Ľudové noviny č. 23 / 2006

Zostavujú sa zoznamy národnostných voličov

Prihlásme sa!

Na základe vlaňajšej novely menšinového zákona a nových volebných predpisov sa 1. júna začalo zostavovanie zoznamov národnostných voličov na októbrové voľby miestnych menšinových samospráv. Uskutočnia sa tým aj naše dávne snahy, aby sme si svoje slovenské samosprávy mohli zvoliť iba my sami, z našich vlastných radov. Ako všetko, aj toto má svoju cenu a podmienky: musíme sa jednoducho zviditeľniť a prihlásiť sa za toto naše zvláštne právo. Konkrétne tak, že sa priznáme k svojej slovenskej národnosti a požiadame o zápis do zoznamu menšinových voličov. Tým pádom môžeme voliť a byť volenými.

Začala sa teda základná, snáď najdôležitejšia etapa nastávajúcich volieb, ktoré vypíšu len v tých osadách, v ktorých sa prihlási aspoň 30 slovenských voličov. Prihlášky a základné informácie dostal každý volič s maďarským občianstvom do konca mája. Na rôznych miestnych a regionálnych poradách, ako aj na stránkach Ľudových novín sa už viackrát rozoberali právne predpisy celého volebného procesu, preto sa chcem teraz zamerať iba na toto prvé obdobie, ktoré potrvá do 15. júla. Základné informácie sme dostali všetci, preto chcem upriamiť pozornosť na niektoré praktické zvláštnosti. Tým viac, že medzičasom vyšlo výkonné nariadenie ministerstva vnútra, ktoré prináša i takéto informácie.

Po prvé je tu otázka, ako možno nahradiť pokazené alebo stratené prihláškové dotazníky? Výkonné nariadenie to síce neobsahuje, ale podľa stanoviska vedúceho Ústredného úradu ministerstva vnútra (BM Központi Hivatala) sa tieto tlačivá môžu bez problému rozmnožovať a vyplniť. Pravda, aj naďalej platí, že každý volič sa môže prihlásiť vo svojom bydlisku len na jeden národnostný zoznam, v prípade viacnásobnej prihlášky sa všetky rušia.

Zákonné predpisy nezakazujú, aby sa prihlášky zbierali i kolektívne a tak odovzdali - hodili do urny vystavenej pre tieto účely - na obecnom (starostovskom) úrade. Ako je známe, zoznam voličov vedie vedúci miestnej volebnej kancelárie, ktorým je spravidla prednosta úradu, či ako my vravíme, notár. On má rozhodovať priebežne, každý pracovný deň o odovzdaných prihláškach. Novinkou je, že uchádzačov má informovať nielen ak ich žiadosť odmietol, ale aj v prípade, ak ich žiadosti vyhovel a sú uvedení na zozname.

Zoznamy národnostných voličov sú tajné. Nahliadnuť môžu do nich len volebné a súdne orgány a po voľbách budú zničené. Počet prihlásených je však verejným údajom, ktorý musí notár každý týždeň zverejniť obvyklým spôsobom - na nástenke, v miestnej káblovej televízii atď. Celoštátna volebná komisia na svojom internetovom portáli musí tak isto každý týždeň zverejniť počet prihlásených voličov podľa národností a podľa osád. Takže budeme môcť sústavne sledovať, ako sa rozvíjajú zoznamy slovenských voličov.

Treba tiež vedieť, že ak si niekto zmení adresu, presťahuje sa do inej osady, alebo obvodu hlavného mesta, stráca miesto v zozname voličov. Keď to urobí do 15. júla, vo svojom novom bydlisku sa môže prihlásiť znovu, ale po tomto termíne stráca možnosť voliť a byť voleným.

Ak 15. júla do 16.00 hodiny bude podaných notárovi aspoň 30 platných žiadostí na zoznam slovenských voličov, v októbri môže by volená miestna päťčlenná slovenská samospráva. Pritom by sme sa nemali uspokojiť s minimálnou hranicou 30 slovenských prihlásených. Nielen preto, že tieto čísla budú sledovať, porovnávať a hodnotiť mnohí doma i v zahraničí. Je to nová skúška celej našej slovenskej národnosti a miestnych komunít, našej životaschopnosti a perspektív. Nedávno nás podobne skúšalo sčítanie obyvateľstva a vtedy sme statočne obstáli. Skúsme to znovu!

Ján Fuzik

predseda CSS

Trúfajme si byť Slovákmi v Maďarsku!

Milí priatelia!

V októbri 2006 sa môže otvoriť nová kapitola v živote Slovákov v Maďarsku. Vtedy budeme mať prvýkrát možnosť na to, aby sme si my sami a iba my zvolili svojich poslancov. Takto sa stane viac ako 300-ročná história Slovákov v Maďarsku našou rodinnou históriou, živými dejinami.

Prosíme vás, nebuďte ľahostajní, nemyslite si, že je zbytočné vyplniť Žiadosť o zapísanie do menšinového volebného zoznamu! Iba vtedy budú môcť v októbri vzniknúť slovenské samosprávy, ak ich bude mať kto zvoliť. Čím viac samospráv si zvolíme, o to výraznejšie budeme môcť presadzovať záujmy našej pospolitosti v spoločnosti.

Po registrovaní do zoznamu voličov vysvitne aj to, koľkí občania Maďarskej republiky sa hlásia k slovenskej identite. Trúfajme si byť Slovákmi! Trúfajme si byť Slovákmi v Maďarsku!

Vládny program aj o menšinách

Nová maďarská vláda kladie dôraz na ochranu záujmov maďarských menšín a na znovuzjednotenie národa v európskom rámci - stojí to vo vládnom programe, ktorý predložil designovaný premiér Ferenc Gyurcsány parlamentu. Celý vládny program sprístupnili verejnosti na internetovej stránke parlamentu. 83-stránkový dokument, ktorý nesie názov Nové Maďarsko s podtitulom Sloboda a solidarita, sa na záver venuje zahraničnej a takzvanej národnej politike. Ako prioritu spomína presadzovanie maďarských záujmov na medzinárodných fórach a vo dvojstranných vzťahoch. Vláda sa bude zasadzovať za uznanie tak individuálnych, ako aj kolektívnych menšinových práv aj v širších medzinárodných dimenziách, na základe svojej ústavnej povinnosti bude poskytovať ochranu maďarským spoločenstvám, keď budú ich práva vážne porušované. Na záver program konštatuje, že vláda podporí požiadavky krajanov ohľadne autonómie v súlade s európskymi princípmi a v spojenectve s demokratickými politickými silami krajín, kde maďarské menšiny žijú.

Maďarský parlament napriek očakávaniam nezačal diskutovať o novom vládnom programe, ale o zmenách ústavy, ktoré sú potrebné na fungovanie vlády v novej štruktúre. Aj maďarská opozícia bola v rozpakoch, pretože nedostala do rúk nový vládny program, hoci ho F. Gyurcsány predložil národnému zhromaždeniu. Vysvitlo, že všeobecná rozprava o ňom bude až v druhej polovici tohto týždňa, vtedy majú dokument aj schváliť, spolu s novou vládou, na ktorej zloženie predložil Gyurcsány návrh minulý týždeň. V ústavných zmenách ide predovšetkým o zmenu štruktúry vlády - počet ministerstiev sa zo 17 znižuje na 11 plus kanceláriu premiéra, niektoré sa rušia, iné sa spájajú, napríklad školstvo a kultúra, u ďalších sa zasa mení „náplň práce“ - polícia prechádza k ministerstvu spravodlivosti, klasické „vnútro“ už nebude, ale vznikne rezort pre samosprávy a regionálny rozvoj. V rámci presunov sa Úrad pre krajanov vracia z ministerstva zahraničných vecí priamo na Úrad vlády, ale Úrad pre národné etnické menšiny žijúce v Maďarsku by sa mal dostať k ministerstvu sociálnych vecí a práce.

Premiér poslancom predložil návrh deviatich zákonov, ktoré by mali odštartovať radikálne zmeny vo verejnej sfére a podporiť hospodársky rast. Viaceré sa týkajú ústavných zákonov a potrebujú dvojtretinový konsenzus parlamentu. Okrem iného počítajú s redukciou poslancov v zákonodarnom zbore i v samosprávach, so zmenou volebného systému, obmedzením požitkov politikov, zúžením poslaneckej imunity, sprísnením nezlučiteľnosti funkcií, sprehľadnením financovania politických strán či zlepšením vymožiteľnosti práva. Opozícia reformné návrhy spochybnila. Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) obsadí v ľavicovo-liberálnej vláde tri ministerské kreslá.

Maďarský premiér fakticky odštartoval reformu verejných financií a prípravu Maďarska na vstup do eurozóny, aj keď dátum prijatia eura nestanovil. Jedinou schodnou cestou je radikálne zvýšenie príjmov štátu a zníženie štátnych výdavkov. Reformný balík premiér predstaví 10. júna, deň po tom, ako oficiálne nastúpi do úradu.

