Ľudové noviny č. 24 / 2006

Vážení slovenskí voliči v Maďarsku!

Ústava a zákony MR nám po prvý raz zaručujú, že v októbri 2006 si môžeme zvoliť slovenské samosprávy iba my, Slováci v Maďarsku. Na miestnej úrovni, neskôr v župách a v hlavnom meste, ako aj celoštátnu samosprávu.

Iba my - a len my sami!

Ak chceme využiť zákonom dané práva menšinových samospráv v prospech pretrvania a rozvíjania našej slovenskej národnosti, školstva a kultúry,

prihlásme sa do zoznamu menšinových voličov!

Prihlášku a potrebné informácie sme dostali poštou.

Do 15. júla vyplňme prihlášku!

V tomto nám pomôžu slovenské organizácie a samosprávy.

Prihlásme sa, voľme, rozhodujme!

K. Gönczová o spolupráci MR a SR

Maďarsko-slovenské vzťahy sú mimoriadne rozvetvené a naše spoločné členstvo v Európskej únii poskytuje možnosť na pružné riešenie všetkých problémov - uviedla nastávajúca šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová v rozhovore pre Slovenský rozhlas. Kandidátka na post ministra vykreslila minulý týždeň svoje predstavy o zahraničnej politike novej vlády vo výbore parlamentu pre európske záležitosti. Zastupovanie maďarských záujmov v Európskej únii, moderná krajanská politika a zachovanie európskych sociálnych hodnôt - to sú hlavné priority K. Gönczovej, ktorú už teraz kritizuje opozícia, pretože nemá skúsenosti v oblasti diplomacie. Kandidátka však na to odpovedá, že aj v iných európskych krajinách možno nájsť príklad na to, aby takýto post zastával človek, ktorý prišiel z takzvanej občianskej sféry. Pred európskym výborom parlamentu rozhodne a bez komplexov menejcennosti vykreslila svoje predstavy a o. i. konštatovala: „Dôležitým princípom je realizovať krajanskú politiku a dosiahnuť znovuzjednotenie maďarského národa v rámci EÚ, v súlade so základnými hodnotami únie. Maďarské menšiny si musia nájsť šťastie tam, kde žijú, musia mať možnosť zachovať si svoju kultúru a jazyk, potrebná je modernizácia a hospodársky rozvoj, aby sme mohli využiť zdroje z EÚ na podporu projektov cezhraničnej spolupráce.“ Naďalej sa bude klásť dôraz na susedskú politiku, ale najmä smerom k tým krajinám, ktoré ešte nie sú členmi EÚ. K. Gönczová však nepripúšťa takpovediac „odstavenie“ Slovenska na vedľajšiu koľaj vo dvojstranných vzťahoch Maďarska. „Podľa mňa práve Slovensko je tou krajinou, s ktorou máme iné vzťahy, než napríklad s Rumunskom či Chorvátskom. Vyplýva to z toho, že obaja sme v EÚ a na mnohých európskych scénach pri rokovacích stoloch sedíme spolu. Vidím, že naše vzťahy so Slovenskom sú mimoriadne rozvetvené, stačí spomenúť hospodársku spoluprácu, slobodný pohyb pracovných síl, kultúru a iné oblasti. Viem si predstaviť, že by sme mohli zorganizovať aj spoločné zasadanie vlád, ak by bola vôľa na oboch stranách.“

(GMP)

Finančná podpora zo Slovenska

Na základe Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry vláda Slovenskej republiky tohto roku udeľuje pre Slovákov v Maďarsku finančnú podporu v hodnote 3 milióny Sk. O smerniciach použitia a rozdeľovania udelenej sumy sa rozhodlo na poslednom zasadnutí Kuratória nadácie Lipa, založenej Zväzom Slovákov v Maďarsku, podľa ktorých v blízkych mesiacoch bude vypísaný konkurz na podporu dvoch väčších projektov (turnusy Školy v prírode na Slovensku, záujmové umelecké kolektívy detí i dospelých). Výpis bude uverejnený na stránkach Ľudových novín.

O čom sme písali pred 25 rokmi

Na zasadnutí Národnostno-politického podvýboru Osvetového výboru Békešskej župnej rady, ktoré sa konalo v Slovenskom Komlóši vystúpil o. i. predseda miestnej obecnej rady Štefan Lehocký. O. i. povedal, že rada v uplynulých rokoch prijala viacero uznesení v záujme rozvíjania slovenského jazyka a tradícií. V dome osvety účinkujú ochotnícke umelecké súbory: 18-členná tanečná skupina, 20-členný páví krúžok, 9-členná citarová kapela a čiastočne aj 30-členná pionierska dychovka. Slovenčinu vyučujú dvakrát týždenne už v materskej škole. Základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským navštevuje asi 20 % školopovinných detí. Školskú budovu by bolo treba obnoviť, predbežne však chýbajú na tento účel materiálne prostriedky. V obci sa ročne vypredá osemsto slovenských kalendárov a Ľudové noviny majú sto predplatiteľov. Zhrnúc uvedené údaje dá sa teda povedať, že národnostnú politiku strany realizujú v Slovenskom Komlóši správne.

Milión užívateľov internetu

Počet užívateľov internetu v Maďarsku prekročil v 1. štvrťroku 2006 po prvýkrát miliónovú hranicu. Ako o tom informoval maďarský centrálny štatistický úrad (KSH), v uvedenom období bolo registrovaných 1 007 509 užívateľov internetu, čo je oproti minulému roku o 31 % viac. V medzikvartálnom porovnaní vzrástol počet užívateľov o 11 %. Počet širokopásmových prípojok sa pritom v priebehu roka zvýšil o 69 %. Celkový obrat 245 poskytovateľov internetu narástol v 1. štvrťroku podľa údajov štatistického úradu na 72 miliónov EUR, čo zodpovedá medziročnému 30-percentnému zvýšeniu.

Rožňava v Budapešti

V Slovenskom inštitúte sa 25. mája predstavilo mesto Rožňava. Prezentáciu uviedlo otvorenie výstavy Baníckeho múzea pod názvom „Spomienka na gemerské baníctvo a rožňavská Metercia“. Prítomných privítal riaditeľ SI Milan Resutík a predstavil im podpredsedu Košického samosprávneho kraja Jána Szöllösa, riaditeľku Úradu Košického samosprávneho kraja Rozáliu Múdru, primátora mesta Rožňavy Františka Kardoša, autora výstavy a riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Jozefa Csobádiho. Zvlášť privítal veľvyslanca SR Juraja Migaša. Podpredseda Košického samosprávneho kraja J. Szöllös oboznámil prítomných s krásami Slovenského raja a Gemera, s početnými hradmi, zámkami a kaštieľmi, ktoré sa nachádzajú v ich kraji. Ako povedal, chceli by priblížiť ich kraj Európe nielen historickým postavením, ale aj reálnym životom. Primátor mesta Rožňava priblížil účastníkom akcie ich mesto a srdečne pozval všetkých prítomných na návštevu. Jozef Csobádi predstavil ich inštitúciu. - Banícke múzeum vzniklo r. 1902 ako Banícke a mineralogické múzeum. Pri jeho kolíske stálo mesto Rožňava a baníci - teoretici. R. 1912 vzniklo Mestské múzeum, k fúzii oboch inštitúcií došlo v roku 1940. Inštitúcia obnovila svoju činnosť v roku 1956. Postupne sme vybudovali šesť samostatných prezentačných jednotiek. Sú to expozície baníctvo a hutníctvo Gemera, banské pracoviská, príroda Slovenského krasu, historická expozícia, ktorá bola vybudovaná ako prezentačný múzejný depozitár jediný na Slovensku, expozícia výtvarného umenia a Andrássyovská obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí. Naše múzeum navštívi ročne okolo 30 tisíc návštevníkov. Ročne pripravíme doma a v zahraničí 18 - 25 tematických výstav. Vydávame múzejné noviny a Zborník baníckeho múzea. V súčasnosti budujeme stálu expozíciu jaskyniarstva a ochrany prírody. V spolupráci s Národným parkom Aggtelek pripravujeme putovnú výstavu o tomto svetovom dedičstve. V Slovenskom inštitúte sme inštalovali dve výstavy. Prvou je Spomienka na gemerské baníctvo, v ktorej sme chceli ukázať osvetľovaciu techniku, vzácne meračské prístroje a venovali sme priestor aj nadstavbe, keď sme vystavili diplomy a medaily získané za doterajšie expozície. Druhá výstava je o rožňavskej Metercii, tabuľovej maľbe z roku 1513. Hlavná postava je svätá Anna, ochrankyňa baníkov, ktorá je matkou Panny Márie, matky Ježiša. Pre nás je mimoriadne vzácne pozadie obrazu, pretože je to najstaršie výtvarné zobrazenie baníckej činnosti v strednej Európe. Znázorňuje konkrétnu krajinu asi kilometer a pol severne od Rožňavy, pri sútoku dvoch potokov. Je to baňa Zvonivá. Na jednotlivých paneloch je analýza zobrazených motívov a štvorjazyčná textácia. Verím, že sa vám bude páčiť, - povedal J. Csobádi.

Po otvorení výstavy sa v divadelnej sále predstavilo profesionálne divadlo Actores s tragikomickým príbehom dvoch bratov, existujúcich na pokraji biedy, so silnou túžbou po vlastnej budúcnosti. Hra Anthona Fugarda mala názov „Pokrvné puto“.

(aszm)

Salonta

Rumunsko-maďarsko-slovenský guláš

Pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov sa vydaril

V rumunskom mestečku Salonta 3. júna prekonali doterajší rekord z Guinessovej knihy rekordov v množstve naraz uvareného guláša. Trinásťčlennej skupine kuchárov a pomocníkov sa podarilo uvariť 5 045 litrov tejto špeciality. Údaje potvrdil aj notár Albert D. Szász, ktorý spísal niekoľko zápisníc, tú poslednú aj overil a primátor Salonty László Török ju odoslal do Anglicka pre oficiálne zavedenie údajov do knihy rekordov.

Keď sme sa hlavného organizátora, majiteľa motorestu Milenium Miroslava Jablončíka spýtali, prečo sa rozhodol pre túto akciu, odpoveď bola strohá: „Chcel som urobiť niečo, na čo by sa ľudia pamätali, niečo aj pre tu žijúcich Slovákov. Guláš tu varí snáď každý, či doma v kuchyni, či v záhrade... tak preto.“ Potrebné suroviny, ako aj skupinu, ktorá sa o varenie guláša postarala, zabezpečil z vlastných zdrojov. Veľký inoxový kotol, v ktorom guláš varili, a príslušenstvo k nemu zhotovil miestny majster Gábor Szabó. Má byť vystavený vo dvore motorestu patriaceho M. Jablončíkovi, ktorý sa on rozhodol odkúpiť za 50 000 lei (1 RON = 74,76 Huf), ktoré začne splácať od nového roku po dobu 15 rokov.

Guláš varili približne 12 hodín a skonzumovali ho ani nie za tri hodiny. Treba zdôrazniť, že predajom sa zaoberala iná firma. Porcia stála 1 RON, teda okolo 75 forintov. Výťažok - výnos v hodnote 6 500 RON - bude použitý na charitatívne účely. Skonzumovalo sa 600 kusov chleba. Medzi prvých ochutnávačov guláša patril vicepremiér Rumunska, predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Béla Markó, predstavitelia mesta a župy, ktorí sa v tento deň zúčastnili na odhalení sochy, pamätníka zakladateľa mesta, sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja. Obidve podujatia - varenie guláša a odhalenie sochy - boli súčasťou osláv 400. výročia založenia Salonty. 3. júna 1606 totiž Š. Bocskai podpísal dokument o donácii, podľa ktorého sa jeho vojaci stali vlastníkmi pôdy na území dnešného mesta.

Po dokumentárnej atestácii obce z roku 1214 je to jedna z najvýznamnejších udalostí, po ktorej nasledoval rozvoj lokality. Na dnes z nej vyrástlo mestečko na západných hraniciach Rumunska, v župe Bihor, kde žije najpočetnejšia slovenská menšina v Rumunsku. V župe, v meste Bodonoš, sa nachádza v poradí druhé lýceum (po Nadlaku) s vyučovacím jazykom slovenským v Rumunsku. Posledné volebné obdobie prinieslo so sebou aj bihorského slovenského poslanca v rumunskom parlamente - v dolnej komore - Adriana Miroslava Marku.

Počas osláv Salontu navštívili početní hostia, medzi nimi bola i veľvyslankyňa OSN pani Soknan Han Jung, prefekt župy Bihor Ilie Bolojan, parlamentní poslanci rôznych strán, ako aj A. Miroslav Merka. V kultúrnom programe vystúpilo aj niekoľko slovenských skupín, ako napr. Cérovina z Čerpotoku a Lipka z Bodonoša.

Vlasta Lazu

Po stopách remesiel našich predkov

Pálenie vápna

V máji sa v Novom Meste pod Šiatrom konal Medzinárodný tábor ľudových remesiel a folklóru V4 za účasti žiakov základných škôl z Oravskej Lesnej, Frýdku-Místku, Żywca a novomestskej slovenskej školy. Poslaním tábora bolo obohatiť poznatky detí o ľudové zvyky a remeslá v Maďarsku. Okrem dielní, kde si mohli vyskúšať svoju zručnosť pri tkaní, pečení medovníkov, čí výrobe bábok z kukuričného šúpolia, spoznávali remeslá Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. Pozreli si výrobu porcelánu v Hollóháze a pálenie vápna v Novej Hute (Bükkszentkereszt).

V malebnej dedinke, obývanej prevažne Slovákmi, ukrytej v Bukových horách, ešte stále uchovávajú remeslo slovenských osídlencov - pálenie vápna.

Za prekrásneho slnečného počasia sa deti najprv dozvedeli, že prví osídlenci sem prišli roku 1755. Vytvorili tu sklárske huty, podľa ktorých dostala osada pomenovanie - Nová Huta (len od roku 1940 je Bükkszentkereszt). Ján Simonides, považovaný za zakladateľa obce, sem pozval slávnych sklárskych majstrov - Slovákov, Čechov, Poliakov i Nemcov, ktorí sa tu neskôr usadili. Dominantným jazykom sa tak stal miešaný slovanský jazyk. Deti sa dozvedeli i to, že obec si dodnes zachovala svoj slovanský pôvod, istá časť obyvateľov rozpráva po slovensky a v tunajšej základnej škole sa žiaci učia slovenský jazyk.

Po krátkom úvode o histórii obce sme sa dostali k peciam, kde sa dodnes páli vápno podľa pôvodnej „receptúry“. Skôr ako deti podišli k peciam, nejedno bolo zvedavé, ako sa sklári dostali k páleniu vápna. Od nášho sprievodcu sa dozvedeli, že vtedajší obyvatelia sa nemohli venovať len sklárstvu, to by všetkých neuživilo. Keďže nemali pôdu, istá časť obyvateľstva sa začala živiť rúbaním dreva a pálením dreveného uhlia. Využívali danosti miestnej prírody, ktorej základom je vápenec. Tak začali páliť vápno. Je to veľmi ťažké remeslo. O tom sa mohli na vlastné oči presvedčiť aj deti zo Slovenska, Česka, Poľska a z našej slovenskej školy.

Ako sa páli vápno? Najprv sa vyhĺbi obrovská jama. Steny jamy potom obložia vápencom, pričom vrch ukladajú do kužeľovitého tvaru. V strede kužeľa nechajú otvor pre únik dymu. Takto sa vytvorí pec, obložená vápencovým kameňom, v jej strede založia oheň. Na postavenie pece použijú 20 - 40 ton kameňa, pričom je potrebná obrovská zručnosť, veď ak by sa kamene uvoľnili, pec aby sa zasypala. Túto prácu môže robiť len skutočný majster.

Na to, aby sme získali 100 kg čistého vápna, je potrebných 200 kg vápenca a 1,3 kubického metra dreva. Vápno sa páli 3-4 dni pri teplote 900 stupňov Celzia. Pri takejto teplote sa vápenec rozpadáva na menšie časti a zároveň mení svoju štruktúru, stáva sa z neho oxid vápenatý, ktorý sa po vychladnutí a po vyhasení vo vode používa najmä v stavebnom priemysle. Takto v skratke sa deti zoznámili s tradičným remeslom, ktoré ešte stále žije v Novej Hute.

Andrea Nováková

Békešsko-tarhošské hudobné dni

V obci Tarhoš neďaleko Békešu založil dirigent, hudobný pedagóg György Gulyás pred 60. rokmi prvú maďarskú spevácku školu. Na počesť 30. výročia vzniku školy usporiadali v obci a v meste slávnostný koncert a stretnutie speváckych zborov, z čoho sa stala tradícia. Tohto roku sa Békešsko-tarhošské hudobné dni budú konať od 24. júna do 9. júla, pričom sa budú niesť v znamení 250. výročia narodenia W. A. Mozarta a 125. jubilea B. Bartóka. Úvodný koncert bude na počesť 75. narodenín bývalého tarhošského žiaka, hudobného skladateľa, laureáta Kossuthovej ceny Sándora Szokolayho.

Na atraktívnom koncerte pod názvom Detský cirkus Csinadratta, ktorý sa bude konať v békešskom osvetovom stredisku a ktorý režíruje vedúca klavírneho odboru základnej umeleckej školy Zsuzsa F. Pálfyová, bude spoluúčinkovať tristo békešských škôlkárov a žiakov základnej školy. Do organizovania hudobných dní sa zapoja všetky školy mesta. Svoje kvality preukážu aj príležitostný orchester, pozostávajúci z učiteľov hudby, a mládežnícka dychovka. Na koncertoch odznejú diela Kabelevského, Schuberta, Bartóka, Chopina, Mozarta, Straussa a mnohých ďalších skladateľov.

V čabianskej galérii Art Café

Výstava Viktora Vozára

Galéria Art Café v Dome mládeže v Békešskej Čabe pravidelne poskytuje svoje priestory začínajúcim umelcom. Ako hosť Fotoklubu Zoltána Berekmériho tu predstavil svoje fotografie čabiansky rodák Viktor Vozár, žijúci v Štutgarte. Výstavu otvoril a autorovu tvorbu zhodnotil vedúci klubu Zsolt Kalmár.

