Ľudové noviny č. 22 / 2006

Tlačová konferencia v ÚNEM

O prípravách na menšinové voľby

O prípravách blížiacich sa volieb do menšinových samospráv informoval 25. mája na tlačovej konferencii v sídle Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) jeho predseda Antal Heizer. Rečník zdôraznil, že podľa nových predpisov volebného zákona svojich poslancov si budú voliť výhradne príslušníci menšín a že počet voličov, zapísaných na volebnú listinu, musí byť najmenej 30 osôb, inak miestne volebné komisie nemôžu vypísať voľby. Menšinové samosprávy bude možné voliť len v prípade, ak sa voliči dajú zaregistrovať do 15. júla. Po tejto prípravnej fáze sa v októbri uskutočnia voľby do miestnych národnostných samospráv a v marci r. 2007 do župných a celoštátnych zborov. Predseda ÚNEM vyjadril nádej, že tento proces prebehne hladko a harmonicky. Pripomenul, že jednotlivé poslanecké zbory musia byť aspoň päťčlenné, pričom poslanec miestnej samosprávy môže byť zvolený do samosprávneho zboru na inej, resp. vyššej úrovni. Kandidáti sú povinní deklarovať, že prijímajú zastupovanie danej menšiny a že ovládajú jej jazyk a poznajú jej kultúru a tradície. Všetky informácie, resp. údaje získané v súvislosti so zápismi na volebné listiny podliehajú čo najprísnejšej ochrane a nemožno ich použiť na akékoľvek iné účely. Pokiaľ ide o materiálne a iné zabezpečenie činnosti samospráv, A. Heizer povedal, že perspektívne sa bude uplatňovať diferencovaný systém podpôr.

Malý Kereš

Mestské dni a Festival národnostných detských a mládežníckych súborov Báčsko-Kiškunskej župy

Od 19. do 21. mája prebiehali v rodisku S. Petőfiho tradičné, v poradí šieste Mestské dni, v rámci ktorých sa konal aj galaprogram Festivalu národnostných detských a mládežníckych súborov Báčsko-Kiškunskej župy.

Po piatkovom divadelnom predstavení v miestnom osvetovom stredisku sa v sobotu začala séria programov jarmokom na Petőfiho námestí a súťažou detí a mládeže v mestskej knižnici, na ktorej preukázali svoje znalosti o miestnej histórii, potom sa mohli zabaviť v rámci kreatívnych dielní. Popoludní sa popri rôznych športových pretekoch konalo VI. Medzinárodné stretnutie motocyklistov, ktorého sa zúčastnilo vyše 200 milovníkov starších a moderných strojov.

Hostí V. Stretnutia významných rodákov mesta na mestskej radnici privítal primátor Ferenc Barkóczi, ktorý zdôraznil, že niektorí, hlavne mladí umelci, sa stretnutia nemohli zúčastniť preto, lebo im to neumožnili pracovné povinnosti. Po prečítaní ich srdečných pozdravov pán primátor oboznámil prítomných s rozvojom mesta od ich poslednej návštevy. Medzi vzácnymi osobnosťami sme stretli aj pani Elenu Kovátsovú Kostrovú, ktorá niekoľko rokov žije v Kecskeméte, ale často sa vracia medzi kerešských Slovákov, ktorí jej zásluhy na zachovávaní slovenčiny v meste ocenili medziiným udelením titulu čestnej občianky mesta.

V Osvetovom stredisku S. Petőfiho sa konala vernisáž a vyhodnotenie súťaže „Môj rodokmeň”, vypísanej miestnou nemeckou menšinovou samosprávou. Na výstave, ktorú slávnostne otvoril predseda Výboru pre školstvo, kultúru a cirkevné záležitosti Valného zhromaždenia župy, riaditeľ miestnej školy J. Bema, v ktorej sa slovenčina vyučuje ako predmet László Bella sa v hojnom počte zúčastnili aj žiaci so slovenskými koreňmi. Svedčili o tom priezviská rodokmeňov, príznačné pre miestnych Slovákov (Pagáč, Litauský, Šipický…). V priestoroch osvetového strediska bola inštalovaná aj výstava ručných prác, hlavne gobelínov a patchworkov.

Tohto roku bolo mesto aj dejiskom galaprogramu VIII. Festivalu národnostných detských a mládežníckych súborov, ktorý organizovala Samospráva Báčsko-Kiškunskej župy v spolupráci so župnými národnostnými organizáciami Samosprávou mesta Malý Kereš. Galaprogram a zároveň VI. Mestské dni v Malom Kereši na Petőfiho námestí slávnostne otvoril primátor mesta F. Barkóczi, ktorý sa vo svojom prejave zmienil o znovuosídlení mesta Slovákmi v roku 1718. Znovuosídlenci, ktorí si okrem slovenského jazyka zachovali aj evanjelickú vieru a usilovnosť, sa spočiatku zaoberali furmančením a chovom dobytka, neskôr sa začali venovať aj vinohradníctvu a záhradníctvu. Malý Kereš si dodnes zachoval slovenský ráz, vyučuje sa tu slovenčina a zachovávaniu slovenskej kultúry sa obyvatelia venujú v rámci rôznych súborov.

- Cieľom festivalu, ktorý usporadúvajú každý druhý rok je napomáhanie spolupráce kultúrnych telies národnostných osád Báčsko-Kiškunskej župy, ako aj odovzdávanie národnostných tradícií mladším generáciám, - zdôraznil primátor mesta.

V galaprograme popri folklórnych súboroch Chorvátov, Srbov, Nemcov a Rómov z rôznych kútov župy slovenskú národnosť zastupovali dve detské skupiny. Národnostná tanečná skupina Slnečnice z Dunaeďházu, ktorá pracuje pod vedením učiteľky Silvie Sebőkovej, nás vlani reprezentovala v Dulovciach na Slovensku. V Malom Kereši predviedla Novohradské karičky a spolu so speváckym zborom školy, ktorý vedie Györgyi Gáboriková Dudlová, zaspievala dunaeďházske slovenské ľudové piesne. Miestnu Slovač na festivale zastupoval Súbor ľudového tanca Základnej školy J. Bema, vedúcimi ktorého sú Eva Šubová a Margita Kovácsová. Piataci školy sa na javisku predstavili s originálnou choreografiou slovenských detských hier. S touto choreografiou sa dostali aj do galaprogramu antológie detského ľudového tanca v Budapešti a v lete ich čakajú v Dulovciach. Všetky účinkujúce súbory galaprogramu dostali od župnej samosprávy pamätnú plaketu festivalu, ako aj odmeny celoštátnych menšinových samospráv. Kerešským tanečníkom odovzdala dary riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Celoštátnej slovenskej samosprávy Anna Szabadosová.

Večer patril zábave a hudbe. V evanjelickom chráme si záujemcovia mohli vypočuť gospely a na javisku na námestí vystúpili miestne amatérske rockové skupiny.

V nedeľu sa okrem rôznych folklórnych podujatí konal závinový festival, o ktorom sa zmienime v osobitnom článku.

(cs-b)

Celoštátny závinový festival

Slovenská samospráva v Malom Kereši a tamojšia organizácia Slovákov usporiadali v meste v predposlednú májovú nedeľu súťaž v pečení „rejtešov“ - už tradičný Celoštátny závinový festival. Podujatie prebiehalo v rámci Mestských dní. „Láska ide cez žalúdok“ - pripomenul nám nápis pri vchode do Kultúrneho domu S. Petőfiho v Malom Kereši, kde sa už ráno od ôsmej schádzali šikovné gazdinky z dvanástich Slovákmi obývaných osád, aby upiekli sviatočné zákusky našich predkov - rejteše. Do súťaže sa tentokrát prihlásilo 22 družstiev z Malého Kereša, Pitvarošu, Békešskej Čaby, Maglódu, Miške, Dunaeďházy, Dabašu-Šáre, Slovenského Komlóša, Poľného Berinčoka, Kondorošu, Kétšoproňu a Pilíša.