Nová komunita v Rajke

Rajka je pomerne známa obec a hraničný priechod na Slovensko, má jedinečnú polohu a od najbližšej mestskej časti Bratislavy je vzdialená len 5 kilometrov. Po vstupe oboch štátov do Európskej únie sa pred ich občanmi otvorili nové možnosti. Je to možno trocha nezvyčajné, ale za posledný rok sa do Rajky prisťahovalo viac ako 100 Slovákov, prípadne slovenských občanov inej národnosti. Pričom záujem stále narastá, veľký „nával“ možno očakávať po vstupe do schengenského priestoru, keď odpadne aj posledná bariéra - hraničná kontrola. Pre zaujímavosť dodávam, že pri vybavovaní formalít okolo kúpy domu v prípade nových obyvateľov prebiehalo všetko hladko, bez jediného problému. Niektorí si tu nahlásili aj trvalý pobyt a tým pádom sa stali voličmi do miestnej samosprávy, čo si začalo uvedomovať aj miestne zastupiteľstvo. Je maximálne pružné, vie okamžite zabezpečiť tlmočníka a pomôcť pri vybavovaní úradných záležitostí. Postupom času zisťujeme, že veľa domácich vie po slovensky, tak som začal zisťovať, prečo. Moje zistenia sú zaujímavé takmer 30 percent obyvateľov pracovalo za bývalého režimu v Bratislave a to v dvoch závodoch - Matador a Dimitrovka, kde sa celkom slušne naučili našu reč, ďalší pracovali na železnici a údajne vtedy bola na úseku medzi Rajkou a Bratislavou pracovná reč slovenčina. Dokonca existovala aj odborná učebnica slovenčiny pre železničiarov. Veľa colníkov a pohraničníkov sa ju za roky práce na hraniciach taktiež naučilo.

Ďalším mojím zaujímavým zistením je skutočnosť, že sem prichádzajú ľudia nielen Bratislavy, ale aj z Popradu, Nitry, Novák, Handlovej, Trenčianskych Teplíc, Zlatých Moraviec, Nových Zámkov, Rimavskej Soboty, Pezinku či Vysokých Tatier, ktorí tak isto ako moja rodina nevedia po maďarsky. Čím to je? Sú tu až o 50% lacnejšie nehnuteľnosti ako v Bratislave, ktorá je odtiaľto len zopár minút. Je tu bezproblémový príjem slovenských televíznych staníc a mobilných operátorov, dobré dopravné spojenie.

Keďže slovenská komunita v Rajke rastie, vytvorili sme si aj webovú stránku (www.rajka.hu.eu.sk). V máji sme zorganizovali prvú zábavu slovensky hovoriacich obyvateľov, účasť bola vysoká. Vznikla aj otázka založenia slovenskej samosprávy, ale po zistení, že ju môžu založiť len občania Maďarska, sme zostali trošku zarazení.

Tak či onak, Rajka bude paradoxom sama o sebe, do konca roka tu budú tvoriť Slováci 15% z celkového počtu obyvateľov. Držte nám palce v novej krajine a my vás radi budeme informovať o živote našej komunity.

Igor Heriban

Slovenskí recitátori a speváci z celej krajiny v Budapešti

Finále Spievaniek a veršovačiek spojené s oslavami Medzinárodného dňa detí

Po regionálnych kolách obľúbenej súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku, v ktorých sa angažovalo veľa žiakov našich škôl, sa celoštátne kolo Slovenských spievaniek a veršovačiek konalo 26. mája v priestoroch Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia, odbornej školy a žiackeho domova v Budapešti.

Početných súťažiacich, ich učiteľov a rodičov privítala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá vyslovila radosť z toho, že ich organizácia už po desiatykrát môže usporiadať najväčšiu súťaž pre slovenskú národnostnú mládež v Maďarsku. Súťaž, ktorú pred osemnástimi rokmi začali organizovať v Novohrade, je už desať rokov prítomná vo všetkých kútoch Maďarska a mobilizuje obrovský počet slovenských detí. Finále sa zúčastňuje vyše deväťdesiat žiakov, pričom v regionálnych kolách vystúpi do päťsto detí. Záujem o súťaž z roka na rok rastie, o čo sa pričiňujú nielen samotné deti, ale aj ich pedagógovia - zdôraznila predsedníčka ZSM a zároveň predstavila porotu, v ktorej pracovali Ľubica Bartalská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, docent Jozef Štefánik z FF Univerzity Komenského v Bratislave, hudobník Marián Veselský z Národného osvetového centra, riaditeľka Novohradského osvetového centra v Lučenci Mária Ambrušová, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, kultúrna referentka CSS Daniela Onodiová, kurátorka verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizela Molnárová, učiteľka slovenčiny na dôchodku Rozália Keleczová z Čívu, členka vacovskej slovenskej samosprávy Mária Menczerová a umelecká vedúca speváckeho zboru Ozvena Marta Pápayová Pálmaiová.

V mene Úradu pre Slovákov žijúcich zahraničí, ktorý finančne podporil usporiadanie celoštátneho kola, sa prítomným prihovorila Ľubica Bartalská. Odovzdala srdečný pozdrav predsedníčky Úradu Vilmy Prívarovej a konštatovala, že cez pieseň a cez umelecké slovo vzťah k materinskej reči je ozaj vrúcny, veď do kultúrneho dedičstva, ktoré vytvorili umelci i ľudoví tvorcovia, vkladajú svoju dušu i samotní interpreti.

Práve o tomto vzťahu k slovenčine sa snažili podať svedectvo všetci súťažiaci. Nakoľko presvedčivo, o tom rozhodla porota, ktorá udelila najlepším recitátorom a spevákom ceny za vynikajúci a za mimoriadny výkon.

Veršovačky

I. kategória:

Vynikajúci výkon: 1. Silvia Szabóová - Békešská Čaba

Mimoriadny výkon: 1. Bernadett Melicherová - Budapešť

                                                2. Ármin Hruška - Sarvaš

II. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Katarína Garajská - Dabaš-Šára

                                                2. Bence Frišóczky - Répašská Huta

                                                3. Dávid Janšík - Sarvaš

                                                4. Sandra Lakatošová - Nové Mesto p. Š.

                                                5. Matúš Šuta - Slovenský Komlóš

Mimoriadny výkon: 1. Dávid Vitányi - Nové Mesto p. Š.

                                                2. Viktor Hovorka - Slovenský Komlóš

                                                3. Leila Šinková - Sarvaš

III. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Petra Bálintová - Dabaš-Šára

2. Matúš Nemčok - Sarvaš

IV. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Angela Kollárová - Budapešť

2. Eva Vidoveneczová - Békešská Čaba

3. Kristína Sudová - Norbert Šuster

- (recitovali spolu) - Békešská Čaba

Spievanky

I. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Elena Čibraiová - Mlynky

                                                2. Kristína Krettová - Békešská Čaba

Mimoriadny výkon: 1. Barbara Hegedűsová - Békešská Čaba

II. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Liza Kováčová - Alkár

                                                2. Zuzana Kováčová - Sarvaš

Mimoriadny výkon: 1. Katarína Garajská - Dabaš-Šára

Skupina

Vynikajúci výkon: 1. Mlynky (Roxana Geluhová - Aletta Čibraiová-Boglárka Šošitová - Ester Szalaiová)

III. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Peter Pusztai - Veňarec

                                                2. Ester Radvanyiová - Veňarec

                                                3. Kristína Baloghová - Békešská Čaba

Mimoriadny výkon: 1. Žofia Komjáthiová - Veňarec

Skupina

Vynikajúci výkon: 1. Békešská Čaba (Veronika Vrauková - Simona Šutinská - Dora Hegedűsová - Edina Jágerová - Kristína Baloghová - Čenge Molnárová)

                                                2. Slovenský Komlóš (Viktória Valjerová - Laura Gavódiová - Bianka Keresztesová - Adrienn Maligová - Tímea Szabóová - Titanilla Töröková)

Mimoriadny výkon: 1. Veňarec (Mariann Czeleová - Žofia Komjáthiová - Marína Lidáková - Viktória Litavská - Ester Radványiová)

IV. kategória

Vynikajúci výkon: 1. Boglárka Szekeresová - Šárišáp

Mimoriadny výkon: 1. Mária Felegyiová - Békešská Čaba

Skupina

Vynikajúci výkon: 1. Citarová skupina Limbora z Békešskej Čaby

(Peter Pečeňa - Judita Sudová - Anett Petrušková - Ladislav Ungi -Róbert Baláž)

Mimoriadny výkon:  1. Citarová skupina z Békešskej Čaby (Tímea Teješová - Juraj Ludáň - Sabolč Luštik)

Na porade členov poroty s učiteľmi, ktorí pripravovali súťažiacich, resp. rodičmi, sa okrem slovách uznania otvorene hovorilo aj o nedostatkoch, (napr. o klasickom vplyve maďarčiny na výslovnosť v slovenčine, resp. nesúlade medzi formou a obsahom prednesu, občas nesprávnej polohe spevu). Členovia poroty ochotne odpovedali na otázky pedagógov, týkajúcich sa výkonu zverencov. Potom sa všetci premiestnili do Slovenského inštitútu, kde sa konal tradičný galaprogram súťaže. V kvalitnom programe, ktorý si pozrel aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš, vystúpili niektorí z ocenených účastníkov a takto všetci súťažiaci získali prehľad o tom, čo sa udialo v ostatných kategóriách, prípadne mohli porovnať svoj výkon s prednesom vyznamenaných. Pán veľvyslanec sa poďakoval za pozvanie a uviedol, že má pekné spomienky na vlaňajší galaprogram a pozval účastníkov celoštátneho kola na spoločné oslávenie Medzinárodného dňa detí.