V. Vozár odišiel do Nemecka ešte ako osemnásťročný. Ako povedal, prišiel domov s radosťou, pretože jeho rodné mesto a príbuzní sú preňho nenahraditeľní. Obrazy na jeho prvej tunajšej výstave dokumentujú, že tvorca pozorne sleduje život ľudí, nech žijú kdekoľvek, ako aj jeho lásku k deťom. Svedčí o tom napríklad snímka z detského ihriska pod názvom Držím ťa za prst, mama. Za sociografickú sondu možno považovať Sušičku bielizne. Prítomní hostia ocenili aj ďalšie diela mladého talentovaného umelca a Zs. Kalmár vyjadril nádej, že toto stretnutie s V. Vozárom nebolo posledné.

Na pomoc slovenčinárom

Na kvalitnom papieri a prvý raz s farebnými ilustráciami sa k nám dostáva tohtoročné obsahovo pestré číslo metodického časopisu CSS Slovenčinár. V tematickom okruhu Výskumy hlavná redaktorka Edita Pečeňová analyzuje požiadavky kladené na národnostné školy a konštatuje, že budúcnosť takýchto škôl je daná ich schopnosťou spolupracovať s rodičmi a podľa možnosti vychádzať v ústrety ich požiadavkám. O aktuálnych pedagogických trendoch pokiaľ ide o podporu samostatnosti žiakov, rozvoj ich osobnosti a schopnosti aplikovať získané vedomosti ako predpokladu úspešného pôsobenia v živote píše Zuzana Benková. Ako vyplýva z ďalšej časti publikácie, do centra pozornosti vysokých škôl, vrátane národnostných katedier, sa čoraz viac dostávajú požiadavky súvisiace s dohodami platnými v rámci EÚ. Erika Fajnorová komentuje text Deklarácie o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do r. 2010 a zlepšení systému vysokého školstva. Anna Lentvorská z Katedry národnostných menšín v Sarvaši sa vo svojej štúdii zameriava o. i. na nový akreditačný program národnostného školstva, ktorý sleduje najmä užšie prepojenie teoretických poznatkov s praxou. Poslucháči každoročne vykonávajú prax v materskej krajine, aktivizujú sa aj v mimoškolských podujatiach a publikujú v slovenskej tlači. V tematickom celku Metodika zaujme napríklad článok Andrey Novákovej Školy v prírode. Tieto akcie každoročne organizuje CSS v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a zúčastňujú sa ich školy z Maďarska. Okrem prehlbovania jazykových vedomostí žiaci tu získavajú aj poznatky z prírodovedných a spoločenských odborov. Slovenčinár vyšiel s podporou ministerstiev školstva MR a SR a do tlače ho pripravila Spoločnosť Fuhl Bt. Mlynky.

(kni)

Zachovať zahraničné vysielanie SRo!

Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková hľadá možnosti, ako zachovať zahraničné vysielanie rozhlasu na krátkych vlnách. Na stretnutí s riaditeľkou sa za to prihovoril aj prezident SR Ivan Gašparovič. Podľa neho by riaditeľka mohla počkať na novú vládu. M. Zemková informovala, že pracujú na viacerých možnostiach riešenia tohto problému. Proti vypnutiu Radia Slovakia International (RSI) na krátkych vlnách protestujú niektorí poslanci, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) či Svetové združenie zahraničných Slovákov.

ÚSŽZ protestuje proti zastaveniu zahraničného vysielania SRo pre krajanov, ktoré bolo pôvodne naplánované na 1. júla 2006. Odobrila to aj Rozhlasová rada v novom organizačnom poriadku. Denné spravodajsko-publicistické vysielanie, ktoré slovenská sekcia RSI 13 rokov krajanom poskytovala, je podľa úradu nenahraditeľné. Internetové a satelitné šírenie programov SRo, ktoré má byť náhradou za vysielanie RSI, pokrýva iba Európu. Rozhodnutím zrušiť špecifické vysielanie pre Slovákov v zahraničí stratí SR ako jediná krajina V4 trvalý informačný kanál, určený krajanom, čo úrad považuje za nerešpektovanie ich potrieb zo strany SRo. Preto úrad dôrazne žiada vedenie SRo, aby podniklo kroky, ktoré povedú k obnoveniu tohto vysielania v pôvodnom rozsahu.

Po stopách A. Štróbla na Slovensku

Netušili sme, čo všetko zažijeme na ceste z Budína do Kráľovej Lehoty, do rodiska slávneho sochára Alojza Štróbla (21. 6. 1856 - 13. 12. 1926), ktorého panovník za jeho dielo povýšil do šľachtického stavu. Aj keď rodný list uvádza ako jeho rodisko Liptovský Hrádok, Frischerfeuer 70, táto samota nikdy nebola súčasťou 5 km vzdialeného Liptovského Hrádku. Usadlosť sa nachádza na pokraji Kráľovej Lehoty. Preto sme sa s predsedom Slovenskej samosprávy I. obvodu Budapešti Františkom Zelmanom vybrali rovno tam. Celkom presne ku kronikárovi obce Františkovi Bizubovi, ktorý nás už čakal. Pekne nás privítal a potom nás odprevadil na kraj obce, na miesto niekdajšej klinčiarne a rodného domu A. Štróbla. Ten už ako slávny sochár žijúci v Budapešti začiatkom 20. storočia upravil svoj rodný dom na svoje vidiecke sídlo.

Čo sme tam uvideli, nás uchvátilo. A. Štróbl toho času vypracoval projekt aj sadrový model prestavby svojho rodného domu. Prácou poveril staviteľa Murína z Ružomberka, ktorý sen umelca pretvoril na skutočnosť: letohrádok s vežou, objekty pre služobníctvo, hospodárske budovy, ateliér na prízemí pre majstra a na 1. poschodí pre jeho sestru Žofiu, vonku umelé jazierko... V záhrade sme uvideli svetoznámu sochu matky Karolíny, rod. Výrostkovej, vyrobenú z pieskovca (tá z karalského mramora je v Maďarskej národnej galérii v Budapešti).

Je tu ešte všeličo a bolo tu aj viac. Ibaže za uplynulých sto rokov tu vyčíňali dažde, mrazy, vetry, slovom zub času, ale aj politické vetry. Všeličo ostarelo, schátralo, ale všeličo aj zmizlo, zmenilo gazdu... Niečo z toho by sa sem mohlo/malo vrátiť, a to, čo sa zachovalo, by si zaslúžilo náležitú pozornosť, podporu tak slovenských, ako aj medzinárodných kultúrnych inštancií, aby sa tu všetko mohlo opäť zaskvieť vo svojej dávnej nádhere. O to, aby neostalo nepovšimnuté, zabudnuté, sa stará oduševnený kronikár Kráľovej Lehoty pán Bizub. Postaral sa aj o nás vo svojom byte, všeličo nám poukazoval a názorne predstavil na svojom počítači, ktorý vo svojej pamäti skrýva aj rukopis knihy Po stopách Alojza Štróbla, ktorá má byť pokrstená začiatkom decembra, pri príležitosti osemdesiateho výročia úmrtia slávneho sochára. Slávnostná spomienka sa bude konať 7. decembra v Liptovskom Mikuláši. Kým nás pán Bizub zásobil skvelými, hodnovernými informáciami, jeho pani manželka nám pripravila pohostenie. Keďže aj všetko dobré má raz svoj koniec, poďakovali sme sa milým hostiteľom a pobrali sme sa na spiatočnú cestu do Budapešti, mesta, ktoré sa môže chváliť prekrásnymi sochami A. Štróbla.

Gregor Papuček

Veľkolepá oslava na Budínskom hrade

V predposlednú májovú nedeľu bolo pri Matejovom kostole na Budínskom hrade rušno. Oslavovali tu sté výročie odhalenia pompéznej sochy prvého uhorského kráľa sv. Štefana. Na námestíčku pri kostole pred Rybárskou baštou na mramorovom podstavci, ktorý zhotovil Fridrich Schulek (1849-1919), podnes hrdo stojí z bronzu uliata jazdecká socha panovníka, tak ako si ju toho času vysníval jej autor, liptovský rodák, preslávený sochár Alojz Štróbl (1856-1926). Na improvizovanom javisku na jednej strane stál spevácky zbor Opery, na druhej vojenská dychovka, pred sochou čestná stráž, pred javiskom vážení hostia a celebrity, členovia rytierskeho rádu sv. Štefana a okolo nespočetný dav oslavujúcich. Slávnosť otvoril moderátor podujatia privítaním prítomných, pričom podotkol, že asi takto to vyzeralo aj pred sto rokmi. Ibaže vtedy tu bolo aj Jeho veličenstvo uhorský kráľ. Kráľ tu síce tentoraz nebol, ale bol tu pán Otto von Habsburg so synom Jurajom. Napätie očakávania prerušilo poludňajšie zvonenie a začal sa program. Spevácky zbor zaspieval úryvky z diela F. Erkela Kráľ Štefan. Sochárske veľdielo vysvätil kanonik Dr. Imre Bajor. Slávnostnú reč predniesol starosta 1. obvodu Budapešti Tamás Gábor Nagy. Dojímavé boli aj príhovory predstaviteľov prítomných potomkov Štróblovcov a Schulekovcov. Nekaždodenné slávnostné podujatie sa skončilo maďarskou hymnou. Za rezkej hudby senondrejskej vojenskej dychovky sa dav pomaly rozišiel. Cestou domov som uvažoval o tom, či sa dožijem toho, že pri takýchto oslavách rečníci využijú príležitosť a v záujme skutočnej pravdy a posilňovania dobrých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi utrúsia aspoň dve-tri slová aj o skutočnom pôvode Štróblovcov.