80 kg múky, 30 kg tvarohu, 50 kg kapusty, 25 kg maku a veľa-veľa jabĺk potrebovali k práci trojčlenné družstvá šikovných žien, ktoré pripravili štrúdle podľa svojich domácich receptov a neprestajne miesili, vaľkali, ťahali, plnili a piekli až do popoludnia. Ich produkty potom predávali na námestí pred kultúrnym domom, kde celý deň stál dlhý rad labužníkov, ochutnávačov.

Hlavnou organizátorkou malokerešského festivalu bola predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová, ktorá nám prezradila, že na festival zavítalo vyše 400 hostí zo Slovákmi obývaných miest:

- Toto je pre nás veľmi veľký sviatok, totiž 19. mája pred 288. rokmi podpísali dokument o osídlení tohto spustošeného územia slovenskými rodinami. Súťaž v pečení rejtešov je veľmi populárna, bolo by sa prihlásilo aj oveľa viac družstiev, ale keďže nemáme väčšie priestory, k stolu sa dostali tí, ktorí sa prihlásili už pred mesiacom. Organizátori každému účastníkovi odovzdali diplom a peknú zásteru.

- Pred šiestimi rokmi ste začali organizovať závinový festival. Prečo ste si vybrali práve štrúdle?

- Rejteše boli „najelegantnejšími“ zákuskami sedliakov, ktoré piekli na výročné sviatky, ale aj na rodinné oslavy.

- Ako často pečiete rejteše doma pre rodinu?

- Asi 5-10-krát do roka, vyslovene na sviatky. V našej rodine sú najobľúbenejšie tvarohové, makové a kapustové. Pripravujem ich podľa tradičného malokerešského receptu, podstatou ktorého je dobrá, hustá plnka.

- Tieto domáce štrúdle podľa našich detí nemožno porovnať s tými, ktoré kupujeme v cukrárni, - povedali gazdinky z Kétšoproňu, ktoré na tohtoročnom festivale upiekli z tri a pol kila múky tvarohové, makové, jablkové a višňové rejteše. Bolo ich viac ako 30 kusov.

- Pripravujeme ich dodnes podľa starodávneho receptu našich mám. Toho času sme bývali na salaši, a kým sa pec vykúrila, naša mama spravila a vytiahla cesto. K múke pridala trocha soli, vody, masti a octu. Cesto si muselo oddýchnuť, aby sa ľahšie ťahalo a netrhalo. K plnke sme vždy mávali doma tvaroh, ako aj rôzne ovocie, takže tieto zákusky boli vtedy najlacnejšie.

Gastronomický festival vystriedal popoludní slovenský folklór. Na javisku pred kultúrnym domom prítomných pozdravil primátor mesta Ferenc Barkóczi:

- Čakal som už tento deň, totiž práve pred rokom som jedol dobré domáce štrúdle, s hustou plnkou. Veď aj naši predkovia mali na sviatky vždy na stole rejteše. Nebolo takej rodiny, kde by nepoznali tajomstvo prípravy dobrých domácich závinov, takže aj touto cestou prosím milé babičky, aby naučili svoje vnučky piecť tieto zákusky. Sledoval som ruky šikovných gazdiniek pri pečení a som presvedčený, že okrem skúseností a zručnosti pridali do vynikajúcich závinov aj svoje srdce.

Na podujatie zavítal aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR Juraj Migaš, ktorý sa priznal, že je málo miest v Maďarsku, ktoré má tak rád ako Malý Kereš. Dobrí, úprimní ľudia a pozitívna atmosféra, ktorá tu vládne sú príčinou, že navštevuje toto mesto aj okrem oficiálnych programov. Tentokrát sa aj on postaral o dobrú náladu, keď si spolu s členmi folklórneho súboru Brezinky z Polomky zaspieval a zatancoval na javisku.

- Ako ste sa cítili pri tanci?

- Fantasticky, pripomína mi to obdobie, keď som ešte v základnej škole tancoval v ľudovom folklórnom súbore. Mám rád slovenský folklór a muziku.

- Ochutnali ste už čerstvé štrúdle?

- Samozrejme, poprosil som organizátorov, aby som mohol prísť mimoriadne zadným vchodom pozrieť sa do sály, kde sa pripravujú štrúdle. Raz som videl fotografiu z rejtešového festivalu, ktorá zodpovedala skutočnosti: akoby boli zlaté rybky na stole, s tou výhodou, že sa nehýbali a boli veľmi lákavé. Okrem toho tu som prvýkrát ochutnal rejteše s kapustou, ktoré mi veľmi chutili, bolo cítiť, že ženy ich pripravili s ochotou a láskou. Makový závin napríklad nie veľmi poznajú v západných krajinách, no medzi moje najobľúbenejšie patria tie tradičné tvarohové s hrozienkami.

V popoludňajšom pestrom kultúrnom programe ako prví vystúpili hostia zo Slovenska. Členovia folklórneho súboru Brezinky z Polomky predviedli svadobné tance. Potom nasledovali účastníci predpoludňajšej súťaže. Gazdinky sa preobliekli do krásnych krojov a pridali sa k členom Slovenského pávieho krúžku z Poľného Berinčoka, Speváckeho zboru Horenka z Kétšoproňu, Speváckeho súboru Rozmarín z Dabašu-Šáre, Ženského klubu z Maglódu, Ľudového speváckeho zboru z Pilíša, Slovenského pávieho krúžku z Békešskej Čaby, Speváckeho súboru z obce Véše, slovenských speváckych zborov zo Slovenského Komlóša a Miške, ako aj domáceho slovenského ľudového speváckeho súboru, ktorý už vyše 30 rokov pestuje slovenské tradície v Malom Kereši.

Celodňové podujatie sa skončilo na Námestí S. Petőfiho vystúpením tanečníkov súboru Halas a miestneho ľudového tanečného súboru Dúha.

(mak-b)

Národnostné dni Segedínskeho leta

V dňoch 9. až 26. mája prebiehali Národnostné dni Segedínskeho leta. Prvým programom série podujatí bola medzinárodná vedecká konferencia o umeleckej tvorbe dolnozemských Slovákov, cieľom ktorej bolo priblížiť vývoj a súčasnosť umenia slovenských tvorcov nášho regiónu v oblasti literatúry, hudby, výtvarného umenia, divadla a folklóru. Na konferencii, ktorá sa konala v Dome národností v Segedíne, odzneli referáty o divadelníctve, hudobnom živote, súčasnosti a perspektívach slovenskej literatúry, o dvojjazyčnej tvorbe slovenských básnikov, o vydavateľskej činnosti a o mimoškolskom vzdelávaní na Dolnej zemi. Medzi pozvanými prednášateľmi boli Peter Andruška, Miroslav Demák, Imrich Fuhl, Michal Harpáň, Víťazoslav Hronec, Alexander Kormoš, Daniela Onodiová, Štefan Tóth, Vladimír Valentík a Karol Wlachovský. Z príspevkov konferencie organizátori plánujú vydať zborník, v ktorom budú spracované aj diskusné príspevky.

V ten istý deň otvorili v Dome menšín výstavu pod názvom Farebný svet Dolnej zeme. Výber z tvorby kovačických slovenských insitných maliarov priblížil záujemcom Vladimír Valentík.