V sobotu ráno sa teda deti vo farebných tričkách s emblémom Zväzu Slovákov v Maďarsku vybrali na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, kde ich podobne ako pred rokom srdečne privítal pán veľvyslanec so svojimi spolupracovníkmi. Popri rôznych spoločných hrách, ako skok vo vreci, navliekanie korálov, maľovanie tvárí, hullahopu a prenášaní pingpongových loptičiek najväčším prekvapením pre deti bola asi súťaž, v ktorej si merali šikovnosť pedagógovia a dospelí účastníci stretnutia. Štvrták čabianskeho gymnázia Peter Pečeňa popri príprave na maturity si našiel čas, aby zostavil porotu z radov žiakov a študentov zo všetkých regiónov krajiny, pod jej „dozorom“ predniesli svoje umenie dospeláci. Väčšina z nich spievala, ale našla sa medzi nimi aj recitátorka. Mimoriadnu cenu získali veľvyslanec Juraj Migaš a predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková, za vynikajúci výkon bola odmenená učiteľka z Kétšoproňu Erika Tóthová, osobitnú cenu dostala učiteľka z Békešskej Čaby Ildika Očovská.

- Posledné dva dni boli najkrajším darom k mojim narodeninám, ktoré práve dnes oslavujem, - povedala na adresu účastníkov po chutnom obede R. Egyedová Baráneková a zároveň vyslovila slová vďaky hostiteľovi, pánovi veľvyslancovi za milé pohostenie.

(la-)

Súťaž suchej klobásy v Slovenskom Komlóši

Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne kultúrne stredisko usporiadali 20. mája IV. ročník súťaže suchej klobásy. Kultúrny program sa začal poobede promenádnym koncertom detskej dychovky a vystúpením mažoretiek. Prítomných v mene organizátorov pozdravila predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Lauková. Zvlášť vítala predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, prvého tajomníka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku Róberta Kelecsényiho, riaditeľa odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, delegáciu z Nadlaku, riaditeľku Slovenského osvetového centra Katarínu Királyovú, predsedu Slovenskej samosprávy vo Veľkom Bánhedeši Pavla Žiláka, predsedu slovenskej samosprávy v Sarvaši Tibora Mótyána, klobásovú komisárku z Békešskej Čaby Annu Bukovú a viceprimátora mesta Michala Lócziho. Poprosila predsedu CSS Jána Fuzika, aby otvoril súťaž. - Som veľmi rád, že toto tradičné jedlo, tradičný produkt dolnozemských Slovákov, rodí nové tradície. Známy je čabiansky klobásový festival, ale verejnosť pozná už aj Gerendášsky. Komlóšskeho sa zúčastňujem už po štvrtýkrát a zvlášť sa teším, že som aj členom poroty. Predpokladám, že budeme mať takisto ťažkú úlohu ako v predchádzajúcich rokoch, ale dúfam, že nás všetkých poteší, - povedal predseda CSS. Ján Fuzik informoval prítomných o menšinových voľbách a potom im poprial príjemnú zábavu. Po ňom sa ujal slova Róbert Kelecsényi. - Dovoľte mi, aby som odovzdal pozdrav slovenského veľvyslanectva a osobne pána veľvyslanca, ktorý si po minuloročnej účasti na tejto súťaži zapísal tento deň do kalendára červenými písmenami. Chcel sem prísť aj tohto roku, ale nedovolili mu to pracovné povinnosti. Tým pádom urobil veľkú radosť mne, - povedal prvý tajomník Veľvyslanectva SR v Maďarsku. Po jeho slovách Zuzana Lauková prítomným predstavila porotu, ktorej členmi boli Ján Fuzik, Anton Paulik, Róbert Kelecsényi, Anna Buková, Tibor Mótyán a Pavol Benyó. Pokiaľ ochutnávali, hodnotili a rozhodovali o cenách, zatiaľ sa publikom mohlo kochať v kultúrnom programe. Na javisku sa striedali folklórny súbor Harmónia, miestny páví krúžok, mládežnícka dychovka, speváci z Nadlaku a folklórny súbor Brezinky z Polomky.

Po programe porota vyhlásila výsledky súťaže. Za najlepšiu vyhlásila klobásu Jánosa Istvána, druhú cenu udelila Františkovi Zelmanovi a tretiu Jánosovi Klementovi. Osobitnú cenu dostali Ferenc Csikai, Gyula Forró, Jenő Serfőző, György Balázs a Mihály Molnár zo Slovenského Komlóša a Milan Čaprda z Nadlaku.

(aszm)

Komlóšske tkaniny

Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne osvetové stredisko (SROS) usporiadali v týchto dňoch výstavu pod názvom Tkaniny komlóšskych Slovákov. Vernisáž otvoril riaditeľ SROS František Zelman. Pozdravil prítomných a poďakoval členom slovenského klubu a Organizácie komlóšskych Slovákov za úspešnú spoluprácu. Zvlášť privítal predsedníčku miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Zuzanu Laukovú a hosťov z Békešskej Čaby. Výstavu tkanín otvorila známa komlóšska výšivkárka Katarína Stirbiczová Danková. - Posledné štyri roky si koncom mája kladieme otázku kde je najlepšia klobása. Ale klobása dvojnásobne chutí, ak ju servírujú na pekných obrusoch, ktoré šili ženy cez zimu. Tkanie patrí medzi tradičné remeslá našich predkov. Je to ťažká práca. Začala sa už vtedy, keď zasiali konope, alebo keď sa narodilo málo ovcí. Močenie, lámanie, čistenie, trepanie, česanie, pradenie atď. dalo veľa roboty. Od žatvy až do tkania každá fáza tejto práce spočívala na ženských pleciach. Biele plátno sa ťažko farbilo, preto na starých textíliách je málo farby a ozdôb. Sú na nich tmavočervené a čierne pásy, prevažne geometrické vzory. V minulosti boli len konopné plátna, až začiatkom 20. storočia sa objavila bavlna. Začalo sa miešanie konopných a bavlnených plátien. Ozdoba bola už omnoho bohatšia. Jednoduché geometrické tvary vystriedali kvety, listy, hviezdy, ružičky, rozmarín. Medzi motívmi zvierat sa nachádzajú len dvojice holubov. Zaniknutím roľníckeho spôsobu života zaniklo aj tkanie. Dnes niektoré ženy doma ešte tkajú, ale už len zo záľuby, - konštatovala K. Stirbiczová Danková.

(aszm)

35-ročný Slovenský národnostný spevácky zbor v Kestúci

Dôstojné jubilejné oslavy

Obecná samospráva a Slovenská samospráva v Kestúci zorganizovali 27. mája veľkolepé oslavy 35. výročia založenia miestneho Slovenského národnostného speváckeho zboru. Slávnosť sa začala slovenskou svätou omšou v kostole sv. Klementa, ktorá bola obetovaná za žijúcich i zosnulých členov zboru. Slávnostnú omšu slúžili vdp. Ladislav Kis-Malý a miestny dôstojný pán Ferenc Tarnóczi. Zúčastnili sa jej predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik a podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Združenia a regionálneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, podpredsedníčka tohto zoskupenia Mária Nagyová, kurátorka verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizela Molnárová, starosta obce Santov Jozef Szőnyi, starosta obce Kestúc Alexander Klányi, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kestúci Valéria Gaálová Karová, členovia speváckych zborov z Čívu, Moďoróšu a Santova, miestni veriaci, hostia z okolitých pilíšskych osád a, samozrejme, oslávenci.

Obidvaja dôstojní páni sa najskôr poďakovali organizátorom za to, že jubilejná slávnosť sa začala na posvätnom mieste, aby „všetci boli jedno“ a mohli vzdávať vďaku nášmu Pánovi a Stvoriteľovi. Zároveň zdôraznili, že Duch Svätý ich zhromaždil okolo Božieho oltára, aby mohli spomínať na zosnulých zakladajúcich členov speváckeho zboru, poďakovať sa žijúcim za 35-ročnú spoluprácu a za dosiahnuté úspechy. Povzbudili jubilantov, aby aj naďalej spoločne kráčali za Ježišom, ktorý je Cesta, Pravda a Život. Potom sa Božím chrámom rozzvučala hymna našich Slovákov Daj Boh šťastia, na organe hrala kantorka Rita Kovácsová z Moďoróšu.