Gregor Papuček

Ekumenický biblický tábor CSS

V dňoch 2. až 8. júla usporiada Celoštátna slovenská samospráva (CSS) v stredisku Evanjelickej diakonie Agapé vo Svätom Jure pri Bratislave tradičný mládežnícky ekumenický biblický tábor. Program týždňového tábora bude pozostávať z odborne zameraných zamestnaní, účasti na slovenskej bohoslužbe, nácviku náboženských piesní a sprievodných podujatí, ako budú návšteva múzeí, výlety do Bratislavy a do prekrásneho okolia Svätého Jura a kvízy. Vedúcimi tábora budú predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková a evanjelický farár Slovenského evanjelického a.v. zboru v Budapešti Atila Spišák.

Tatabáňa

Náš výlet na Detvu

Základná škola v Detve nás pozvala na štvordňový výlet do podpolianskeho kraja. Naša škola (Základná škola Móra Jókaiho v Tatabáni) a Základná škola Júliusa Juraja Thurzu v Detve nadviazali priateľské styky pred dvoma rokmi. Odchádzali sme 21. mája v ranných hodinách. Cesta bola dosť dlhá, ale veľmi rýchlo nám ubehla. Po milom privítaní nás čakali s obedom a rozdelili nás do rodín, kde sme boli po celý čas ubytovaní. Keď sme si oddýchli, vybrali sme sa na Poľanu k peknému vodopádu. Na druhý deň sme navštívili Vysoké Tatry, presnejšie Štrbské pleso. Na tretí deň sme mali dosť hustý program. Zavítali sme do Svätého Antona, kde sme si pozreli kaštieľ, poobede sme odcestovali do Banskej Štiavnice, do bane, kde v minulosti dolovali striebro a zlato. Na štvrtý deň sme sa museli rozlúčiť’ s priateľmi, lebo nás čakala dlhá cesta domov. Cestou domov sme sa zastavili v krajskom meste Nitra a pozreli sme si katedrálu. Sme veľmi vďační našim pani učiteľkám a pani riaditeľke, že nám umožnili zúčastniť sa pekného výletu.

Monika Škorniková, žiačka 5. triedy

Ústav etnológie SAV rieši viaceré projekty v rámci EÚ

Sociálna história v Európe a Stredomorí je názov jedného z projektov, do ktorých sa v 6. rámcovom programe Európskej únie zapája bratislavský Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied (ÚEt SAV). Ústav koordinuje o. i. projekt Etnologické výskumy slovenského etnika v Maďarsku spolu s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe.

Projekt Sociálna história v Európe a Stredomorí združuje 10 európskych univerzít a je zameraný na výmenu doktorandov. Vedeckí pracovníci skúmajú každodenný život bežných ľudí a skupín, pričom sa sústreďujú napríklad na súčasné trendy rodiny, zmeny v pozíciách partnerov a rodiny, ambície žien a iné. Používajú pritom aj biografické rozprávanie ľudí o sebe a svojom živote, uviedla vedecká pracovníčka ÚEt SAV Monika Vrzgulová. V rámci bilaterálneho rakúsko-slovenského projektu - Stavebná, architektonická a sociálna obnova panelových sídlisk vo Viedni a v Bratislave - ÚEt SAV participuje na výskume života ľudí v panelových sídliskách oboch hlavných miest. Projekt koordinuje rakúska strana a zúčastňujú sa na ňom nielen etnológovia, ale aj iné vedné disciplíny, napríklad architekti a sociológovia, informovala ďalej M. Vrzgulová. ÚEt SAV koordinuje projekt Etnologické výskumy slovenského etnika v Maďarsku spolu s békeščabianskym Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku. V spolupráci s Bulharskou akadémiou vied v Sofii ÚEt SAV spolupracuje na výskume etnokultúrnych tradícií a identity Bulharov na Slovensku. Z tohto výskumu boli už vydané dve publikácie. Vedeckí pracovníci ÚEt SAV, ktorý bol založený pred 60 rokmi, od začiatku 90. rokov pravidelne prednášajú na univerzitách v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, Poľsku, Českej republike a iných krajinách.

Mládežníci na priateľskom stretnutí s veľvyslancom Jurajom Migašom

Po marcovom rokovaní Predsedníctva Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) v rezidencii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky Juraja Migaša a výlete v Pilíšskych horách, ktorého sa zúčastnil aj pán veľvyslanec, začiatkom mája našich mládežníkov opäť pozvali do priestorov veľvyslanectva.

V poslednú májovú sobotu sa z iniciatívy veľvyslanca SR konalo spoločné oslávenie Medzinárodného dňa detí za účasti finalistov celoštátnej súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky. Popoludní sa do záhrady veľvyslanectva prišli zabaviť príslušníci trošku staršej generácie, členov OSMM. Mládežníci pod vedením predsedníčky organizácie Zuzany Vargovej si mohli zahrať stolný tenis a tenis, na radosť mladých sa do hier zapojil aj sám pán veľvyslanec. Po pohybe sa pri chutnom guláši a pohári vína vytvorila priateľská beseda, v ktorej J. Migaš hovoril aj o svojej profesionálnej dráhe, zdôrazňujúc dôležitosť znalosti cudzích jazykov v uplatnení sa v ktorejkoľvek profesii. (On ich ovláda päť, ale tých, ktorými sa dohovorí, je podstatne viac - pozn. red.) Po priateľskom posedení s pracovníkmi ambasády, v ktorej sa mládežníci z rôznych regiónov Maďarska zmienili aj o aktuálnych otázkach národnostného života, sa lúčili s tým, že veľvyslanectvo opäť navštívia, ale už vo väčšom počte v septembri, keď využijú možnosť poskytnutú pánom veľvyslancom a usporiadajú športový turnaj pre členov organizácie v priestoroch Veľvyslanectva SR v Budapešti.

(cs)

Bilancia v Budaörsi

Slovenská samospráva v Budaörsi absolvovala svoje prvé štvorročné volebné obdobie a pripravuje sa na tohoročné menšinové voľby. O svoje skúsenosti sa s nami podelil predseda zboru Jozef Bánlaki.

Počas posledného sčítania ľudu sa v Budaörsi k slovenskej národnosti hlásilo 102 obyvateľov – jedni sa viažu ku kultúre, iní uviedli, že ovládajú jazyk. Samospráva sa snažila zmapovať ich a nadviazať s nimi kontakty. Na otázku, čo dosiahol zbor za štvorročné volebné obdobie, predseda s usmiatou tvárou uviedol iba toľko: „Už sa na nás natoľko nehnevajú.“ Väčšia časť členov menšinovej samosprávy totiž neovláda jazyk svojich predkov. „Preto si viacerí myslia, že nie sme ozajstnou slovenskou samosprávou,“ hovorí J. Bánlaki. Možno aj preto začali v rámci kurzu s výučbou slovenského jazyka. Bol to úspešný krok, veď takto sa učia po slovensky nielen členovia samosprávy, ale aj obyvatelia Budaörsu. Už štvrtý rok ho navštevuje osem až trinásť frekventantov, ktorí pod vedením Margity Zaťkovej sa ponárajú do tajov slovenského jazyka. Či už ide o prípravu na jazykovú skúšku, alebo iba o precvičenie si jazykových znalostí. Bezplatný jazykový kurz slovenskej samosprávy pôsobí od septembra do decembra a od januára do mája. Navštevuje ho aj sám pán predseda a ako hovorí: „Nie je isté, že niekedy budem ovládať tento jazyk na literárnej úrovni, ale možno, že v krčme ma nebudú vedieť predať.“ Možno, že to je aj dôležitejšie: dorozumieť sa. Jeho najväčším osobným úspechom je, že pri návšteve rodiny vo Svodíne už vie sám nakupovať v obchodoch. Najmladším účastníkov jazykového kurzu bol trinásťročný žiak základnej školy a najstaršou vyše sedemdesiatročná pani.

Okrem jazykového kurzu najväčším podujatím budaöršskej slovenskej samosprávy je raz ročne usporadúvaný Slovenský deň, na ktorom sa predstavili slovenské folklórne súbory zo Santova, Ečeru, ale aj z Malej Tarče a v tomto roku zo Sarvaša.

Vzťah slovenskej samosprávy a väčšinového voleného zboru je dobrý, a to hlavne preto, lebo v mestskej samospráve je zastúpená aj slovenská - a to predsedom. Ich spolupráca je zameraná hlavne na každodenné kontakty, ale slovenská samospráva pomáha aj pri organizovaní májového jarného festivalu a poslednú augustovú sobotu sa spoločne lúčia s letom za účasti vystupujúcich súborov zo Slovenska.

Čo sa týka tohoročných menšinových volieb: pokúsia sa znovu založiť slovenskú samospráv. Ako hovorí J. Bánlaki, nebudú mať problémy. Jeho optimizmus podopiera fakt, že minulý rok založili medzinárodné Slovensko - maďarské združenie, ktoré má troch členov zo Slovenska a dvanástich z Maďarska. Toto združenie nielen podporuje miestne slovenské aktivity, ale sa zapája aj do práce slovenskej samosprávy.

(ef)

Békešská Čaba

Večer s poéziou

Koncom mája bol hosťom Čabianskej organizácie Slovákov a Domu slovenskej kultúry Ervín Nagy z Bratislavy, ktorému nedávno vyšla zbierka Hniezdo pre slnko s paralelným maďarským prekladom A Nap fészke. S manželkou Hanou a prekladateľkou jeho veršov do maďarčiny Ilonou Szászovou navštívili tunajší Slovenský oblastný dom, radnicu, najväčší evanjelický kostol v strednej Európe a ďalšie pozoruhodnosti mesta. V DSK, kde ich privítali Alžbeta Ančinová a Anna Ištvánová, sa konalo stretnutie s čitateľmi, na ktorom odzneli básne E. Nagya v prednese herca Mihálya Józsu a recitátorov amatérov. Spoluúčinkovali Mária Laurineczová, ktorá zaspievala slovenské ľudové piesne, a citarista Michal Boťánsky. Večer moderovala Helena Somogyiová. Pri večeri A. Ištvánová informovala hostí o činnosti slovenských organizácií v meste.

Diplomy maliarom amatérom

Čabianska organizácia Slovákov usporadúva každý druhý rok výstavu maliarov - amatérov. V tomto roku vystavovalo v Dome slovenskej kultúry 14 umelcov. Po zdravici predsedníčky ČOS Anny Ištvánovej výstavu otvoril primátor mesta János Pap, ktorý ocenil úsilie ČOS predstaviť verejnosti aj diela amatérov. Exponáty výstavy, ktorú usporiadala výtvarníčka z Čaby Ilona Kovácsová, svedčia o žánrovej rozmanitosti. S portrétmi či autoportrétmi sa na nej prestavili Antal Molnár, Július Tőkés, Mária Lešťánová a Ildika Gombošová, s krajinkami Helena Murvaiová, Zoltán Bácsfalvi, Piroška Vargová, so zátišiami Juraj Šóti a Zita Gabnaiová a ďalší. Primátor odovzdal umelcom čestné diplomy, povzbudil ich k ďalšej tvorivej práci a požiadal predstaviteľov ČOS, aby podobné výstavy organizovali aj v budúcnosti.

Vplyv reforiem

Veľvyslanec SR, riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti a Inštitút pre verejné otázky v Bratislave (IVO) usporiadali 6. júna v SI prezentáciu knihy Slovensko 2005, súhrnná správa o stave spoločnosti spojenú s diskusiou. Hosťami podujatia boli sociológ, zakladateľ a čestný prezident IVO Martin Bútora, expertka na verejnú mienku Oľga Gyárfášová, ekonomický expert Karol Morvay a politológ Andrej Salner.

Splynutie času v inštitúte

Dňa 1. júna v budapeštianskom Slovenskom inštitúte usporiadali vernisáž výstavy sochára Juraja Čuteka a maliara Juraja Oravca s názvom Splynutie času. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s Galériou M. A. Bazovského v Trenčíne, kurátorkou výstavy bola riaditeľka galérie Danica Lovišková.

Vacov

Hostia z Dubnice

V týchto dňoch zavítali do Základnej školy K. Földváryho vo Vacove učitelia a žiaci Základnej školy Centrum č. 1 z Dubnice nad Váhom, o. i. jej riaditeľ Mgr. Ferdinand Brunovský a jeho zástupkyňa Elena Šlosiarová. Hostia sa počas návštevy zamerali na poznávanie okolia mesta a na výmenu skúseností z umeleckej výchovy, navštívili Grassalkovichov kaštieľ v Gödöllő, Múzeum krásnych umení a zoologickú záhradu v Budapešti. Hostiteľom sa predstavili s výstavou detských kresieb a hudobno-tanečným programom, ktorý žiaci vacovskej školy opätovali divadelnou inscenáciou a inými vystúpeniami. Hostí z družobného mesta prijal viceprimátor Vacova Árpád Tóth a predseda Slovenskej samosprávy vo Vacove Dr. Július Alt. Žiaci vacovskej školy budú v nasledujúcich dňoch hosťovať v Dubnici.

Plány budapeštianskych dôchodcov v 2. polroku

Vedenie Klubu slovenských dôchodcov pri Slovenskej samospráve Budapešti pripravilo sériu podujatí na obdobie od augusta do decembra t. r. V dňoch 25. až 28. augusta sa napríklad členovia vyberú na zájazd na Spiš a do východnej časti Vysokých Tatier. Podniknú aj zájazdy do Fótu (7. septembra) a do Pilíša (23. septembra), prehliadku obnoveného objektu Epreskert v Budapešti (5. októbra), prehliadku Múzea Zwack (2. novembra) a Budafoku (30. novembra). Záverečnou akciou tohto obdobia a zároveň celého roku bude účasť na tradičných Slovenských Vianociach v budapeštianskom paláci Dunaj.

Všetky slovenské knihy majú byť na internete

O niekoľko rokov by mali byť všetky knihy vydané v slovenčine prevedené do elektronickej podoby a mnohé z nich dostupné aj voľne cez internet. Slovenská národná knižnica v Martine získala bývalé armádne sklady vo Vrútkach a chce v nich vybudovať rozsiahle digitalizačné centrum, v ktorom naskenuje všetkých 350-tisíc slovenských kníh zo svojich archívov. Asi 122 miliónov strán majú naskenovať špeciálne skenery na knihy, ktoré chce knižnica kúpiť za peniaze z európskych fondov. Štyri roboty by to mali urobiť za šesť rokov. Vzácne knihy tak budú uchované aj v prípade zničenia originálov a staršie tituly, ktoré už nie sú chránené autorskými právami, si bude môcť z digitálnych archívov ktokoľvek zadarmo čítať.

Deň detí v Sarvaši

V poslednú májovú nedeľu celý deň pršalo, no v sarvašskej plavárni sme to necítili. Od rána do večera tu prebiehal bohatý program pre deti. V päťčlenných družstvách mali riešiť rôzne úlohy, ktorých sa hravo zhostili. Najviac sa im páčilo nosenie pohárov a pingpongovej loptičky na plaveckej doske, veľký zážitok mali aj z hadích pretekov, no nechýbalo ani vodné pólo a ozajstné plavecké preteky. Okrem hier vo vode 52 detí vystúpilo s bohatým programom. Predviedli veľmi pestré gymnastické a aerobikové cvičenia. Zaujímavosťou bolo, že tento program sledovali deti priamo z bazéna. Rodičia veľkým potleskom odmenili každé číslo programu. Počas celého podujatia sa deti mohli hrať vo vode a mohli navštíviť aj saunu. V telocvični vystúpila skupina Drienka, v ktorej hrali učitelia z našej slovenskej základnej školy Zoltán Fonád a Szilárd Abonyi. Z našej školy bolo v plavárni veľa detí spolu s rodičmi, ktorí sa tiež zapojili do hier a programov, proste každý si tu prišiel na svoje. Každý účastník dostal diplom a balón, družstvá, ktoré vyhrali v štafetových pretekoch, sa mohli tešiť aj menším vecným darom, ako je pero a dáždnik. Boli aj takí výhercovia, ktorí sa stali majiteľmi permanentnej vstupenky, ktorá ich oprávňuje 12x vstúpiť do plavárne.

Celý deň prebiehal v príjemnej atmosfére a každý si odnášal domov nové zážitky. Naše žiačky vystúpili nielen v plavárni, ale aj v hlavnom programe na javisku, na Jarmočnom námestí Vásártér. Tu predviedli super tanečnú choreografiu, ktorú s nimi nacvičila učiteľka Renáta Pirošová, ktorá v našej škole učí moderný tanec od prvej až po ôsmu triedu. Naši žiaci majú veľmi radi pohyb, čo nasvedčuje aj množstvo športových akcií, na ktorých sa vo veľkom počte zúčastňujeme.

Zlatica Lišková

Na Dni brannosti 2006

Nedávno sme sa boli pozrieť na Deň brannosti 2006, ktorý sa konal v susedstve Námestia hrdinov v Budapešti. Bolo nás tam veľa - detí i dospelých a všetci chceli vidieť výzbroj našej armády - zbrane, ale najmä terénne vozidlá a nákladné autá. Pritom všetko sme si mohli vyskúšať. Vliezol som do tanku a na plece som si zavesil ľahký guľomet. Potom som vyliezol na vrtuľník a na obrovský žeriav. Nie je pravdepodobné, že zo mňa bude vojak alebo príslušník komanda, ale tieto veci ma zaujímajú.

Zoltán Pavol Erdei, žiak 5. triedy (k)

Delegácia SSB v Ženeve

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) sa už viac ako desať rokov usiluje zastupovať záujmy Slovákov žijúcich v hlavnom meste a byť ich verejnou hovorkyňou doma i v zahraničí. Najvyšší zbor budapeštianskych slovenských poslancov kladie dôraz aj na partnerské styky a vzájomnú spoluprácu so slovenskými samosprávami a občianskymi organizáciami v Maďarsku, ako aj na Slovensku a za dôležité pokladá udržiavať kontakty s krajanmi v zahraničí.

Predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová a podpredsedníčka zboru Ildika Klauszová Fúziková boli v uplynulom mesiaci na pracovnom pobyte vo Švajčiarsku, kde sa stretli a rokovali so Slovákmi žijúcimi v Ženeve - predsedom Slovenského pavilónu pri Asociácii Kultúrno-ekonomického centra strednej Európy CENTEURO Tiborom Strähle, vedúcim Slovenskej katolíckej misie vo Švajčiarsku vdp. Martinom Mazákom, SDB a rodákom zo Sarvaša, akademickým maliarom Pavlom Korbelom. Ich sprievodkyňou a hostiteľkou bola Slovenka, rodáčka z Dabašu-Šáre Dr. Mária Benczeová, ktorá žije už dlhé roky v Ženeve a ktorá sprostredkovala túto služobnú cestu.

Pán Tibor Strähle informoval predstaviteľky SSB o tom, že v roku 2000 sa založila Asociácia Kultúrno-ekonomického centra strednej Európy CENTEURO, pri ktorej v tom istom roku vznikol Slovenský pavilón. Sídlo majú v centre Ženevy, v tzv. Dome národov. Asociácia Centeuro - Slovenský pavilón je neziskové združenie bez politickej a profesijnej príslušnosti a jej hlavnými princípmi sú tvorba umeleckých expozícií a kultúrne výmeny medzi Švajčiarskom a Slovenskom, ako aj ostatnými krajinami strednej Európy. Spolupracuje so všetkými asociáciami, spolkami, podnikmi, školami, divadlami a umelcami, ktoré sledujú rovnaké ciele tak vo Švajčiarsku, ako aj za jeho hranicami. Slovenský pavilón poskytuje pre Slovákov žijúcich či pracujúcich v Ženeve aj poradenskú službu v rôznych oblastiach: štúdium, ubytovanie, práca, zdravie, cestovanie a kontakty. Zdrojmi Slovenského pavilónu sú výsledky vlastných aktivít, milodary, fondy, finančné prostriedky a podpory poskytnuté fyzickými a právnickými osobami. Členstvo sa mení, ale v súčasnosti ho tvorí okolo päťdesiat ľudí rôzneho veku, pomerne veľa je študentov.

Z. Hollósyová a I. Klauszová Fúziková po nadviazaní kontaktov predostreli svoju iniciatívu. Pri príležitosti 60. výročia presídľovacej akcie Slovákov žijúcich v Maďarsku by chceli usporiadať súhrnnú výstavu významného európskeho akademického maliara slovenského pôvodu Pavla Korbela v Budapešti, Sarvaši, Békešskej Čabe a Segedíne. P. Korbel, rodák zo Sarvaša, sa pred šesťdesiatimi rokmi ako 14-ročný presídlil so svojimi rodičmi do Bratislavy, kde študoval a pracoval ako pedagóg a maliar. V roku 1968 emigroval do Ženevy, kde založil významnú maliarsku školu. Je popredným a uznávaným umelcom vo Švajčiarsku. Keďže aj jeho dcéra, ktorá žije v Nemecku, je umelkyňou, ba prvé pokusy má za sebou už aj jeho vnučka, na rokovaní sa nadhodila otázka, či by to nemohla byť spoločná výstava troch umelcov. Dúfajme, že plány sa vydaria a v prvom štvrťroku 2007 sa Korbelovci budú môcť prezentovať v Maďarsku, odkiaľ pochádzajú ich predkovia.

Nadviazanie kontaktov a prvá pracovná porada vedúcich SSB s predsedom Asociácie Centeuro boli sľubné a obe strany dúfajú, že sa tento projekt bude môcť realizovať. Neskôr sa budú môcť prezentovať v Ženeve Slovenský spevácky zbor Ozvena a Slovenský tanečný súbor Lipa.

(fúziková)

Súťaživý duch študentov

Slovenskej školy v Békešskej Čabe

Mesiac máj vlial do prírody novú silu a v študentoch slovenského gymnázia a základnej školy v Békešskej Čabe prebudil chuť bojovať a vyhrávať. Májový zápas začal zostra.

5. mája vyvrcholil projekt Zo školských lavíc do života, organizovaný VÚSM. Na pôde Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe museli súťažiaci dokázať, že sú majstrami nielen pera, ale aj slova. Pred odbornou porotou predstavili vybrané osobnosti kultúrneho a spoločenského života slovenskej komunity v Maďarsku, oboznámili prítomných s metódami a cieľom svojej niekoľkotýždňovej mravčej práce. V tretej kategórii (stredné školy) udelila porota dve prvé miesta. Jedno si odniesla Nataša Kókaiová, ktorá originálne a precízne zachytila životnú dráhu svojej bývalej učiteľky Zuzany Rosikovej. Suverénnym vystúpením každého presvedčila, že sny netreba len snívať, ale treba ich aj naplniť, až vtedy sa objaví ich skutočná krása. Jeden z „benjamínov“ slovenského gymnázia Róbert Galát, získal druhé miesto za veľmi emotívny a empatický prejav. Mal neľahkú úlohu - odhaliť tajomnú osobnosť zástupcu riaditeľa gymnázia Michala Lásika, v ktorom sa ukryl pedagóg, tlmočník, moderátor, osvetový a kultúrny pracovník, ale aj kamarát a človek, ktorý „má aj voľný čas“.

Neľahkú prácu historika si vyskúšali študenti Peter Pečeňa a Pavle Kunovac, keď sa vybrali po stopách svojich predkov. Na tejto ceste pochopili, že nespoznávajú len príjemné či tragické momenty rodinnej histórie, ale otvorili bránu do svojho vnútra. Výsledkom ich bádania sú dva projekty, bohaté na historický, fotografický i národopisný materiál. V súčasnosti sú práce v rukách odborníkov projektu „Poznaj svoju minulosť alebo Pátranie po predkoch“, ktorý organizuje Krajský školský úrad v Bratislave a nad ktorým prevzal záštitu aj prezident SR Ivan Gašparovič.

25. mája si z celoštátnej súťaže v národopise odniesol prvú cenu žiak 7. triedy Gabriel Laczkó, preukázal nielen obdivuhodné faktografické vedomosti, ale aj pozoruhodnú jazykovú kompetenciu.

Dňa 26. mája vyštartoval spred školy autobus smerom do Budapešti. Nikto nezapochyboval, že vezie milovníkov poetického slova a slovenskej piesne na celoštátne kolo súťaže Slovenské spievanky a veršovačky, tak bolo veselo. Každý z osadenstva si chcel vybojovať miestenku do tábora na Slovensko. Svedomitá príprava a cieľavedomosť priniesla ovocie. Väčšina mladých recitátorov, spevákov a hudobníkov si odnášala domov uznanie za výnimočný a mimoriadny výkon. Na Slovensko sa už tešia víťazi 2. - 4. kategórie: Kristína Baloghová, Dóra Hegedűsová, Edina Jágerová, Csenge Molnárová, Simonetta Šutinská, Veronika Vravková, členovia citarovej skupiny Limbora a Boleráz, Kristína Sudová, Eva Vidoveneczová, Norbert Schuster.

V pondelok 29. mája - opäť cesta do Budapešti, a to priamo k ministrovi školstva MR, ktorý odovzdal ocenenie Petrovi Pečeňovi za 1. miesto a Ágote Nagyovej za 2. miesto v OKTV zo slovenského jazyka a literatúry.

A je tu koniec mesiaca. Po svoju odmenu si idú do metropoly Slovenska nádejní výtvarníci: Fanni Baráthová, Norbert Baliga a Tomáš Pluhár. Spolu so svojimi spolužiakmi sa zapojili do výtvarnej súťaže Svet zvierat - včera, dnes a zajtra, ktorú organizoval v spolupráci so slovenskými maliarmi a výtvarníkmi Dom zahraničných stykov MŠ SR. Odmenou pre najlepších bol pobyt v Bratislave a krásna oslava Dňa detí. Navštívili ZOO, dino-park a 3D film, Medzinárodný dom umenia pre deti - BIBIANA, tam ožila detská kreativita pri tvorbe masiek, ktoré pochodovali Námestím P. O. Hviezdoslava k novopostavenej soche rozprávkara H. CH. Andersena. Škoda, že niektoré dni sú také krátke.

Začiatkom júna bojovali športovci na mestskom športovom dni. Naše volejbalové družstvá nesklamali, dievčatá obsadili druhé miesto a chlapci štvrté, v nohejbale bodovali Áron Tarkó a Pavol Zelman. Pri zelenom stole zahanbila mnohé súperky Eva Szabóová a získala bronz.

Všetkým blahoželáme a prajeme im príjemné prežitie letných prázdnin!

Zuzana Benková

Návrat domov

O živote Jána Valašťana - Dolinského

Návrat domov, aj tak by sa dala symbolicky nazvať cesta rukopisov, vydaných diel a zozbieraného materiálu, ktoré na Dolnú zem priniesol Ing. Ján Jančovic. Vo svojej prednáške o živote Jána Valašťana-Dolinského, ktorú usporiadal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a békeščabiansky Dom slovenskej kultúry (DSK), 31. mája v priestoroch DSK predstavil osobnosť tohto čabianskeho rodáka, jeho osudy, dielo hudobného skladateľa, básnika, pedagóga, lingvistu...

Ale začnime od narodenia - od 15. februára 1892. V rodine slovenského tesára v Békešskej Čabe sa narodil syn, ktorý napriek tomu, že skoro stratil otca, vyštudoval v Arade na učiteľskom ústave, kde získal základy hudobného vzdelania aj kompozície, a po jeho skončení spôsobilosť vyučovať v ľudových školách s vyučovacím jazykom maďarským a rumunským. Jeho púť učiteľa viedla z Telekgerendáša do Hrachovišťa na Slovensku (vtedy Horné Uhorsko) v okrese Myjava, neskôr do Brezovej (dnes práve vďaka jeho návrhu Brezová pod Bradlom), do Beckova a nakoniec do centra slovenského národného a kultúrneho života - do Martina.

Jeho všestrannosť, ale hlavne pedagogické a hudobné vlohy - na každom mieste, kde pôsobil, založil spevácky zbor, ktorý bol minimálne trojhlasný a mal bohatý repertoár - mu otvárali dvere do sveta. Zbieral a tvoril piesne pre viachlasný zbor. Tie známe z detstva, dolnozemské, venoval svojej matke a svojim rodákom. V jeho spomienkach je stať, kde píše o živote Čabanov, o tom, že v nedeľu v kostole spievajú bez sprievodu organu aj dve hodiny pred bohoslužbami a že v lete sa v sobotu podvečer ulicami ozýva spev vracajúcich sa z poľa…

Ako povedal Ing. Jančovic, publicista a „objaviteľ“ Jána Valašťana - Dolinského, je paradoxné, že vždy chodili šíriť na Dolnú zem kultúru Slováci, ale v tomto prípade v slovenských stoliciach pôsobil a kultúru šíril rodák z Dolnej zeme. Na Slovensku zložil skúšku spôsobilosti vyučovať slovenčinu, ktorú poznal z rodičovského domu.

Ján Valašťan je známy aj ako autor básní, publikovaných v Živene pod pseudonymom Janko V. Žofin. Svoje druhé priezvisko Dolinský si osvojil z rumunského slova „valea“ (Valašťan), čo znamená „dolina“. Pod týmto menom je známy aj ako lingvista a autor prvej slovenskej učebnice esperanta, slovensko-esperantského slovníka a prekladov zo slovenskej literatúry do tohto jazyka.

Zomrel 2. marca 1965 a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Jeho rukopisná pozostalosť a vydané zbierky piesní sú archivované v Matici slovenskej v Martine. Identické doklady, spevníky, záznamy z osobných rozhovorov darovala jedna z jeho ešte žijúcich dcér Ing. Viera Marendiaková Výskumnému ústavu Slovákov v Maďarsku. Tak sa vďaka Ing. Jánovi Jančovicovi, ktorý tieto materiály priniesol a predstavil, vrátil Ján Valašťan - Dolinský domov na Dolnú zem, aby tu jeho piesne ďalej žili. Hudobníčka, citaristka a zberateľka piesní Ildika Očovská, ktorá v úvode prednášky prekvapila hostí slovenskými piesňami, bude mať nový prameň, z ktorého môže čerpať a rozdávať… Ale aj pávie krúžky a spevácke zbory majú nový zdroj pre prezentáciu slovensky znejúcich piesní. Piesne ako Dievča, dievča, lastovička… znejú kdesi v podvedomí staršej generácie… A v povetrí visí otázka, ako si Békešská Čaba pripomenie tohto „objaveného“ významného rodáka, ktorý šíril jej meno nielen na Slovensku, v hudobnom, ale aj esperantskom svete...

Erika Fajnorová

Elek ožil hudbou a tancom

Koncom mája sa v Eleku už tradične koná národnostné stretnutie. Tohto roku sa tu zišli predstavitelia z 25 rumunských, nemeckých, srbských a slovenských obcí. Po zdravici riaditeľa kultúrneho domu Juraja Árgyelána primátor mesta Juraj Pluhár vo svojom vystúpení vyzdvihol, že Elek, v ktorom žije viacero národností, s otvorenou náručou prijíma účastníkov stretnutia. Medzi hosťami bol prítomný aj predseda národnostného výboru župnej samosprávy Ferenc Tolnai. V kultúrnom programe sa predstavili folklórne skupiny. Veľký úspech mala miestna nemecká tanečná skupina, ako aj rumunskí tanečníci a ich slovenskí kolegovia pod vedením Lászlóa Gála. Na stretnutí speváckych zborov sa zúčastnilo sedem slovenských skupín, spomedzi ktorých vynikli zbor Horenka z Kétšoproňu pod vedením Pirošky Majerníkovej, páví krúžok z Kondorošu pod vedením Zuzany Dankovej a čabiansky Slovenský páví krúžok pod vedením Osiky Hajnalovej. V závere stretnutia primátor odovzdal jednotlivým skupinám hodnotné dary.

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Slávnosť zoslania Ducha Svätého

„Duch Svätý sa dnes zjavuje vo verných zhromaždení a ich srdcia osvecuje, prichádza k nám v plameni. Víchor dvíha sa s prudkosťou, preniká dom úzkosťou. Pán zvestuje skrze divy, že v sľuboch je pravdivý.“ - touto piesňou sa v Svätodušnú nedeľu začala slávnostná slovenská svätá omša v Kostole sv. Jozefa v Budapešti.

Na svätodušné sviatky si pripomíname „narodeniny” cirkvi Ježiša Krista. Duch Svätý zostúpil na apoštolov vo Večeradle a po Petrovej zapálenej reči sa dalo v Jeruzaleme pokrstiť viac než 3000 ľudí. To bol úžasný začiatok a základ cirkvi.

Veriaci z Budapešti a Santova sa zhromaždili ako apoštoli vo Večeradle, aby aj ich srdcia osvietil Duch Svätý. Slávnostnej svätej omše sa zúčastnili riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík s manželkou, predsedníčka Náboženského podvýboru Celoštátnej slovenskej samosprávy Ildika Klauszová Fúziková, riaditeľka Slovenského osvetové centra CSS Katarína Királyová a vedúca pávieho krúžku v Santove Mária Nagy-Győriová.

Slávnostnú svätodušnú svätú omšu slúžil vdp. Atila Kónya a na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova.

Dôstojný pán vo svojej slávnostnej homílii o. i. povedal:

- Čím všetkým je naplnená naša zem! Ľudia už po tisícročia napĺňajú zem výtvormi svojej zručnosti a záľuby, svojho umu a svojej odvahy, svojej kultúry a civilizácie. Veriace oko okrem darov prírody a diel ľudského snaženia vidí vo svete ešte inú plnosť: svet je naplnený stvoriteľským Duchom Pánovým. Nielen svet by bol prázdny bez Ducha, ale ešte prázdnejšie je bez neho ľudské srdce. Mnohí ľudia dnes trpia prázdnotou života, hoci majú - ľudsky hovoriac - všetko: zdravie, vzdelanie, postavenie, blahobyt. Je príznačné, ako sa takí ľudia boja samoty; utiekajú sa k tisícim veciam, len aby si nemuseli priznať, aké je prázdne ich srdce. Človek však nemôže utiecť pred sebou samým. Príde chvíľa, keď ostane sám a zistí, že má prázdne ruky a prázdne srdce. Lebo v našom srdci je priestor, ktorý môže vyplniť a naplniť Duch Boží. Je v nás potreba duchovného života, a ten nám môže byť vdýchnutý iba dýchaním Ducha Svätého. Boh sa nám zjavil a daroval v Ježišovi Kristovi, v ktorom nám zjavil a daroval aj svojho Svätého Ducha. Aj my sme dostali dar Ducha Svätého vo svätom krste a vo svätom birmovaní. Svätý Duch nás naučí pravde, lebo je Duch Slova a Duch ohlasovania evanjelia. Napĺňa naše srdcia, aby z jeho plnosti hovorili naše ústa. Naším poslaním je rozprávať dnešným ľuďom, našim bratom a sestrám, o veľkých skutkoch Božích. Ako kresťania musíme byť duchovnými ľuďmi, lebo sme boli zrodení z vody a z Ducha Svätého. Našim poslaním je pretvoriť tento svet na dôstojný chrám Ducha Svätého.

Slávnostný ráz svätej omše zdôraznili spoločná modlitba a krásny spev santovského pávieho krúžku, ako aj hra na organe. Záverom slávnostnej svätej omše dôstojný pán Atila Kónya oznámil veriacim smutnú správu. Dňa 3. júna nás po dlhej a ťažkej chorobe vo veku nedožitých 62 rokov navždy opustila predsedníčka Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Jozefína Hontiová Klányiová. Veriaci sa pomodlili za zosnulú. Hoci pani J. Hontiová Klányiová odišla, v našich srdciach zostane s nami.

Po slávnostnej svätej omši sa konalo na farnosti tradičné agapé, na ktorom sa predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai poďakoval Santovčanom za aktívnu účasť a milodary - koláčiky a víno, ktoré priniesli. Zároveň sa v mene slovenskej samosprávy a veriacich rozlúčil s manželkou pána M. Resutíka pani Dankou, ktorá sa vrátila do Bratislavy.

Potom pán Kápolnai informoval prítomných o tom, že sa už zostavujú zoznamy národnostných voličov a zároveň ich požiadal, aby sa do zoznamu dali zapísať. Len takto môžeme opäť voliť, byť volenými a založiť si slovenské menšinové samosprávy na vidieku aj v Budapešti. Veď vďaka Slovenskej samospráve VIII. obvodu, obvodným samosprávam hlavného mesta, Slovenskej samospráve Budapešti a Celoštátne slovenskej samosprávy sa už siedmy rok pravidelne konajú slovenské sväté omše v kostole sv. Jozefa. V tejto šľachetnej vnútromisijnej službe treba pokračovať, veď pre mnohých veriacich je to jediná možnosť zúčastňovať sa počas cirkevného roka na slovenskej svätej omši. Cestovné pre veriacich zo Santova finančne hradila Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti.

(fúziková)

Anna Csörgölová:

„Som hrdá na svoju prácu“

- Ľudové príslovie hovorí “Učenie má horké korene, ale sladké ovocie“. Jeho opodstatnenosť a pravdivosť potvrdzuje každodenný život. Myslím si, že každému bez ohľadu na vek, pohlavie a povolanie dobre padnú slová uznania. Najmä ak ide o jeho celoživotnú prácu, ktorú vykonáva z celého srdca a duše. Mňa opäť opantal hrejivý pocit, keď som ako učiteľka slovenského jazyka a literatúry dostala 29. mája 2006 už tretíkrát diplom od ministra školstva Bálinta Magyara za dlhoročnú odbornú prácu s talentovanými žiakmi, - uviedla riaditeľka Materskej a základnej školy, gymnázia, odbornej školy a žiackeho domova v Budapešti Anna Csörgölová po prevzatí diplomu.

- O čo vlastne ide? Celoštátna súťaž stredných škôl, vyhlásená ministerstvom školstva, známa pod skratkou OKTV (Országos Középiskolai Tanulmányi Verseny), je najprestížnejšou súťažou stredoškolákov. Naša škola sa do Celoštátnej súťaže stredných škôl zo slovenského jazyka a literatúry zapojila v roku 1993, keď sme sa prvýkrát stretli s výzvou vo vestníku a odvtedy sa na nej naši gymnazisti pravidelne zúčastňujú. Pripravujú ich profesorky slovenského jazyka. Okrem mňa sú to Júlia Szabóová Marloková, Alžbeta Eszesová Vrbovská a pri začiatkoch stál aj vtedajší hosťujúci profesor Pavol Pavlík.

Samozrejme, každý učiteľ slovenského jazyka a literatúry dobre pozná svojich zverencov, ich záujmy, nadanie a prístup k slovenčine. Našťastie netreba ich nahovárať, aby sa zapojili do systematickej prípravnej práce. Študenti 3. a 4. ročníka môžu postúpiť do ústneho kola po úspešnom zvládnutí prvej písomnej časti, pozostávajúcej obyčajne z gramatického testu a zo slohovej a literárnej práce. Najdôkladnejšie pripravení a najtalentovanejší žiaci, ktorí sa dostanú do ústneho kola, môžu prejaviť svoje vedomosti pred odbornou porotou. Pochopiteľne, porota pozostáva z renomovaných odborníkov, doteraz ju vždy viedla habilitovaná doktorka, docentka univerzity ELTE v Budapešti Anna Divičanová. Odborná porota na základe prezentovaných prejavov sa snaží získať prehľad o teoretickej pripravenosti študentov. Úlohy sú náročné, adekvátne výhodám, ktoré prináležia víťazom celoštátneho kola. Prví traja bez prijímacích skúšok môžu postúpiť na slovenské katedry univerzít a vysokých škôl, nemusia skladať maturitné skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, automaticky dostanú na vysvedčenie pätorku.

- Odkedy sme sa zapojili do tejto súťaže, - informuje nás pani Anna Csörgölová, - zúčastnilo sa je vyše dvadsať našich žiakov. Ich úspech je aj úspechom ich pedagógov. Preto som nesmierne šťastná, že ho oceňuje ministerstvo školstva a Celoštátne školské skúšobné stredisko.

(fúziková)

Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti

Tri sviatky slávené v jeden deň

V V. obvode Budapešti je tradíciou, že začiatkom leta oslavuje tamojšia slovenská komunita pod vedením miestnej slovenskej samosprávy Deň matiek, pedagógov a detí. Síce v tomto roku pripomínal 1. jún skôr jeseň ako meteorologický začiatok leta, predsa svietilo v srdciach usporiadateľov a hostí celé popoludnie slniečko. Dejiskom konania milého programu sa stala tentokrát Klubová miestnosť Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti, ktorú si Slovenská samospráva V. obvodu vypožičala z praktických dôvodov. Jej kancelária sa totiž nachádza na druhom poschodí, kam vedú strmé schody, ťažko zdolateľné pre našich pedagógov - dôchodcov, ale i matky s malými deťmi.

Početných hostí pozdravila predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karola Klauszová: „Mám radosť z dnešného dňa a z dnešného programu. Vítam vás v mene našej samosprávy a nesmierne si vážim, že ste nás poctili svojou prítomnosťou. Deň matiek síce už máme niekoľko týždňov za sebou, ale už ste si asi zvykli, že my spájame jeho oslavy s oslavami Dňa pedagógov a detí. Byť matkou je poslanie a byť pedagógom tiež. Za obetavú a neúnavnú prácu sa chce naša samospráva poďakovať tu prítomným slovenským matkám a pedagógom. Mám obrovskú radosť z toho, že k nám už štvrtý raz zavítali naši pedagógovia, ktorí v podstate vychovali celú slovenskú inteligenciu žijúcu v hlavnom meste. Nie je toľko slov vďaky a uznania koľko by ste si od nás zaslúžili. Buďte ešte dlho medzi nami v zdraví, obklopení láskou! Milé deti! Určite viete, že na Slovensku oslavujú Medzinárodný deň detí 1. júna. Práve dnes uplynulo sto rokov odvtedy, ako ho oslavujú deti na celom svete. V Maďarsku preložili tento sviatok na poslednú májovú nedeľu. Tešte sa z týchto rokov a spríjemňujte život svojim rodičom, pedagógom, spolužiakom a známym!“

Po slovách pani predsedníčky sa predstavili žiaci budapeštianskej slovenskej školy, ktorí sem chodia každý rok v sprievode pani učiteľky Moniky Szelényiovej s frapantným a dobre zostaveným programom. Tentokrát sa predstavili recitáciami spestrenými ľudovými pesničkami, za ktoré zožali veľký potlesk.

V kultúrnom programe vystúpil pracovník Domu tradícií hlavného mesta Gergely Agócs. Jeho originálna hra na fujare, píšťalke a gajdách, podpolianske a zvolenské pesničky, niektoré s pikantným textom, vyčarili úsmev na tvárach detí i dospelých. Dobrá nálada nepominula ani počas malého pohostenia a priateľského posedenia, ktoré nasledovali po skončení programu. Záverom odovzdali organizátori darčeky všetkým pedagógom a deťom. V nádeji, že V. obvod ich bude môcť pohostiť aj o rok, sa s dobrým pocitom rozišli do svojich domovov.

(kk)

List z Bratislavy

Minulosť je stále prítomná!

Milí moji rodáci,

predvolebné hašterenie v Česku bolo neznesiteľne trápne. Zaujali ma najmä televízne duely medzi ľavicou a pravicou. Každý každému vmietol do očí korupčné škandály, klamstvá a pochybenia, ktorých sa dopúšťali. Vzájomné obvinenie súper vždy pretromfol ešte väčším obvinením oponenta. Zlo sa na jednom akceptovalo, pokiaľ sa na druhom našlo niečo horšie. Obvinenia pritom neboli hocaké. Spojenie s organizovaným zločinom, podsvetím, sexuálne zneužívanie maloletých a podobné veci padali na hlavy oboch špičkových politikov. Čo všetko sa dá ešte akceptovať? Vládne prízemná morálka, všetci sme zašpinení – tak čo? Ten menej špinavý je lepší, všímajte si toho. Nevoľ toho, kto s mojim zlom nesúhlasí a hlása nejaké iné evanjelium. Potešilo ma akurát to, že pri akomkoľvek porovnávaní Česka so Slovenskom politici u našich západných susedov sa od našich v ničom nelíšia. Elity treba vyťahovať z bahna a kto bude menej zablatený, toho budeme i my na Slovensku intronizovať. Nie sme iluzionisti, vieme, že na Slovensku to nebude ináč. Budeme sa rozhodovať medzi alkoholikom, klamárom a populistom. Pri týchto pochmúrnych prognózach som si spomenul na skúsenosť vychovávateľa v domove zrakovo postihnutých občanov. Zobral skupinu slepcov na futbalový zápas a snažil sa im verne opisovať dianie na ihrisku. Okolosediaci fanúšikovia ho za pravdivú reportáž inzultovali. Z príhody vyplýva poučenie: „Dávaj si pozor, keď hovoríš nahlas pravdu!“ Hovor čo nesplníš, rozhlasuj názory, ktoré pokladáš za nespochybniteľné pravdy. Vtedy budeš oslavovaný a možno ťa aj zvolia za špičkového politika, poslanca. Ak vám to v Maďarsku čo-to pripomína, potom si uvedomte, že minulosť sa aj u vás ešte sprítomňuje.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš