolye a Vácrátótu. Okrem miestnych pestovateľov tradícií, členov Národnostného klubu v Kóšpallagu, kyticou slovenských ľudových piesní sa predstavil aj miešaný zbor z Ďurky a do Kóšpallagu zavítali aj priatelia z Plášťoviec zo Slovenska, ktorí previedli vtipnú scénku zo zabíjačkovej zábavy. Po spoločnom speve na javisku sa hostitelia a hostia spoločne zabávali na veselici.

Popri zábave bol čas aj na rozhovory, ktoré sa točili okolo najaktuálnejších otázok. - Do menšinového volebného zoznamu sa zapíšem a pravdepodobne budem kandidovať v menšinových voľbách, - zverila sa nám predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Karácsonyová. - Význam miestnej slovenskej samosprávy vidím v jej práci v záujme zachovávania tradícií a odovzdávania tradičnej kultúry mladším generáciám. Podporujeme detský súbor, my sme zakúpili kroje pre členov a honorujeme prácu vedúcej súboru. Činnosť nášho zboru hodnotím pozitívne, v národnostnom klube sa pravidelne schádza viac ako 20 ľudí. Keďže naša dedina je veľmi malá, zastúpená je v ňom skoro každá rodina. V klube sa venujeme o. i. pestovaniu miestneho folklóru, - povedala M. Karácsonyová.

Podobne sa zmienil o voľbách aj starosta Viliam Czizmadia, ktorý sa do menšinového zoznamu tiež dá zapísať, ale kandidovať do samosprávy, ako aj na post starostu bude iba vtedy, ak mu to zdravie dovolí. - V každom prípade pokladám za dôležité, aby sme mali v obci slovenskú samosprávu, pretože združuje miestnych Slovákov, zabezpečuje pestovanie našej tradičnej kultúry, morálne a finančne napomáha vyučovanie slovenčiny v miestnej materskej a základnej škole. Za posledné štyri roky sa okolo slovenskej samosprávy vytvoril kolektív, ktorý v rámci národnostného klubu zoskupuje hlavne starších Slovákov, ale aj predstaviteľov strednej a mladšej generácie. Podľa môjho názoru všade v krajine, kde ešte žijú Slováci, by sa mali založiť slovenské samosprávy, - povedal starosta Kóšpallagu.

(cs)

Mlynky - Veľké Ludince

Príkladná spolupráca

Predstavitelia pilíšskych Mlynkov a obce Veľké Ludince predĺžili dohodu o vzájomnej spolupráci, uzavretú pred desiatimi rokmi. Slávnostného aktu, ktorý sa konal vo Veľkých Ludinciach, sa zúčastnili o. i. podpredseda vlády SR Pál Csáky a veľvyslanec MR v Bratislave Csaba Györffy.

Na zasadnutí samospráv oboch lokalít, ktoré sa konalo pri tejto príležitosti, starosta hostiteľskej obce József Vavreczky pripomenul významné udalosti uplynulého obdobia, napr. otvorenie Mostu Márie Valérie, ktorý umožnil čulejší vzájomný styk obyvateľov oboch obcí, ako aj konferenciu, účastníci ktorej rokovali o možnostiach pastorácie slovenských veriacich v Maďarsku.

Starosta Mlynkov Jozef Havelka povedal, že vzájomná spolupráca sa v budúcnosti zameria i na úsek hospodárstva a informatiky, pričom zdôraznil, že záruku priateľských stykov vidí v ďalšej spolupráci príslušníkov mladej generácie. Spolupráca Mlynkov a Veľkých Ludiniec, iniciátormi ktorej boli pred 16 rokmi ludinský učiteľ László Kádasi a poslanec mlynskej obecnej samosprávy Péter Gosztonyi, je príkladná aj z národnostného hľadiska.

V zmysle dohody, ktorú podpísali v týchto dňoch, obidve obce o. i. uvedú do prevádzky spoločný internetový portál a vybudujú stálu informačnú sieť.

(ok-l)

Slovenský Komlóš - Rozlúčková slávnosť

„Lietaj, kým môžeš, veď celý život budeš musieť kráčať po zemi...“

V slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši usporiadali 17. júna slávnostné zakončenie školského roka a zároveň rozlúčkovú slávnosť ôsmej triedy. Renovovanie starej budovy školy dokončia v septembri, preto sa slávnosť konala v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského. Prítomných očarili básničkami prváčikovia Ladislav Vincze, Bettina Okányiová, Csilla Bajczerová, Ondrej Valjer a tretiačka Tíria Birosová.

Predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy, učiteľka školy Zuzana Lauková privítala vzácnych hostí - primátorku Dr. Irenu Divičanovú Szencziovú, viceprimátora Michala Lócziho a poslancov miestnej samosprávy a vyhodnotila uplynulý školský rok: - Deň pred začiatkom školského roka 2005/2006 sme slávnostne položili základný kameň našej novej slovenskej školy. V prvom polroku prebiehala výučba ešte v starej budove, vo februári sme sa museli presťahovať do bývalého internátu a do osvetového strediska. Podmienky sme nemali optimálne, ale napriek tomu sme sa snažili, aby sa to neodrážalo na kvalite výučby. Väčšina žiakov dosiahla aj v tomto školskom roku pekné výsledky, hoci niektorí sa musia viac snažiť. Ôsmaci sa v tomto roku sústredili na ďalšie štúdium, na prijímacích skúškach dobre obstáli. Z osemnástich žiakov ôsmi pokračujú v štúdiu na gymnáziu, siedmi na strednej a traja na odbornej strednej škole, - povedala Z. Lauková. V závere príhovoru sa rozlúčila s hosťujúcou učiteľkou Ľubomírou Rollovou a predstavila novú pedagogičku z Rožňavy Dagmar Kötelesovú. Potom odovzdali najaktívnejším žiakom knižné odmeny. Všetci prítomní sa mohli dozvedieť o všestrannej, úspešnej mimoškolskej činnosti detí, o tom, ako reprezentovali školu v rôznych mestských a celoštátnych súťažiach. Z. Lauková, ktorá bola triednou učiteľkou ôsmakov, sa v záverečnej časti slávnosti rozlúčila so svojimi žiakmi.

(aszm)

K jubileu K. Wlachovského

Editor, diplomat, pedagóg, publicista, ale predovšetkým prekladateľ Karol Wlachovský, rodák z Košíc, nedávno oslávil svoje 65. narodeniny. R. 1969 absolvoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor slovenčina a knihoveda, pôsobil o. i. ako redaktor Slovenských pohľadov, zástupca šéfredaktora a riaditeľ vydavateľstva Tatran. Odtiaľ viedla jeho cesta na post riaditeľa Kultúrneho a informačného strediska ČSFR - od r. 1993 Slovenského inštitútu - v Budapešti, z ktorého vytvoril dôstojný a zároveň atraktívny a pohostinný stánok slovenskej kultúry v Maďarsku. V súčasnosti vyučuje na Univerzite P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe.

K. Wlachovský sa v uplynulých desaťročiach uviedol ako rozhľadený prekladateľ maďarskej prózy číslo jedna. Do slovenčiny tlmočil o. i. diela K. Mikszátha, D. Kosztolányiho, G. Ottlika, I. Örkénya, osobitne L. Grendela a jeho literárnych rovesníkov zo Slovenska. Vo svojich funkciách cieľavedome a účinne prezentoval a prezentuje práve tak maďarskú literatúru na Slovensku, ako slovenskú literatúru v Maďarsku, vrátane kultúry tunajšej slovenskej menšiny. V ostatnom čase sa angažuje ako prekladateľ a kritik aj na stránkach nášho týždenníka.

K jeho životnému jubileu mu želáme - aj keď s oneskorením - veľa ďalších tvorivých činov a úspechov.

Svrčkovci nahrali CD-platňu

Slovenské spievanky III.

„Už viac ako dvadsať rokov chodím medzi Slovákov do Maďarska, hlavne do Novohradu. Moja prvá cesta viedla do obce Veňarec, kde som sa zoznámil s Aničkou Hudecovou a ďalšími skvelými ľuďmi, ktorí milovali, milujú a pevne verím, že aj budú milovať slovenskú ľudovú pieseň. S Aničkou Hudecovou sme spolu zbierali a nahrávali slovenské ľudové piesne a spolu sa potom tešili, keď sa nám podarilo objaviť aj také, ktoré na Slovensku už nikto nepozná. Môjmu srdcu blízke dve ľudové piesne venujem najmladšej generácii, ktorá tieto klenoty uchováva. Viem a som si istý, že ich nikto nepozná ani na Slovensku, ani medzi Slovákmi v Maďarsku. Preto ich prijmite s láskou a vďakou za to, že mi bolo dovolené spoznávať tieto klenoty ľudovej kultúry aj za hranicami Slovenska.“

Takto znie pekné venovanie predsedu poroty tohtoročnej súťaže Slovenské spievanky Juraja Matiáša na najnovšej CD-platni s názvom Slovenské spievanky III. Táto zbierka ľudových piesní Slovákov z Maďarska je treťou v sérii nahrávok, ktoré od roku 2001 vydáva Zväz Slovákov v Maďarsku. Podľa jeho predsedníčky Ruženky Egyedovej-Baránekovej súčasné je z troch cédečiek hádam najucelenejšie, keďže počas uplynulých piatich rokov sa jej i spevákom podarilo získať mnoho skúseností ohľadom prípravy a realizácie nahrávky. Vzťahuje sa to aj na kapelu, ktorá sprevádzala mladých predstaviteľov slovenskej kultúry v Maďarsku na všetkých troch platniach - na Ľudovú hudbu Svrčkovcov, s ktorou spolupracoval vynikajúci muzikant zo slovenských Korytárok Pavol Chlebničan. On sa postaral aj o hudobné spracovanie skladieb.

Ale pozrime sa na veci z bližšieho aspektu! Nahrávky sa konali na jar tohto roku po dlhej a precíznej príprave, pretože cieľom všetkých zainteresovaných bolo, aby cédečko „nemalo chybu“! Do práce sa pustili s veľkým nadšením. Čo sa týka repertoáru, možno povedať, že reprezentuje takmer všetky „ostrovy“ slovenskej národnosti, ktorá žije v Maďarsku. Na CD-platni sa totiž nachádzajú piesne Slovákov z Novohradu, Pilíša, Malého Kereša i Dolnej zeme. Na dôvažok sú na nej dve melódie v podaní J. Matiáša, ktoré sú pre verejný folklórny život takmer úplne neznáme. Týmito dvoma nádhernými piesňami sa uzatvára takmer hodinový „pôžitok“, ktorý si môže užiť každý milovník slovenskej ľudovej hudby.

Veľkou výhodou počas nahrávok bolo, že väčšina spevákov už Ľudovú hudbu Svrčkovcov poznala, ba mali spoločné vystúpenia. Tieto skúsenosti dokázali počas spoločnej práce výborne uplatniť, čo sa odrazilo i na kvalite piesní. Ale nebol problém ani s „nováčikmi“. Pomocou muzikantov a pedagógov, ktorí svojich žiakov na miesto nahrávok odprevadili, urobili dobrú prácu a vo veľkej miere prispeli ku kvalite CD platne. Vynikajúcu prácu odviedol aj zvukový majster Ján Cúth, ktorý pracoval s mladými umelcami už druhýkrát. Pedagógovia za svoju prácu dostali ako odmenu novú CD platňu.

Po skončení práce R. Egyedová-Baráneková vyhlásila, že má veľkú radosť z mladých milovníkov folklóru, ktorí aj v súčasnosti dokážu tak nádherne reprezentovať folklór našich predkov. Predsedníčka ZSM sa zúčastnila rozhovoru v Slovenskom rozhlase, kde počas relácie zneli výlučne melódie z čerstvo nahratej CD platne. Keďže telefonáty, listy a aj názory poslucháčov, reagujúce na tento rozhovor a album, boli veľmi pozitívne, podľa R. Egyedovej-Baránekovej treba dať mladým spevákom príležitosť i v budúcnosti a preto je isté, že súčasná nahrávka určite nie je posledná!

(f-egy)

Salón Slovenského inštitútu

O stredoeurópskych národných symboloch

Témou večera Salónu Slovenského inštitútu v Budapešti, usporiadaného v spolupráci so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu v rámci cyklu Stretnutia s históriou, boli Stredoeurópske národné symboly. Hosťami podujatia boli tentokrát docent Univerzity Loránda Eötvösa Csaba Gy. Kiss a historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Dušan Škvarna.

Po pozdravných slovách hostiteľov podujatia riaditeľa SI Milana Resutíka a predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimíra Kápolnaiho sa slova ujal hosť z Bratislavy, ktorý zdôraznil, že za najdôležitejšie faktory a prvky vytvárania identity pokladá symboly. Sú univerzálne, kde je kultúra, tam sú aj symboly. Historik dospel k názoru, že v symboloch stredoeurópskych národov možno badať niekoľko spoločných čŕt. Národné symboly vznikali od konca 18. storočia a veľmi silne sa ovplyvňovali, či už pozitívne, alebo negatívne. Samozrejme, symboly nie sú statické, sú dynamické a neustále sa menia, niektoré už dávno zanikli a niektoré vznikajú v súčasnosti - uviedol D. Škvarna a následne vymenoval špecifické znaky slovenských symbolov. Prvým špecifikom je komplikovaný vzťah k historickej štátnosti, k Uhorsku. Koncom 18. storočia sa slovenskí vzdelanci snažili harmonizovať tradičné uhorské symboly s novými slovenskými. Dobrým príkladom toho je, že pokladali za symbol sv. Cyrila z Veľkej Moravy a zároveň sv. Štefana z uhorských dejín. V 19. storočí vzťah k Uhorsku na poli symbolov je už rezervovanejší, tradičné uhorské symboly si vyvlastnila maďarská kultúra. Slováci v tejto dobe si budujú vlastný slovenský historický príbeh, dominantnú rolu zohrávajú dejiny Veľkej Moravy. Do tohto obdobia vpadá zrod dnešného slovenského štátneho znaku a genéza dnešnej slovenskej vlajky.

Druhou skupinou sú národné symboly, spojené s prírodou. Dominantnú úlohu tu má horská krajina, konkrétne Tatry, ako odlišnosť od roviny Maďarov. Tretím špecifikom je silná prítomnosť plebejských motívov, prevzatých hlavne z pastierskej kultúry, ako aj zo života drotárov a pri tejto skupine symbolov sa treba zmieniť aj o fenoméne zbojníkov a osobe Jánošíka. Rozšírenosť gastronomických symbolov sa dá vysvetliť o. i. rozšírením turizmu. Objavil sa nárok pochutnať si na niečom typickom, takto sa stali bryndzové halušky typickým slovenským symbolom. Prednášajúci sa zmienil aj o slabom zastúpení niektorých javov v slovenských symboloch, ako napr. symbol bojovníka, vojny, učencov, svätcov, aristokratického prostredia ako aj o absencii symbolov Slovákov z Dolnej zeme. - Čo si počať so symbolmi dnes, keď sa integrujeme a globalizujeme? Myslím si, že majú význam, ak máme vôľu zachovať si identitu, aj symboly majú svoju funkciu. Dôležité je však, aby sme ich nenapĺňali dvoma vecami: nemali by symbolizovať netoleranciu voči iným a nemali by sme ich brať strašne vážne... - zdôraznil Dušan Škvarna.

V ďalšej časti večera docent Csaba Gy. Kiss hovoril o typických znakoch a symboloch Slovákov v ponímaní Maďarov (drotári, pltníci, slovenský širák, bryndza...) Následne sa medzi odborníkmi vytvorila plodná diskusia, do ktorej sa zapojili aj návštevníci Salónu, o. i. o heraldike, o genéze slovenskej vlajky, ako aj o etymológii výrazu „tót“.

Záverom podujatia K. Kápolnai informoval prítomných o harmonograme volieb do menšinových samospráv a vyzval všetkých k aktívnej účasti v záujme zachovania kontinuity začatej práce.

(cs)

Za Slovákmi do južného Maďarska

Klub slovenských dôchodcov, pôsobiaci pri Slovenskej samospráve Budapešti, každý rok organizuje poznávacie zájazdy do obcí, kde žijú Slováci. Tohto roku si vybral za cieľ mesto Szekszárd, ale z iniciatívy predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimíra Kápolnaiho účastníci zájazdu navštívili malý kolektív Slovákov v Mözsi. V miestnom kultúrnom dome ich privítala viceprimátorka mesta Tolna Irena Rikkerová, ktorá stručne zhrnula dejiny obce Mözs, v súčasnosti štvrte mesta Tolna. Slováci sa tu usadili koncom 17. a začiatkom 18. storočia, prišli od Trenčína, Nitry a Zvolena. Svedčia o tom mená osídlencov z dobových dokumentov: Dospot, Lehocký, Pružina, Rybár, atď. Neskôr sa tu usadilo aj veľa Nemcov. Po prednáške sme si vypočuli veľmi staré slovenské piesne, ktoré pred niekoľkými rokmi na magnetofón naspievala pani Dospotová. Mali sme možnosť pozhovárať sa s najstarším Slovákom obce, s 94-ročným Jozefom Dospotom a s pani J. Deliovou. Milo nás prekvapilo, keď nám pani Verona Töttösová, rod. Kutnyánszka hrdo ukázala rodokmeň jej rodiny. Predseda Klubu slovenských dôchodcov Ladislav Petro oboznámil miestnych občanov s cieľom nášho príchodu: povzbudiť tunajších Slovákov, aby sa úspešne zúčastnili na menšinových voľbách a založili si slovenskú samosprávu.

V Mestskom úrade v Szekszárde nás privítala viceprimátorka Zuzana Gálová. S dejinami mesta nás veľmi podrobne oboznámil pán profesor Gábor Töttös. On bol naším sprievodcom v meste, kde sme uložili veniec k pamätnej tabuli na mestskej nemocnici, ktorú založil slovenský lekár MUDr. Václav Trnka. Našou hostiteľkou bola aj pani predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy pani Mária Hatvanová - Tušková. Po návšteve múzea a rodného domu Mihálya Babitsa sme išli na obed do vinárskeho podniku, kde majiteľ Pál Mészáros nám dal pripraviť výborný kohútí perkelt a, samozrejme, pozval nás do svojho kráľovstva - do obnovenej starobylej klenbovej pivnice - na ochutnávku vína. Počas nášho pobytu v pivnici sa umúdrilo počasie, prestalo pršať a my sme sa vrátili domov v dobrej nálade. Ďakujeme všetkým organizátorom, hostiteľom a sprievodcom za tento príjemný deň.

(cr)

Divadelný tábor

Vrece s letnými tábormi sa roztrhlo. Patrí doň aj tradičný divadelný tábor Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorý sa po dvoch rokoch, keď zavítal do iných kútov Slovenska, vracia opäť do Hronca, a bude sa konať v dňoch 3. - 10. júla. Pod vedením každoročných lektorov zo Slovenska - pedagóga, hudobného skladateľa prof. Bela Felixa, metodičky detského divadla Eleny Bakošovej a režiséra Petra Nagya, ako aj svojich „domovských“ pedagógov v ňom 55 detí z ôsmich základných škôl nacvičí dve rozprávky, ktorými potešia aj domácich, Hrončanov. Spoluusporiadateľom divadelného tábora je Národné osvetové centrum (Bratislava), podporili ho Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Školenie dramatickej výchovy

22. júna sa záverečnými skúškami - písomným testom z teoretických prednášok a analýzou písomnej práce - dramatizácie slovenskej ľudovej rozprávky - ukončil druhý modul 120-hodinového akreditovaného školenia CSS Dramatická výchova, základy detského a bábkového divadla pre slovenských pedagógov. Diplomy si mohli prevziať: Marta Tuléziová-Ondrejová (Budapešť), Csilla Mezeiová (Legínd), Mária Jurkovičová (Čív), Tereza Motiková (Santov), Júlia Tóthová (Dabaš-Šára), Zuzana Battová (Sudice), Ildika Záluská (Mlynky), Anna Ondrejová (Slovenský Komlóš) a Katarína Šveczová (Telekgerendáš). Školiteľky, metodička detského divadla Elena Bakošová a učiteľka dramatickej výchovy Magda Máčiková, boli so svojimi zverenkyňami spokojné, pochválili ich za aktivitu a mimoriadnu kreatívnosť, ktorú prejavovali počas celého školenia. Tretí modul, zameraný na bábkové divadlo, réžiu a scénografiu, ktorý kurz ukončí, sa bude konať na jeseň tohto roku.

Ukončenie sezóny v Slovenskom divadle Vertigo

16. júna sa v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy zišli zakladajúci členovia Slovenského divadla Vertigo (SDV), aby ukončili tohoročnú sezónu a prerokovali plány do najbližšej budúcnosti. Jún bol v živote divadla pokojný, o to nabitejší bol máj, kedy Vertigo absolvovalo päť predstavení: divadelnú hru O. Zahradníka Azyl si 12. mája pozreli diváci vo Veňarci, veselohru P. Karvaša Zadný vchod čiže Rozkoše v utorok po polnoci 16. mája diváci v bratislavskom Divadle a.ha a 28. mája záujemcovia, ktorí prišli do Domu detí a mládeže v Novej Pešti. Jednoaktovky J. G. Tajovského Matka a Hriech 14. mája predstavili divákom v Tardoši a 21. júna v Segedíne.

Aké sú plány súboru na leto? Najbližšie čaká zakladajúcich členov Vertiga sústredenie na Slovensku, ktoré sa bude konať v dňoch 26. - 30. júla. Odbornú dielňu, zameranú na hereckú tvorbu, ako aj hlasovú a rečovú techniku, budú viesť herec András Nagy a pedagogička umeleckého prednesu Jaroslava Čajková z Bratislavy.

31. júla sa v Budapešti začnú skúšky nového predstavenia s profesionálnymi umelcami, ktoré sa realizuje v spolupráci so Sarvašským slovenským divadlom. Drámu Matka slovenského dramatika Júliusa Barča-Ivana bude režírovať umelecký šéf bratislavského Divadla a.ha Štefan Korenči. Premiéry sú naplánované na 14. a 15. september v Slovenskom inštitúte.

(do)

Dar zo Žiliny

Deň slovenských pedagógov v Áchimovej sieni v Békešskej Čabe

Hneď na druhý deň po slávnostnom otvorení privítala Áchimova sieň v békeščabianskom slovenskom oblastnom dome hostí. Pre učiteľov, vyučujúcich slovenčinu, pripravili žiaci materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučujúcim jazykom slovenským program ku Dňu učiteľov. Hostí privítal predseda Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraj Ando. V príhovore, ktorý začal vtipne konštatovaním, že by nerád opakoval každý rok to isté, sa prítomní dozvedeli niečo nové o tradíciách školského systému v meste, o tom, ako prebiehal v minulosti v škole vyučovací proces, ako aj historické fakty a mená učiteľov. Všetci prítomní súhlasne prikyvovali, lebo prvý rok sa deti učili len poznávať písmená, potom sa učili slabiky a až v treťom ročníku začínali písať. Ako by bolo dobre, keby sa takto učilo aj dnes...

Nové javisko potom obsadili deti. Prváčka Ester Brchliková a druháčka Silvia Szabóová predniesli slovenské rozprávky, ktoré prítomným vylúdili na tvári úsmev, lebo Svinka Špinka chcela mať iné meno a umyla sa, ježko si kúpil gramofón... Na vystúpenie ich pripravila pani učiteľka Libuše Peštiová. Pod vedením učiteľky Ildiky Očovskej zahrali začínajúci hudobníci skladby pre flautu a akustiku miestnosti si prítomní vychutnali aj pri ľubozvučných tónoch slovenskej piesne v podaní tretiačky Barbary Hegedűsovej. Moment ticha, v ktorom jej hlas pohladil dušu pedagógov, vystriedalo prekvapenie. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová predstavila hostí, ktorí pravidelne navštevujú Békešskú Čabu. Tentokrát priniesli so sebou darček pre čabiansku slovenskú školu - digitálny fotoaparát, notebook a kvalitnú tlačiareň. Z rúk generálneho riaditeľa COLSPEDIA, s. r. o., Ing. Jozefa Federiča, riaditeľa COLFAXu, s. r. o., Ladislava Baša a vedúceho školského úradu mesta Žilina Petra Juráša prevzal dary zástupca riaditeľky školy Michal Lásik. Ako sa títo hostia zo Slovenska dostali do slovenskej komunity na Dolnú zem? Pán Federič si zaspomínal, že kedysi dávno, keď si ako riaditeľ ČSAD v Žiline prezeral doklady svojho zamestnanca, sa pozastavil nad tým, odkiaľ vodič pochádza. Zvedavosť mu nedala a šiel si pozrieť mesto na vlastné oči. Od prvého pobytu v Békešskej Čabe ju navštevuje pravidelne. Tlmočil pozdrav a výzvu žilinskej univerzity, ktorá je otvorená prijať absolventov slovenských gymnázií z Maďarska na štúdium manažmentu alebo iných zvolených odborov. A nielen to. Podnikatelia z tohto regiónu radi poskytnú študentom zázemie a možnosť overovať si teoretické vedomosti zo školy v praxi v ich spoločnostiach. Za hodnotné dary a ponuku na spoluprácu sa poďakoval M. Lásik a potleskom všetci prítomní.

Predtým, ako sa na prestretých stoloch objavilo pohostenie, špecifické pre Čabu - čabianska klobása, sa diskutovalo o voľbách do slovenských menšinových samospráv. Predsa, keď máme v slovenskej škole takéto šikovné deti, na ktoré môžeme byť hrdí, je našou úlohou prihlásiť sa do zoznamu voličov a podporiť budúcnosť našej národnosti...

Erika Fajnorová

Radosť z dobrých výsledkov

v sarvašskej slovenskej škole

Nekonečný kolobeh života nás vedie k tomu, že vždy sa niečo začína a niečo končí. Na prelome týchto pocitov najskôr radostne zvučí slovo „konečne, konečne”. Jeho obsahom je šťastie, veď sme dokázali niečo vážne zavŕšiť, niečo dôležité dokončiť, ale vzápätí sa zamyslíme a stíchneme, lebo nás k tomu prinútia spomienky na prekonané ťažkosti a zhodnocujeme úspechy, ktoré sa z nich zrodili. Rozlúčková slávnosť so žiakmi ôsmeho ročníka v sarvašskej slovenskej škole, ktorá sa spolu s vyhodnotením školského roka 2005/06 konala v slávnostne vyzdobenej aule školy, sa niesla v znamení ocenenia poslania školy. Pani riaditeľka Zuzana Medveďová spolu s triednymi učiteľkami priviedla pred početné publikum 41 žiakov. Pozornosť im venovali nielen rodičia, starí rodičia, blízki príbuzní a známi, ale i predstavitelia mesta, poslanci zastupiteľských zborov a slovenskej samosprávy, i zástupcovia slovenského menšinového života.

V slávnostnom príhovore pani riaditeľka pripomenula rozhodujúce momenty, ktoré výrazne ovplyvnili život žiakov v škole a ocenila výsledky ich práce. Menovala vyznamenaných a úspešných žiakov a odovzdala osobitné ceny za mimoriadne výkony. Medzi tieto v prvom rade patrí vyznamenanie Nadácie Jána Folytána, ktoré najúspešnejšej žiačke v oblasti slovenského jazyka a dejepisu Beatrix Hruškovej odovzdala pani Zuzana Folytánová. Posledný z rodu početnej rodiny Dankovcov, ktorá svojím prístupom ku škole bola vždy príkladná, Martin Danko, svojou prácou dokázal tiež povzniesť meno školy. Zaslúžil sa o aktívnu činnosť žiackeho parlamentu a preto mu bola udelená Cena pre najaktívnejšieho žiaka. Za dobré výchovno-vzdelávacie výsledky a dobré umiestnenia v súťažiach boli odmenené žiačky 8. a triedy Beatrix Hrušková, Timea Kovácsová a Andrea Kissová sumou po 10 000 Ft a sumu 5 000 dostali Eva Furárová, Katinka Ökrösová, Estera Slováková, Michal Eczeti a Viktor Kopčjak. Za príkladnú snahu žiakov 8. b triedy, ktorí si vlastným pričinením získali finančné prostriedky vo výške 100 000 Ft zberom druhotných surovín na úhradu prázdninového pobytu v letnom tábore v Zuberci na Slovensku, Nadácia pre slovenskú materskú a základnú školu poskytla 150 000 Ft.

Pani riaditeľka pri hodnotení práce žiakov ôsmeho ročníka vysoko ocenila ich iniciatívny prístup k slovenskému jazyku. 13 žiakov z tohto ročníka získalo diplom za úspešné vykonanie stredného stupňa štátnej jazykovej skúšky a dvaja žiaci získali diplom za úspešné vykonanie jazykovej skúšky na základnom stupni. V tejto vážnej chvíli vyslovila pani riaditeľka i poďakovanie rodičom, ktorí svojimi postojmi podporovali snaženie školy. Symbolický kvet a kytice pre tých najaktívnejších boli vyjadrením vďaky. Menovite vyzdvihla ochotu pána Michala Eczetiho, ktorý všestranne pomáhal škole, dlhoročnú aktívnu predsedníčku Združenia rodičov a priateľov školy Gabriellu Kissovú a rodinu Dankovcov, ktorá počas 21 rokov pomáhala škole, ktorú navštevovali ich štyri deti.

Z obsahu riaditeľkinho dôverného oslovenia ôsmakov vyžarovala nádej na ich budúce úspechy a viera, že slovenská škola zostane navždy v ich povedomí. Je to reálna túžba, veď v príhovore žiakov zazneli nasledujúce slová: „Sme veľmi pyšní, že sme sa v našej škole naučili rozprávať po slovensky. Získali sme nielen skúsenosti, ale i cit pre spolupatričnosť, spoznali sme cenu priateľstva.” V posledných spoločných chvíľach sme si uvedomili, ako nám vždy dobre padlo počuť slovenský pozdrav, ktorým sme spoločne celých osem rokov začínali každý deň.

Nuž - dobrý deň - i do budúcnosti prajeme všetkým, pre ktorých je toto pozdravenie také milé. Slávnosť pokračovala vyhodnotením výchovno-vzdelávacích výsledkov školy. Je potešiteľné, že žiaci dosiahli študijný priemer 4,2. Správnosť tohto hodnotenia potvrdzujú mnohé úspechy, ktoré dosiahli v mestskom, župnom i celoštátnom meradle v jazykových, prírodovedných a športových súťažiach, ale i na medzinárodných prezentáciách na Slovensku. Vďaka tomu mohlo byť udelených v priebehu školského roka 634 pochvál, z ktorých za významné úspechy žiakov vyslovila pochvalu riaditeľka školy 214-krát, 134-krát udeľovali pochvalu triedni učitelia a 171-krát mali dôvod chváliť úspešnú činnosť žiakov odborní učitelia. Pani riaditeľka s potešením predstavila najúspešnejších žiakov školy. Klaudia Strepková zo 4. b triedy bola ocenená za vynikajúci prospech, v 14 vyučovacích predmetoch získala pochvalu. Agneša Lešťanová zo 6. b triedy dostala pochvalu z 9 vyučovacích predmetov.

Pre zaujímavosť uvádzame niekoľko štatistických údajov:

· 24 žiakov malo na vysvedčení iba pätorky,

· 38 žiakov malo študijný priemer lepší ako 4,75,

· 11 žiakov získalo pochvalu pedagogického zboru za vynikajúci prospech, vzorné správanie a zapájanie sa do aktivít školy. Medzi ocenenými boli nielen žiaci, ktorí dosiahli vynikajúce vyučovacie výsledky, ale i tí, korí mimoriadnym spôsobom prispeli k šíreniu dobrého mena školy a ktorí venovali veľké úsilie skvalitneniu vlastnej práce. 164 žiakov odchádzalo zo slávnosti s knihou v rukách, ktorá im spríjemní prázdninové chvíle. Mnohí si ozdobia svoju izbu získaným diplomom.

Azda najväčšiu radosť majú tí, na ktorých po celoročnej namáhavej práci čaká oddych v letných táboroch. Za najatraktívnejšie sú považované pobyty na Slovensku. Z celkového počtu 327 žiakov sa na Slovensko teší 85 detí.

Z nich sa štyridsiati chystajú zdolať končiare Vysokých Tatier, 11 detí sa teší do Biblického tábora vo Svätom Jure a tradične zaujímavý pobyt v Hronci robí radosť členom dramatického krúžku i úspešným recitátorom a spevákom. Finančný zdroj pre tieto ocenenia tvorí Nadácia pre slovenskú materskú a základnú školu, ktorá na tento účel poskytla 560 000 Ft. Zaujímavý program čaká na 120 detí materskej a základnej školy i v domácich prázdninových táboroch. Dostanú príležitosť oboznámiť sa s ľudovými remeslami. V tvorivých dielňach si vyskúšajú svoju šikovnosť v pletení košíkov, v tkaní, môžu si urobiť vlastnú bábiku zo šúpolia, alebo ozdoby zo slamy a na hrnčiarskom kruhu vytočiť misku z hliny. Súčasťou programu je návšteva Salašníckeho múzea v Gyule. Radosť majú i citaristi, veď v Békešskej Čabe sa určite zdokonalia v hre na tento tradičný ľudový hudobný nástroj dolnozemských Slovákov. Účastníci dvoch turnusov tanečného tábora sa iste potešia nácviku spoločenských a moderných tancov.

Bohatý prázdninový program detí pomáhajú okrem Nadácie pre slovenskú materskú a základnú školu financovať i verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva, Sarvašský kultúrny spolok Vernosť, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy, Zväz Slovákov v Maďarsku a organizátori letných táborov v Hronci a vo Svätom Jure. Za poskytnutú finančnú pomoc im vedenie slovenskej základnej školy vyslovuje vďaku. Program slávnostného dňa sa chýlil ku koncu, prázdninovú atmosféru navodilo Vtáčie rádio - báseň v prednese víťaza celoštátnej recitačnej súťaže, a záverečné piesne speváckeho zboru.

(g)

Obetovať sa pre druhých a prijímať ľudí bez rozdielu

Stretnutie s predsedníčkou Sociálneho výboru Obecnej samosprávy v Kestúci Máriou Hamvasovou

- Pochádzam z chudobnej slovenskej rodiny, v ktorej panovala vrúcna zbožnosť a spolupatričnosť. Žiaľbohu, moja mamička počas druhej svetovej vojny ovdovela a zostala sama s piatimi drobnými deťmi. Sama nás vychovávala počas veľmi ťažkých vojnových a povojnových rokov. Od skorého rána do neskorého večera ťažko pracovala. My, deti, sme už v útlom detstve spoznali chudobu a biedu, ale aj prácu, súcit a ochotu pomáhať druhým. Napriek ťažkému detstvu vždy som bola veselá a otvorená, mala som rada deti i dospelých. Zrejme aj pri výbere budúceho povolania ma ovplyvnilo sociálne cítenie, snaha pomáhať iným, najmä deťom. Po skončení základnej školy som absolvovala strednú odbornú školu zdravotnú, stala som sa zdravotnou sestrou. Desať rokov som pracovala na detskom oddelení ostrihomskej nemocnice. Neskôr som bola zamestnaná v Dorogu a od roku 1978 do odchodu do dôchodku som bola obvodnou zdravotnou sestrou v Kestúci. Za tieto roky som získala mnoho skúseností v zdravotníckej i v sociálnej oblasti. Vždy som pokladala za povinnosť opatriť tých, ktorí sú na pomoc utisnutí. Chcela som byť užitočná a pomáhať ľuďom v núdzi, - začala svoje rozprávanie predsedníčka Sociálneho výboru Obecnej samosprávy v Kestúci pani Mária Hamvasová.

Matka troch detí a babička dvoch vnúčat ako obvodná zdravotná sestra pozná celú dedinu. Za svoju skromnosť a láskavosť sa teší úcte a rešpektu svojich rodákov.

- Keby mi niekto položil otázku, čo pokladám za prvoradé - rodinu alebo povolanie, asi by som povedala, že rodinu, lebo deti sú Božím darom. Priznám sa, že k tomuto poznaniu som dospela s odstupom času. Keďže sama pochádzam z mnohodetnej rodiny, rozhodla som sa mať tri deti - dvoch synov a jednu dcérku. Dnes viem, aký dar som dostala. Som veľmi rada, že mám dobrého manžela. To je základ, istota pre celú našu rodinu, teraz už aj pre dvoch vnukov, ktorých mám nesmierne rada. Tešila by som sa, keby sa vydala aj dcérka, keby nás aj ona obdarovala vnúčatami.

Pani Mária Hamvasová je už v treťom volebnom cykle jedinou ženou v obecnom poslaneckom zbore v Kestúci a predsedníčkou sociálneho výboru. Zanietene, oduševnene a svedomite si vykonáva svoje povinnosti. Pracuje preto, lebo táto „služba“ ju napĺňa. Jej srdcovou záležitosťou sú mnohodetné rodiny a chudobní ľudia. Túto činnosť vykonáva s láskou, ochotne sa obetuje pre druhých, prijíma ľudí takých, akí sú, nerobí medzi nimi rozdiely.

- Myslím si, že ľudí, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas práci s postihnutými spoluobčanmi, vedie - ako inak - Božie Slovo. Pán Ježiš sám hovorí: “Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Výzva je jednoduchá, upozorňuje na nedostatok najmenších a najbezvýznamnejších. Takáto služba sa nedá robiť pre slávu, ocenenie, ani pre vďačnosť a už vôbec nie pre peniaze. Možno ju vykonávať iba pre ľudí a v ich prospech. Ak dokážeme svojim dostatkom, možno aj nadbytkom, pomôcť tým, ktorí sú na to odkázaní, ľudia si to vedia vážiť. Našťastie všetci členovia sociálneho výboru zastávajú podobný názor. Pre mňa je veľká vec najmä úprimnosť, ktorá vládne vo výbore, a sloboda vyjadrovania svojho názoru. Veľmi si ceníme, že sa môžeme venovať problémom každého, kto je na pomoc odkázaný. V každodennom živote sa stretávame s problémami, o ktorých hovoríme a snažíme sa ich riešiť. Náš výbor nemá veľa peňazí, ale predsa dokáže finančne podporovať tých, ktorí sú na to utisnutí - mnohodetné rodiny, osamelých ľudí, okrem toho dávame finančnú podporu na stravu pre deti, na kurivo a na nákup liekov. Dbáme aj o to, aby v našej obci neboli hladné deti.

Pani Mária Hamvasová sa už nepúšťa do jesenných komunálnych volieb, definitívne odchádza do dôchodku a bude sa venovať svojej rodine a vnúčatám. Bude mať však naďalej otvorené dvere a s láskou privíta každého, kto zatúži po dobrom slove, chce sa trocha pozhovárať, poradiť sa.

(fúziková)

O čom sme písali pred 20 rokmi

Ochotnícke hnutie

Na zasadnutí Predsedníctva DZSM sa o. i. konštatovalo, že ochotnícke umelecké hnutie je hlavným úsekom slovenskej národnostnej osvety. Zhoršenie badať hlavne v oblasti kolektívneho vzdelávania a v činnosti záujmových krúžkov. V rokoch 1980 - 1985 badať miestny vzostup iba v počte ochotníckych súborov, hlavne pávích krúžkov. Dotazníky evidovali 35 stálych a 8 dočasných speváckych kolektívov. Najviac problémov sa sústredilo v oblasti činnosti tanečných súborov. Z ich malého počtu iba osem podáva prijateľný výkon. Predsedníctvo DZSM s uspokojením konštatovalo, že v ochotníckom umeleckom hnutí čoraz väčšiu úlohu zohrávajú naše detské súbory, ktorých je tohto času devätnásť. Je nesporné, že bilancovať uplynulé obdobie (1983 - 1986, pozn. red.) nie je ľahké, najmä ak si uvedomíme, že práve obdobie po 7. zjazde ovplyvňuje zhoršenie hospodársko-spoločenských podmienok, čo sa odzrkadľuje i v kultúrnej oblasti.

List z Bratislavy

Čakanie na novú slovenskú vládu

Milí moji rodáci,

do Národnej rady SR zasadne čoskoro 150 staro-nových poslancov. Odhadujem vaše pocity. Asi sa uškŕňate. Máte vládu „socdemákov“ ako ich máme my - odkazujete mi. No a čo? - odpovedám v duchu. Našou zvláštnosťou je len to, že po zmene politického systému je to prvýkrát. Takýto obrat sme ale očakávali. Vo všetkých postkomunistických krajinách ľavicoví politici už vládli. V Čechách, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a o iných krajinách ani nehovoriac. Len u nás sa nemohli ujať. Teraz sa to stalo. O Slovensku sa hovorí, že je katolíckou krajinou. Horkýže! Veď len povážte: Žeby v katolíckej krajine volilo iba osem percent katolícku politickú stranu? Taký „úspech“ totiž dosiahlo vo voľbách 2006 Kresťanské demokratické hnutie. Nepomohol ani pastiersky list slovenských biskupov, pobádajúci voliť stranu, ktorá je zástojom mravných hodnôt. Asi bolo málo ľudí v onú nedeľu na bohoslužbách. Sociálne evanjelium, ktoré rozhlasoval víťaz volieb, zabralo viac. Ukázalo sa, že zvesť o solidarite s chudobnými je účinnejšia ako ikona kresťanov, tentoraz v podobe bociana Kristiána. Dobrou správou je, že Slovensko ukázalo komunistom červenú. Žltú kartu dostali navyše mečiarovci. Ocitli sa spolu s kresťanmi na chvoste parlamentných strán. Jedni s pätnástimi kreslami a druhí so štrnástimi. Nič moc. Pretromfli ich národniari. Získali dvadsať kresiel - ako aj slovenskí Maďari. Bude to v slovenskom parlamente veru veselo. Najhoršie by bolo, keby sa obaja ocitli v opozícii. To by Európa asi chodila do bratislavského parlamentu ako do divadla satiry. Nech je opäť trochu vzrušenia. Veď od r. 1998 veru nebolo tu príliš veselo. Len sme opasky uťahovali. Teraz ich začneme uvoľňovať. Ale sa nebojte, smradu veľa nebude.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš

Za Jozefínou Hontiovou Klányiovou (1944-2006)

„Kto umiera, neodchádza, len ho viac nemožno stretnúť...“

Niť života sa v tichosti pretrhla, dotĺklo šľachetné srdce a znehybneli pracovité ruky. S hlbokým zármutkom oznamujeme, že 3. júna 2006 nás vo veku nedožitých 62 rokov po ťažkej a dlhotrvajúcej chorobe navždy opustila dcéra, matka, slovenská aktivistka, predsedníčka Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Jozefína Hontiová Klányiová.

Táto smutná chvíľa spôsobila jej rodičom a dcére, ako aj priateľom a známym nesmiernu bolesť. Všetci bez výnimky s obavou v srdci a zároveň s obdivom sledovali jej urputný zápas so zákernou chorobou.

Opäť nás opustil vzácny človek, slovenská učiteľka, kultúrnička a verejná činiteľka, ktorej žiarivý príklad bude pre nás ešte dlho veľkým povzbudením. Jozefína Hontiová Klányiová dlhé roky pracovala v záujme upevňovania slovensko-maďarských vzťahov, obhajovala a podporovala práva a záujmy Slovákov žijúcich v Zugló, ako aj v celej Budapešti.

Narodila sa 14. septembra 1944 v slovenskej rodine v Kestúci. Do základnej školy chodila najprv v rodnej obci, do budapeštianskej slovenskej školy prišla v roku 1955. Po maturite pokračovala v štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, ktorú absolvovala roku 1969. Päť rokov vyučovala vo svojej alma mater, potom 20 rokov pracovala na Ministerstve kultúry a školstva MR ako odborná referentka a neskôr staršia radkyňa. Počas dvadsaťročnej štátnej služby pôsobila v Prahe na poli kultúrnej diplomacie, kratšiu dobu pracovala s manželom aj v Bratislave. Zaujímali ju slovensko-maďarské vzťahy, národnostné otázky, ale aj história jej rodnej obce - Kestúca.

Jej elán a vitalita nezhasli ani po odchode do dôchodku, aktívne sa zapojila do národnostného života budapeštianskych Slovákov. Bola bezpochyby vedúcou osobnosťou v rozhodujúcom období dejín slovenských menšinových samospráv, keď sa kládli ich základy v Budapešti. Zvlášť potrebné je poukázať na jej bohatú a rozmanitú činnosť v slovenských volených zboroch. V troch volebných cykloch bola predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Zugló a v rokoch 1998-2002 aj členkou Slovenskej samosprávy Budapešti. Ako predsedníčka Slovenskej samosprávy XIV. obvodu sa snažila uchovávať národnostnú a jazykovú identitu v Zugló. O bohatej a rozmanitej činnosti samosprávy pravidelne informovala čitateľov Ľudových novín a Budapeštianskeho Slováka.

Poznali sme ju ako vzdelanú, bezprostrednú, dobrosrdečnú a vytrvalú ženu. Môže byť pre nás vzorom nielen ako zanietená osobnosť, ale aj ako obetavá a skromná žena. Nikdy nevykonávala svoju prácu z povinnosti, ale doslova z lásky, z túžby dosiahnuť vytýčený cieľ.

Žiaľbohu, milovníci slovenského slova a kultúry sa s ňou už nikdy nestretnú na podujatiach v Zugló či v iných obvodoch hlavného mesta, ktoré boli takmer do posledného dychu balzamom na jej ubolenú dušu a telo. Napriek tomu, že ju v posledných rokoch zákerná choroba veľmi morila, predsa k nám koncom minulého roka zavítala, aby v našom kruhu aspoň na chvíľočku pozabudla na svoje trápenie. V tomto roku už bola pripútaná na lôžko a veľmi nám chýbala.

Poslednej dôstojnej rozlúčky s Jozefínou Hontiovou Klányiovou sa so zármutkom v srdciach zúčastnili rodičia, dcéra, príbuzní, priatelia, známi a členovia slovenských volených zborov. Pohrebný obrad sa konal 16. júna v Starobudínskom cintoríne, kde vystúpil aj Slovenský spevácky zbor Ozvena v Budapešti, ktorého bola horlivou členkou. V ten istý deň popoludní bola posledná rozlúčka s Jozefínou Hontiovou Klányiovou aj v Dome menšín v Zugló, v sídle slovenskej samosprávy. Tichú a večnú spomienku na zosnulú si navždy zachovajú všetci členovia našej slovenskej komunity!

Pohrebná a zádušná svätá omša sa bude konať 2. júla o 10.30 hod. v Kostole svätého Jozefa v Budapešti. Prosíme všetkých, ktorí ju poznali a mali radi, aby jej venovali tichú spomienku.

Večná česť jej pamiatke!