Po slávnostnej sv. omši pokračoval jubilejný program na dvore obecného domu, kde bola inštalovaná výstava o 35-ročnom zbore. Bohatý dokumentačný materiál: fotografie, vyznamenania, pochvalné listy, diplomy, plakety, poháre, výstrižky z novín a časopisov priblížili bohatú a úspešnú činnosť družného kolektívu. Hostí a početných divákov privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Kestúci Valéria Gaálová Karová, ktorá moderovala kultúrny program. Pred jeho uvedením odovzdala slovo starostovi obce Alexandrovi Klányimu, ktorý pozdravil hostí a zablahoželal jubilujúcemu zboru. Pán starosta sa zvlášť poďakoval zakladajúcim členom za to, že sa pričinili o záchranu miestnej slovenskej kultúry a šírili dobré meno obce. Kultúrny program sa začal vystúpením jubilujúceho speváckeho zboru. Na úvod pri plamienku sviečky zaspieval na pamiatku zosnulých členov starodávnu pilíšsku pieseň Zahučali hory, zahučali lesy... Na radosť početných hostí potom prišla na pódium najmladšia generácia, deti miestnej materskej školy, ktoré predniesli blok slovenských ľudových piesní a detských tancov.

- Na okolí Ostrihomu sedliacke a banícke obyvateľstvo, žijúce v dedinách, utiahnutých v údolí Pilíšskych a Gerečenských hôr, si dodnes chráni veľa zaujímavých a cenných pamiatok slovenského folklóru. Na rodinných sviatkoch, na svadbách, za dlhých zimných večerov, keď sa zíde rodina, priatelia a známi na spoločnom posedení, často zaznejú prekrásne slovenské ľudové piesne, - citoval úvodom svojho prejavu predseda CSS Ján Fuzik, ktorý je aj členom Slovenskej samosprávy v Kestúci, zakladateľa Slovenského národnostného speváckeho zboru, profesora Dr. Bélu Kálmánfiho. Jeho slová sú z úvodu knihy Zelený rozmarín, ktorú vydal Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku v roku 1973. J. Fuzik pripomenul, že v tých rokoch nastala ozajstná renesancia ľudovej kultúry a tradícií, v slovenských dedinách sa začali zakladať slovenské pávie krúžky: v Číve, Huti, Kestúci, Mlynkoch, Moďoróši, Santove, Senváclave, Šárišápe a Síleši. Tieto spevácke zbory majú veľké zásluhy na zachovávaní slovenskej kultúry vôbec. Každý týždeň sa schádzajú, nacvičujú, odovzdávajú svoje dedičstvo mladším generáciám a vystupujú na rôznych podujatiach. Vďaka ich zanietenosti a vytrvalosti dodnes zaznievajú v tomto kraji prekrásne slovenské ľudové piesne. Vďaka tomu sme sa mohli kochať v programe kestúckych najmenších.

- Dovoľte mi, milí diváci, aby som sa záverom zmienil aj o voľbách do slovenských menšinových samospráv. Keďže v týchto dňoch každý občan dostal list s oznámením a tlačivo so žiadosťou o registráciu. Ústava a zákony Maďarskej republiky nám po prvý raz zaručujú, že v októbri 2006 si môžeme zvoliť naše slovenské samosprávy iba my, my sami, Slováci v Maďarsku. Ak však chceme využiť práva dané zákonom, práva voliť si menšinové samosprávy, a to v záujme pretrvania a rozvíjania našej slovenskej národnosti, školstva a kultúry, prihlásme sa čím viacerí na zoznam menšinových voličov, v čom nám pomôžu slovenské občianske organizácie a samosprávy, - povzbudil všetkých prítomných predseda CSS Ján Fuzik.

Potom sa na prírodnom javisku vystriedali spevácke zbory z Čívu, Hute, Moďoróšu, Santova a spevácky zbor Červená ružička z Kestúca. Zazneli čarokrásne starodávne pilíšske slovenské ľudové piesne. Každý spevácky zbor predniesol tie najkrajšie piesne zo svojho repertoáru. Záverom kultúrneho programu jubilujúci zbor pozdravili predseda Združenia a regionálneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, podpredsedníčka Mária Nagyová, starosta obce Santov Jozef Szőnyi, vedúci speváckych zborov, ktorí odovzdali jubilantom ako prejav vďaky darčekové koše a kytice kvetov. Alexander Klányi a Valéria Gaálová Karová odovzdali po kvete a darčeku zakladajúcim a terajším členom speváckeho zboru, ako aj občanom, ktorí napomáhali ich činnosť.

Hostia a vystupujúce spevácke zbory sa potom presunuli do domu kultúry, kde mali spoločnú večeru. Nakoniec nasledovala zábava, ktorá trvala do neskorého večera. Veľkolepé jubilejné oslavy Slovenského národnostného speváckeho zboru v Kestúci finančne podporili CSS, Slovenská samospráva v Kestúci a tamojšia obecná samospráva.

(fúziková)

Databáza o histórii, kultúre

a spôsobe života zahraničných Slovákov

Centrálnu informačnú databázu o histórii, kultúre a spôsobe života zahraničných Slovákov buduje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Spoluprácu na projekte dohodla predsedníčka úradu Vilma Prívarová so zástupcami slovenských inštitúcií, ktoré sa zaoberajú touto problematikou. Predstavitelia vedeckých pracovísk Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej knižnice, Slovenského národného archívu, Univerzitnej knižnice, Matice slovenskej a Slovenskej akadémie vied sa rozhodli zapojiť do digitalizácie všetkých dostupných dokumentov a materiálov zo života a histórie krajanov v zahraničí, ktoré sa u nich nachádzajú. Spoluprácu bude v dokumentačnej oblasti koordinovať Komisia kultúrneho dedičstva Slovákov v zahraničí ako poradný orgán úradu. „V prvej etape budú sprístupnené informácie o dokumentačnej činnosti zainteresovaných inštitúcií v oblasti krajanskej problematiky na portáli úradu,” povedala Izabela Nagyová z tlačového a informačného odboru ÚSŽZ. Keďže od 1. januára tohto roku úrad prevzal aj kompetencie, ktoré dovtedy vykonával rezort kultúry, už vo februári tohto roku uverejnil na svojich webových stránkach a v krajanských časopisoch výzvu na záchranu kultúrneho dedičstva. Obrátil sa na všetky spolky, organizácie, dokumentačné strediská, redakcie i jednotlivcov z radov Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad požiadal, aby ho upozornili na písomnosti, múzejné predmety, pozostalosti osobností spolkového, kultúrneho i politického života, ktoré krajanské spolky vlastnia, ale nemôžu ich ďalej zhromažďovať, odborne spracovávať, a ktoré by tieto slovenské organizácie v zahraničí chceli poskytnúť materskej krajine.

ÚSŽZ zastrešuje starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí a má na starosti štátnu podporu krajanov, a to najmä v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informácií a médií. Kompetencie, ktoré dovtedy zabezpečovali Úrad vlády SR, Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo zahraničných vecí SR, sa zlúčili do jediného orgánu štátnej správy. Zároveň sa zlúčil Dom zahraničných Slovákov a Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov.

Čitateľmi slovenských kníh sú predovšetkým študenti a dôchodcovia

Konferencia Slovenského dokumentačného centra

Tradičné a nové metódy v knižničnej práci pre Slovákov žijúcich v Maďarsku bol názov konferencie, ktorú usporiadalo v uplynulom mesiaci Slovenské dokumentačné centrum (SDC) pre pracovníkov knižníc, pôsobiacich v obciach obývaných Slovákmi.

Účastníkov konferencie, ktorá prebiehala v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) po pozdravných slovách riaditeľky SDC Anny Szabadosovej privítal predseda CSS Ján Fuzik, ktorý uviedol, že CSS pripisuje odborným konferenciám svojich inštitúcií veľký význam. A. Szabadosová na úvod v poradí druhej odbornej porady (prvú usporiadal pred dvomi rokmi usporiadal Kultúrny výbor CSS) podala svojim kolegyniam z rôznych župných a obecných knižníc podrobný prehľad činnosti SDC od jeho založenia. Ako uviedla, táto inštitúcia CSS vznikla roku 2003, keď v sídle samosprávy vytvorili kanceláriu, kde prebieha odborné spracovanie nazhromaždeného materiálu, a čitáreň s bohatou paletou beletrie a publikácií Slovákov v Maďarsku, resp. odbornej literatúry z oblasti dejín a súčasnosti našej slovenskej pospolitosti. Cieľom inštitúcie je vytvoriť a spracovať kompletnú zbierku dokumentov duchovnej kultúry domácej slovenskej menšiny, resp. materiálov o nej, aby v týchto oblastiach poskytla záujemcom rôznorodé odborné služby. Z každého dokumentu sú uložené 3 exempláre, z toho 2 sú na vypožičiavanie a 1 na dlhodobé archivovanie. Počas uplynulých rokov sa inštitúcii podarilo vytvoriť čitáreň, kde je čitateľom k dispozícii široký výber literatúry zo spomínaných oblastí. Možnosť vypožičania si publikácií a dokumentov, ako i rôznych nosičov, a študovania v čitárni sa dostáva do povedomia našej verejnosti. Centrum má už svojich stálych návštevníkov medziiným napríklad z kruhu poslucháčov univerzity ELTE v Budapešti. Urýchleniu procesu vypožičiavania slúži aj internetový katalóg, prístupný na webovej stránke CSS pod názvom www.slovaci.hu. SDC začalo so systematickým zbieraním diplomových a dizertačných prác z tematického okruhu Slováci v Maďarsku, periodík, metodických materiálov a tlačených dokumentov menšieho rozsahu (letáky, plagáty, pozvánky atď.), ako aj s digitalizovaním hodnotného materiálu z našich médií a ostatných vedeckých inštitúcií (Slovenská redakcia Maďarského rozhlasu, Ľudové noviny, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a iné.). Zbierka okrem tlačených a digitálnych dokumentov obsahuje aj audiovizuálne materiály v rôznych jazykoch, okrem dokumentárnych filmov sú tu k dispozícií video a DVD nosiče, a to aj z oblasti voľnejších žánrov. Cieľom konferencie je o. i. to, aby sa medzi jednotlivými župnými a obecnými knižnicami vo všetkých našich regiónoch, ktoré majú vo svojich zbierkach aj slovenské tituly a ktoré sú zodpovedné za zásobovanie slovenského obyvateľstva literatúrou v ich materčine, vytvoril vzájomný prehľad činností a možností a aby sa pokračovalo vo vzájomnej plodnej spolupráci - dodala A. Szabadosová.