Ďalším podujatím Národnostných dní v Segedíne bola vernisáž výstavy Slovenského osvetového centra (SOC) Celoštátnej slovenskej samosprávy Svadobné odevy Slovákov v Maďarsku na počiatku XX. storočia, ktorá sa konala 19. mája tiež v Dome menšín. Pozvaných hosťov vo dvore zabávala folklórna skupina Brezinky z Polomky, ktorá predviedla odobierku nevesty. Po hodinovom programe prítomných pozdravil a výstavu otvoril predseda Zväzu národností v Segedíne, muzeológ, historik Dr. Štefan Tóth, ktorý hneď na začiatku upozornil návštevníkov na rozdiel medzi vystavenými svadobnými krojmi a medzi slovenskými svadobnými krojmi, ktoré mali oblečené členky folklórnej skupiny Brezinky. Zvlášť pozdravil odborníka z Hudobnovedného ústavu Maďarskej akadémie vied Ladislava Felföldiho. Tento tanec vynára vo mne spomienky na to, ako krásne spolunažívali na tomto území dva národy s rozličným jazykom. Spolu žili v blahých a neblahých podmienkach a vplyv tejto symbiózy sa prejavuje v melódiách i v tanečných krokoch, ktoré oba národy môžu považovať za svoje, - povedal historik. Svadobné kroje zo Slovákmi obývaných osád v Maďarsku predstavila obecenstvu riaditeľka SOC Katarína Királyová. - Cieľom SOC a jej siedmich regionálnych stredísk bolo pozbierať naše najstaršie slávnostné odevy. Expozícia predstavuje skutočne pestrú paletu ľudových odevov z piatich regiónov. K. Királyová oboznámila prítomných aj so zvykmi Slovákov v Maďarsku. Výstava, ktorú finančne podporilo aj segedínske Múzeum Ferenca Móru, potrvá do 16. júna a je otvorená denne od 9. do 17. hodiny.

V dňoch 20. a 21. mája sa v rámci Jarmoku na starom moste predstavili jednotlivé národnosti žijúce v meste. V spoločnom stánku vystavovali propagačné materiály a poskytovali informácie o svojej činnosti. Jarmok bol jedným z najpestrejších programov. Množstvo tovarov, ale aj zábavných programov sem prilákalo ľudí nielen z okolitých osád, ale aj zo zahraničia. Večer sa pod mostom konali koncerty maďarských popových a rockových hviezd, o ktoré bol tiež obrovský záujem.

20. mája vo večerných hodinách sa v centre mesta na Dugonicsovom námestí diváci mohli kochať vo vystúpeniach folklórnych skupín arménskej, gréckej, chorvátskej, nemeckej, ukrajinskej a srbskej národnosti. Slovenskú ľudovú hudbu a tanec predstavil folklórny súbor Brezinky z Polomky, ktorý zavítal do mesta na pozvanie Spolku segedínskych Slovákov. Galaprogram v Segedíne žijúcich národností otvorili predseda Združenia národnostných samospráv László Kövér a predseda Zväzu národností v Segedíne, muzeológ, historik Dr. Štefan Tóth. Moderátorkou večera bola riaditeľka SOC Katarína Királyová. - Z hľadiska pestrosti národností, bohatosti kultúrneho života Segedín predbieha Budapešť. V Segedíne žije jedenásť národností. Slovákov dnes večer prezentuje folklórna skupina z obce Polomka, ktorá sa skladá zo skupiny mladších a starších detí, mládežníkov, mužov i žien. V uplynulom roku oslávili Brezinky 50. výročie založenia a 10. výročie obnovenia činnosti detskej skupiny. Polomka sa preslávila prekrásnym ľudovým krojom, ktorý má bohatú históriu. Vyznačuje sa typickou bohatou výšivkou na ručne tkanom ľanovom plátne. Odzrkadľuje sa v nej majstrovské umenie polomských žien, ktoré ešte aj dnes šijú a vyšívajú kroje pre budúce generácie. Polomský kroj, ako jeden z mála na Horehroní, odolal vplyvu modernej doby a všetky etnografické prvky sa v ňom zachovali v pôvodnej podobe. Pýchou polomského kroja je plnou ručnou výšivkou bohato zdobená pokrývka hlavy - kapka, - konštatovala moderátorka folklórneho súboru Brezinky. Na folklórnom galaprograme v Segedíne žijúcich národností spoluúčinkovali medziiným tanečná skupina Veselka (ukrajinská), Bunjevacko Kolo KUD (chorvátska), Maskarades (grécka), Dukát a Banatske Lale (srbská) a Theissblume (nemecká).

21. mája sa v Bábkovom divadle Bélu Kövéra konalo predstavenie divadla Vertigo, ktoré s veľkým úspechom predviedlo jednoaktovky J. G. Tajovského Hriech a Matka. Predstavenie sa veľmi páčilo aj členom súboru Brezinky.

Záverečným podujatím Národnostných dní Segedínskeho leta bola v dňoch 25. a 26 mája konferencia s názvom Spoločná minulosť, súčasnosť a budúcnosť domácich a vojvodinských menšín.

(im-aszm)

O živote Jána Valašťana-Dolinského

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a békeščabiansky Dom slovenskej kultúry (DSK) usporiadali 31. mája v priestoroch DSK populárno-vedeckú prednášku. Prednáška bola zameraná na život a dielo hudobného skladateľa, čabianskeho rodáka Jána Valašťana-Dolinského a vystúpil s ňou publicista z Nitry Ing. Ján Jančovic. Moderátorom večera bol vedecký pracovník VÚSM Dr. Ján Gomboš.

Stretnutie priateľov básní v Békešskej Čabe

Členovia elektronického básnického klubu Priatelia sa stretli v týchto dňoch v Békešskej Čabe. Klub pôsobí formou posielania digitálnych listov na spoločnú adresu. Mladí ľudia si vymieňajú názory o literatúre a posielajú svoje básne a prózu, ale aj kritiky diel, prípadne reakcie na aktuálne javy v maďarskom literárnom živote, na posúdenie ostatným. Účastníci stretnutia si pozreli pozoruhodnosti dolnozemskej metropoly, diskutovali o magazínoch Magánkozmosz (Súkromný kozmos) a Képzeld el (Predstav si) a pozreli si Jankayho galériu. Na stretnutie prišli členovia klubu z Győru, Pécsu, Miškovca, Segedína, Baracsky a Budapešti.

V Sarvaši skrášľujú parky

Hoci v Sarvaši ešte badať stopy vysokého stavu vodnej hladiny Kereša, v meste už prebieha skrášľovanie parkov a výsadba kvetov. Do prác sa zapojili školáci i záhradníci, pracovníci Komiép s. r. o. Spoločne dbajú na poriadok a čistotu okolo škôl a ďalších inštitúcií, ako aj v uliciach, na námestiach a na nábreží Kereša, aby tak občanom mesta i jeho návštevníkom spríjemnili tunajší letný pobyt.

Národnostné stretnutie v Kóšpallagu

Pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) v Kóšpallagu v druhú májovú sobotu už po deviaty raz usporiadala národnostné stretnutie, na ktorom boli zastúpené obce nielen z okolia, ale aj z druhej strany Dunaja, z Pilíša, ba aj z Dolniakov.

Po spoločnom zaspievaní hymnickej piesne „Daj Boh šťastia...“ prítomných pozdravila predsedníčka miestnej organizácie ZSM Katarína Bušová Botošová, ktorá vyzdvihla, že na tradičné priateľské stretnutie prišli hlavne kultúrne telesá z družobných slovenských obcí, ako aj z nemeckých a maďarských okolitých dedín. Dúfam, že sa od nás vrátite domov plní nových dojmov a s tým, že ste sa tu opäť dobre cítili... - povedala a privítala početných vzácnych hostí, medzi ktorými bola aj predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy pani Karácsonyová. Patronát nad podujatím mali členka Celoštátnej rady SZDSZ Katarína Tolnaiová a podpredseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy, poslanec maďarského parlamentu József Gulyás, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol, že z početných festivalov a kultúrnych podujatí v župe Národnostné stretnutie v Kóšpallagu pokladá za dôležité práve preto, lebo tu sa schádzajú priatelia z radov rôznych národností, aby preukázali tvorivú silu svojich kolektívov.

V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy zavítala do obce podpredsedníčka Etelka Rybová, ktorá zdôraznila dôležitosť angažovania sa nás, Slovákov, v tohoročných voľbách do menšinových samospráv. CSS zastupovali aj regionálny radca Dr. Július Alt, ako aj členka kuratória verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizela Molnárová a starosta Mlynkov Jozef Havelka. ZSM reprezentovala úradujúca tajomníčka Monika Szabová.

Po pozdravných prejavoch nasledoval program, v ktorom sa na javisku striedali kultúrne súbory. Spevácky zbor z nemeckého Zebegényu vystriedali citaristi z Dunaeďházu, podunajskej slovenskej obce z Báčsko-Kiškunskej župy, s ktorou majú hostitelia už roky družobné styky. Čuvárske „dievčence“ prišli do Kóšpallagu nielen s kyticou slovenských ľudových piesní, ale predstavili sa aj s tancami. Z druhej strany Dunaja, z Pilíša, sem zavítalo aj viac kultúrnych telies. Mlynčania predniesli typické viachlasné slovenské piesne, po speváčkach z neďalekého Sejďu prišli na javisko Senváclavčanky, s ktorými má Kóšpallag tiež dlhoročné priateľské kontakty a ktoré na ten istý nápev spievali slovenské aj maďarské piesne. Po nemeckých tancoch z Nagymarosu ďalším pilíšskym účinkujúcim bol páví krúžok zo Santova, členovia ktorého sa s radosťou zvítali s bývalou santovskou učiteľkou Šárou Šelmecziovou, ktorá ako obyvateľka Kóšpallagu sedela v radoch obecenstva. Spevokol z Dunaeďházu spolu s citaristami zožal úspech nielen vďaka svojmu programu, ale aj nadanému dievčatku, ktoré suverénne vystupovalo v spoločnosti generácie svojej starej mamy. Po humornej scénke dôchodcov z Kosdu javisko patrilo štyrom miestnym Slovenkám, ich prednes spestril spoločný spev s obecenstvom. Odzneli známe slovenské melódie.

Po spoločnom prednese pilíšskej hymny popoludnie patrilo spoločnému posedeniu a zábave s neodmysliteľnou tombolou. Účinkujúci si sľúbili, že sa uvidia najneskôr o rok, na jubilejnom desiatom Národnostnom stretnutí v Kóšpallagu.

(cs)

Vyznamenali Juraja Anda

Spolok maďarských etnografov na svojom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 19. apríla, udelil pamätnú plaketu Pro Etnographia Minoritatum békeščabianskemu národopiscovi Jurajovi Andovi. Odovzdanie vyznamenania sa uskutočnilo v Etnografickom múzeu v Budapešti.

Juraj Ando sa narodil roku 1966. Absolvoval Univerzitu Komenského v Bratislave, odbor história - etnografia. Od roku 1989 je pracovníkom Riaditeľstva múzeí Békešskej župy, kde je zástupcom riaditeľa. Jeho bádateľská činnosť je zameraná na tradičnú kultúru slovenskej národností, v prvom rade ho zaujíma architektúra. Viackrát bol organizátorom Medzinárodnej národnostnej etnografickej konferencie v Békešskej Čaby. Od roku 1997 je redaktorom série publikácií Spolku maďarských etnografov Národopis Slovákov v Maďarsku. Je jedným z organizátorov spolupráce medzi múzeami Békešskej župy a múzeami na Slovensku. V oblasti regionálnych výskumov spolupracuje s aradským múzeom. K vyznamenaniu mu blahoželáme a do ďalšej práce mu prajeme veľa úspechov.

Slovensko v roku 2005

Prezentácia na výstave Industria v Budapešti

Objem vzájomnej výmeny tovaru medzi Slovenskom a Maďarskom v r. 2005 prevýšil hodnotu 3 miliárd USD, čo v porovnaní s rokom 1993 predstavuje takmer desaťnásobok - konštatoval mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš na prezentácii Slovensko v roku 2005, ktorá sa konala pri príležitosti účasti SR na medzinárodnej priemyselnej výstave Industria v Budapešti. Rečník ďalej pripomenul, že vstup Slovenska do Európskej únie pozitívne ovplyvnil jeho zahraničný obchod. V minulom roku 85 % celkového exportu SR smerovalo do členských krajín únie, z toho 5,6 % do Maďarska, ktoré je šiestym najdôležitejším partnerom svojho severného suseda. Vo vzájomnej výmene sú na prvom mieste elektrická energia a suroviny, stroje a dopravné prostriedky.

O výsledkoch slovenského hospodárstva v r. 2005 referovala ekonomická a obchodná radkyňa Veľvyslanectva SR v Budapešti Mária Čižmárová, ktorá o. i. zdôraznila, že sa zlepšil trh pracovných síl, pričom zamestnanosť sa zvýšila o dve percentá, takže v súčasnosti je pracovne činných 2,2 milióna osôb. V oblasti investícií, najmä zahraničných, Slovensko s celkovým objemom 14 miliárd USD do 31. decembra 2005 zaostávalo za Maďarskom.

Predseda Slovensko-maďarskej sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory András Dombai uviedol, že medzi najpopulárnejšie služby tejto inštitúcie patrí vyhľadávanie obchodných partnerov a poskytovanie príslušných informácií, organizovanie výstav, zabezpečovanie ochrany životného prostredia a realizovanie konferencií pod egidou EÚ.

O slovensko-maďarských obchodných stykoch hovoril predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Lučenci Ing. Vladimír Bystriansky, ktorý upozornil, že pridaná hodnota tovaru exportovaného z Maďarska na Slovensko je vyššia než v opačnom smere a že je potrebné zlepšiť skladbu vzájomnej obchodnej výmeny a zintenzívniť prezentovanie firiem.

Po prednáškach vystúpili predstavitelia niektorých slovenských podnikov - napr. Východoslovenských strojárni a Výskumného ústavu jadrovej energetiky -, ktoré sa zúčastnili budapeštianskej výstavy a referovali o ich výrobnej a obchodnej činnosti. Na výstave Industria, ktorá sa konala v dňoch 16. - 19. mája na výstavisku Hungexpo, sa predstavilo 734 vystavovateľov z 29 krajín, vrátane desiatich podnikov zo Slovenska.

Klub dôchodcov SSB

Výlet do Vacova

Členovia Klubu dôchodcov, ktorý pôsobí pri Slovenskej samospráve Budapešti, sa v jeden slnečný májový deň vydali vlakom do Vacova, kde im pripravili vynikajúco zorganizovaný program. Na stanici ich čakali členovia tamojšej slovenskej samosprávy - pán predseda Dr. Július Alt a Michal Mata. Zaviedli ich na mestský úrad, kde ich privítal primátor mesta Dr. János Bóth. J. Alt informoval hostí o intenzívnej a rozsiahlej činnosti ich voleného zboru. Organizuje rôzne stretnutia, konferencie, kultúrne podujatia, udržiava čulé styky s okolitými Slovákmi obývanými obcami, ako aj so spriatelenými mestami Vacova, napr. s Dubnicou nad Váhom. Po prednáške a príjemnom občerstvení sa pobrali na prehliadku mesta v spoločnosti naslovovzatých odborníkov. Pamätihodnosti mesta na Dunaji im ukázal sprievodca Tourinformu Péter Mandl a v Biskupskom paláci sa im venoval László Faller. Na odchod J. Alt zahral budapeštianskym slovenským dôchodcom na klavíri pekné melódie. Príjemným prekvapením bolo, keď ich pán predseda pozval do svojho domu na príjemné posedenie v záhrade, kde si zaspievali slovenské piesne. Medzičasom sa k nim pripojila aj ďalšia aktívna poslankyňa Mária Menczerová. Návšteva sa skončila obedom v reštaurácii Labuť, kde sa poďakovali hostiteľom za príjemný deň.

Čabania v Trebišove

Grafik žijúci v Békešskej Čabe Tibor Moskál sa v týchto dňoch predstavuje vo Vlastivednom múzeu v Trebišove. Spoločná akcia trebišovského múzea a čabianskej Jankayho galérie sa uskutočnila v rámci stretnutia múzeí. Zúčastnili sa ho aj predstavitelia poľského múzea z Jasle, s ktorými udržiavajú trebišovskí múzejníci dobré kontakty už 15 rokov. Pri tejto príležitosti predstavili na Slovensku diela umeleckého sklára Waclawa Czechovicza a prešovského maliara Andreja Gaja. Účastníkov stretnutia prijal primátor Trebišova Dušan Poľacký, ale mali možnosť zavítať aj do ozajstných tokajských pivníc starostu obce Malá Trna Františka Dóciho, kde ochutnali tento božský nápoj.

Tata

Spoločné oslavy národností župy

Tridsaťštyri národnostných folklórnych súborov sa zúčastnilo XVI. Národnostného dňa Komárňansko-Ostrihomskej župy, ktorý sa uskutočnil 20. mája v meste Tata. Na stretnutí predviedli ukážky svojich ľudových tradícií predstavitelia rómskej, gréckej, poľskej, nemeckej a slovenskej menšiny. Tradičné stretnutie sa aj v tomto roku začalo sprievodom takmer 700 účastníkov, pochodujúcich za rezkých tónov hudby šárišápskej dychovky. Sprievodu sa nemohli zúčastniť všetci vystupujúci, a to kvôli nežičlivému počasiu, totiž dážď by mohol poškodiť naškrobené čepce a „lebegy“. Po odznení maďarskej štátnej hymny a hymny Európskej únie slovenské súbory a zbory zaspievali po slovensky i po maďarsky hymnu Slovákov v Maďarsku. Stretnutie v parku miestneho kaštieľa otvorili podpredsedníčka Valného zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskej župy Katalin Kertiová a viceprimátor hostiteľského mesta Ákos Gerébi. Po zdraviciach a otváracích prejavoch sa začal kultúrny program, v ktorom Slovákov reprezentovali páví krúžok z Kestúca, tanečný súbor Červený mramor a páví krúžok Gereče z Tardošu, Slovenský spevácky zbor z Moďoróšu, páví krúžok z Čívu, páví krúžok a dychovka zo Šarišápu, Slovenský národnostný zbor Zimozeleň zo Sílešu, Národnostný tanečný súbor Brána z Orosláňu a páví krúžok z Hute. Počasie sa napoludnie umúdrilo a vystupujúci sa mohli predstaviť početnému publiku na javisku zaliatom slnečnými lúčmi. Po programe sa účastníci zabávali na národnostnom plese, kde hrala do tanca nemecká kapela Tarianer Spitzbuam. Podujatie podporili Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a nadácia Komárňansko-Ostrihomská župa pre národnosti.

Konferencia v Ostrihome

Maďarsko-slovenské terminologické otázky

Vysoká škola teologická v Ostrihome v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a Trnavskou univerzitou usporiadajú 8. júna v Ostrihome medzinárodnú konferenciu na tému Maďarsko-slovenské terminologické otázky, na ktorej vystúpi 17 odborníkov. O slovenskej historickej terminológii bude prednášať Richard Marsina, odlišnosti maďarsko-slovenského kultúrneho kódu bude charakterizovať Csaba Gy. Kiss, národnostným zákonom z r. 1868 sa bude zaoberať László Szarka, o rozdielnych interpretáciách pojmov v slovenskej a maďarskej politickej terminológii v rokoch 1868 - 1875 bude prednášať László G. Kovács, o pojmoch vlastenec a národovec Iván Halász, otázky názvoslovia v každodennom jazykovom prejave budú predmetom vystúpenia Petra Andrušku a o uhorských reáliách v osobnej prekladateľskej praxi z maďarčiny do slovenčiny bude hovoriť Karol Wlachovský.

Vacov

Slovenský večierok

S úspešným dvojhodinovým programom sa nedávno predstavil na pôde Osvetového strediska I. Madácha vo Vacove súbor Mladosť z Dubnice nad Váhom. Podujatie usporiadala miestna slovenská samospráva. Jej predseda Dr. Július Alt na úvod privítal prítomných a informoval ich o príprave volieb do menšinových samospráv v zmysle novely menšinového zákona. Po ňom vystúpil viceprimátor Dubnice Miroslav Kučík, ktorý odovzdal primátorovi Vacova Dr. Jánosovi Bóthovi pozdrav dubnického primátora. Zároveň predstavil vystupujúci súbor, ktorý práve oslavuje 38. výročie svojho vzniku a pripomenul, že v meste pôsobia ešte dva ďalšie folklórne súbory, z ktorých Vršatec získal medzinárodné uznanie.

Dohoda o turistických chodníkoch medzi SR a MR

Nový chodník spojí Trakany s maďarskou obcou Zemplénagárd

Minister vnútra Martin Pado podpísal v Budapešti so svojou maďarskou rezortnou kolegyňou Monikou Lamperthovou dohodu o voľnom pohybe po turistických chodníkoch medzi SR a MR. Podľa informácií z komunikačného odboru Ministerstva vnútra SR dohoda umožní voľné prechádzanie občanov po turistických chodníkoch do Maďarska a späť. Tento režim sa vzťahuje na všetkých občanov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarska a ich rodiny. Platí takisto pre občanov Andory, Monaka, San Marina a Vatikánu. Takéto prekračovanie štátnej hranice bude platiť do vstupu SR a MR do schengenského priestoru, pretože v ňom sa vykonávajú hraničné kontroly len na vonkajších hraniciach EÚ, hranica medzi Maďarskom a Slovenskom tak bude voľne priechodná. Každá zmluvná strana môže prekročenie hranice na turistických chodníkoch obmedziť alebo pozastaviť napríklad pre ohrozenie bezpečnosti alebo v prípade hrozby.

Nový turistický chodník spájajúci obce Veľké Trakany na slovenskej strane a Zemplénagárd v Maďarsku otvoria pre turistov 1. júna tohto roka. Chodník pre cyklistov a peších povedie po hrádzi v blízkosti Veľkých Trakán a celá cyklotrasa bude mať na území obidvoch krajín približne sedem kilometrov. „Súčasťou projektu obcí a miest Medzibodrožia bude nielen táto cyklotrasa, ale aj nová cesta s nákladmi asi 10 miliónov korún, ktorá takisto spojí obe obce,” povedal starosta Veľkých Trakán József Kopasz. Dodal, že výstavbou novej cesty v rámci projektu Intereg III. tak vznikne nový priechod, umožňujúci obyvateľom Slovenska a Maďarska prechádzať z krajiny do krajiny bez colných kontrol. „Stačí, aby mal turista pri sebe občiansky preukaz, ktorým by sa v prípade potreby mohol identifikovať,” povedal starosta. Doplnil, že vyše 1400 obyvateľov obce, ale aj ľudia z okolitých dedín, túto cestu s priechodom aj pre nákladnú dopravu uvítajú, pretože najbližší hraničný priechod Veľký Kamenec - Pácin je od Veľkých Trakán vzdialený asi 30 kilometrov.

Efektívnejšie bojovať proti zločinu na hranici

Slovensko a Maďarsko rozšíria spoluprácu na kontaktných pracoviskách cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Návrh dohody 24. mája schválila vláda SR. Cieľom je efektívnejšia spolupráca pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti. Už v predchádzajúcej zmluve sa obe strany zaviazali pomáhať si pri prevencii a odhaľovaní takýchto činov predovšetkým vzájomným informovaním o páchateľoch a výmenou operatívnych informácií. Medzivládna dohoda nezriaďuje nové kontaktné pracoviská, ale umožní rozšíriť pôsobnosť spoločného kontaktného pracoviska na cestnom hraničnom vybavovacom mieste Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat na území SR a dvoch spoločných kontaktných pracovísk na diaľničnom hraničnom vybavovacom mieste Čunovo - Rajka a na cestnom hraničnom vybavovacom mieste Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely na území MR. V rámci týchto pracovísk budú môcť pracovníci príslušných slovenských orgánov a maďarských orgánov operatívne a účinne realizovať svoju činnosť na spoločnej štátnej hranici. Obidve zmluvné strany sa v návrhu dohody zaväzujú zabezpečiť na spoločných kontaktných pracoviskách potrebné zariadenie pre potreby vlastných službukonajúcich osôb, ako aj telekomunikačné zariadenia a informačnú techniku.

Čo sa udialo v sarvašskej škole?

* 19. apríla zavítali do školy hostia zo Slovenska. Hudobný skladateľ a kritik Dr. Igor Berger spolu so svojou speváckou skupinou pripravil pre žiakov školy veľmi hodnotný výchovný koncert - prierez hudobnými žánrami cez vážnu hudbu až k modernej. Veľmi úzka spolupráca a aktívne zapojenie žiakov do programu zanechalo vo všetkých veľmi silný umelecký zážitok.

* 20. apríla si žiaci školy pripomenuli Deň knihy. Veľmi zaujímavá výstava kníh bola pripravená v aule školy. Na výstave sa všetci žiaci oboznámili s množstvom hodnotných kníh pre deti a mládež, ale mali možnosť oboznámiť sa s mnohými historicky hodnotnými titulmi. Na príprave výstavy sa podieľali aj samotní žiaci, ktorí vlastnými ilustráciami prečítaných kníh obohatili a spestrili výstavu.

* 21. apríla sa na pôde školy uskutočnil divadelný seminár, na ktorom sa zišli všetci sarvašskí účastníci prehliadky Deti deťom - žiaci, pedagógovia, divadelní odborníci zo Slovenska spolu s organizátormi divadelnej prehliadky, aby si zopakovali a precvičili pripravené diela a vymenili si herecké skúsenosti.

* 22. apríla sa v Slovenskom Komlóši uskutočnil 13. ročník prehliadky slovenských školských divadelných súborov Deti deťom. Zúčastnili sa na ňom žiaci z 12 slovenských škôl v Maďarsku a deti z Bratislavy. Siedmaci našej školy sa predstavili spracovanou bájkou Leva Nikolajeviča Tolstého Myši a kocúr, za ktorú získali cenu za aktualizáciu rozprávky vekovou kategóriou interpretov. Spracovaná rozprávka O dvanástich mesiačikoch priniesla skupine mladších žiakov školy najvyššie ocenenie súťaže - hlavnú cenu.

* 24. apríla - Ochrana lesa - to bol asi tiež jeden z motívov, prečo sa v škole uskutočnil zber starého papiera. Do zberu sa zapojili takmer všetci žiaci školy, ktorí nazbierali 18 000 kg papiera. Týmto množstvom určite zachránili niekoľko stromov v našich lesoch.

* 28. apríla sa 14 recitátorov a 6 spevákov našej školy z prvého až siedmeho ročníka zúčastnilo na regionálnom kole súťaže Slovenské spievanky a veršovačky v Békešskej Čabe. V silnej konkurencii medzi 146 mladými recitátormi a spevákmi z celého regiónu naši žiaci získali veľmi dobré umiestnenia. Do celoštátneho kola v Budapešti postúpilo 5 recitátorov: Ármin Hruška - 3. B, Dávid Jansik - 4. A, Leila Sinková a Patrik Pečeňa - 5. B, Matúš Nemčok - 7. trieda a v speváckej súťaži bude našu školu reprezentovať Zuzana Kovácsová zo 6. A triedy.

* 4. mája Výskumný ústav Slovákov v Békešskej Čabe organizoval celoštátnu súťaž pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl pod názvom Poznaj svoje korene. Aj túto súťaž v kategórii základných škôl úspešne zvládlo 5 žiakov našej školy. Beatrix Hrušková získala 2. miesto s prácou o svojej prastarej mame. Žiačky Zita Skorková a Anett Lovászová, ktoré písali prácu o skromnej pani učiteľke Ancike, sa umiestnili na 3. mieste. Čestné uznanie za svoje práce získali aj Andrea Kissová a Matúš Nemčok. Všetkým žiakom, ktorí reprezentovali našu školu v uvedených súťažiach blahoželáme a prajeme im veľa tvorivosti a nových síl pri ďalších súťažiach.

* Deň matiek - sviatok, ktorý si na škole pripomenula každá trieda na svojich triednických stretnutiach. Pozvanie do školy prijala každá mamička, ale aj nejedna babička. Žiaci so svojimi učiteľkami s láskou pripravovali program, v ktorom každá pesnička a básnička bola veľmi pekným darčekom pre všetky mamičky a babičky.

* 18. mája sa žiakom 1. stupňa a deťom z materskej školy predstavila bábkarská divadelná skupina Truffaldino zo Segedína s bábkovou hrou O vysnívanej polievke. Pekný a poučný príbeh a veselá hudba priniesli deťom a žiakom školy hodnotný umelecký zážitok.

Eva Labišáková

Spievanky a veršovačky

Regionálne kolo v Síleši

Postupové, regionálne kolá celoštátnej súťaže tradičného podujatia Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Slovenských spievaniek a veršovačiek zavŕšilo stretnutie žiakov z Komárňanskej, Peštianskej a Báčsko-Kiškunskej župy v Síleši (Vértesszőlős) v Komárňanskej župe. Človek obdivujúc z auta malebnú prírodu pri diaľnici M1 len tuší, že keď z neho vystúpi, tá nádhera mu vkĺzne priam do dlane. A skutočne, nebolo tomu inak ani v prípade Sílešu. K nádhernému prostrediu a navyše dobroprajnému slnečnému počasiu sa pripojil džavot usmiatych a, priznajme si, sem-tam netrpezlivých detí, ktorých čakalo zmeranie si síl so svojimi rovesníkmi. Dokážem to zaspievať, zarecitovať tak, ako ešte ráno pred pani učiteľkou?

Otvorenie v miestnom kultúrnom dome všetkých príjemne naladilo a snáď aj uvoľnilo napätie. Po povzbudivých slovách riaditeľky miestnej základnej školy Márie Szabóovej a členky Predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku, vedúcej Komárňansko-Ostrihomského regiónu Veroniky Árendášovej nasledovalo vystúpenie miestneho detského tanečného súboru Fialka, ktorý vedie Piroška Mátyásiová. Nuž a potom sa už súťažiaci a členovia poroty vybrali do základnej školy, kde prebiehala samotná súťaž. Recitátorov v I. a IV. kategórii pozorne počúvali členka vacovskej slovenskej samosprávy Mária Menczerová, riaditeľka Novohradského osvetového strediska v Lučenci Mária Ambrušová a kultúrna referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Daniela Onodiová, v II. a III. kategórii zasadli do kresiel nie vždy závideniahodných porotcov podpredsedníčka CSS Etelka Rybová a úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabóová. Výkony spevákov hodnotili vedúca speváckeho zboru Pilíš Gizella Molnárová, vedúci vysunutého pracoviska Novohradského osvetového strediska vo Veľkom Krtíši Juraj Matiáš a riaditeľka Základnej umeleckej školy v Lučenci Katarína Ďalogová.

V tomto regionálnom kole bola nižšia účasť než v predchádzajúcich, to však snáď nie je podstatné, podstatná je úroveň prednesov básnických, prozaických a hudobných diel. Porota to možno mala trošku ľahšie, než keď si musí vypočuť desiatky detí v jednej kategórii, to však opäť nie je podstatné. Dôležití sú súťažiaci, ktorí sú každý osve individualitou, snažiacou sa o úprimnú výpoveď.

Ešte pred vyhodnotením výsledkov a dobrým obedom, ktorý po ňom nasledoval, sa žiaci so svojimi učiteľmi a domácimi organizátormi vybrali na obhliadku miestneho ľudového pamätného domu, ktorý im pripomenul časy dávne, ale nie zabudnuté.

A ako to všetko skončilo?

Veršovačky

I. kategória: Kata Somogyiová (Čív), Adela Gogoláková (Dabaš), Alex Varga (Budapešť), Alžbeta Kollárová (Budapešť), Bernadett Melicherová (Budapešť).

II. kategória: Katarína Garajská (Dabaš), Monika Škorníková (Tatabánya), Fanni Malá (Santov)

III. kategória: Petra Bálintová (Dabaš), Álmoš Papuček (Mlynky)

IV. kategória: Petra Gábrišová, Angela Kollárová (Budapešť)

Spievanky

I. kategória - sólo: Elena Čibraiová (Mlynky), Peter Farkaš (Budapešť)

II. kategória - sólo: Katarína Garajská (Dabaš), Ester Kollárová (Šárišáp), duo: Ester Szalaiová - Aletta Čibraiová (Mlynky)

Spevácke skupiny: Malý Kereš - Helga Hercegová, Silvia Horváthová, Mária Gubánová, Dora Požoniová, Mlynky - Roxana Geluhová, Aletta Čibraiová, Boglárka Šošiťová, Ester Szalaiová

III. kategória - sólo: Boglárka Sekerešová (Šárišáp)

Bonbónikom na skutočne dobre zorganizovanom podujatí bol dar miestnej základnej školy všetkým zúčastneným školám - DVD so zábermi zo súťaže, ktoré menším, väčším i dospelým pripomenú „horúce“ chvíle počas súťaže i tie uvoľnenejšie po nej...

(do)

Anketa

Majme radi svoje deti a chráňme ich!

1. júna - Medzinárodný deň detí

„Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú cez celý život.

Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je v kolíske.“

J. A. Komenský

Začiatok júna patrí tým najmenším, našim drahým deťom, ktorým v tento deň venuje celá spoločnosť mimoriadnu pozornosť. Nečudo, že sa o deťoch zrodilo už toľko krásnych umeleckých diel a popísalo toľko pekných myšlienok, lebo deti vnášajú svetlo a lásku do svojho okolia a zjemňujú svet dospelých. Nehovoriac o tom, že deti a vnúčatá posilňujú a uzdravujú zostarnuté a vyčerpané ľudské duše. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí, ktorý oslavujeme 1. júna, rodina a celá spoločnosť pripravuje pre deti rôzne zábavné programy. V tento deň sa snažíme plne venovať svojim ratolestiam a ešte výraznejšie im prejaviť svoju lásku, ktorou ich zahŕňame počas celého roka. Pri príležitosti ich sviatku sa však zamýšľame aj nad otázkou, či im prajú dnešné časy? Navonok sa zdá, že áno. Veď toľko možností zábavy a takú záplavu detských hračiek ešte nikdy nemali. Deti sú nimi až presýtené, najmä ak majú k dispozícii počítač, internet a mobil... Oslovili sme niekoľko našich národnostných spoluobčanov, mamičky a babičky, ktoré sa vyjadrili o tomto sviatku a o deťoch.

Hilda Gulácsiová Fabuľová - evanjelická farárka z Terian:

- Som matka dvoch detí, farárka, ktorá vyučuje náboženstvo v miestnej škole, takže mám skúsenosti v práci s deťmi. Myslím si, že prvoradou úlohou rodičov je vychovávať, ovplyvňovať a formovať správanie svojich detí a celkový charakter ich osobnosti. Komu záleží na kresťanskej výchove, ten už od malička privádza svoje dieťa k Bohu, lebo aj ono je dieťa Božie. Ako Ježiš Kristus povedal: „Dovoľte deťom ku mne prichádzať, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Preto je dôležité čo najskôr položiť základy viery a morálne hodnoty, ktoré majú napĺňať detské srdce. Veď kto stavia dom, dáva si záležať najmä na základoch. Ak tie nie sú dobré, môže padnúť celá stavba. Viera musí byť teda formovaná od útleho detstva, aby hlboko zapustila korene do srdca a živila nás až do našej staroby. Naše deti zasvätíme Bohu od krstu, keď boli zaštepené do kmeňa Kristovho tela. To však nestačí, rodičia, starí rodičia, krstní rodičia, kňazi, priatelia, učitelia musia ďalej pracovať na tom, aby sme formovali ich vieru a osobnosť. Všetci máme svoj podiel a zodpovednosť na tom, aké deti budeme mať, aké budú naše cirkevné zbory a celá spoločnosť.

Alžbeta Hornoková Uhrinová - riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe:

- MDD pokladám za krásny a vzácny sviatok, lebo deti si zaslúžia, aby sme ich oslavovali. Samozrejme, aj v našej rodine ho oslávime. Dcérka Rita dostane aj symbolický darček. Najviac sa však teší tomu, že celý deň strávi v kruhu tých, ktorí ju majú najradšej. Aj ona by to potrebovala čím častejšie, a nielen v tento deň...

Žiaľ, v dnešnom uponáhľanom svete nemáme čas na nič a kvôli tomu zanedbávame práve tých, ktorí sú nám najbližší a najmilší. Preto im venujme aspoň tento celý deň, aby boli veselé a šťastné. Kiežby každý deň bol MDD! Vieme však, že tomu nie je tak. Ako matka a bývalá učiteľka mám aj zlé skúsenosti, ťažko som znášala nezodpovednosť niektorých rodičov. Veď starostlivosť, láska a istota v rodine sú ničím nenahraditeľné, preto aj v školskej výchove by sa malo venovať viac pozornosti rodinnej výchove. Je ďalšou otázkou, nakoľko je správne pomaly už všetko očakávať od pedagógov. Či budú schopné naše školy vyhovieť čím väčším a zložitejším výchovno-vzdelávacím požiadavkám bez pomoci rodiny a iných inštitúcií?

Žiaľ, ani moderná a demokratická spoločnosť 21. storočia nedokáže zabezpečiť pre každé dieťa šťastné, radostné a bezstarostné detstvo. Aj v našom bližšom okolí je veľa duševne a fyzicky zanedbaných detí. Nehovoriac o tom, že v mnohých krajinách tisíce detí umierajú hladom a nemajú možnosť liečiť sa a vzdelávať. Nazdávam sa, že každá vyspelejšia krajina by mala považovať za svoju morálnu povinnosť pomáhať bezbranným deťom sveta.

Ruženka Kainová - členka pávieho krúžku z Kestúca:

- Zmysel nášho života nám dávajú deti. Žiaľ, v súčasnosti je v rodinách oveľa menej detí ako za môjho detstva, ale sú múdrejšie a živšie. Ja mám dve deti a dve dospelé vnúčatá. Ony sú mojím životom a nádejou a dúfam, že sa dožijem aj pravnúčat. Samozrejme, že sa teším, že aj deti majú jeden deň v roku, keď sa rodičia a celá spoločnosť zaoberajú len s nimi. Čo sa týka výchovy detí, nazdávam sa, že rodiny a ich názory na výchovu sú rôzne. Jedno je isté, všetky deti potrebujú lásku, istotu a dobrý morálny základ, z ktorého môžu čerpať počas svojho života. Toto im má zabezpečiť pevné rodinné zázemie a dobrá výchova. Majú sa naučiť nielen slušne sa správať, ale osvojiť si aj také základné morálne vlastnosti, ako je schopnosť odriekať si a obetovať sa pre druhých, lebo to sú základy prípravy na budúce rodičovské povolanie. Zdá sa mi, že dnešní rodičia sú veľmi zaneprázdnení, menej sa venujú svojim deťom. A deti akoby boli vyhladnuté po láske, pozornosti a starostlivosti. Takže deti potrebujú, aby im rodičia a príbuzní venovali viac voľného času, aby nevysedávali stále pred televízorom, internetom či počítačom či sa túlali po uliciach. Žiaľ, v televízii sa stretávajú iba s agresivitou, dokonca aj v detských reláciách. Láska k deťom, dobré slovo, pohladenie, pozornosť a rozhovor sú najlepším spôsobom ich výchovy.

Ildika Makaiová - redaktorka Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu v Segedíne:

- Tak, ako ženy, matky a otcovia, aj deti majú svoj sviatok. Je to deň plný radostí, keď majú byť všetky deti spokojné a veselé. V týchto dňoch si aj ja občas spomeniem na MDD, ktorý za môjho detstva vyzeral trochu inak. Čakali nás rôzne prekvapenia, darčeky, hračky a spoločné výlety. V škole pre nás učitelia spolu s rodičmi organizovali zaujímavé programy, pozvali hercov, dostávali sme knihy, sladkosti, lístky do kina, cestovali sme zadarmo a nemuseli sme platiť ani za zmrzlinu, ani za zábavu v parku v mestskom sade. A čo je najdôležitejšie, celý deň sme boli spolu, rodičia, deti, kamaráti a kamarátky. Žiaľ, v našej hektickej dobe stále menej času nám ostáva na naše ratolesti. Ja osobne ako zamestnaná matka mám často zlý pocit, výčitky svedomia, že sa málo venujem našim najmilším. 1. jún však patrí vyslovene deťom, ktoré sú vlastne darom nášho života. Chvíľku sa zastavíme, dozvedúvame sa, po čom túžia, ideme do zoologickej záhrady, dáme si zákusky a zmrzlinu. A keďže v materskej škole sme dostali lístky do cirkusu, uvidíme aj levy, tigre, kone, artistov, kúzelníkov a klaunov. Úsmev a radosť v očiach môjho synčeka zo zážitkov z tohto slávnostného dňa a spoločne strávených hodín je bezpochyby tým najkrajším darčekom aj pre nás, rodičov.

Ako vysvitá z našej ankety, každá oslovená matka a stará matka cíti zodpovednosť za svoje deti, za našu budúcnosť. Pôdu pre budúcnosť našich detí však pripravujú nielen rodičia, ale aj škola, spoločnosť a cirkev. Najmä však politici, ktorí by mali presadzovať zákony, zabezpečujúce najideálnejšie a najlepšie prostredie pre všestrannú výchovu detí a podporujúce harmonický život rodiny, duchovnú a materiálnu pohodu detí.

Zaznamenala: Ildika Fúziková

Odišla Anikó Danková - Delyová

(1927-2006)

„Keď ty plačeš - dve tvoje líca sa rozprávajú o duši...“

(Milan Rúfus)

Opäť sa svetom rozletela smutná správa letí do éteru. Zomrela naša kolegyňa, milá pani učiteľka Anikó Danková - Delyová. Obdivuhodná žena, so srdcom plným lásky, stála pred učiteľskou katedrou 30 rokov. Ťažko je dnes už spočítať tých, ktorým formovala tvar písma, ktorým odovzdávala krásu slova. Tak ako jej žiaci klonili hlavy v školských laviciach nad prvými úlohami, tak dnes už dozretí ľudia skláňame hlavy, aby sme si uctili jej pamiatku. Jej život naplnila práca pre šťastie rodiny, pre ktorú je typický prívlastok „slovenská”. Jej osud je zviazaný so Slovenskou školou v Sarvaši a my všetci cítime, že nežila nadarmo. Veď príkladne vychovala 4 detí. Syn zostal v Sarvaši a zanietene pokračuje v napĺňaní matkiných snáh. Všetky vnúčatá si osvojovali slovenský jazyk a Kristinka i Boglárka si zvolili životnú dráhu podľa jej vzoru. Bola oporou pre všetkých blízkych, bola príkladom starostlivosti, usilovnosti a pracovitosti. V jej prítomnosti bolo cítiť pokoj a pohodu. Bohatý činorodý život sa však zavŕšil. Odchádza do nenávratna, ale stopy jej práce zostanú v záblesku očí jej potomkov. Vo svojich spomienkach si ju uchováme všetci.

Odišiel Ondrej Lehoczký

Dňa 10. mája vo veku 78 rokov nás navždy opustil akademický maliar Ondrej Lehoczký. Narodil sa 11. 8. 1927 v obci Ambróz (Ambrózfalva). Tam a v Slovenskom Komlóši prežil svoje detstvo a školské roky. Vysokú školu výtvarných umení absolvoval r. 1954. Odvtedy pôsobil ako vedúci grafického tímu v Štátnom podniku pre distribúciu kníh a ako pracovník grafického oddelenia Maďarskej televízie.

Na začiatku svojej umeleckej dráhy sa venoval grafike a linorytom, neskôr sa oddal maliarstvu, ale zhotovoval aj medené reliéfy (jeden zdobil schodisko kníhkupectva FÓKUSZ). Jeho častými námetmi boli človek a krajina. Samostatne vystavoval v Budapešti, Nagykanizsi, Slovenskom Komlóši a v Széchényi, kolektívne o. i. v budapeštianskej Galérii I. Csóku. Viaceré jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach doma a v zahraničí. Dôchodcovské roky trávil v Solymári v spoločnosti svojej manželky a vnučiek. V tomto intímnom prostredí sa zrodili aj jeho posledné obrazy.

Česť jeho pamiatke!

List z Bratislavy

Môj súťaživý priateľ ma opäť predbehol

Milí moji rodáci,

v ostatnom čase častejšie chodím na pohreby. Vymierajú moji vrstovníci. Spomínam si na môjho riaditeľa v Slovenskej akadémii vied. Keď sa to jemu stávalo (a zvesť o smrti svojich priateľov prežíval v šoku), ochorel a na ústave sa neukázal dva-tri týždne. Podobnú fóbiu nemám, ibaže parte aj so mnou „hrkne“. Pred niekoľkými dňami zomrel môj rodák, priateľ z detstva. Cieľavedomý a súťaživý typ. Vyštudoval medicínu a stal sa z neho známy odborník na infekčné choroby. Bol primárom nemocnice, neskôr profesorom na lekárskej fakulte. Vždy ho potešilo, keď ma mohol v niečom predstihnúť. Skôr sa naučiť po nemecky, skôr začať chodiť s dievčatami, skôr sa oženiť, skôr dosiahnuť vedeckú hodnosť či habilitovať sa, skôr sa dostať na zahraničnú stáž, byť prv vo významnej funkcii. Bol dokonca hrdý, že je o tri mesiace starší s oprávnením ma posielať „po pivo“. Chcel byť prvý, čo nepokladám za zlú vlastnosť. Vzájomné súperenie nikdy neprekročilo medze osobnej závisti. Naposledy sa pamätám, že pred vstupom do diplomatických služieb mi pripomenul, že titul „doc.“ už dlho nosím pred menom a či neuvažujem nahradiť ho niečím honosnejším. Samozrejme, on už bol profesorom. Prekvapil som ho vyhlásením, že ma to už neláka. Zarazil sa a bol sklamaný zo straty sparingpartnera. Fakt, že ma predbehne aj exitom (toto slovo ako lekár rád používal), som však nepredpokladal. Starostlivý lekár, ktorý pred skorším „exitom“ ochránil mnohých, seba neochránil. Verím, že v tejto disciplíne nechcel byť prvý. Azda súťaž o najdlhší ľudský vek by akceptoval. V niečom sme totálne neschopní súťaže. A smrť často prichádza bez varovania. Nazdávam sa, že „odchody“ zo života plánuje ktosi iný a my naozaj nevieme, či tie skoršie sú výhrou či prehrou.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš