Ľudové noviny č. 25 / 2006

Deň Slovákov v Maďarsku

Tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku usporiada Celoštátna slovenská samospráva (CSS) v sobotu 1. júla v Slovenskom Komlóši. Spoluorganizátormi veľkolepej akcie sú Slovenské osvetové centrum, Samospráva mesta Slovenský Komlóš a jej inštitúcie, Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši a Organizácia komlóšskych Slovákov. Predpoludním sa budú konať kultúrne, gastronomické a ľudovoumelecké prezentácie jednotlivých Slovákmi obývaných regiónov v Maďarsku na Marxovej ulici, ako aj predstavenia slovenských umeleckých telies vo dvore Slovenského osvetového regionálneho strediska. Oslavy sa začnú v evanjelickom kostole slovenskou bohoslužbou a odovzdaním vyznamenania CSS „Za našu národnosť“, potom bude prebiehať na námestí Hrdinov spomienková slávnosť 260. výročia znovuosídlenia Slovenského Komlóša, ktorú uzavrie galaprogram. Celodňový program ukončí premiéra Sarvašského slovenského divadla, ktoré naštudovalo inscenáciu Jozefa Hollého Kubo. Celý deň sa budú v meste konať aj sprievodné zábavné podujatia a v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského bude inštalovaná výstava tkanín komlóšskych Slovákov. V mestskej knižnici sa uskutoční prezentácia CD-platne s nahrávkami básní Juraja Dolnozemského.

Slovenský Komlóš - Sedemtisícové mesto s bohatou minulosťou

Jedno z najslovenskejších dolnozemských miest Slovenský Komlóš leží v juhozápadnom cípe Békešskej župy a má približne 7 000 obyvateľov. Územie dnešného mesta a jeho okolia bolo obývané už od pradávna. Osada vznikla údajne na mieste, kde sa pestoval chmeľ už v období Arpádovcov. Prvý písomný údaj o obci pochádza z roku 1219. V listinách z rokov 1464-69 sa uvádza ako Komlóš, podľa tureckých daňových súpisov z roku 1566 ako Comlos. V dôsledku tureckého pustošenia roku 1596 osada zanikla. Na začiatku 18. storočia roku 1702, ju uvádzajú pod názvom Nagy Komlós. V tom čase majiteľ Száraz prenajme územie Arméncom, ktorí tu pásli čriedy dobytka. Po roku 1740 sa stane majiteľom barón Juraj Rudňánsky, ktorý získal pôdu, súčasť panstva v Békešskom Sv. Ondreji (Békésszentanadrás), ako veno manželstvom so Szárazovou dcérou. Roku 1746 sa slovenské osadnícke rodiny zo Sv. Ondreja prisťahovali na komlóšsku pustatinu a osadu, ktorú tu založili, pomenovali Tótkomlós - Slovenský Komlóš. Osídľovanie Slovenského Komlóša bolo súčasťou osídľovacieho procesu Uhorska po vyhnaní Turkov. Slovenskí osadníci položili pevné základy novej osady, ktorá sa popri neskoršom vcelku priaznivom hospodárskom rozvoji výrazne zapísala do národno-kultúrnych hnutí dolnozemských Slovákov v Uhorsku a po roku 1918 v Maďarsku.

Mesto sa môže chváliť viacerými pozoruhodnosťami. Nad budovami sa hrdo týči neskoro baroková veža evanjelického kostola, ktorá sa stala symbolom mesta. Stavba kostola sa začala 6. júna 1792 a vysviacka bola 8. novembra 1795.

Druhým dominantným objektom je Hostinec Komló, postavený roku 1881 na Námestí hrdinov. Mestský dom bol postavený roku 1893 a stojí na mieste prvého obecného domu z roku 1817. Kaplnka v Nagykopácsi na kraji mesta je postavená v románskom a neogotickom štýle a je vzácnou klenotnicou maďarskej architektúry z obdobia Arpádovcov.

Slovenský Komlóš patrí medzi mestá, ktoré si ctia a chránia dedičstvo svojich slovenských predkov. Osvetové stredisko J. G. Tajovského postavili roku 1979, prebieha v ňom všestranná osvetová a kultúrna činnosť. Keď roku 1948 začala v obci pôsobiť slovenská základná škola, rozšírili sa možnosti zachovávania jazyka a slovenskej kultúry. Žiaci školy od začiatku vynikali v oblasti divadelníctva a folklóru, najmä hudby, tanca a spevu.

Slovenský dom a múzeum ľudového umenia vznikol ako prvý svojho druhu v Maďarsku. Postavený bol roku 1886 a je bohato zariadený dobovým nábytkom a predmetmi každodennej potreby. V tomto objekte sa nachádza pamätná izba zakladateľky ochotníckeho divadla v Slovenskom Komlóši Judity Tomkovej. Slovenský ľudový dom na Peknej ulici bol pôvodne tiež slovenský sedliacky dom. V zadnej izbe je uložená zbierka významného maliara a ľudového rezbára Alexandra Szokolaya. V bývalom cirkevnom dome je vo viacerých miestnostiach inštalovaná slovenská národopisná zbierka. Tu sú vystavené ukážky komlóšskej keramiky, ľudový kroj a obuv Komlóšanov a maľovaný nábytok. Pozoruhodné je aj Sálašské múzeum, v ktorom je zbierka sedliackeho nábytku, poľnohospodárskych strojov a náradia.

Od roku 1942 je v Komlóši termálne kúpalisko Ruža, vhodné na liečenie pohybového ústrojenstva a reumatických chorôb. Kúpele boli nedávno obnovené a dnes vyhovujú aj náročným návštevníkom.

Vývoj osady sa v rokoch 1946-1947 v dôsledku výmeny obyvateľstva na dlhé desaťročia spomalil a ovplyvnil aj ďalší život jej obyvateľov. Slovenský Komlóš získal 1. novembra 1993 štatút mesta.

Tohto roku si mesto pripomína 260. výročie vzniku. Veľkolepé oslavy prebiehajú počas celého roka. Spolu s obyvateľmi oslavujú miestne kultúrne telesá: Mládežnícky a detský dychový orchester, tanečný súbor Komlóš, kultúrna skupina Harmónia, skupina mažoretiek, ochotnícke divadlo, slovenský miešaný spevácky zbor a ženský spevácky zbor Rozmarín. Súčasťou osláv bude aj veľkolepý Deň Slovákov v Maďarsku.

(if)

Aktualizované zoznamy voličov na portáli www.luno.hu

Do 15. júla každý občan Maďarskej republiky môže vyplniť Žiadosť o zapísanie do menšinového volebného zoznamu. Ako vieme, na to, aby v jednej osade sa mohli vypísať voľby do menšinovej (v našom prípade slovenskej) samosprávy, je potrebné, aby sa do zoznamu národnostných voličov dalo evidovať aspoň 30 občanov MR. Celoštátna volebná komisia (CVK) uverejňuje počet prihlásených priebežne. Podľa našich informácií zainteresované miestne volebné komisie, resp. notári musia hlásiť zmeny v počte prijatých žiadostí o zapísanie do zoznamu každý piatok. Na základe štatistiky CVK (www.valasztas.hu) údaje týkajúce sa Slovákov v Maďarsku uverejňujeme v našich denne aktualizovaných internetových novinách, na portáli Slovákov v Maďarsku www.luno.hu.

Trúfajme si byť Slovákmi!

Milí priatelia! V októbri 2006 sa môže otvoriť nová kapitola v živote Slovákov v Maďarsku. Vtedy budeme mať prvýkrát možnosť na to, aby sme si my sami a iba my zvolili svojich poslancov. Takto sa stane viac ako 300-ročná história Slovákov v Maďarsku našou rodinnou históriou, živými dejinami. Prosíme vás, nebuďte ľahostajní, nemyslite si, že je zbytočné vyplniť Žiadosť o zapísanie do menšinového volebného zoznamu! Iba vtedy budú môcť v októbri vzniknúť slovenské samosprávy, ak ich bude mať kto zvoliť. Čím viac samospráv si zvolíme, o to výraznejšie budeme môcť presadzovať záujmy našej pospolitosti v spoločnosti. Po registrovaní do zoznamu voličov vysvitne aj to, koľkí občania Maďarskej republiky sa hlásia k slovenskej identite. Trúfajme si byť Slovákmi! Trúfajme si byť Slovákmi v Maďarsku!

Slováci v XII. obvode Budapešti

O nedostatkoch volieb

Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti pripravila 8. júna stretnutie s voličmi, ktoré sa konalo v zasadačke Samosprávy XII. obvodu Budapešti. Na stretnutí sa zúčastnili predseda Kruhu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti Dr. Štefan Petrovszki, predseda Kruhu priateľov Slovenského Komlóša v Budapešti Michal Lehoczki, tajomník tejto organizácie Ján Karkalik a občania obvodu. Predseda slovenského voleného zboru obvodu Michal Hrivnák po privítaní prítomných oznámil, že stretnutie zorganizovali v záujme úspešného priebehu 1. fázy volieb - zostavovania zoznamov národnostných voličov. M. Hrivnák požiadal prítomných, aby nielen v XII. obvode, ale všade napomáhali zostavovanie zoznamov.

Podpredsedníčka slovenskej samosprávy Ildika Klauszová Fúziková zdôraznila, že v XII., obvode si už v prvom volebnom cykle zvolili svoj zastupiteľský zbor, čo sa okrem XII. obvodu podarilo aj v XVII. obvode a z členov týchto dvoch zborov, resp. elektorov ďalších obvodov vznikla prvá Slovenská samospráva Budapešti. Počas dvanásťročného pôsobenia sa im podarilo úspešne pracovať, vyvíjať bohatú činnosť v prospech svojich voličov. Slovenská samospráva na vysokej úrovni organizovala rôzne podujatia, ktoré mali dobrú odozvu v kruhu Slovákov žijúcich v XII., ale aj v iných obvodoch hlavného mesta. Ich zbor ako prvý organizoval v Budapešti vedecké sympózium, výstavy našich slovenských umelcov, medzinárodný tábor výtvarníkov, jazykový kurz a v spolupráci s ostatnými menšinovými samosprávami XII. obvodu Budapešti Menšinové Vianoce. Bol to vzor aj pre ostatné obvodné slovenské zbory.

Po úvodných slovách pána predsedu a pani podpredsedníčky prevzali slovo prítomní - voliči, ktorí sa vyjadrili o menšinových voľbách. Rozprúdila sa naozaj živá diskusia. Niektorí predostreli svoj nesúhlas so spôsobom zostavovania volebných zoznamov, v zmysle ktorého treba písomne avizovať žiadosť o zaradenie do menšinového zoznamu voličov. Je to podľa nich politicky diskriminatívna a nevýhodná situácia. Nehovoriac o tom, ak predstavitelia národností zapíšu do zoznamov aj takých občanov, ktorí patria k väčšinovému národu, tak zdiskreditujú voľby a legitimitu národností a samospráva môže byť spochybnená. Prítomní upozornili aj na vážne nedostatky okolo zoznamu voličov, ktorý je nanajvýš diskutabilný. Podľa výrokov, ktoré odzneli na stretnutí, môžu spôsobiť zníženie počtu národnostných samospráv.

Účastníci považovali za veľký problém spôsob doručenia prihlášky. Na obálke nebol uvedený odosielateľ (Celoštátna volebná kancelária) a tak mnohí voliči automaticky vyhodili obálku, lebo si mysleli, že obsahuje propagačný materiál. V niektorých obvodoch hlavného mesta niekoľkí obálku nedostali a mnohí dostali iba tlačivo so žiadosťou o registráciu, bez sprievodného listu, čiže informácií. Prišla aj taká sťažnosť, že urna vystavená pre tento účel v budove samosprávy niektorého obvodu hlavného mesta bola priesvitná a dali sa prečítať údaje na prihláške, ktoré by mali byť tajné. Čo je však potešiteľné, že Celoštátna volebná komisia na svojom internetovom portáli každý týždeň uverejňuje počet prihlásených voličov podľa národností. Takto môžeme sústavne sledovať počet našich slovenských voličov.

Niektorí nie sú spokojní ani s propagandou menšinových volieb zo strany verejnoprávnych masmédií, káblových televízií, Maďarského rozhlasu či tlačových orgánov. Nevzbudzujú v občanoch záujem, nepovzbudzujú voličov, aby mobilizovali aj tie vrstvy menšinovej pospolitosti, ktorá si doposiaľ neuvedomovala dôležitosť spolupatričnosti a nezapájala sa do národnostného spoločenského života. V prípade slovenských občanov žijúcich v Budapešti majú obavy ohľadom menšinových volieb, ktoré sa budú konať v ten istý deň ako voľby do obvodnej samosprávy, lenže v menšinovom volebnom kruhu. Takže občan, ktorý chce voliť aj menšinovú samosprávu, musí ísť na dve miesta, pravdepodobne vzdialené od seba.

Záverom stretnutia voličov členovia poslaneckého zboru sľúbili, že si preveria spomenuté nedostatky a budú sa snažiť vychádzať v ústrety voličom nielen v XII, ale aj v ďalších obvodoch Budapešti. Stretnutie voličov sa skončilo priateľským posedením.

(fúziková)

Vy sa zapíšete?

Nedávno sme vyzvali našich čitateľov, aby sa s nami podelili o svoj názor na blížiace sa voľby do národnostných samospráv, o svoj postoj k zmeneným podmienkam. Vedie nás snaha povzbudiť našu Slovač, aby sa neostýchala hlásiť sa k svojej národnosti a dala sa evidovať do zoznamu menšinových voličov. Na náš list postupne prichádzajú odpovede. Prinášame výňatky z doterajších odpovedí.

Naša čitateľka Mária Šutinská hovorí, že sa chce dať zapísať do menšinového volebného zoznamu a bude aj kandidovať v menšinových voľbách. Je toho názoru, že samosprávy potrebujeme.

- Som presvedčená, že všade, kde boli dobre, ale i slabšie fungujúce samosprávy, len pozitívne vplývali na miestnu komunitu. V každom prípade je úlohou každého národnostného občana, aby si zachoval svoju identitu. Jedna z najdôležitejších foriem ako to dosiahnuť je, aby si mohol oficiálne vybojovať, hoci by bolo lepšie, keby iba využiť, možnosti dané národnostným zákonom.

Lenže my, Slováci v Maďarsku, nie sme dosť bojovní. Nie všade si rovnako uvedomujeme, nie všade rovnako cítime aspoň základnú zodpovednosť voči svojim slovenským predkom: nakoľko je dôležité, aby sme si zachovali svoju reč, svoju slovenskú identitu, aby sme sa stali hodní svojich uvedomelých, pracovitých predkov - Slovákov, ktorí sa sem nasťahovali a zachovali si svoju identitu aj v oveľa ťažších rokoch, ako sú terajšie.

To všetko sa vzťahuje nielen na miestne samosprávy, na CSS, na našich občanov, ale aj na slovenské masmédia. Aké masmédiá vôbec máme (a prečo len také)? Bojovali sme? Raz sme usporiadali manifestáciu pred Parlamentom - koľkí sme tam boli? Prečo len toľkí? A kde sú školy? Prečo sú také, aké sú? Vypracoval niekto plán, aké by mali byť? Čo všetko by bolo k tomu potrebné? Lebo s takým plánom by sme potom mali ísť (teda naše samosprávy) k patričným štátnym orgánom a v rámci národnostného zákona bojovať za to, aby sa mohol realizovať. Je možné, že takýto plán neexistuje? Ak ho však máme, potom ho treba zverejniť, aby bol každému prístupný. Toto by sa mohlo vzťahovať na mnohé stránky nášho národnostného života. Samosprávy sú teda všade potrebné, podľa mňa však chýba povzbudzovacia činnosť...

!

Ďalším odpovedajúcim je náš stály dopisovateľ z Békešskej Čaby Július Tőkés, ktorý sa do menšinového volebného zoznamu už dal zapísať, ale nemieni kandidovať v menšinových voľbách.

Slovenský Komlóš - Rátajú so Slovákmi

Primátorka Slovenského Komlóša Irena Divičanová Szencziová vo svojej odpovedi o. i. píše:

„Slovenský Komlóš je mesto, kde spolunažívajú dve národnosti. Založenie slovenskej samosprávy bolo u nás dôležitou udalosťou. Uvedomujeme si, že prirodzenej asimilácii sa nemožno vyhnúť, ale ak existuje samospráva, ktorá usmerňuje, vykonáva úlohy, kultúra a jazyk sa stanú nevymazateľnou hodnotu, ktorá zosilňuje identitu pôvodu a spolupatričnosť. Je veľká škoda, že pri poslednom sčítaní ľudu sa viacerí, najmä z dôvodov siahajúcich do histórie, neprihlásili ku svojim slovenským koreňom, to však neznamená, že nie sú Slovákmi. Ďalšiu existenciu slovenskej samosprávy v meste považujem za dôležitú nielen ako primátorka, ale aj ako občianka mesta. Správne usmerňovať, zastupovať svojské národnostné záujmy, prezentovať národnosť v spoločnosti, udržiavať inštitúcie, hospodáriť s majetkom možno iba na úrovni samosprávy.

V tomto roku sa stretnú Slováci v Maďarsku v prvú júlovú sobotu v Slovenskom Komlóši, aby spoločne oslávili svoj sviatok. Mestská samospráva chce tento deň poctiť aj odhalením pamätníka na počesť 80 rodín, ktoré založili osadu. Povzbudzujem každého príslušníka národnosti, aby požiadal o zápis do volebného zoznamu a aby využil príležitosť, že si môže zvoliť tých, ktorí vedia najlepšie zastupovať jeho záujmy. Ja som už dostala potvrdenie miestneho notára o tom, že ma zapísali do zoznamu národnostných voličov. Do menšinovej samosprávy nekandidujem. Dúfam, že osoby, s ktorými rátam, budú kandidovať a budú zvolené!“

Z. Lauková: „Som hrdá na to, že patrím k tejto národnosti“

Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková píše: „Narodila som sa v slovenskej rodine, moji starí rodičia nevedeli správne po maďarsky. V rodine sa dodnes rozprávame po slovensky. Som hrdá na to, že patrím k tejto národnosti a preto pokladám za česť, že som sa mohla medzi prvými dať zapísať do menšinového volebného zoznamu.

Chodila som do slovenských škôl, slovenčinu som absolvovala aj na vysokej škole. Už ako dieťa som cítila, aké je dôležité, aby si človek zachoval svoj materinský jazyk, kultúru, národné povedomie. Práve preto som sa s radosťou zapojila do práce na národnostnom poli.

Prvá slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši sa založila v roku 1994. Ja som bola jej členkou už od začiatku. Činnosť našej samosprávy je veľmi pestrá a užitočná, rada ju vykonávam, preto by som aj naďalej chcela kandidovať v menšinových voľbách. Existenciu menšinových samospráv pokladám za veľmi dôležitú, veď týmto pádom máme možnosť rozhodovať alebo aspoň ovplyvňovať veci, ktoré sa týkajú Slovákov. Naša slovenská samospráva mala vždy pozitívny vplyv na svoju komunitu preto, lebo mala priamy kontakt s mestským zastupiteľstvom, úspešne zastupovala záujmy svojich voličov a tým strážila slovenskú identitu.

V tomto predvolebnom období aj ja využívam túto možnosť, aby som svojimi slovami a činmi podporila Slovákov žijúcich v Maďarsku. Buďme pyšní na to, že sme Slováci, prihlásme sa, voľme, rozhodujme! Veď aj naďalej chceme pretrvať, chceme zachovať a rozvíjať našu národnosť, školstvo a kultúru.“

Sarvašský primátor Michal Babák:

„Chcem sa zaregistrovať“

Primátor mesta Sarvaš Michal Babák tiež odpovedal na našu výzvu týkajúcu sa volieb do menšinových samospráv. Ako píše vo svojom liste, považuje za dôležitú existenciu slovenskej samosprávy v meste. „V Sarvaši sa od roku 1722, keď sa na jeho území usadili slovenské rodiny, zachováva pamiatka slovenských predkov, ich tradície a jazyk. Tomu slúži aj slovenská základná škola, ktorá pôsobí v meste. Miestna slovenská samospráva usporadúva množstvo podujatí, ktorých sa zúčastňujú starší i mladší občania mesta. Oživenie slovenskosti zohráva dôležitú úlohu v živote mesta. Tento cieľ sledujú slovenské divadelné predstavenia, priateľské styky s mestami na Slovensku, výstavy, gastronomické festivaly, folklórne stretnutia... Slovenská samospráva udržiava styky so slovenskými mestami a osadami v župe a so slovenskými občianskymi organizáciami - o týchto podujatiach informuje pravidelne miestna káblová televízia. Mesačne raz vydáva prílohu miestnych novín s názvom Novinkár nad Kerešom a usporadúva také podujatia, ktoré posilňujú identitu tunajších Slovákov a povzbudzujú ich sympatizantov. Precítiac závažnosť týchto faktov, aj ja osobne sa chcem dať zaregistrovať do zoznamu voličov, aby som sa mohol zúčastniť menšinových volieb.“

V Kirti majú Slováci najvyššie zastúpenie

Na našu výzvu odpovedal aj starosta obce Kirť. Ján Pasterovič vo svojom liste vyzýva Slovákov v Maďarsku, ale najmä v ich obci, aby sa prihlásili do volebného zoznamu. „Ako starosta obecnej slovenskej samosprávy aj osobne považujem za veľmi dôležité, aby národnosti žijúce v Maďarsku - zvlášť Slováci - sa v čo najväčšom počte prihlásili k svojej národnosti a požiadali o zápis do zoznamu menšinových voličov. Formou samospráv možno najúčinnejšie zastupovať záujmy a práva menšín. Národnostné bytie, a tým aj národnostná kultúra, sa ľahko stratí aj v takých spoločenstvách, ktoré sú tolerantné voči menšinám, ak osoby, ktorých sa to týka, sa nehlásia k svojej národnosti. Práve preto bolo pre mňa potešiteľné, keď sa naša obecná samospráva v roku 2002 vyhlásila za slovenskú a takto miestna Slovač dostala najvyššie zastúpenie. Naša samospráva v tomto volebnom cykle sa snažila o zachovanie hodnôt miestnej slovenskej komunity, pracovala v záujme pretrvania národnostného povedomia aj v kruhu mladej generácie. Práve preto v našich inštitúciách - v škole a škôlke - kladieme dôraz na národnostnú jazykovú výchovu a aj počas organizovania podujatí pre deti a mládež sústreďujeme pozornosť na spoznávanie a zachovávanie národnostných koreňov a tradícií. Je potešiteľné, že v našej obci už pomaly tristo rokov pokojne spolunažívajú Slováci a Maďari a verím, že aj po jesenných komunálnych voľbách tu vznikne slovenská menšinová samospráva, ktorá svorne s obecnou samosprávou uskutoční kroky v záujme rozvoja obce a zachovania tradícií. Práve preto žiadam Slovákov v Maďarsku a zvlášť Slovákov v Kirti, aby dali najavo svoju národnosť a takto podporili našu vec, aby sa ich predstavitelia naďalej mohli podieľať na rozhodovaní o osude osád.“

V znamení príprav menšinových volieb

Turíčne stretnutie starobudínskych dôchodcov

Slovenská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta - Starého Budína a Békášmederu - od svojho založenia každoročne zaraďuje do svojho pracovného plánu programy pre slovenských dôchodcov žijúcich v tejto časti metropoly. Takouto akciou bolo aj turíčne stretnutie pri bielom stole, ktoré sa konalo 1. júna vo večerných hodinách v reprezentatívnej sále sídla Starobudínskeho spoločenského kruhu.

Pozvánku menšinovej samosprávy prijalo takmer tridsať dôchodcov, ktorým sa najprv žiaci budapeštianskej slovenskej školy zavďačili krátkym kultúrnym programom, pozostávajúcim z recitácií a spevu slovenských ľudových piesní. Po tomto účastníkov stretnutia milo privítal predseda slovenského voleného zboru František Križan a informoval ich o tohoročnom pláne činnosti samosprávy. Zdôraznil, že zbor bude aj v tomto roku popri už tradičných a osvedčených akciách spoluorganizátorom takých programov, ktoré patria nesporne medzi najznámejšie a najväčšie kultúrno-spoločenské akcie III. obvodu hlavného mesta. Spolu s nemeckou samosprávou usporiada dvojdňové starobudínske hody, ktoré už vyše dva a pol storočia sú významným sviatkom obyvateľov tejto časti hlavného mesta. Taktiež veľkému záujmu sa teší aj nemecký a slovenský advent, usporadúvaný každoročne v Békášmederi. František Križan poukázal aj na to, že slovenská menšinová samospráva svojou činnosťou popri pestovaní slovenských tradícií nesporne prispieva aj k spestreniu kultúrneho a spoločenského života Starého Budína. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že existencia samosprávy je opodstatnená a žiaduca. Preto vyzval prítomných, aby sa aktívne zapojili do znovuzvolenia obvodnej slovenskej samosprávy, aby sa prihlásili na zoznam menšinových voličov a potom, samozrejme, aby išli aj hlasovať.

Po úvodných slovách pána predsedu sa mnohí z účastníkov stretnutia vyslovili za znovuzvolenie menšinovej samosprávy a sľúbili, že aj skutkami sa pričinia o to, aby Starý Budín aj v nasledujúcich štyroch rokoch mal svoju slovenskú samosprávu. Po príjemnom priateľskom posedení organizátori prekvapili našich dôchodcov milými darčekmi.

(zb)

SMERovanie Slovenska po parlamentných voľbách

Všetko je možné...

Víťazom parlamentných volieb, ktoré sa konali 17. júna na Slovensku, sa stala strana Smer-SD (Smer - sociálna demokracia) so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov. Oficiálne výsledky volieb potvrdila Ústredná volebná komisia. Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35 percentami SDKÚ-DS (Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana) a tretia je s 11,73 percentami SNS (Slovenská národná strana). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady SR prekročili aj SMK (Strana maďarskej koalície - 11,68%), ĽS-HZDS (Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko - 8,79%) a KDH (Kresťanskodemokratické hnutie - 8,31 %). Na voľbách do NR SR sa zúčastnilo 54,67 percenta voličov, čo predstavuje 2 335 917 občanov. Ide o historicky najnižšiu účasť voličov na parlamentných voľbách od vzniku samostatnej SR. Prekvapením volieb je vysoký volebný zisk SDKÚ-DS premiéra Mikuláša Dzurindu a doposiaľ mimoparlamentnej SNS, vedenej Jánom Slotom. Naopak ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara dosiahla historicky najnižší výsledok.

Slovenskí voliči vychýlili našu materskú krajinu doľava, pravici však nechali dosť síl, aby povedala, či to tak aj bude. Volebná tajnička, akú vládu bude mať Slovensko, ani zďaleka nie je vyriešená. Voľby majú síce jasného víťaza, ale nejasnú budúcu vládu. Je viacero možností - vrátane tej, že ľavicový Smer-SD sa nakoniec ocitne v opozícii. Nikto z politikov sa v čase našej tlačovej uzávierky verejne neodvážil pomenovať budúcich partnerov. Prezident SR Ivan Gašparovič zrejme poverí lídra zatiaľ opozičného Smeru Roberta Fica rokovaniami o zostavení novej vlády. Smer síce v slovenskom parlamente obsadí tretinu kresiel, v hre je však viacero možností vládnych zoskupení. Ani politológovia si netrúfajú odhadnúť, ktorá z nich sa stane realitou. Upozornili, že každá zo strán, ktoré sa dostali do parlamentu, ešte môže byť v opozícii. Smer bude o prípadnej spolupráci rokovať so všetkými budúcimi parlamentnými stranami. R. Fico sa zatiaľ nevyjadril, koho by chcel do koalície. Budúca vláda vedená Smerom by však mala mať podľa neho ľavicový program.

Slovensko po parlamentných voľbách zrejme čakajú dlhé a náročné vyjednávania o novej vláde. Zatiaľ je teda v našej materskej krajine isté iba to, že vlastne všetko je možné...

Hold predkom a uznanie súčasníkom

Výročná slávnosť znovuzaloženia obce Mlynky

Obecná samospráva v Mlynkoch a miestna slovenská samospráva usporiadali v druhý júnový víkend dvojdňové oslavy znovuzaloženia obce Slovákmi.

Slávnosť sa začala 10. júna v popoludňajších hodinách v Pamätnom parku v centre obce, ktorý bol vytvorený v roku 1997 na počesť 250. výročia znovuzaloženia obce. Zásluhy na jeho vzniku má obecná samospráva, Úrad pre národné a etnické menšiny a miestni podporovatelia. Po spoločnom zaspievaní maďarskej a slovenskej štátnej hymny a recitácii žiačok základnej školy účastníkov podujatia pozdravil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, ktorý uviedol: - Dnes, pred príchodom do vašej obce, som sa venoval čítaniu knihy vášho rodáka Gregora Papučka Mlynky a okolie... Opäť som sa zoznamoval s vašou históriou, s históriou vašich predkov, bohatosť ktorej dáva nádej, že aj v budúcnosti tu zostane to dobré, čo tu vytvorili a zanechali. Poznajúc Mlynky a poznajúc vás všetkých som presvedčený, že táto dedina v tomto krásnom kraji má krásnu perspektívu... V mene Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarskej republike vám blahoželám k vašim „narodeninám“ a prajem vám všetko najlepšie do budúcnosti...

Hold predkom Mlynčanov vzdala vo svojom slávnostnom prejave aj predsedníčka miestnej Slovenskej samosprávy Marta Demjénová, ktorá zdôraznila: - Dnes spomíname na tých ľudí, ktorí našli toto krásne miesto a ktorí nám zanechali naše slovenské zvyky, piesne, tance a zachovali našu materinskú reč. Dostali sme od nich bohaté kultúrne dedičstvo. Našou úlohou je, aby sme toto dedičstvo odovzdali nasledujúcim generáciám... Rozhodnutie je v našich rukách, máme veľkú zodpovednosť, či budeme pokračovať v začatej ceste, aby aj o niekoľko desaťročí hovorili tu, v tejto dedine, po slovensky. Pritom, ako uviedla pani predsedníčka, vykonávať túto úlohu je čoraz ťažšie, veď štruktúra obyvateľstva sa v Mlynkoch stále mení a nie každý sleduje túto činnosť s dobrým srdcom. - Predsa sa nazdávam, že každý precíti zodpovednosť a keď bude musieť rozhodovať o našej budúcnosti, rozhodne sa správne, aby naša národnosť tu pod Pilíšom mala nielen minulosť, ale aj budúcnosť..., - dodala M. Demjénová.

Po slávnostných prejavoch nasledoval slávnostný akt, v rámci ktorého k pamätnej tabuli zakladateľov obce položili veniec úcty a vďaky okrem rečníkov aj predstavitelia miestneho spoločenského života a ďalší vzácni hostia: starosta Mlynkov Jozef Havelka, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík.

V druhej časti osláv sa účastníci, medzi ktorými okrem spomínaných hostí boli aj štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti MR Ferenc Kondorosi a riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, schádzali na nádvorí miestnej základnej školy, kde ich pozdravila E. Rybová. Podpredsedníčka CSS sa s prítomnými podelila o svoje osobné spomienky na Mlynky, a to aj z čias, keď ešte nechodila do obce „služobne“ a zároveň vyjadrila svoje presvedčenie, že Slováci v tejto obci majú budúcnosť.

- Je veľmi dôležité, aby sme pestovali svoje tradície a aby sme boli hrdí na svojich predkov, veď keby nám neboli zanechali také pevné základy, dnes by sme nemali na čo nadväzovať... Každému z našich predkov, ktorý tu od roku 1747 žil, obohatil našu dedinu a vytvoril tu hodnoty, patrí obrovská vďaka. Práve preto sa miestna samospráva v roku 1997 rozhodla vybudovať Pamätný park a vytvoriť obecné symboly, ako aj založiť vyznamenania, ktorými oceňuje činnosť popredných činiteľov a kolektívov obce. Tak ako v minulosti, aj v súčasnosti žijú v dedine také osobnosti, ktorých si obyvateľstvo váži, ktorých pokladá za svoj vzor, - uviedol pán starosta pred odovzdaním vyznamenaní Čestný občan obce a Pre Mlynky, ktoré tradične udeľujú v rámci osláv znovuzaloženia obce. Tohto roku sa čestným občanom obce stal miestny farár, dekan Kálmán Ackermann, ktorý takmer tridsať rokov slúži v obci. - Želáme vám, aby ste s takouto vytrvalosťou mohli byť ešte dlhé roky v zdraví a šťastí našim duchovným pastierom, - zablahoželal vyznamenanému mlynský starosta. Ku gratulantom sa pripojili aj Gizela Molnárová, a to v mene miestneho pávieho krúžku, a starosta blízkeho Senváclavu, kde pán farár určitú dobu tiež vykonával služby božie, Dr. György Illés.

Vyznamenanie Pre Mlynky, ktoré doteraz dostali osobnosti a kolektívy hlavne z oblasti kultúry a športu, udelili tohto roku rodinám a kolektívom, ktoré každoročne na sviatok Božieho tela a krvi postavia a ozdobujú kvetmi „búdky“ - zastávky procesie. Pestovanie našich náboženských tradícií je tak isto dôležité a úzko späté so zachovávaním našej národnosti a tradičnej kultúry - zdôraznil starosta a odovzdal vyznamenanie kolektívom pod vedením Gizely Papučkovej, Michala Urbaniča, Rudolfa Papučka a Františka Papučka.

Po slávnostných chvíľach nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpili všetky generácie Mlynčanov. Okrem známeho pávieho krúžku, speváckeho zboru Zahučali hory a dychovky Tót-Party na javisku na nádvorí školy vystúpili aj miestni škôlkari s detskými riekankami. Žiaci základnej školy pripravili bohatý program - predstavili sa recitátori, tanečnice a speváčky miestnych slovenských ľudových piesní. Popri tradičnej kultúre bola prezentovaná aj moderná, a to prostredníctvom súboru moderných tancov Kolibri, pozostávajúcom z viacerých vekových skupín. Večer po programe patril priateľskému posedeniu a spoločnému spevu pri pohári dobrého vína.

Druhý deň osláv bol venovaný hlavne športu, popri rôznych pretekoch v tento deň odovzdali aj nové požiarnické auto.

(La-)

O podpore krajanov

Nové usporiadanie maďarsko-maďarských vzťahov

Premiér Ferenc Gyurcsány sa 12. júna stretol s predstaviteľmi organizácií a politických strán maďarských menšín z okolitých krajín, zo Slovenska bol prítomný predseda SMK Béla Bugár. O tejto „priateľskej večeri“ obšírnejšie informuje denník Népszabadság s tým, že predseda vlády tak skoro nezvolá takzvanú Stálu maďarskú konferenciu, pretože zatiaľ nevidí šancu, aby sa na nej dosiahli konkrétne výsledky. F. Gyurcsány mieni konzultovať s vedúcimi predstaviteľmi maďarských menšinových spoločenstiev, ale pravdepodobne v inej forme a len podľa potreby, a plánuje pretvoriť celý systém podpory krajanov a krajanskej politiky, ktorá by mala byť v súlade s politikou Európskej únie, v neposlednom rade s projektmi financovania z Bruselu a so susedskou a regionálnou politikou Maďarska. V osobitnom komentári Népszabadság pripomína, že Gyurcsány chce vládnuť „v záujme pätnástich miliónov Maďarov“, no poznamenáva, že väčšina krajanských lídrov by bola večerala radšej s Viktorom Orbánom. Obe strany však musia prekonať stav vzájomnej nedôvery, ktorý vznikol po nešťastnom referende o dvojakom občianstve roku 2004 - konštatuje komentátor. Analyzuje ďalej, čo nemôžu maďarské menšiny dosiahnuť. Napríklad takzvané „zahraničné maďarské občianstvo“, a vôbec, také riešenia, ktoré povedú k dvojitým verejno-politickým väzbám. Menšiny žijú na území inej krajiny, ba čo viac, tam zastávajú aj vysoké mocenské pozície - argumentuje Népszabadság a dodáva, že Európska únia zakazuje diskrimináciu na etnickom základe, dokonca aj pozitívnu. Úlohou Maďarskej stálej konferencie malo byť vypracovanie toho, čo možno v tejto oblasti dosiahnuť a akým spôsobom. Nestalo sa tak, za čo sú vinné všetky politické strany v Maďarsku, ale aj krajanské organizácie, ktoré stoja politicky na pravom strede a v národných otázkach sú, pochopiteľne, radikálnejšie. Všetci by mali prejaviť sebakritiku a postúpiť ďalej, aspoň tromi smermi. Po prvé: čo možno najviac peňazí posunúť zo zdrojov únie do regiónov, kde zhodou okolností žijú maďarské menšiny. Po druhé: v týchto regiónoch by mala vzniknúť verejná správa konformná s úniou a samostatná samospráva (cudzím slovom subsidiarita a autonómia) - nebude to ľahké, ale treba dosiahnuť, aby z rumunskej, srbskej či slovenskej strany nedostali hysterický záchvat, keď počujú výrazy, na ktorých je postavená celá Európska únia - konštatuje Népszabadság a ako tretí smer uvádza nové usporiadanie maďarsko-maďarských vzťahov.

(GMP)

Nížanský deň

Obecná samospráva a Slovenská samospráva v Níži (Nézsa) usporiadali 3. júna deň obce. Sviatočný program sa začal svätou omšou v miestnom kultúrnom dome, ktorú slúžil farár z Bercelu József Czombos. Po omši privítal prítomných starosta obce Ondrej Kučera, ktorý ich stručne informoval o živote obce, jej minulosti a plánoch do budúcnosti. V prvej časti programu Katarína Dónuszová a Tímea Tóthová zaspievali prítomným slovenské ľudové piesne. Sólovým spevom očarila poslucháčov Silvia Lényiová, po nej vystúpila tanečná skupina miestnych školákov a mladí hudobníci základnej umeleckej školy. Popritom prebiehali rôzne zábavné programy pre deti, ako súťaž v jazde na bicykli, jazdecké programy a atrakcie na štvorkolesových športových terénnych vozidlách. Ako sme sa od riaditeľky školy Zuzany Kučerovej dozvedeli, v rámci Nížanského dňa sa druhýkrát uskutočnil koláčový festival, tentokrát rozšírený o varenie rezancov. Tradičné slovenské koláče, sladké i slané, prinieslo 25 rodín a varenia rezancov sa zúčastnilo 11 žien. Účastníci slávností mohli ochutnať kapustové, orechové, makové a tvarohové rezance. Poobede v slovenskom národnostnom programe vystúpil Folklórny spolok Zelený veniec z Ečeru s Ečerskou svadbou a svoje umenie predviedli členovia speváckeho zboru z Ősagárdu a žiaci nížanskej základnej školy, ktorí sa zúčastnili na regionálnej súťaži Slovenských spievaniek a veršovačiek. Nížanský deň skončil táborákom a zábavou. Akciu podporili Obecná samospráva a Slovenská samospráva v Níži, Celoštátna slovenská samospráva a podnikatelia.

(aszm)

Národnostný deň v Rétšágu

Slovenská samospráva v Rétšágu za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, mestskej samosprávy a mestského kultúrneho strediska a knižnice usporiadala 3. júna v poradí štvrtý národnostný deň mesta.

Podujatie poctili svojou prítomnosťou regionálni radcovia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Katarína Plevová a dr. Július Alt, predsedníčka Organizácie novohradsko-hevešských Slovákov Terézia Nedelická, primátor mesta Zoltán Mezőfi a ďalší hostia. Účastníkov v mene CSS privítal Dr. J. Alt.

V rámci kultúrneho programu menší i väčší škôlkári predviedli detské hry a rôzne tance. Obecenstvo ocenilo vystúpenie folklórnej skupiny z Legíndu, ako aj slovenské tance v podaní súboru Kőszirt z Diósjenő. Úspech mali aj tanečný súbor Lipa z Budapešti a citarová skupina zo Slovenska, zo Sazdíc. Prítomných potešil spevácky zbor zo Šápova, ktorý predniesol známe slovenské ľudové piesne. Ako posledný vystúpili na javisku deti z Materskej školy ľudového tanca Lajtorja v Rétšágu.

Treba len dúfať, že Slovenská samospráva v Rétšágu, ktorá sa pričiňuje o zachovávanie slovenského jazyka a kultúry v meste, zabezpečí pokračovanie tohto tradičného podujatia.

(aszm)

Hejce - Odhalili pamätník obetiam havárie lietadla

Od 2. júna je nad maďarskou obcou Hejce pamätník obetiam leteckej havárie, pri ktorej zahynulo 42 slovenských vojakov. Pamätný kameň s bronzovou tabuľou osadili podľa starej tradície maďarskí lesníci. Pomáhali im pri tom dedinčania, ktorí sa tesne po tragédii rozhodli postaviť pomník aj v obci. Takmer sedemtonovú andezitovú skalu doviezli do lesa na kopci Borsó, kde 19. januára spadol An-24, z vyše 30 kilometrov vzdialeného kameňolomu pri obci Tállya. Na pietnom akte sa napriek zlým poveternostným okolnostiam zúčastnilo niekoľko desiatok ľudí. Okrem slovenského ministra obrany Martina Fedora a veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, prišli aj predstavitelia slovenskej a maďarskej armády, maďarskej polície, záchranári, lesníci a rodinní príslušníci tragicky zosnulých vojakov. „Konečne tam napísali pravdu. Že nezomreli počas plnenia služobných povinností, ale počas návratu domov,” konštatoval otec jednej z obetí Jozef Novák. Jeho syn Rastislav by sa bol dožil v týchto dňoch 27 rokov, keby jeho život neukončila doposiaľ neobjasnená havária vojenského lietadla. „Bola to už jeho druhá misia. Prvý raz bol na Cypre. Nikdy sa nebál, že sa mu niečo stane. Bál sa však vždy pred cestou, keď mali niekam letieť tými lietadlami (An-24),” povedal otec.

Rodiny pozostalých ocenili, že armáda na ich synov, dcéry a manželov nezabudla a že sa rozhodla postaviť im pomník na mieste, kde zomreli.

„Považujeme to za svoju povinnosť. Nezáleží na tom, či v lese zomrie drevorubač, poľovník, alebo turista. Keď na jednom mieste zahynie naraz štyridsaťdva ľudí, vojakov, ktorí sa už tešili na svojich príbuzných, tragédia je o to strašnejšia. Verím, že tento kameň nedovolí na nich zabudnúť,” hovorí riaditeľ lesného závodu Észak Erdő János Cserép. Lesníci chcú v okolí vybudovať parčík a osadiť ďalších 42 symbolických kameňov. „Malo by to byť miesto úcty a pokory,” myslí si šéf lesníkov. Veniec k pamätníku položil aj starosta obce Hejce Géza Rohály. Balvan vysoký viac ako dva a pol metra pomáhali vyvliecť na kopec aj ľudia z dediny: „Hore sa ťažko dostane aj terénne auto, nieto ešte auto s takým nákladom. Všelijako sme ho pomocou mechanizmov tlačili, ťahali, ale už je tam. Navždy.“

V obci vyrastie do konca októbra ešte jeden monument, pripomínajúci najväčšiu leteckú haváriu v histórii Slovenska. Bude stáť v centre dedinky pri barokovom kaštieli a kostole, na mieste, z ktorého je možné vidieť práve vrchol kopca Borsó. Podľa ministra Fedora sa doteraz podarilo vyzbierať na jeho výstavbu asi štyri milióny korún.

Nový umieráčik na ečerskom cintoríne

V poslednú májovú nedeľu sa Ečerčania zhromaždili v kostole na svätej omši, kde mohli byť svedkami vysvätenia nového umieráčika, určeného pre miestny cintorín. Po slávnostnom obrade mladí členovia Folklórneho spolku Zelený veniec, oblečení do prekrásneho ečerského ľudového kroja, odniesli umieráčik na cintorín, kde v ich podaní zazneli slovenské piesne a rozozvučal sa nový zvon. Prostriedky na jeho zhotovenie poskytli Slovenská samospráva v Ečeri a Folklórny spolok Zelený veniec. Vyrobený bol v dielni Miklósa Gombosa v Őrbottyáni. Vo zvonici umiestnili aj tabuľu na slávu božiu a na pamiatku slovenských predkov.

Békešská Čaba - Áchimová sieň

Slovenská samospráva v Békešskej Čabe usporiadala 7. júna slávnosť pri príležitosti odovzdania Áchimovej siene v Slovenskom oblastnom dome. V mene organizátorov prítomných pozdravila moderátorka programu, hosťujúca profesorka miestneho slovenského gymnázia Zuzana Benková. Zvlášť privítala generálneho konzula SR Štefana Daňa, primátora mesta Jánosa Papa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, riaditeľa odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, poslancov mestského zastupiteľstva a predsedov menšinových samospráv. Ako prví vystúpili s kultúrnym programom žiaci slovenskej základnej školy. Boglárka Kissová a Tomáš Bohuš zaspievali slovenské ľudové piesne. Po nich predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Ando predniesol slávnostný prejav.

- V roku 2002 sme oslavovali 30. výročie otvorenia oblastného domu, ktorý slovenská menšinová samospráva prevzala od župného zastupiteľského zboru 1. januára 2001. Ihneď po prevzatí sa začala rekonštrukcia domu. Obnova sa skončila v roku 2002, takže na slávnosti slovenská menšinová samospráva odovzdala do používania krásne obnovený čabiansky slovenský oblastný dom. Slávnostná chvíľa mala jednu chybu krásy. V zadnom dvore stála monumentálna budova, oddelená od múzea moróznym plotom. Samospráva sa rozhodla vytvoriť v nej spoločenskú sieň. Výstavbu podporili viacerí jednotlivci, organizácie i samotný volený zbor, a to s cieľom, aby sa nová sieň stala domovom slovenskej národnosti. V Békešskej Čabe sa narodili aj takí velikáni, ktorí vykonali významný čin a pritom nezabudli na svojich predkov, na svoj materinský jazyk. Slovenská menšinová samospráva sa rozhodla, že novú sálu pomenuje podľa jedného z nich - Ondreja Áchima. Dovoľte mi, aby som v mene nášho zboru odovzdal do používania spoločenskú sálu škôlkám, školám, národnostným organizáciám, klubom, samosprávam a obyvateľom Békešskej Čaby.

Po slovách pána predsedu vysvätil Áchimovú sieň evanjelický farár Pavol Gábor Kutej. V ďalšom kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor Ružička pod vedením Pétera Szák-Kocsisa a citarová skupina žiakov slovenskej základnej školy. Záverečným aktom slávnosti bolo odhalenie pamätnej tabule O. Áchimovi a pohostenie v obnovenej sále.

(aszm)

Pred obnovou čabianskeho centra

Na obnovu čaká spustošený a opustený hotel Kereš, označovaný aj ako dom duchov, a ďalšie budovy na Kossuthovom námestí v centre Békešskej Čaby. Skrášlia aj budovu župnej knižnice a Dom mládeže, ktoré sa nachádzajú v susedstve hotela. Na prvých dvoch poschodiach hotela Kereš vytvoria komplex objektov určených pre služby a rozptýlenie. Na poschodiach, ktoré pôvodne slúžili hotelovým účelom, budú byty. Túto investíciu, ako povedal predseda Výboru pre hospodárenie mesta a ochranu životného prostredia, parlamentný poslanec Károly Tóth, je bezpodmienečne nutné realizovať, veď tak vzrastie hodnota susedných objektov - Kossuthovho domu a Domu slovenskej kultúry a zároveň opeknie celé námestie.

Stretnutie škôlkárov

Na dvesto čabianskych škôlkárov z piatich materských škôl, vrátane slovenskej, sa predstavilo s programom v budove slovenskej školy. Stretnutie každoročne usporadúva Čabianska organizácia Slovákov pre malých školákov učiacich sa slovenčinu. Program sa začal súťažou v podávaní lopty pod vedením učiteľa Michala Strungu a pokračoval súperením vo váľaní kotrmelcov. Malí oduševnení diváci tlieskali svojim rovesníkom a povzbudzovali ich pri loptových hrách a cvikoch. Ako konštatovali učiteľky jednotlivých materských škôl, podobné stretnutia sú vhodnou príležitosťou na to, aby sa ich zverenci navzájom spoznávali, ale i možnosťou na výmenu skúsenosti pedagógov. Predsedníčka ČOS Anna Ištvánová po záverečných slovách rozdala deťom diplomy a rôzne darčeky.

Keramické trhy v Pezinku

Už tretí raz sa v Pezinku neďaleko Bratislavy konalo stretnutie slovenských, českých a slovinských keramikárov, na ktoré tohto roku prostredníctvom Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe pozvali aj tvorcov z Maďarska Lászlóa Hugyecza a Ibolyu Rózsovú. V stánkoch na Radničnom námestí a v okolitých uličkách keramikári ponúkali svoj tovar, pričom diváci mohli vidieť, ako hrnčiari točia na kruhoch rôzne misy. K dobrej nálade prispeli aj vystúpenia tanečných a hudobných skupín. Spomedzi 40 vystavených diel mimoriadny úspech a najvyššie ocenenie odbornej poroty pod vedením cechmajstra Cechu slovenských keramikov Ľudovíta Ďureje získala nádoba, ktorú zhotovil L. Hugyecz. Cenu mu odovzdali primátor mesta Oliver Solga a riaditeľka miestneho múzea Danka Kopálová. Pani riaditeľka pozvala účastníkov z Maďarska aj na budúcoročný festival, ktorého medzinárodný rámec by chceli rozšíriť.

Záver divadelnej sezóny v Čabe

Riaditeľ čabianskeho Divadla M. Jókaiho László Konter uviedol na záver sezóny 2005/2006, že v letnom období predstavia v Zalaegerszegu a Orosháze Camollettiho veselohru Šťastné narodeniny! a na scéne Hradného divadla v Gyule vystúpia s rozprávkovou hrou Vuk. Z plánovaných inscenácií ďalšej sezóny stojí za pozornosť muzikál Willy Russela Pokrvní bratia ako aj dráma Edwarda Albceho Nebojíme sa vlkov.

Níreďháza - Galaprogram s medzinárodnou účasťou

Základná škola Mihálya Váciho v Níreďháze, slovenská samospráva mesta a Základná škola s materskou školou v Brehoch na Slovensku uskutočnili v rámci projektov Spoznajme krajinu našich predkov a Priateľstvo bez hraníc slovenský školský galaprogram, ktorý sa konal 10. júna v Kultúrnom dome v Mandabokore. V programe vystúpili Detský súbor Nezábudka z Mandabokoru, Detský súbor Brežanček z Brehov, Detský folklórno-dramatický krúžok z Veľkého Čerkesu a Vajdabokorská spevácka skupina.

O národných symboloch

Budapeštiansky Slovenský inštitút (SI) a Slovenská samospráva VIII. obvodu 14. júna usporiadali v rámci cyklu Stretnutia s históriou Salón SI. O stredoeurópskych národných symboloch v priestoroch SI hovorili docent Univerzity Loránda Eötvösa Csaba Gy. Kiss a pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Dušan Škvarna.

Festival národností XIII. obvodu Budapešti

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti spolu s ôsmimi národnostnými volenými zbormi tejto časti hlavného mesta a s Kultúrnym strediskom Attilu Józsefa usporiadali 11. júna festival národností. Prítomných privítala vicestarostka obvodu Kornélia Holopová Schrameková slovami: - Akcia je súčasťou série podujatí Dni XIII. obvodu, ktoré sa začali 27. mája a trvali do 11. júna. Počas šestnástich dní sme sa snažili upriamiť pozornosť na kultúru a osvetu. Volené zbory poriadali rôzne výtvarné výstavy, prednášky, športové programy a festivaly. XIII. obvod vznikol 1. júna 1938 ako samostatný administratívny celok, čo si pripomíname každý rok začiatkom leta Dňami XIII. obvodu.

Pani vicestarostka zvlášť privítala predsedov menšinových samospráv a pozvala na javisko folklórne súbory. Ako prvá vystúpila tanečná skupina Tabán so srbskými piesňami a tancami, po nej sa predstavil budapeštiansky poľský mládežnícky tanečný súbor Polonez, ktorý vystriedala bulharská autentická grupa Jantra. V kultúrnom programe odzneli rusínske ľudové piesne v podaní Kataríny Haluškovej a Kataríny Haluškovej mladšej. Kultúru Slovákov v Maďarsku prezentovala folklórna skupina Lipa s prekrásnymi slovenskými tancami. Po nej nasledovala tanečná skupina základnej školy Pannónia, sprevádzaná kapelou Lustige Musikanten Schramli, ktorá zatancovala nemecké tance. Chorvátov zastupovala tamburová kapela Koprive, Rómov súbor Karaván a časť 100-členného cigánskeho orchestra. Ako posledný vystúpil rumunský súbor ľudového tanca Cerebul de Aur. Festival národností XIII. obvodu spestrili stánky menšín, v ktorých podávali záujemcom tradičné jedlá jednotlivých národností. Akcia skončila nácvikom gréckeho tanca.

(aszm)

Slovenský deň v Maglóde

V záujme zachovávania ľudových tradícií Slovenská samospráva v Maglóde usporiadala 10. júna tradičný, v poradí 7. slovenský deň. Program pozostával zo slávnostných bohoslužieb v miestnom evanjelickom kostole, hudobno-tanečného pouličného sprievodu a vystúpenia folklórnych súborov na nádvorí školy. Po večeri, na ktorej podávali maglódske špeciality, nasledoval spoločný spev a tanečná zábava.

Malý Kereš - Úspešní malí tanečníci

Milou pozoruhodnosťou každoročných Mestských dní v Malom Kereši bývajú vystúpenia žiakov Základnej školy S. Petőfiho. Tentoraz sa predstavili prvé štyri ročníky s maďarskými ľudovými hrami, zadunajskými skočnými tancami a čardášmi podľa choreografie Attilu Gáspára. Tanečné skupiny Základnej školy J. Bema pripravila na vystúpenie učiteľka tanca Eva Šubová. Prváci predviedli slovenské hry pod názvom Zlatá brána, druháci detskú svadobnú hru, štvrtáci tance od Bodrogu, piataci zemplínsky verbunk a karičky. Mimoriadny úspech zožala skupina najmenších tanečníkov so slovenskými hrami, ktoré s nimi nacvičila E. Šubová, ako aj folklórna skupina Dúha so svojím horehronským dievčenským tancom.

Exkurzia v hollóházskej porcelánke

Účastníci 4. ročníka Medzinárodného tábora ľudových remesiel a folklóru V4, ktorý sa za podpory Medzinárodného visegrádskeho fondu konal v Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej škole a internáte v Novom Meste pod Šiatrom, sa mohli zoznámiť s jedným z najstarších remesiel regiónu - s výrobou porcelánu v svetoznámej firme Hollóházi Porcelán Rt.

V rámci exkurzie žiaci základných škôl z Oravskej Lesnej (Slovenská republika), Frýdku-Místku (Česká republika) a Żywca (Poľsko) spoznali aj históriu manufaktúry, ktorá sa datuje od roku 1777. Spočiatku to bola sklárska huta, ktorú roku 1831 vystriedala výroba kameninových nádob. Až od roku 1923 sa tu začala výroba porcelánu, ktorá po mnohých ťažkostiach, inováciách a modernizácii tu prebieha dodnes.

Po krátkej prednáške o histórii porcelánky si deti mohli na vlastné oči pozrieť výrobu porcelánových misiek, šálok, tanierov i sošiek, a to od spracovania surovej masy, ktorej hlavnou zložkou je kaolín, až po finálny výrobok. Kým sa hotový produkt dostane do predajne, musí prejsť mnohými rukami a očami pracovníkov rôznych úsekov výroby. Nie je to krátka trasa, veď deťom trvala vyše hodiny, pričom ony len sledovali prácu ľudí, ktorí vytvárajú prekrásne porcelánové predmety. Prvou ich zastávkou bol úsek, kde sa zmiešavala surovina, z ktorej vytvárali pomocou strojov rôzne formy v závislosti od toho, či to mal byť tanier, misa, šálka, či socha. Deti sa veľmi čudovali, čo všetko sa v závode robí ručne. Museli konštatovať, že kým sa produkt dostane do pece na vypálenie pri teplote 1 200 stupňov Celzia, musí prejsť mnohými rukami. Až potom ho vložia do pece dlhej 25 metrov, ktorou sa tri dni pomaličky posúva. Potom vypálený porcelánový predmet opäť prejde rukami a očami kontrolórov. Chybný produkt sa dostane do odpadu, z ktorého bude znova surovina. Bezchybné výrobky putujú do maliarskej dielne, ktorá bola poslednou zastávkou detí. Prekvapilo ich, že tu každý výrobok maľovali ručne. Mnohí tvrdili, že takúto monotónnu prácu v ostrom zápachu farieb by nedokázali robiť. Boli aj takí, ktorí si všimli, že všetky pracovníčky dielne mali okuliare. Vôbec sa tomu nečudovali, veď pri maľovaní miniatúrnych vzorov sa iste rýchlo kazí zrak. Exkurzia sa všetkým veľmi páčila. Po nej nasledovala návšteva múzea porcelánky, kde si mohli pozrieť prekrásne hotové výrobky. Boli tam vystavené aj sklenené a kameninové predmety, ktoré v Hollóháze vyrábali kedysi..

Po toľkých krásach z krehkého porcelánu sa vybrali na výstup na Fizérsky hrad, ktorý sa od porcelánky nachádza iba 10 km. Tu sa malí návštevníci zo štátov V4 mohli kochať v krásach Zemplínskych hôr. Domov, vlastne do internátu v Novom Meste pod Šiatrom sa vrátili s krásnymi zážitkami. V duchu sa už tešili na ďalší výlet.

Andrea Nováková

Po stopách krás Slovenska

Pre študentov Strednej odbornej školy cestovného ruchu pri Gymnáziu Lajosa Kossutha v Novom Meste pod Šiatrom sa jar už tradične nesie v znamení príprav na očakávaný odborný výlet, ktorého cieľovou stanicou je niektorá európska krajina, ktorej jazyk patrí do rodiny slovanských jazykov.

Študenti vlani zavítali do Českej republiky a jej hlavného mesta Prahy. V tomto školskom roku sa rozhodli spoznať prírodné krásy a historické pamiatky Slovenska, aby si upevnili vedomosti získané na hodinách odborných predmetov a slovenského jazyka. A tak sa koncom apríla vydali na 5-dňový poznávací zájazd do Slovenskej republiky. Prvé hodiny cesty rýchlo ubehli a slnkom zaliate, bielo sa ligotajúce štíty naznačovali, že sa blížime k prvej zastávke nášho výletu, k Vysokým Tatrám.

Vysoké Tatry sú najmenšími veľhorami sveta, zároveň najvyššou vyvýšeninou karpatského masívu. 52 000 hektárov zaberá Tatranský národný park (TANAP), ktorého riaditeľstvo je v Tatranskej Lomnici. V Tatrách sa vyskytujú vzácne druhy zvierat a rastlín, vzduch je tu suchý a riedky, bohatý na ultrafialové lúče, a tak je vynikajúci na liečebné účely. V Tatranskej Lomnici sme navštívili Múzeum TANAP-u a pozreli sme si film o obetavej práci členov Horskej služby. Neďaleko Tatranskej Lomnice je Starý Smokovec, stredisko cestovného ruchu, turizmu, dopravy a obchodu. Pozemnou lanovkou sa možno dostať na Hrebienok za 7 minút, ale v čase nášho pobytu v Tatrách nebola v prevádzke. To nás však neodradilo od pešej túry po asfaltovej ceste, ktorá na Hrebienok trvala asi polhodinku. Odtiaľ sme sa rozhodli ísť ďalej na Bílikovú chatu. Ako sme kráčali vyššie a vyššie, hukot vodopádu bol stále silnejší. Tatranská príroda vo výške 1 225 metrov sa len ako-tak prebúdzala zo zimného spánku. K Studenovodským vodopádom viedla kľukatá lesná cestička prikrytá kašovitým snehom, v ktorom sme sa brodili a šmýkali, ale pri pohľade na vodopády sme na všetko zabudli. Poprechádzali sme sa aj okolo Štrbského plesa, samozrejme, v snehu až po členky. Jazero má obvod 2 600 metrov a hĺbka vody miestami dosahuje 20 až 25 metrov.

Druhý deň sme zavítali do Demänovskej doliny, ktorá je chránená krajinná oblasť a patrí medzi najkrajšie zákutia Slovenska. Jej najznámejšou atrakciou je kvapľová Jaskyňa slobody, ktorá nás očarila svojimi rozmermi, systémom chodieb a miestností, ale hlavne svojou bohatosťou farieb a tvarov.

Po dvojdňových potulkách jedinečnou prírodou sme zamierili do jedného z najatraktívnejších hradných kaštieľov na Slovensku, do Bojnického zámku, ktorý sme si pozreli za mimoriadne sugestívnych okolností. Stali sme sa totiž priamymi účastníkmi 13. medzinárodného festivalu duchov, ktorý sa každoročne usporadúva na Bojnickom zámku a teší sa veľkej obľube v kruhu návštevníkov.

Po nevšednom zážitku sme sa opäť vydali po historických stopách. Naša cesta viedla rovno do hlavného mesta Slovenskej republiky, do Bratislavy. Toto niekdajšie korunovačné mesto 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien sa právom pýši svojimi historickými budovami, palácmi, ale hlavne hradom, ktorý svojím tvarom pripomína obrátený stôl. Ani nepríjemný dážď a vietor nám neodobrali chuť spoznávať pamätihodnosti mesta, takže po prehliadke hradu sme sa vybrali do Starého mesta. Pokochali sme sa v Michalskej bráne, jedinej existujúcej zo štyroch mestských brán. Túlali sme sa na Hlavnom námestí, ktoré lemujú domy niekdajších bohatých mešťanov. Obdivovali sme budovu Starej radnice, ktorú považujú za najkrajšiu stavbu Hlavného námestia celého Starého mesta, Primaciálny palác, vybudovaný v klasicistickom štýle, ako aj ďalšie budovy, paláce či fontány. Všetci sme sa zhodli na tom, že Staré mesto má svoje neopakovateľné čaro, ktoré ďalej posilňujú bronzové sochy rozosiate po tejto časti mesta.

Na záver sme sa dali zvečniť pred Grassalkovichovým palácom, kde sídli prezident Slovenskej republiky a rozlúčili sme sa s Bratislavou.

Po spiatočnej ceste domov sme sa zastavili v Betliari, poľovníckom kaštieli Andrássyovcov. Rýchlo prešlo päť dní a ako autobus zdolával kilometre, tak sa náš výlet blížil ku koncu. Zážitky nám však navždy ostanú v podobe fotografií a spomienok na spoločne prežité chvíle.

Mária Kanóczová

Cesta békeščabianskej maliarky do Brezna

Zita Berkiová je od r. 2003 učiteľkou výtvarnej výchovy a matematiky na slovenskej škole v Békešskej Čabe. Nedávno sa predstavila v Brezne - tentoraz so svojimi obrazmi.

- V našej rodine sa ako prvá zaoberám maľbou, - odpovedá na našu prvú otázku, - hoci aj mamička sa prejavila ako technická kreslička, kým otecko pôsobil ako inžinier. Väčšia časť príbuzných sa však zaoberala matematikou. V detstve aj mňa zaujímala táto veda. Pokiaľ ide o kreslenie, prvé úspechy som dosiahla v šiestej triede.

- Kedy ste predstúpili so svojimi prácami pred verejnosť?

- Keď som študovala na vysokej škole, moje obrazy predstavili na viacerých výstavách.

- Ako ste sa stali učiteľkou?

- Sklony k učiteľovaniu sa u mňa prejavili už v ranom veku. Keďže ma zaujímala matematika i kreslenie, tieto svoje sklony som mohla uplatniť na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne.

- Kedy a kde ste si našli čas na kreslenie a maľovanie?

- Hádam len v lete. Pokiaľ ide o všedné dni, teší ma, keď môžem byť doma a nie som nútená robiť niečo iné. K tomu si treba vedieť zorganizovať aj čas.

- A napokon - ako ste pochodili v Brezne?

- Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a mesto Brezno vypísali celoštátnu súťaž záujmovej umeleckej tvorivosti učiteľov Chalupkovo Brezno, ktorá prebieha už takmer štyri desaťročia. Moju účasť odporúčala riaditeľka školy Edita Pečeňová. Stala som sa víťazkou vo svojej kategórii a ako ocenenie som získala bronzovú sošku laureáta a možnosť vystavovať v miestnej synagóge. Na tamojšom trojdňovom podujatí vystavili 19 mojich obrazov na hodvábe a skle. Z týchto malieb som zostavila album, ktorý som darovala ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi, primátorovi a organizátorom výstavy.

P. Pečeňa (ok)

Medzi žiakmi v Pitvaroši

Jednoduchšie internetom...

Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti už tretí rok udržiava úzke styky s partnerským zborom v Pitvaroši. Kde pramení táto spolupráca? Predseda budapeštianskej slovenskej samosprávy, autor tohto článku, sa v pitvarošskej škole učil slovenčinu a po absolvovaní univerzity sa sem vrátil, aby učil miestne deti. Nedávno sa spolu s členom zboru, básnikom Gregorom Papučkom stretli v tamojšej škole s učiteľom, taktiež autorom niekoľkých básní Michalom Divičanom a žiakmi, ktorí tvrdili, že by bolo dobré učiť sa slovenský jazyk aj cez internet. Potešili sa knižkám, ktoré im priniesol G. Papuček. Dvaja žiaci - Gejza Danyi a Renáta Szabóová - s úspechom reprezentovali svoju školu na recitačnej súťaži v Komárne, za čo si zaslúžili zvláštnu pochvalu hostí. Dve dievčatá zarecitovali ukážku z tvorby našich poetov.

Keď sa František Zelman spýtal, kto zo žiakov má počítač, všetci zodvihli ruku. Čudovala sa aj sama predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Anna Lehoczká. Na otázku, kto používa internet, zdvihli ruku traja, avšak viacerí majú prístup k internetu aj doma. My, dospelí, sme sa museli vyrovnať so skutočnosťou, že sme akosi zaostali. Pri najbližšom stretnutí bude určite v centre pozornosti výmena e-mailov a slovenských textov.

Popoludní sme sa v kultúrnom dome stretli aj s dospelými. Na pozvanie pani predsedníčky sa tu zišli aj hostia z Alberti, Ambrózu a Slovenského Komlóša. Zhodli sme sa v tom, že na hodinách slovenčiny si dobre počínajú práve tí, ktorí používajú tento jazyk aj doma, v každodennej komunikácii so starými rodičmi.

F. Zelman

Sarvašský päťboj 2006

Slovenská základná škola v Sarvaši sa zúčastnila v tomto školskom roku poslednej akcie sarvašského päťboja. Tentoraz to bola cyklistická disciplína. Našu školu reprezentovalo 72 športovcov, medzi ktorými bolo aj niekoľko rodičov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na každej športovej akcii. V ten istý deň sa konal v našej škole aj bál, takže niektorým žiakom priniesol nezabudnuteľné zážitky. Všetci sme boli presvedčení o tom, že ráno bude pekné počasie. V piatok sa ochladilo a pršalo, ale nás optimistická nálada neopúšťala. V sobotu ráno privítalo súťažiacich chladné počasie a niektorých milé prekvapenie. Tí, ktorí splnili všetky podmienky, sa stali majiteľmi cyklistickej prilby. Pri prezentácii si prevzali štartové čísla, prilby a postavili sa na štart. Trať zabezpečila miestna polícia, veď celý úsek - 20, resp. 40 km - viedol po frekventovanej ceste. Naši žiaci dostali pokyn, aby si vybrali len 20-kilometrovú trať, pretože niektorí vystupovali aj vo večernom programe.

Pri absolvovaní trate mali cyklisti problém s vetrom, ktorý si pofukoval ako sa mu chcelo, spravidla nie pretekárom do chrbta, ale presne oproti. Tým mali sťaženú úlohu, ale kondičná príprava bola na dobrej úrovni. Občerstvenie bolo v polovici trate, kde usporiadatelia ponúkali dva druhy nápoja, aby sa pretekári otužili. Časové limity, ktoré bolo treba dosiahnuť, boli rôzne, ale nie nesplniteľné. Celého podujatia sa zúčastnilo len 146 pretekárov z celého Sarvaša a okolia. Predstavitelia našej školy tvorili 50 % z celkového počtu a všetci si zaslúžia pochvalu. Doposiaľ sme v každej akcii predbehli ostatné základné školy v počte zúčastnených. Najbližšia akcia bude už 20. augusta - plávanie. Keďže to bude v čase letných prázdnin, naši žiaci sa ho zúčastnia v menšom počte.

Zlatica Lišková