Prácu Národnostného a dokumentačného oddelenia Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice v Budapešti prítomným priblížila referentka Alžbeta Árgyelánová. Táto knižnica je koordinačným centrom všetkých národnostných knižníc v Maďarsku a okrem cudzojazyčnej literatúry disponuje aj národnostnou databázou, ako aj databázou umeleckého prekladu a bohatým výberom národnostnej tlače. Poskytuje možnosť na požičiavanie titulov medzi jednotlivými knižnicami aj on-line a zodpovedá aj za zaobstarávanie slovenskej literatúry zo Slovenska pre všetky naše knižnice. Celoštátna cudzojazyčná knižnica vykonáva aj bohatú marketingovú činnosť, v rámci kultúrnych akcií spolupracuje s národnostnými samosprávami, inštitúciami a organizáciami a každý rok sa prezentuje na Medzinárodnom knižnom veľtrhu.

Metodika služieb pre čitateľov v oblasti zaobstarávania národnostnej literatúry - na túto tému prednášala vedúca Oddelenia metodiky Župnej knižnice v Békešskej Čabe Zuzana Lonovičová. Pod túto knižnicu patrí 8 slovenských členských knižníc. Ako informovala prednášajúca, záujem o slovenskú literatúru značne poklesol v obciach, kde zanikla výučba slovenčiny. Knižnica má veľmi dobré kontakty so škôlkami, školami, hlavne so slovenskou školou v Békešskej Čabe, ako aj so slovenskými samosprávami a Domom slovenskej kultúry. V členských knižniciach sa pravidelne konajú stretnutia a besedy so slovenskými literátmi. Náhle zmeny a tempo života v posledných rokoch ovplyvnili aj záujem a zvyky návštevníkov knižníc. Knižnice sa musia prispôsobovať ich požiadavkám a čo najefektívnejšie využiť nové výdobytky informačných prostriedkov. Nároky čitateľov sa v súčasnej dobe výrazne zmenili, namiesto klasických „hrubých“ diel hľadajú hlavne zábavné, gastronomické tituly v slovenčine a väčšia časť čitateľov je z radov detí. Práve výchove budúcich čitateľov slúži populárna publikácia a súťaž knižnice pod názvom Bystrozraká Barborka, do ktorej sa naposledy zapojili žiaci 27 našich škôl z celej krajiny a v rámci ktorej sa deti hravou formou môžu zdokonaľovať v slovenčine. V tejto župe sú okrem detí a vysokoškolských poslucháčov čitateľmi slovenských kníh aj príslušníci staršej generácie.

V Novohradskej župe sú čitateľmi členských knižníc výlučne deti, a to hlavne v obciach, kde prebieha výučba slovenčiny na vysokej úrovni a zachovávaniu tradícií sa obyvateľstvo venuje v rámci nejakého súboru - referovala pracovníčka Župnej knižnice Bálinta Balassiho v Šalgótarjáne Ibolya Feriková. Úlohu zaobstarávať slovenské knihy pre knižnice župy prevzali začiatkom 90. rokov od knižnice v Rétšágu, slovenské tituly, ktoré dostanú od Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice, resp. získajú prostredníctvom rôznych konkurzov, dodávajú pravidelne do šestnástich obcí v župy. Knihovníčka zo Šalgótarjánu zároveň informovala svoje kolegyne o čitateľských táboroch pre slovenské deti župy, ktoré kedysi knižnica usporadúvala spolu s Komárňansko-Ostrihomskou župou. Tábory okrem zdokonaľovania sa v slovenčine poskytujú deťom možnosť zosilňovať pocit spolupatričnosti a vytvárať osobné kontakty so svojimi rovesníkmi.

S poslednou prednáškou vystúpila pracovníčka Župnej knižnice Attilu Józsefa v Tatabányi Izabella Brúzerová, ktorá z 11 slovenských knižníc župy vyzdvihla príkladnú prácu Obecnej knižnice v Číve. Popri prehľade spolupráce v rámci župy vyzdvihla živé odborné kontakty so slovenskými knihovníkmi z Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Záverom konferencie aj ostatné účastníčky stručne referovali o činnosti knižnice, v ktorej pôsobia a potom si dôkladne pozreli zbierku Slovenského dokumentačného centra.

(la-)

Z pohľadu vedy v Čabačude a Sarvaši

Z ponuky prednášok Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) si Slovenský kruh v Čabačude vybral referát Jána Gomboša o dejinách slovenského ochotníckeho divadelníctva na Dolnej zemi medzi dvoma svetovými vojnami. Prednášku, ktorá odznela v miestnom kultúrnom dome, moderoval Alexander Tóth. Poslucháči prejavili veľký záujem o túto tému, po prednáške viacerí porozprávali svoje zážitky a spomienky na dolnozemské slovenské divadelníctvo..

Prednášatelia nedávno zavítali aj na Vysokú školu Samuela Tešedíka v Sarvaši. Po úvodných slovách Eriky Fajnorovej študentom a pedagógom prednášali o Ľudovítovi Štúrovi ako kodifikátorovi spisovnej slovenčiny a o cudzích a prevzatých slovách v slovenčine. Prednášku si vypočuli aj študenti Pedagogickej a sociálnej akadémie z Lučenca, ktorí boli v Sarvaši na letnej praxi.

Stretnutie so slovenčinou

- bol názov spoločného popoludnia poslucháčov Vysokej školy S. Tešedíka a poslucháčov tretieho ročníka Pedagogickej a sociálnej akadémie z Lučenca, ktorí začali dvojtýždňovú prax v Maďarsku. Cieľom prednášok bolo nielen získať podrobnejšie informácie o slovenčine z pohľadu histórie a vedy (jazykovedy) od prednášateľov, ktorí sa tejto práci venujú profesionálne ako zamestnanci VÚSM, ale aj osobne spoznať Jána Gomboša a Alexandra Tótha, predstaviteľov inštitúcie, ktorá v súčasnosti má výrazný vplyv na zachovanie kultúry a jazyka slovenskej menšiny v Maďarsku.

Študenti si robili poznámky v prvej časti prednášky - z obdobia meruôsmych rokov, kedy sa práve Ľudovít Štúr zaslúžil o to, že základom spisovného slovenského jazyka sa stalo stredoslovenské nárečie. Ján Gomboš uviedol príklady zo štúrovského pravopisu, ktorý je, samozrejme, dnes už pozmenený, hoci práve tu, na Dolnej zemi pretrvávajú niektoré jeho varianty v hovorovej reči. Jazykovedná činnosť Ľ. Štúra - všestrannej osobnosti národných dejín, je často v úzadí, hoci práve vďaka jeho cieľavedomému úsiliu a neľahkej polemike s J. Kollárom a P. J. Šafárikom slovenský jazyk nesplynul s českým, ale dostal status, ktorý mu prináležal. Štúr svoje názory potvrdil aj v jazykovedných dielach a vydávaním Slovenských národných novín a almanachov v „stredoslovenčine“. Slovensky hovoriaca inteligencia prijala jeho návrh a začala v nej tvoriť literárne diela, ktoré v duchu romantických ideálov formovali národné povedomie Slovákov a patria ku skvostom slovenského slovesného umenia.

Druhá časť prednášky bola zaujímavá práve tým, že poslucháči mali pred sebou texty s príkladmi: ako a z ktorého jazyka sú preberané niektoré slová a ako sa mení - posúva ich význam. Napríklad slovo conferenciér z francúzštiny by sme mali prekladať ako prednášajúci. Ale v slovenčine slovo konferenciér znamená moderátor (fr. présentateur). Etymológia slov je zaujímavá a v diskusii na záver podnietila úvahy aj o počítačových pravopisných úpravách, kedy stroj - počítač nemá schopnosť rozlišovať pôvod slova a jeho význam s ohľadom na kontext. Niekedy preto počítač ponúka zaujímavé varianty, ako nahradiť z jeho „pohľadu“ nesprávny variant slova iným, ktoré pozná. Napríklad v slovnom spojení nasúvacie lodičky (topánky, ktoré sa obúvajú vsunutím nohy) navrhol počítačový program nahradiť prídavným menom načúvacie alebo nasávacie. Ale snáď ešte vtipnejšia a paradoxnejšia je náhrada za slovo mailovať, ktoré by počítač nahradil slovom milovať.

Jazykoveda, historický vývoj jazyka a niekedy aj boj za jeho optimálnejšiu podobu sú ako detektívka či dráma, ktorá v konečnom dôsledku dáva priestor pre poéziu a poetiku.

Erika Fajnorová

Klobásový festival v Gerendáši

Slovenská menšinová samospráva a Obecná samospráva v Gerendáši usporiadali 20. mája VI. slovenský klobásový festival. Účastníkov akcie privítala spoluorganizátorka akcie, predsedníčka slovenského menšinového voleného zboru v Čorváši Alžbeta Kľúčiková. Zvlášť privítala predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, regionálnu radkyňu CSS Helenu Čičeľovú a predstavila porotu, pozostávajúcu zo siedmich členov. Kvalitu čerstvo vyrobených klobás posudzovali podnikateľ László Lengyel, riaditeľka farmy Holstein Eva Krasková Nagyová a poslanec obecnej samosprávy András Szkaliczki z Gerendášu, János Fehér z Békešskej Čaby, Balázs Szudák z Újkígyósu, István Kovács z Dunakeszi a primátor mesta Sládkovičovo Antal Szabó. Účastníkov akcie pozdravil aj predseda CSS Ján Fuzik, ktorý informoval prítomných o menšinových voľbách a poprial im dobrú zábavu. O podujatí nás informovala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Čorváši Alžbeta Kľúčiková: „V tomto roku sa prihlásilo do súťaže osemnásť družstiev z jedenástich miest a obcí. Niektorí prichádzajú každý rok, iní sú tu teraz prvýkrát. V tomto roku máme aj hostí zo Slovenska, zo Sládkovičova. Súťažiaci sú väčšinou z Békešskej župy, ale prišli aj z Kóšpallagu, zo Slovenska a zo Srbska. Keďže festival je spojený so súťažou, s porotou sme sa dohodli, že prvoradým kritériom bude dodržiavanie tradícií, a to tak pri výrobe klobás, ako aj pri dekorácii stola. Naše podujatie nemá také obrovské rozmery ako napríklad čabiansky festival, ale nám to takto vyhovuje,“ - konštatovala A. Kľúčiková.

V popoludňajšom programe vystúpili pávie krúžky z Irminčoku a Čabasabadi, citarová skupina z Gerendášu, tanečná skupina dôchodcov z Almáškamarášu, divadelný súbor Hahota zo Sládkovičova, Alžbeta Daniela Kešjárová z Čabasabadi a spevácky zbor Nezábudka z Čorváša. Po kultúrnom programe nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Na prvom mieste skončila skupina Slovenskej samosprávy v Čorváši, druhú cenu si odnieslo družstvo zo Srbska a tretiu vyhrali dôchodcovia z Čorvášu. VI. slovenský klobásový festival skončil tanečnou zábavou.

(aszm)

Remeselné dielne v Novom Meste pod Šiatrom

Po podobných podujatiach v Česku, Poľsku a na Slovensku, v uplynulom mesiaci nastal čas usporiadania 4. medzinárodného stretnutia remeselných dielní a folklóru v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Celé podujatie bolo zamerané na oboznámenie hostí s históriou, ľudovými remeslami a folklórom Zemplínu a Tokajskej oblasti.

Cieľom projektu bolo pokračovať v začatej spolupráci štyroch krajín Višegrádskej štvorky a prehĺbiť väzby medzi žiakmi partnerských škôl z poľského mesta Žywiec, slovenskej obce Oravská Lesná, českého mesta Frýdek-Místek a Nového Mesta pod Šiatrom.

Projekt sa rozvíjal vo viacerých líniách a jednou z nich boli práve remeselné dielne, ktoré deťom priblížili pestrú paletu remesiel nášho regiónu. Deti si mohli vyskúšať tkanie na tkáčskom stave, ručné tkanie, pečenie a zdobenie medovníkov, prípravu bábok z kukuričného šúpolia, zhotovovanie píšťaliek, rapkáčov, kožených náramkov či sadrových obrázkov zdobených servítkovou technikou. Dielne boli organizované tak, aby sa každá skupina vystriedala pri všetkých činnostiach. Pri spoločnej práci mali možnosť nadväzovať nové priateľstvá. Deti nepoznajú jazykové bariéry a keď to nejde inak, dohodnú sa rukami, nohami. Hosťujúce deti si vyhotovené suveníry mohli zobrať domov a popýšiť sa s nimi svojim spolužiakom. Posudzujúc správanie sa detí, tvorivá činnosť je najlepším spôsobom, ako upútať pozornosť detí a rozvíjať ich fantáziu, veď sa zrodilo mnoho zaujímavých a nápaditých prác. Najkrajšie z nich sú v súčasnosti vystavené v miestnej Zemplínskej galérii, ktorá bola otvorená tesne pred odchodom skupín. Pozývame do nej každého, kto sa ocitne v Novom Meste pod Šiatrom.

Viera Mohayová

Tábor drevorezbárov

V dňoch 15. - 25 júna sa v obci Kötegyán, obývanej príslušníkmi rumunskej menšiny, uskutoční tábor drevorezbárov, ktorého sa zúčastní 15 univerzitných poslucháčov z Banskej Bystrice pod vedením maliara - profesora Jaroslava Uhla. Pracovať budú aj v Slovenskom Komlóši a v Kötegyáne obohatia park sôch o nové diela. Zavítajú aj do Rumunska a 21. júna do Békešskej Čaby, kde si pozrú miestne pamätihodnosti, vrátane Jankayho galérie, kde koncom t. r. bude vystavovať J. Uhel.

Békešská Čaba

O súčasnom umení v Jankayho galérii

Osvetové stredisko Békešskej župy spolu s regionálnym spolkom verejnej osvety a kultúrnym fondom Strom života usporiadali v čabianskej Jankayho galérii Odborný deň výtvarných umelcov, ktorého cieľom bolo prezentovanie a popularizovanie súčasnej umeleckej tvorby v radoch odbornej i laickej verejnosti na Dolnej zemi. Sedemdesiat účastníkov podujatia si vypočulo prednášky Rudolfa Kocsisa z Temešvárskej univerzity o začiatkoch figuratívneho sochárstva, maliara Zsolta Durkóa ml. o čase vo výtvarnom umení, maliara Attilu Nováka o devianciách v súčasnom umení, ako aj maliara Ladislava Lonoviča o počítačových grafikách v súčasnom umení. Prítomní si minútou ticha uctili pamiatku maliara Michala Gubiša, ktorý tragicky zahynul v týchto dňoch.

Majáles v Čabasabadi

Tradičný majáles pri príležitosti Dňa detí usporiada 27. mája Spolok za Čabasabadi. Organizátori pripravili účastníkom bohatý program, ktorého súčasťou budú o. i. súťaž v kreslení a rôzne hry ako stolný tenis alebo vrh guľou. Po kultúrnom programe, ktorý zabezpečia miestni interpreti, bude nasledovať ochutnávka klobásy a opekanie slaniny. Majáles vyvrcholí tanečnou zábavou.

Čanádalbert

Škola hrou i spevom

V Čanádalberte neďaleko Pitvaroša pôsobí okrem materskej školy aj základná škola, kde prebieha vyučovanie v spojených triedach. V jednej učebni sú prváci a druháci, v druhej tretiaci a štvrtáci. Triedy sú technicky veľmi dobre vybavené. Vedúcou učiteľkou je Ibolya Zatykóová Szabóová, slovenčinu vyučuje Mária Hajtmanová. Popri čítaní a nacvičovaní výslovnosti pri výučbe často uplatňuje spev a hru, ktoré sa metodicky osvedčili. Neraz spojí osvojovanie si nových výrazov s hrou - nedávno so zhotovovaním bábik a tkanín, v čom deťom pomáhali aj mamičky. Medzi veľké zážitky patrí aj varenie - napríklad tradičnej kukuričnej kaše. Do školy často zavíta aj maliarka Eva Konczosová, ktorá v deň našej návštevy zhotovila s dievčatami handrovú bábiku. Samozrejme, aj počas týchto zamestnaní si vštepujú do pamäti slovenské slová a výrazy.

Benefičný ples v sarvašskej škole

Záver druhého májového týždňa naplnil Slovenskú základnú školu, žiacky domov a materskú školu v Sarvaši neobvyklým ruchom. Pod záštitou Nadácie školy sa nedávno uskutočnil už tradičný benefičný ples. Dôsledné niekoľkotýždňové prípravy celého pedagogického zboru a obetavých rodičov priniesli svoje ovocie.

Pozornosti neušla rýchla stavba stanu, ktorá zmenila školský dvor na veľkú tanečnú sálu, ktorá bola pripravená prijať viac ako 500 hostí. Pod dohľadom naslovovzatého odborníka pána Pintéra a jeho manželky, decentne a veľmi vkusne prestreté stoly pripomínali veľkolepú oslavu. Organizáciu tohto podujatia viedla predsedníčka výboru združenia rodičov a priateľov školy Gabriela Seljaková Kišová. Dobrú náladu  486 rodičov, hostí, priateľov a pedagógov školy umocnilo nielen príjemné prostredie, ale aj kvalitný kultúrny program, výborné jedlo, dobrá hudba a veľká radosť z hodnotných darov a cien v tombole. O ceny a dary sa postaralo 175 sponzorov. Prichádzajúcich hostí vrúcne vítali a ku stolom uvádzali hostesky. Želanie príjemnej zábavy, spoločný prípitok a otvárací tanec žiačok školy spustili vodopád dobrej nálady. Zábavné slovo i ďalšie tanečné kreácie v podaní detí, učiteľov, ba celého pracovného kolektívu školy, vyvolali búrku potlesku.

Dobročinné podujatie svojou prítomnosťou poctili a podporili vzácni hostia, ktorých s veľkou úctou privítala riaditeľka školy Zuzana Medveďová.

Parlament MR zastupovali poslanci László Domokos, Mihály Babák a Zoltán Földesi, Ministerstvo školstva MR Štefan Kraslán, Slovenskú republiku prezentoval generálny konzul Štefan Daňo, Celoštátnu slovenskú samosprávu predseda Ján Fuzik. Medzi čestných hostí patrili i početní poslanci mestského zastupiteľského zboru. Kruh priateľov mesta Sarvaš zastupoval jeho predseda pán Dr. István Dezső. Dobrá nálada, tanec a hudba neutíchali do skorých ranných hodín. Dovidenia o rok!

Eva Labišáková

Žiaci Základnej školy v Ďurku

Úspešne na jazykovej skúške

Záujem o slovenský jazyk z roka na rok klesá. Našu materinčinu vytláčajú západné jazyky, o ktoré je väčší záujem na školách a na pracoviskách. Na druhej strane o prijatí na vysokú školu neraz rozhodne jeden alebo dva body, ktoré možno získať jazykovou skúškou. Žiaci Základnej školy v Ďurku (Galgagyörk) využili možnosť, že sa viac ako 8 rokov učia slovenský jazyk. V minulom roku deviati zložili štátnicu zo slovenského jazyka, z nich Tímea Lénárdová, Sandra Nemeczová a Réka Strihovaneczová na strednom stupni. Ich úspech posmelil 5 dievčat, ktoré zložili štátnu skúšku nedávno. Aj keď Gréte Suchánskej, Bianke Sokolovej, Uršuli Jónášovej, Márii Čorbovej a Barbare Góczovej sa podaril len základný stupeň, oduševnenie im zostáva, tri dievčatá sa pripravujú na stredný. Pod vedením učiteľky slovenčiny a angličtiny Estery Lamiovej dievčatá niekoľko mesiacov oduševnene pracovali, pripravovali sa na svoj prvý veľký životný „zápas“. Témy a knihy na jazykovú skúšku dostala pani Estera od svojich kolegýň na jednom doškoľovaní. Ako povedala, učiteľky slovenského jazyka z našich škôl jej pomohli svojimi skúsenosťami. Úspech by sa nebol dostavil, ak by deti neboli podporili ich rodičia, ktorí si tiež uvedomili perspektívy slovenčiny a duševne podporovali svojich potomkov. Vďaka aj kolegom zo Základnej školy v Ďurku, ktorí prejavili veľké pochopenie. A akú mienku majú o skúške ôsmačky? Boli veľmi nervózne, ťažkosti mali najmä pri situačných úlohách. Na to sa vraj nedá vopred dokonale pripraviť. Na moju otázku, prečo zložili jazykovú skúšku zo slovenčiny, a nie z iného jazyka, uviedli, že sme susedia zo Slovenskom a veľa rokov sa učia tento jazyk, tak z toho chceli mať osoh. Na ich úspech sú hrdí nielen ich spolužiaci a škola, ale aj celá obec.

(pez)

Budapeštianska slovenská škola

Na slovíčko s pani učiteľkou Rozáliou Issovitsovou

Je rušno, deti sa navzájom prekrikujú, z chodby počuť veselý džavot... Ale vám nemusím opisovať, ako vyzerá jedna obyčajná prestávka, veď to iste poznáte. Zvoní na hodinu. Otvoria sa dvere a všetci stíchnu. Do triedy vojde možno trochu prísne vyzerajúca pani, avšak milý úsmev prezradí, že sa nemusíme až tak veľmi báť. Ako si dokáže udržať taký rešpekt? Ako dosiahne, aby vrava razom stíchla? Vždy som si kládla túto otázku, ale keď si prečítate nasledujúce riadky, tak možno dostanete odpoveď aj na túto otázku. Predomnou sedí učiteľka maďarčiny na Slovenskom gymnáziu v Budapešti pani Rozália Issovitsová.

- Ako dlho učíte?

- Od roku 1975, keď som skončila štúdiá. Mojím prvým pôsobiskom bol Győr, kde som učila 3 roky. odvtedy vyučujem na tejto škole, ktorá je mojou alma mater. Mám na ňu pekné spomienky aj ako študentka, aj ako učiteľka. Je zaujímavé, že mám viac spomienok na študentské roky na gymnáziu, ako na roky strávené na univerzite, pričom na univerzite som študovala o dva roky dlhšie. Stará budova slovenského gymnázia sa mi páčila ešte viac ako táto. Bola tam príjemnejšia atmosféra. Aj keď sa mi rovnako páči aj tu, tam bolo akési domáckejšie prostredie... Telesnú sme mali niekedy v blízkom parku, v ktorom sme občas trávili aj vychádzky. Mnohí z mojich spolužiakov tiež učia na tejto škole. Ako som už vravela, v nových priestoroch je viac miesta a výhodou je aj to, že internát je v tej istej budove. Predtým museli chlapci dochádzať, pretože miesto na internáte bolo len pre dievčatá.

- Prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou?

- Vždy som mala rada maďarčinu a slovenčinu, páčila sa mi aj ruština. Dopredu som neplánovala, že sa zo mňa stane učiteľka. Na univerzite som si vybrala ako odbor maďarčinu - slovenčinu. Na strednej škole som mala šťastie, podarilo sa mi natrafiť na dobrých učiteľov slovenčiny a maďarčiny. Veľa žiadali a veľa aj naučili. Vďaka nim sa mi podarilo zvládnuť štúdium na univerzite, mala som dobré základy. Keď som preberala diplom, už som vedela, že zo mňa bude učiteľka.

- Ktorá je vaša najkrajšia alebo najmilšia spomienka, ktorá vám utkvela v pamäti počas troch desaťročí?

- Ak mám byť úprimná, nemám takú výnimočnú spomienku. Ale mám veľa malých a milých spomienok, všetky sú krásne. Napríklad na triedu, ktorá dobre zmaturovala, alebo keď sa skoro každému študentovi podarilo dostať sa na vysokú školu, či na triedne výlety, ktoré sa žiakom zjavne páčili - toto sú veci, na ktoré človek rád spomína. Teším sa tomu, keď má moja práca zmysel, keď sa mi vráti to, čo som odovzdala, keď študenti dávajú pozor a zaujíma ich moja hodina. Taktiež ma vie veľmi potešiť, keď sa starí žiaci vracajú do školy, aby si zaspomínali. Vďaka takýmto chvíľam má zmysel učiť. Mala som veľkú radosť, keď som sa dozvedela, že môj bývalý študent, ktorý bol veľmi inteligentný, ale lenivý do učenia, sa stal učiteľom fyziky!

Raz ma zastavil žiak, ktorý práve končil. Chodil sem už do základnej školy, na gymnázium a teraz skončil nadstavbu. Otočil sa ku mne, pozrel mi do očí a povedal: Neverím tomu, že teraz opúšťam túto školu. Vďaka takýmto momentom sa oplatí učiť! Nedávno sa mi tiež stala príjemná vec s bývalým študentom, s ktorým som mala zopár konfliktov. Bola som na triednom stretnutí, keď ku mne podišiel. Povedal mi, že vždy si myslel, že na maturitách prepadne, pretože si na neho kvôli spomínaným konfliktom „sadnem”. Ale keď prešiel, vtedy som skutočne vzrástla v jeho očiach. Podarilo sa mi ho naučiť toľko, aby zvládol maturitu. Dobre mi padlo jeho vyznanie.

- Za celé tie roky, čo učíte, ste si zvykli, že študentom kladiete otázky vy. Aký je to pocit, keď vám teraz kladie otázky študent?

- Musím uznať, je to zaujímavý pocit. Nezvyčajný, ale aj príjemný. Som nadšená! Teším sa, lebo som sa na chvíľu opäť cítila ako študentka!

Ako ste sa mohli dočítať, aj učitelia sú len ľudia, ktorí majú city a spomienky ako každý iný. Na toto niekedy zabúdame, keď nám „strpčujú” život horami úloh. No neskôr si na nich určite spomenieme, veď práve vďaka ich úsiliu sa nám v živote podarí niečo dosiahnuť.

Renáta Czinová, 11. roč.

Denne dochádzať

Maďarský pracovný trh je pre nové členské štáty únie už tretí rok otvorený. V Maďarsku pracuje asi 30-tisíc slovenských občanov, pätnásťnásobne viac, ako pred vstupom oboch krajín do EÚ. Najväčší záujem je o pracovníkov v kovospracujúcom, textilnom a elektrotechnickom priemysle, zdravotné sestry a stavbárov. V severnom Maďarsku je priemerná mzda o 30 percent vyššia, ako na slovenskej strane hranice a nezamestnanosť viac ako dvojnásobne nižšia. Možnosť zarobiť o 30 až 55-tisíc forintov viac ako doma je silným lákadlom. Využívajú ju najmä ľudia z južného Slovenska, ktorí pre blízkosť Ostrihomu, Komáromu a Győru môžu do práce denne dochádzať. Výhodou je, že veľa záujemcov o prácu hovorí po maďarsky. O pracovné povolenie žiadať netreba. Povolenie na pobyt vybavujú len tí, ktorí sa mienia v krajine bez prerušenia zdržiavať viac ako tri mesiace. Vydáva ho príslušný úrad ministerstva vnútra. Pracovnú zmluvu by mal zamestnávateľ zaregistrovať na úrade práce. Jeho povinnosťou je aj nahlásiť pracovný pomer daňovému úradu (APEH), kde získa daňové číslo pre zamestnanca. Rovnako by mal nového zamestnanca nahlásiť zdravotnej poisťovni, kde preňho dostane číslo zdravotného poistenia.

Festival pohybu v Budapešti

V sobotu 20. mája nás pred Slovenskou školou v Sarvaši čakal autobus, aby 41 žiačok, mamičiek a učiteliek odviezol na jarný beh do Budapešti. Na beh, ktorý je len pre ženy, slečny a dievčatá. Bez ohľadu na ich vek, od škôlkárok až po prababky. Bohužiaľ, počasie nevyzeralo nádejne, celou cestou pršalo. No po príchode do Budapešti sa oblaky vytratili, zasvietilo slniečko a my sme boli hneď veselé. Náš optimizmus sa stupňoval pri pohľade na pestrofarebné prostredie. Organizátorom bolo Ministerstvo mládeže a športu MR, v práci mu pomáhali dobrovoľníci. Celého podujatia sa zúčastnilo viac ako sedem tisíc žien.

Keďže štart bol až o tretej poobede, voľný čas sme využili na prehĺbenie si poznatkov z dejepisu. Našou prvou zastávkou bolo Námestie hrdinov, kde sme si pozreli sochy významných osobností uhorských dejín a prečítali sme si o nich dôležité informácie. Jasné, že sme sa tu aj vyfotili. Potom sme sa vybrali na hrad Vajdahunyad, ktorý sa nám veľmi páčil. Zaujímavosťou bolo, že sa tu práve fotili štyri manželské páry a my sme mali možnosť vidieť krásne svadobné šaty, jedny boli krajšie ako druhé. Zastavili sme sa aj pred obrovskými pieskovými hodinami. Pred štartom sme mali možnosť vyskúšať si športové odvetvia ako koleso 3D, koorfball, roller, trampolínu, streetball a kangoo jump.

V behu sme si mohli vybrať podľa vlastnej kondície z piatich tratí. Novinkou bol aj prvý štart, na ktorý sa postavili 3-členné družstvá, ktoré po prekonaní 1,5 km si odovzdali štafetový kolík. Zápolenie odštartovala predsedníčka MDF Ibolya Dávidová, ktorá sa tiež zúčastnila behu. Nasledovali sme my. Všetky sme si vybrali trať dlhú 3,8 km a do cieľa sme dobehli s rôznymi časovými výkonmi. Žiačky tretej triedy sa radovali dosiahnutému času - necelým 24 minútam. Veď vlani za ten istý čas zdolali trať dlhú 3,6 km. Nebolo novinkou, že sa našli mamičky, ktoré sa vybrali na trať s detským kočíkom.

Nasledovala pešia chôdza, ktorej sa zúčastnili aj telesne postihnutí. Na posledný štart sa postavili lepšie trénovaní, aby hravo zdolali 6,5 km. Pred každým štartom bola skvelá nálada. Ruky nad hlavou, potlesk na rytmus skvelej hudby, potom počítanie: štyri, tri, dva, jedna a štart! Odznel výstrel a dav sa pustil na trať, ktorá viedla v mestskom sade pod korunami stromov. Počas behu sme mali čas aj zhovárať sa. Do cieľa každá z nás pribehla s úsmevom na tvári. Každý dostal balíček, ktorý obsahoval čokoládu, banán, časopis, penu do kúpeľa, kekse, zdravotné vložky a nechýbal ani osviežujúci nápoj. Pred vyhlásením výsledkov vystúpila tanečná skupina Roy és Ádám. Na nás sa usmialo šťastie, vyhrali sme aj pekné vecné ceny (chladiaci box, tričká, reklamné poháre, talizmany a iné). Cestou domov sme sa už tradične zastavili v obľúbenej reštaurácii, aby sme doplnili stratené kalórie niektorým menu či vynikajúcou zmrzlinou.

Cesta domov bola veselá, deti sa rozprávali o celodňových zážitkoch, ktorých bolo neúrekom.

Dievčatá, mamičky, ale aj staré mamy opäť dokázali, že popri rodine a pracovisku dokážu dobre zastať miesto aj v športe. Gratulujeme všetkým, ktoré sa rozhodli aktívnym športovaním robiť niečo v záujme svojho zdravia.

Zlatica Lišková

Z našej listárne

Milí priatelia,

dostali sme do Literárneho informačného centra (v Bratislave - pozn. red.) Váš týždenník, v ktorom publikujete článok o slovenskej účasti na budapeštianskom knižnom festivale. Srdečná vďaka za pekný a informatívne bohatý pohľad na naše prezentácie v rámci festivalu. Zaujímavý pre nás je i článok o večere krásnej literatúry v Mlynkoch. S potešením sme sa dozvedeli, akým bohatým literárnym životom žije táto obec. Predpokladám, že má aj dobrú slovenskú knižnicu. Keďže LIC je činné aj vydavateľsky, mohli by sme v prípade záujmu venovať tejto knižnici niektoré svoje publikácie.

Prekvapila ma dobrá obsahová a príťažlivá grafická úroveň Ľudových novín. Oceňujem i váš čistý jazyk - vzor z neho by si mohli brať aj mnohé periodiká na Slovensku.

S pozdravom

Mgr. Anton Baláž, zástupca riaditeľa LIC

List z Bratislavy

Predobraz parlamentných volieb?

Milí moji rodáci,

voľby starostu v petržalskom obvode Bratislavy sú škandálom. Kandidát, ktorý pri päťpercentnej účasti voličov vyhral, sa zahral na Santa Clausa. V deň volieb rozdával voličom darčeky. Žehličky, hriankovače, hodinky, sušiče na vlasy a iné „drobnôstky“. Kamaráti mu dokonca objednali lietadlo, ktoré ťahalo transparent s heslom, že odstupujúci starosta podporuje Santa Clausa. Porazení kandidáti sa vzbúrili pre porušenie volebného zákona. Podali trestné oznámenia, aj podnet na Ústavný súd. Volebná komisia ale prehlásila, že moratórium volebnej kampane darčekmi nebolo porušené. Víťaz sa dožaduje nástupu do funkcie. Zastupujúca starostka ale odmieta zvolať poslancov k slávnostnej inaugurácii. „Politika je pánske huncútstvo“ - hovorí sa a Bratislavčania to reálne zažívajú. Stalo sa niečo nezvyčajné? Horkýže. Veď na Slovensku je tak, že víťazom volieb porušovanie zákona doteraz vždy odpustili. Nový petržalský starosta akurát o jeden krok predbehol tie praktiky, ktoré by si iní dovolili trochu oneskorene. Takže čo? Porazený komunista sa oháňa morálkou, iný sa zase pýta: „Akúže politiku bude robiť ten, čo svoje voľby vyhral skorumpovaním občanov?“ Ja si myslím, že sa stalo niečo, čo charakterizuje našu dobu. Už aj komunálnu politiku vnímajú ľudia ako šancu k zbohatnutiu. Cieľ svätí prostriedky. A to nám čosi pripomína, všakže? Ak cieľom je bohatstvo, vplyv a moc, potom prečo človek, aj totálne nekompetentný, by nemal skúsiť šťastie. Mnohí sa do politiky vrhajú bez znalosti, čo „polis“ - život mesta, fakticky obnáša. Verím, že raz, keď politici budú platení za reálny výkon, nastane pohoda. Žiaľ tento okamih ešte nenastal. Obávam sa, že petržalský prípad nie je posledný. Bude predobrazom nastávajúcich parlamentných volieb?

Pozdravuje vás

Štefan Markuš