Ľudové noviny č. 21 / 2006

Zasadal staro-nový parlament

Prísahou poslancov pred zástavou začal minulý utorok nový maďarský parlament svoju prácu. Z dvoch tretín nezmenený parlament sa bude zaoberať novými problémami a čaká ho prerokovanie série nepopulárnych reforiem. Prezident László Sólyom v otváracom prejave upozornil koalíciu a opozíciu, že „kampaň sa už skončila” a mali by sa naučiť, ako „spoločne niesť zodpovednosť”. „V protiklade s kampaňou, kde vládne mocenská logika, právny štát je vybrúsený a zložitý systém vzájomnej kontroly a rovnováhy,” povedal prezident. Vodca opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán krátko predtým na zhromaždení v Budapešti tvrdil, že bude „tvorivou opozíciou”. Poverenie zostaviť novú maďarskú vládu dostal na ustanovujúcom zasadaní parlamentu líder socialistov Ferenc Gyurcsány, ktorý prisľúbil vytvoriť vládu reforiem. Za predsedníčku parlamentu zvolili Katalin Sziliovú.

Konfrontačný tón v parlamente však zrejme bude prevládať rovnako ako v predchádzajúcom období, keďže vláda bude musieť prijať sériu veľmi nepopulárnych opatrení, aby vyrovnala štyri roky sa hromadiaci rozpočtový deficit. Podľa denníka Népszabadság plánuje vláda tento rok krátiť rozpočet najmenej o 300 miliárd forintov, a to sa odzrkadlí na zvyšovaní daní, cien, rušení štátnych príspevkov a zastavení rastu platov. F. Gyurcsány sľúbil, že do roku 2008 dá hospodárstvo krajiny do súladu s podmienkami na vstup do eurozóny. Do konca mája si budú poslanci iba rozdeľovať funkcie. Prvé dva júnové týždne budú mať pred sebou program vlády, ktorá plánuje nastúpiť do úradu 14. júna. „Na druhý deň začneme s reformami. Predložíme desiatky návrhov,” vyhlásil Gyurcsány.

V parlamente obsadili socialisti 186 kresiel, spojenectvo FIDESZ - Maďarský občiansky zväz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (FIDESZ-KDNP) získalo 164 mandátov, Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) 18, Maďarské demokratické fórum (MDF) 11 a do poslaneckých lavíc zasadne aj jeden nezávislý poslanec.

Pomoc zo Slovenska

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

rozdelil 16 miliónov Sk pre 205 projektov

Krajanské spolky a organizácie v zahraničí, ktoré získali grant na podporu svojej činnosti, dostanú v priebehu niekoľkých týždňov na svoje účty peniaze v celkovej výške viac ako 16,133 milióna korún. Komisia pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) totiž schválila 205 projektov, na ktoré rozdelila finančné prostriedky v tejto výške. Najviac získajú krajanské spolky v Maďarsku (2,9 milióna Sk), Srbsku a Čiernej Hore a Českej republike. Na celkové rozdelenie bola určená z rozpočtu ÚSŽZ na rok 2006 čiastka 19,65 milióna korún. Zvyšných vyše 3,5 milióna Sk zostáva ponechaných ako rezerva na rozdelenie v druhom kole schvaľovania projektov, ktoré by sa malo konať v septembri. Do prvého kola bolo predložených 328 projektov od 110 žiadateľov v požadovanej sume vyše 51,64 milióna korún. Termín na podanie žiadostí o granty uplynul koncom februára. ÚSŽZ zastrešuje starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí a má na starosti štátnu podporu krajanov a to najmä v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informácií a médií. Termín na posielanie žiadostí o poskytnutie dotácií v druhom kole uverejní ÚSŽZ v blízkej dobe na internetovej stránke úradu.

Zástupcovia zahraničných Slovákov v Bratislave

Konferencia Slovákov žijúcich v zahraničí

Problematika vzťahov Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť trvalou súčasťou vládneho programu a jednou z priorít štátnej politiky. Taká je požiadavka slovenských krajanov, na ktorej sa zhodli na dvojdňovej konferencii. Zahraniční Slováci tiež žiadajú vládu a parlament SR, aby zo štátneho rozpočtu vyčlenili dostatok peňazí, ktoré by zabezpečili kultúrny a spoločenský život Slovákov žijúcich v zahraničí.

V dňoch 12. a 13. mája sa v Bratislave konala konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2006. Zaoberala sa otázkami štátnej politiky starostlivosti o krajanov, podporou programov pomoci krajanským spolkom a prerokovala priority zástupcov Slovákov z jednotlivých oblastí sveta.

Konferencie sa zúčastnilo 66 zahraničných Slovákov z 19 krajín a 45 domácich účastníkov - zástupcov ministerstiev, kultúrnych, vedeckých, spoločenských a cirkevných organizácií. Premiér Mikuláš Dzurinda na rokovaní vyhlásil, že Slovensko má záujem všestranne podporovať aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí.

Viac ako dva milióny Slovákov žijúcich v zahraničí poslali na Slovensko svojich zástupcov, aby si s predstaviteľmi piatich miliónov Slovákov, ktorí žijú medzi Tatrami a Dunajom, upevnili vzájomné vzťahy. Dvojdňovú konferenciu usporiadal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Predstavitelia zahraničných Slovákov na konferencii sformulovali svoje požiadavky a podnety na spoluprácu. Tie zapracujú do programu štátnej politiky v súvislosti so starostlivosťou o zahraničných Slovákov a predložia na rokovanie vlády SR. Požiadavky zahraničných Slovákov sa líšia v závislosti od krajiny, alebo teritoriálnej skupiny. Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová povedala, že predstavitelia teritoriálnej skupiny pre strednú a juhovýchodnú Európu presadzujú najmä požiadavky na podporu slovenských škôl a kultúrnych organizácií, ktoré sú hlavnými antiasimilačnými prvkami, na uchovanie slovenského jazyka. Krajanské spolky a organizácie v zámorských krajinách, predovšetkým v Spojených štátoch amerických (USA) a v Kanade, by privítali viac umeleckých návštev zo Slovenska. Záujem je predovšetkým o hudobné skupiny, tanečné súbory a choreografov. Zahraniční Slováci z týchto dvoch krajín prejavili záujem aj o slovenských učiteľov do takzvaných víkendových škôl.

Na podporu projektov zahraničných Slovákov má úrad, ktorý funguje od začiatku tohto roka, k dispozícii 19 650 000 korún. Okrem iného môže iniciovať uzatváranie alebo úpravu medzirezortných alebo bilaterálnych dohôd, ktoré priamo súvisia so starostlivosťou o Slovákov žijúcich v zahraničí. Významný pokrok sa v tomto smere dosiahol aj v tom, že vláda SR bude musieť každý rok do 1. septembra predkladať Národnej rade SR správu o štátnej politike starostlivosti o zahraničných Slovákov.

V minulom roku žilo v zahraničí približne 2 023 000 Slovákov. Najviac ich registrujú v USA, Českej republike, Srbsku a Čiernej Hore, Kanade, Maďarsku a Rumunsku.

Závery a odporúčania konferencie, z ktorých sme pre vás vybrali deväť pre Slovákov v Maďarsku najdôležitejších bodov, prinášame v plnom znení na našom internetovom portáli www.luno.hu (v rubrike Dokumenty):

1.      Podporiť štipendijný systém pre základné a stredné školy.

2.      Podporiť prevádzkovanie školy v prírode Celoštátnej slovenskej samosprávy na Slovensku.

3.      Podporiť vydávanie Ľudových novín a iných krajanských periodík.

4.      Podporiť krajanské inštitúcie a činnosť krajanských spolkov, zakúpenie autobusu.

5.      Podporiť kultúrne inštitúcie na Slovensku, ktoré spolupracujú s krajanskými organizáciami a inštitúciami.

6.      Podporiť vytvorenie Slovenskej katolíckej misie v Budapešti.

7.      Podporiť vyslanie slovenského evanjelického farára.

8.      Pri vysielaní hosťujúcich učiteľov konkurzné konanie Ministerstva školstva Slovenskej republiky prispôsobiť odborným požiadavkám a nárokom krajanských škôl.

9.      Umožniť v grantovom systéme Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí účasť krajanských médií.

Cez spev prijímame dary života

IV. Stretnutie speváckych zborov v Budapešti

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena v prvú májovú nedeľu už po štvrtýkrát usporiadal Stretnutie slovenských speváckych zborov. Na podujatí, ktoré sa konalo v Evanjelickom chráme na Deákovom námestí v Budapešti, predviedli svoj program tri domáce telesá a dva zbory zo Slovenska.

- Boh je prítomný v našom živote, ako aj tam, kde sa ľudia schádzajú. Pieseň je súčasťou našich zhromaždení a cez spev prijímame určité dary života, - povedal vo svojej kázni pred samotnou prehliadkou programu zborov poslucháč Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave Vladimír Kmec. Po spoločnej modlitbe v mene hostiteľského zboru pozdravila prítomných predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová. Zvlášť pozdravila riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Resutíka a delegáciu Celoštátnej slovenskej samosprávy na čele s podpredsedníčkou Etelkou Rybovou. Popri predstavení jednotlivých súborov predsedníčka SSB sa poďakovala za pomoc materskej krajiny, ktorá po podporovateľoch z Maďarska prostredníctvom Úradu Slovákov v zahraničí prispela k organizovaniu stretnutia.

Program pred maľovaným oltárom evanjelického chrámu začal zbor z Békešskej Čaby Čabianska ružička pod vedením Pétera Száka-Kocsisa, ktorý predviedol o. i. veľkonočné piesne ľudového pôvodu. Druhým vystupujúcim bol Slovenský spevácky zbor Adoremus z Vrábeľ, ktorý dirigoval Dušan Bill a so skladbou Missa in d KV 65 od W. A. Mozarta zožal veľký úspech. Podobne Mozartovmu výročiu bola venovaná skladba Ave verum corpus v podaní Evanjelického miešaného zboru z Békešskej Čaby, ktorý mal vo svojom repertoári v tento deň latinské a slovenské piesne. Martinský evanjelický spevokol, ktorý funguje nepretržite od začiatkov evanjelického cirkevného zboru v Martine, t. j. asi 460 rokov, okrem súčasných duchovných piesní priniesol do Budapešti aj skladby klasikov, o. i. záverečnú skladbu Schubertovej omše Láskavý môj otče. Ako posledný vystúpil hostiteľský zbor budapeštianskych Slovákov Ozvena, ktorý tohto roku oslavuje 5. výročie svojho založenia a v repertoári má okrem tradičných slovenských ľudových piesní aj cirkevné a svetské skladby. Pod vedením Marty Pápayovej Pálmaiovej a Jána Šutinského v tento deň predviedol publiku medziiným skladbu Z. Kodálya Stabat Mater a v kruhu budapeštianskych Slovákov známy Tovačovského Staroslovanský otčenáš.

Po záverečnom spoločnom vystúpení všetkých účinkujúcich sa hlavní organizátori poďakovali súborom za pekný umelecký zážitok diplomom a kyticou kvetov, ako aj darom mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky Budapešti Juraja Migaša. V mene organizátorov Katarína Noszlopyová poďakovala za neúnavnú prácu na organizovaní tradičných stretnutí speváckych zborov Z. Hollósyovej.

Po koncerte v evanjelickom chráme sa konalo pohostenie v sídle Slovenskej samosprávy v Budapešti, kde si v priateľskej besede mohli predstavitelia účinkujúcich súborov vymeniť názory, skúsenosti a dohodnúť sa na ďalšej spolupráci v rámci budúcoročného Stretnutia slovenských speváckych zborov v Budapešti.

(cs)

Bratislava

Prezentácia dolnozemskej poézie

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí 11. mája prezentoval v Bratislave antológiu poézie dolnozemských Slovákov s názvom Nikam a späť. Výber z bohatej tvorby slovenských dolnozemských básnikov zostavili Ladislav Čáni, Adam Svetlík a Ondrej Štefanko. Antológiu vydal (medzičasom už zaniknutý) Dom zahraničných Slovákov s minuloročným vročením. Podujatia sa zúčastnili o. i. predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, predseda Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov mimo územia Slovenska Jozef M. Rydlo, predseda Slovenského centra PEN Anton Hykisch, ako aj viacerí spoluautori prezentovanej antológie. Večierok moderovala Ľubica Bartalská, a znalec dolnozemskej literatúry Peter Andruška, ktorý na podobných akciách nemôže chýbať, upozornil na to, že „dolnozemská poézia je zaujímavá, svojrázna a dokresľuje celkový obraz slovenskej literatúry. I malé diaspóry dokážu vytvárať hodnoty pre očistu slova, potrebujeme ich tvorbu, lebo nám upresňuje svet, obraz sveta okolo nás. Prezentovaná antológia je iná ako doterajšie aj vďaka tomu, že je integrujúca, dolnozemská, že je oslavou možností slovenského slova.“ Podľa P. Andrušku aj samotný titul knihy Nikam a späť vyjadruje prelínanie a uvedomovanie si toho, že slovenskí autori na Dolnej zemi, prinášajúci spoločné posolstvo spojené slovenským slovom, majú vlastne dva domovy. Alebo nie je ani jeden až taký blízky, ani jeden nie je domovom? Ako to neskôr O. Štefanko povedal, ten domov - kultúrny, jazykový - má každý v sebe.

„Prvotný úmysel pri zostavovaní knihy bola generačná reflexia poézie,“ povedal zostavovateľ a spoluautor L. Čáni. Avšak ešte potrebnejšie bolo prezentovať dolnozemskú poéziu ako predstaviteľku jedného kultúrneho prostredia. Spoločné dejiny diaspór sa v roku 1918 začali rozchádzať. Spoločný prvok - fenomén panónskeho archetypu - sa prispôsoboval novovzniknutej situácii. Kultúrne prostredie Slovákov v Rumunsku, Vojvodine či v Maďarsku sa začalo typizovať a tým aj odlišovať.

„Táto antológia chcela dokázať, že literatúra je hodnotná len vtedy, ak je kvalitná. Sila výpovede dolnozemskej literatúry nie je v kvílení a nariekaní nad osudom, ale v jeho zdieľaní s našimi predkami. Chce byť svojským koloritom, ktorým spestríme slovenskú literatúru,“ povedal na záver O. Štefanko.

V antológii poézie dolnozemských Slovákov Nikam a späť sú zastúpení aj štyria básnici z Maďarska: Juraj Dolnozemský, Imrich Fuhl, Alexander Kormoš a Gregor Papuček. Výber z ich tvorby bol vykonaný veľmi citlivo a príznačne charakterizuje autorov, ako aj ciele zostavovateľov.

(MaFa)

Mládežníci z Dolniakov v Pilíši

Výlet OSMM v Pilíšskych horách

Pilíšska pobočka Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) v prvý májový víkend usporiadala výlet pre svojich členov a hosťov z iných pobočiek organizácie na najvyššie štíty Pilíšskych hôr. K našim mládežníkom a pripojil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš.

Keďže väčšina ústredných podujatí OSMM (napr. futbalový turnaj O Dolnozemský pohár) prebieha v južných regiónoch Maďarska, pilíšska pobočka sa rozhodla organizovať výlet do hôr blízko Budapešti, na ktorý pozvala aj členov ostatných pobočiek. V Eötvösovej chate na Chotárnej skale (Dobogókő) sa zišli členovia OSMM z Bakoňu, Budapešti, Miškovca, Slovenského Komlóša a Telekgerendášu. Privítala ich vedúca hostiteľskej pobočky Ildika Záluská. V prvý deň hovorili o svojej činnosti, o aktuálnych úlohách a plánoch, vymieňali si názory a skúsenosti. Druhý deň sa konal výlet na trase Chotárna skala - Hrebeň pri dvoch bukoch - štít Pilíš - Mlynky. K odvážlivcom sa pridal aj veľvyslanec SR Juraj Migaš, ktorý sa tu stretol s členmi Predsedníctva OSMM, ktorí nedávno zasadali v rezidencii veľvyslanectva, a zoznámil sa s niekoľkými ďalšími členmi organizácie. Po príjemnej prechádzke na trase dlhej vyše 10 kilometrov, počas ktorej sa zastavili na samotnom štíte Pilíš (757 m), najvyššom bode Zadunajského pohoria, odkiaľ je krásna panoráma na okolité slovenské dediny, dvaja členovia hostiteľskej pobočky pripravili pre unavených priateľov v lese neďaleko Mlynkov výdatný kotlíkový perkelt z diviny. Pri táboráku sa našiel čas aj na vážne rozhovory. Účastníkov pochodu oboznámil so systémom volieb do menšinových samospráv podpredseda OSMM Endre Horváth. Zatiaľ zo strany členov organizácie nebadať väčší záujem kandidovať v menšinových voľbách, pravdepodobne sa vyskytnú iba ojedinelé prípady.

Večer bol venovaný spoločnej zábave a v nedeľu sa mládežníci lúčili s tým, že sa opäť stretnú na Dni Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši, resp. v letnom tábore OSMM, ktorý tohto roku bude venovaný zdokonaľovaniu sa v slovenčine. K organizovaniu dvojdňovej akcie finančne prispeli aj starosta obce Mlynky Jozef Havelka, ako aj Slovenské osvetové centrum.

(cs)

Pitvarošskí žiaci na recitačnej súťaži v Komárne

Gymnázium Jána Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne usporiadalo jubilejný desiaty ročník medzinárodnej súťaže v prednese poézie a prózy Dobré slovo. Hlavnou organizátorkou podujatia je Marianna Csémyová. Súťaže sa zúčastňujú žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku a žiaci škôl s vyučovacím jazykom slovenským, resp. v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet v Maďarsku. Na tohoročnej súťaži recitovali aj dvaja žiaci z Pitvarošu. Patronát nad súťažou, ktorá sa konala 27. apríla, mali prezidenti Slovenskej a Maďarskej republiky, ktorých v Komárne osobne zastupovali splnomocnení veľvyslanci oboch štátov. Naši žiaci vo svojej vekovej kategórii dosiahli pekné výsledky - Belo Danyi prvé a Renata Szabová druhé miesto. Pritom zažili veľa pekných zážitkov. V meste totiž práve prebiehali podujatia Komárňanských dní. V mene účastníkov z Maďarska i touto cestou ďakujeme pedagógom gymnázia, riaditeľovi Imrichovi Andruškovi, profesorke M. Csémyovej a ďalším organizátorom za milé privítanie a za príjemný a pamätný pobyt v Komárne.

Michal Divičan

Slovenský deň v Budaörsi

V Kultúrnom dome Móra Jókaiho v Budaörsi sa v polovici mája stretli Slováci a ich priaznivci, aby spoločne oslávili slovenský deň. Ako sme sa dozvedeli od predsedu miestnej slovenskej menšinovej samosprávy Jozefa Bánlakyho, na doterajších stretnutiach sa snažili ponúkať publiku vždy iný program. V Budaörsi sa predstavili slovenské folklórne súbory zo Santova, Ečeru, ale aj z Malej Tarče. V tomto roku zavítali do mesta kapela Galga, mladí tanečníci Tešedíkovho súboru zo Sarvaša, herci Sarvašského slovenského divadla ako aj z košických a budapeštianskych divadiel a sarvašskí trubači.

V tomto roku mal patronát nad slovenským dňom starosta spriatelenej osady Nová Vieska Róbert Kiss, ktorý vo svojom prívete pozdravil všetkých prítomných: „Som veľmi rád, že naše partnerské vzťahy s mestom Budaörs vyústili až sem a že ako starosta partnerskej obce môžem mať patronát nad týmto podujatím,“ povedal.

Pestrý program sa začal národnostnými tancami v podaní mladých sarvašských tanečníkov. Po nich vystúpili herečka Denisa Dérová z budapeštianskeho Vertiga s úryvkami básní Jozefa Urbana a herec Sarvašského slovenského divadla György Derzsi s klaviristom Péterom Bíróom so slovenskými operetnými piesňami. Prvú časť programu ukončili sarvašskí trubači, ktorí zahrali zopár slovenských skladieb a pripravili obecenstvo na večernú zábavu. V druhej časti programu členovia Sarvašského slovenského divadla zahrali úryvky z hry Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo Domáca šibenica, po nich herci košického divadla Thália a Štátneho divadla v Košiciach predviedli program s názvom Nech dá Boh šťastia. Úsmevný program mal maďarskú a slovenskú časť, pričom do slovenskej časti herec Peter Cibula zapojil aj manželku prítomného parlamentného poslanca Lászlóa Kellera. Bolo veľmi zaujímavé sledovať reakcie ženy, ktorá nerozumie po slovensky, na krásne, lichotivé slová herca. P. Cibula predviedol program o vzťahu muža a ženy, o tom, ako sa ich vzťah mení. Poslancova manželka pokojne znášala dvorenie šarmantného mladého muža, avšak nespúšťala oči zo svojho manžela. Po programe košických hercov na javisko ešte raz vystúpili sarvašskí tanečníci a zožali búrlivý potlesk nie príliš početného obecenstva.

Večer pokračoval zábavou v kultúrnom dome, kde sa o dobrú náladu postarala kapela Daniela Széplakiho zo Santova.

Slovenský deň nebol posledným májovým podujatím slovenskej samosprávy. 31. mája v rámci budaöršského týždňa knihy usporiada stretnutie so spisovateľom Pavlom Závadom.

(ef)

Mlynky - Veľké Ludince

Oslávili desaťročnú spoluprácu

Poslanecké zbory obcí Mlynky (Pilisszentkereszt) a Veľké Ludince usporiadali konferenciu v Mlynkoch, na ktorej obnovili a potvrdili zmluvu uzavretú pred desiatimi rokmi. Na programe bolo o. i. kladenie vencov v Pamätnom parku, slávnostné zasadnutie za účasti členov poslaneckých zborov obidvoch obcí a spoločný kultúrny program v mlynskom Spoločenskom dome.

Pred desiatimi rokmi samosprávne zbory Mlynkov a Veľkých Ludiniec uzavreli zmluvu o družobných stykoch, ktorou vyjadrili úmysel spolupracovať (najmä v oblasti kultúry a športu) bez ohľadu na národnostnú, ideologickú a náboženskú príslušnosť obyvateľov. Potvrdili to spoločné akcie, usporiadané v uplynulých rokoch, napr. obecné dni, žatevný deň, bohoslužby, vzájomné návštevy a výmena skúseností poslaneckých zborov, podnikateľov, športových družstiev, tanečných skupín a pod. Tieto cezhraničné styky zodpovedajú konkurzným podmienkam EÚ (INTERREG), keďže cieľom viacerých konferencií, usporiadaných v obidvoch obciach, bolo rozvíjanie vzájomnej spolupráce.

Oslavy desaťročnej spolupráce sa začali v Pamätnom parku štátnymi hymnami, vystúpením recitátorov Klaudie Lendvaiovej a Alžbety Glückovej a kladením vencov. Po odznení Pilíšskej hymny a veršov v podaní Anity Czikorovej a Tomáša Búzása starostovia oboch obcí Jozef Vavreczky a Jozef Havelka hodnotili doterajšie prínosy spolupráce slovenskej obce v Maďarsku a maďarskej na Slovensku. Zároveň vyjadrili odhodlanosť naďalej napomáhať rozširovanie a vytváranie dobrých stykov (vrátane hospodárskych), podporovať zveľaďovanie národnostnej kultúry a činnosť vzdelávacích inštitúcií obcí. Medzi plánmi partnerov figuruje na poprednom mieste aj vybudovanie elektronického informačného mosta medzi dvoma obcami v záujme stálej informovanosti v oblasti kultúry, športu, služieb a udalostí všedných dní, ako aj posilňovanie kontaktov medzi miestnymi cirkevnými zbormi. Význam príkladnej spolupráce vyzdvihovali vo svojich pozdravoch viacerí vzácni hostia. Oficiálneho potvrdenia, opätovného podpísania priateľskej zmluvy, spoločného zasadnutia zastupiteľských zborov a kultúrneho programu sa popri početných obyvateľoch oboch obcí zúčastnili o. i. štátny tajomník Vilmos Szabó, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík a regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy Mária Nagyová.

V rámci kultúrneho programu sa na javisku striedali členovia Pávieho krúžku v Mlynkoch, spevokolu z Veľkých Ludiniec a mlynskej Tanečnej skupiny Pilíš. Celodňové oslavy sa skončili recepciou, spoločnou večerou a plesom.

(-hl)

Predstavitelia CSS v Níži

Na pozvanie miestnej slovenskej samosprávy zavítali do novohradskej obce Níža predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a podpredsedníčka CSS Etelka Rybová, kde prednášali na tému Novela menšinového zákona č. XIV z roku 2005, ktorá určuje spôsob volieb poslancov menšinových samospráv. Podujatia sa zúčastnili predstavitelia slovenských samospráv z Horných Petian, Dolných Petian, Ősagárdu, Nógrádsápu, Legíndu, Banky a Níže.

Čabianska mozaika

Majáles v Mederi

Kultúrny dom J. Aranya v Mederi sa priam hemžil hlavne deťmi a rodičmi, ktorí chceli byť svedkami i účastníkmi tunajšieho majálesu. Rušno bolo aj okolo kotlov, kde kuchári pripravovali zemiakový paprikáš. Po obede skupina ľudového tanca Tabán pod vedením Borbály Kurtuczovej predviedla slovenské i maďarské tance. Slovenské piesne úspešne predstavil už 33 rokov pôsobiaci Mederský ženský zbor. V jeho podaní zazneli piesne Na čabianskom moste, Hej pije, pije táčik a ďalšie, ktoré natoľko naladili obecenstvo, že spievalo spolu s účinkujúcimi. Napokon s májovou serenádou vystúpila kapela Baiczer.

Slovenský deň v Čabačude

V preplnenom kultúrnom dome v Čabačude sa aj tohto roku konal Slovenský deň. V duchu tradície vystúpili so svojím programom kultúrne skupiny z Poľného Berinčoka, Békešskej Čaby, Telekgerendášu a Čabačudu.

Predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Katarína Fehérová privítala predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, regionálnu radkyňu CSS Dr. Helenu Čičeľovú a starostu obce Jánosa Franka. V kultúrnom programe vystúpil i santovský súbor Studienka, ktorý o. i. predviedol folklórnu hru Veľkonočné sviatky v réžii Magdalény Papučkovej. Veľký úspech mali santovské svadobné zvyky, ktoré zostavili Alexander Kormoš a Zuzana Hollósyová, hudobný sprievod zabezpečila skupina Úsmev (Mosoly) pod vedením Daniela Széplakiho. Usporiadanie Slovenského dňa podporili Nadácia Mobilitás a samospráva Čabačudu.

Boleráz v Dabaši

Citarová skupina Boleráz opäť získala ocenenie Zlatý páv, tento raz na celoštátnej súťaži v Dabaši. Osemnásť súborov, účastníkov Celoštátneho galaprogramu ľudovej hudby, privítal primátor Dabašu Zoltán Kőszegi. V porote boli známi odborníci a etnografi, napr. Imre Olsvai, István Alföldi Boruss, János Dévai, Anikó Fehérová a Ferenc Várnai. Veľkú cenu Zlatý páv udelila porota Ľudovoumeleckej kapele z Táborfalvy. Čabianski citaristi vedení Ladislavom Paulikom získali zlaté ocenenie a mimoriadnu cenu dabašskej samosprávy. Podujatie finančne podporilo Ministerstvo národného a kultúrneho dedičstva MR.

Boleráz a Čabianska ružička na majálese

Medzi množstvom vystupujúcich na majálese v čabianskej Športovej hale boli aj citarová skupina Boleráz a páví krúžok Čabianska ružička. V bohatom prvomájovom kultúrnom programe vystúpila citarová skupina Čabianskej organizácie Slovákov pod vedením Ladislava Paulika, spevácky zbor Čabianska ružička viedol Péter Szák Kocsis. K ich spevu sa občas pripojilo aj publikum, ktoré sa za program Slovákov zavďačilo dlhotrvajúcim potleskom.

Na počesť B. Bartóka

S osobitným zreteľom na 125. výročie narodenia Bélu Bartóka sa stretli národnostné spevácke zbory regiónu, aby si spoločne osvojili piesne Békešskej župy. Stretnutia sa zúčastnili spevácky zbor z Poľného Berinčoka pod vedením A. Szabóovej, ktorý predviedol časť detských piesní B. Bartóka zo série Desať slovenských piesní v úprave A. Móžiho. Veľký úspech zožal ľudový spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu pod taktovkou P. Majernikovej. Spevácky zbor Orgován vedený I. Očovskou a Slovenský páví krúžok vedený G. Hajnalovou dali zaznieť pôvodným čabianskym ľudovým piesňam. Stretnutie uzavrel Čabiansky páví krúžok, ktorý vedie H. Öllyüsová.

Antológia z Čaby

Vydavateľstvo Dom knihy v Békešskej Čabe, pôsobiace už niekoľko rokov, sa v súčasnosti snaží zaplniť miesto, ktoré sa nedávno vyprázdnilo po zániku vydavateľstva Tevan. Okrem iného už štyri roky vydáva literárnu antológiu Ritka madár (Vzácny vták), ktorej piaty zväzok vyjde na jeseň. Vo štvrtom zväzku sa predstavuje 18 prozaikov, medzi nimi napríklad János Serédi (Šalát) so svojou dramaticky ladenou novelou Mýlil si sa, doktorko. Spomedzi básnikov tu publikujú svoje verše známy slovenský aktivista Štefan Andó a sarvašská rodáčka Erika Péterová.

Dôchodcovia v novom domove

Čabianski dôchodcovia dostali 1. mája nový domov, na ktorého obnovu prispela Dolnozemská regionálna rada sumou 20 miliónov forintov, 10 miliónov poskytla Samospráva mesta Békešská Čaba a finančne prispeli i samotní dôchodcovia. Obnovená budova bude slúžiť ako sídlo miestnych dôchodcov, ktoré umožní tisícom seniorov užitočne tráviť voľný čas. Po zdravici primátora Jánosa Papa odovzdal obnovený objekt užívateľom jeho riaditeľ Ferenc Szilvási. Na záver slávnosti, ktorej sa zúčastnili o. i. parlamentní poslanci Károly Tóth a László Molnár, ľudový spevácky zbor Čaba predniesol slovenské i maďarské piesne.

Filatelisti v Dome slovenskej kultúry

V békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) vystavili prekrásne poštové známky zo zbierky trenčianskeho zberateľa Iva Velikého. Na podujatí, ktoré usporiadali samosprávy dvoch spriatelených miest a Čabianska organizácia Slovákov, sa zúčastnil aj generálny konzul SR. Štefan Daňo vo svojom úvodnom prejave hovoril o tradíciách vydávania poštových známok v Československu a v samostatnej Slovenskej republike. Predseda Mestského kruhu zberateľov poštových známok Tibor Szalay, predstavil Iva Velikého ako zberateľa, ktorý vystavuje v dolnozemskej metropole už štvrtý raz. Prvýkrát predstavil svoje známky v roku 1981 v rámci medzinárodnej výstavy v Kultúrnom dome železničiarov, potom v roku 1999 v DSK a v roku 2002 v Spoločenskom dome na Békešskej ceste. Zberateľ sa zaoberá s poštovými známkami už viac ako dve desaťročia, ale popri tom si nájde čas aj na umenie, literatúru, bol pri zrode dychovky a stará sa aj o kontakty so spriatelenými mestami. Pri organizovaní terajšej výstavy mu pomáhala Helena Somogyiová, dôchodkyňa, bývalá národnostná referentka mestskej samosprávy.. Účastníkov vernisáže pozdravil aj primátor mesta János Pap, ktorý vyjadril radosť z toho, že Trenčín a Békešskú Čabu spája už nielen dobré priateľstvo tanečníkov a dychoviek, ale aj filatelistov.

Zasadá Vedecká rada VÚSM

V Regionálnom dolnozemskom stredisku Maďarskej akadémie vied v Békešskej Čabe sa 26. mája bude konať zasadnutie Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VR VÚSM). Členovia rady prerokujú splnenie uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia a strednodobú koncepciu vedeckej činnosti ústavu. potom sa predstaví nová vedecká pracovníčka Anna Kováčová. Členovia VR budú hovoriť aj o novej publikácii VÚSM (M. Homišinová: Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov v Maďarsku), vypočujú si hodnotenie súťaže Zo školských lavíc do života II. a správu o príprave interdisciplinárneho tábora, ako aj informácie o riešení právnických a ekonomických úloh, súvisiacich s hospodárskou samostatnosťou VÚSM.

Japonský diván

Knižná prezentácia Dušana Šimka v Békešskej Čabe

Na nedávnom XIII. budapeštianskom knižnom festivale sa medzi 17 zúčastnenými krajinami predstavilo aj Slovensko. Reprezentovalo ho vydavateľstvo Kalligram, ktoré prinieslo do Budapešti maďarský preklad diela Dušana Šimka Japonský diván, ktorý finančne podporili Literárne informačné centrum (LIC) a Ministerstvo kultúry SR.

D. Šimko sa narodil v Košiciach. Študoval geológiu a mineralógiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po auguste 1968 emigroval do Švajčiarska, kde pokračoval v štúdiu na univerzite v Bazileji. V 80. rokoch absolvoval dlhodobé výskumné pobyty na univerzitách v Hong Kongu a Japonsku. Písať začal vo švajčiarskom exile po nemecky. Do čitateľského povedomia sa na Slovensku zapísal, keď mu roku 1991 vyšiel jeho opakovaný debut Maratón Juana Zabalu (Prameň: Album slovenských spisovateľov).

Na prezentáciu svojej najnovšej publikácie v Békešskej Čabe zavítal autor osobne. Obecenstvo v Dome slovenskej kultúry pozdravila riaditeľka DSK Anna Ištvánová, ktorá zároveň predstavila životnú dráhu a umeleckú tvorbu D. Šimka. Stretnutia sa zúčastnil aj generálny konzul SR Štefan Daňo, ktorý má viac styčných bodov s autorom, veď taktiež pochádza z Košíc a maratón, o ktorom píše Šimko vo svojej próze, mu tiež nie je cudzí.

Na prezentácii bol prítomný literárny historik a šéfredaktor časopisu Bárka Tibor Elek. D. Šimko nie je neznámy maďarskej čitateľskej verejnosti, veď v roku 2002 vyšiel jeho román Esterházyho lokaj. Riaditeľka Slovenského osvetového centra nielen pozorne počúvala výklady autora, ale mala možnosť aj z blízka sa zoznámiť s jeho tvorbou, keď ju D. Šimko požiadal, aby prečítala úryvok z jeho najnovšieho románu.

Na otázku čitateľov, či mu nerobí problém písať dvojjazyčne, D. Šimko prezradil, že pochádza z rodiny, kde bolo celkom prirodzené hovoriť viacerými jazykmi, veď jeho mamička bola pôvodom Srbka a v rodinnom kruhu sa hovorilo po srbsky. Ona v ňom budila aj lásku ku knihám, veď zariadila bohatú domácu knižnicu.

Romány D. Šimka (Esterházyho lokaj, Maratón Juana Zabalu, Japonský diván) maďarskej verejnosti sprostredkovala prekladateľka Piroska F. Kovátsová. Čitatelia, ktorí sa prikláňajú k tvorbe Sándora Máraiho, Japonský diván pravdepodobne prečítajú na jedno sedenie.

D. Šimko sa po prezentácii románu v Békešskej Čabe vybral do Slovenského Komlóša, kde sa zoznámil nielen s miestnou slovenskou komunitou, ale aj s tvorbou Juraja Dolnozemského, za čo bol zvlášť povďačný svojim hostiteľom.

Juraj Synčok o dejinách Slovenského Komlóša

Tento rok sa v Slovenskom Komlóši nesie v znamení 260. výročia znovuzaloženia Slovenského Komlóša. Jednou z množstva akcií bola prednáška miestneho historika Juraja Synčoka pod názvom Čo sa nezmestilo do Dejín Slovenského Komlóša.

Pred početným publikom v priestoroch mestskej knižnice bývalý učiteľ dejepisu najprv objasnil názov prednášky. Ako povedal, v dvojzväzkovej monografii mesta, ktorá vyšla pri príležitosti 250. výročia znovuosídlenia, museli vynechať veľa vecí, najmä z finančných dôvodov. Odvtedy objavili novšie údaje, o týchto známych a neznámych faktoch prednášal J. Synčok. Na úvod oboznámil prítomných s krátkou históriou Slovenského Komlóša. - Znovuosídlenie sa uskutočnilo v stredoveku, keď zo severných regiónov vtedajšieho Uhorska prichádzali na spustošené územia slovenské rodiny. Ilustrujú to aj ich priezviská, napr.: Slinka, Krokavec, Uličný, Koreň, Spevár, Maco, Murár atď. V 19. storočí sa tu už stretneme aj s maďarskými priezviskami, napr.: Schomody, Bogár, Sarkady, Szekeres atď. Mená nám prezradia veľa vecí, okrem iného pôvod jednotlivca, jeho povolanie alebo vlastnosti. Zaujímavé je, ako sa zmenilo stredoslovenské nárečie, ktoré používali v Slovenskom Komlóši, pod vplyvom zmeny úradného jazyka. Keď prešli pri vedení matriky z latinčiny na maďarčinu, z Paulika sa stal Pavlik, z Garaya - Garaj, alebo z Zwalingu - Zvalinga - Czvalinga, z Toszeghyho - Toszegy - Tószegi, z Bentsika - Bencik - Bencsik.

J. Synčok ďalej prednášal aj o vedeckej práci farára Pavla Wallaszkého (Valaského), na základe ktorej si môžeme vytvoriť presný obraz o rozrastajúcej sa dedine, počte rodín, ich správaní, zvykoch. Predkovia dnešných Komlóšanov zaznamenali najdôležitejšie údaje a udalosti. Pozoruhodné informácie obsahujú nielen Tranoscius a kalendáre, ale aj gazdovské knihy. V tých nájdeme údaje, týkajúce sa rodiny, osady, ale neraz aj celej krajiny. Slovenské gazdovské knihy sú dôležité aj z jazykového hľadiska. V druhej polovici 19. storočia prešli zo švabachu na latinské písmená. Základom jazyka zostalo stredoslovenské nárečie, ktoré postupom času silne ovplyvnilo maďarské prostredie.

J. Synčok v záverečnej časti svojej prednášky uviedol niekoľko zatiaľ nepublikovaných faktov z najnovších dejín. Po 2. svetovej vojne aj v Slovenskom Komlóši propagovali presídľovaciu akciu. Skupina Komlóšanov, odcestovala s delegáciou do Československa, kde ich prijal prezident Eduard Beneš. Podľa súdobého časopisu Slovákov v Maďarsku Sloboda ich privítal slovami. „Vítam úprimne všetkých Slovákov vracajúcich sa do Československej republiky. Budeme sa snažiť, aby vo chvíli, keď budú títo naši krajania prichádzať, boli u nás všetky veci pripravené tak, aby sa mohli rýchle usadzovať v roľníckych a iných okresoch, začať prácu, založiť definitívnu existenciu svojich rodín a prispieť tak k vyriešeniu slovenského národného problému...“. Komlóšskym Slovákom poslal telegram aj Gustáv Husák: „Pozdravujem statočných krajanov zo Slovenského Komlóša a odkazujem im, že ich čakám v starej vlasti.”

J. Synčok zhrnul svoju prednášku konštatovaním, že témy, o ktorých sa zmienil, vystali z monografie mesta, ale nemali by sa vytratiť z povedomia jeho obyvateľov.

(aszm)

O hymnách

Slovenský inštitút a Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti usporiadali 17. mája Salón Slovenského inštitútu. Hosťom večera bol docent Univerzity Loránda Eötvösa Csaba Gy. Kiss a docent Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa Karol Wlachovský. Podujatie, ktorého témou boli Stredoeurópske hymny, sa uskutočnil v rámci cyklu Stretnutia s históriou.

Majsterka a jej žiaci

Pod názvom Majsterka a jej žiaci sa v Slovenskom inštitúte opäť predstavila cimbalová umelkyňa, docentka Hudobnej akadémie v Bansklej Bystrici Viktória Herencsárová a jej žiaci: Ladislava Hetmerová (ČR), Zuzana Hrončeková (SR) a Hiroshi Saito (Japonsko). Medzinárodný cimbalový koncert sa uskutočnil 24. mája.

Rožňava v Slovenskom inštitúte

Slovenský inštitút (SI) a mesto Rožňava uskutočnili 25. mája šnúru podujatí, v rámci ktorej sa v SI predstavila Rožňava. Program sa začal otvorením výstavy Baníckeho múzea pod názvom Spomienka na gemerské baníctvo a rožňavská Metercia a pokračoval predstavením Mestského divadla ACTORES, ktoré uviedlo „bláznivú komédiu” Joe Ortona Čo uvidel poslíček. Po predstavení pracovníci rožňavskej reštaurácie Tri ruže pripravili prezentáciu gemerskej gastronómie.

Etnická stereotypia a spoločenská vzdialenosť

V dňoch 24. a 25. mája Inštitút pre výskum národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied usporiadal v Budapešti konferenciu pod názvom Etnická stereotypia a spoločenská vzdialenosť, na ktorej sa hovorilo najmä o formách predsudkov voči menšinám v Maďarsku.

Folklórny ohňostroj

Národnostný festival v XIII. obvode

V spolupráci s menšinovými samosprávami XIII. obvodu Budapešti Osvetové stredisko A. Józsefa t. r. už deviaty raz usporiada Národnostný festival. Záštitu nad podujatím, ktoré sa uskutoční 11. júna, bude mať starosta XIII. obvodu a parlamentný poslanec dr. József Tóth. Na pestrej folklórnej prehliadke vystúpia grécky súbor Kariatídy, srbský tanečný súbor Tabán, poľský mládežnícky súbor Polonéza, arménsky zbor Voszaberan, bulharský súbor ľudového tanca Jantra, speváčky rusínskych ľudových piesní J. Halušková a K. Halušková, slovenský folklórny súbor Lipa so sprievodom kapely Kóbor Zengõ, nemecká tanečná skupina základnej školy Panónia a kapela Veselí muzikanti, chorvátska kapela Koprive Tambura, časť 100-členného cigánskeho orchestra a súbor Karavána, ako aj rumunský súbor ľudového tanca Cerebul de Aur.

Na jarných konferenciách o Slovákoch v Maďarsku

Federálna únia európskych národností (FUEV), ktorej členom je aj Celoštátna slovenská samospráva, v dňoch 31. marca až 2. apríla usporiadala konferenciu v severonemeckej obci Sankelmark. Maďarsko zastupovala trojčlenná delegácia: pracovník Úradu prezidenta MR Róbert Gulyás, vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Alexander Ján Tóth a predstaviteľka Celoštátnej nemeckej samosprávy Angelika Pfisztererová. Predstavitelia Rakúska, Belgicka, Maďarska, Rumunska, Nemecka, Dánska, Estónska, Litvy a Lotyšska predniesli referáty o postavení menšín a zákonodarstve v jednotlivých krajinách. Na ich referáty reagovali zástupcovia občianskych organizácií, samospráv a vedeckých inštitúcií. Alexander Ján Tóth prednášal o činnosti a finančnom zabezpečení vedeckých inštitúcií menšín v Maďarsku. Výsledok dialógu zhrnuli a podali ako odporúčanie pre Radu Európy.

V dňoch 10. až 12. apríla sa konala konferencia Spolku maďarskej aplikovanej jazykovedy v Gödöllő. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 500 lingvistov. Slovenskej problematike v Maďarsku sa venovali riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová, Tünde Tušková z katedry slovenského jazyka a literatúry Segedínskej univerzity a vedecký tajomník VÚSM Alexander Ján Tóth. A. Uhrinová prednášala o jazykovej situácii v nových inštitúciách Slovákov v Maďarsku, T. Tušková o slovenských elektronických médiách v Maďarsku a A. Ján Tóth o používaní slovenského jazyka v školách v pilíšskom regióne. Referáty tvorili jednotný tematický blok, po ktorom nasledovala diskusia o možnostiach revitalizovania slovenčiny v Maďarsku.

V dňoch 26. až 27. apríla sa konali oslavy životného jubilea riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomíra Ondrejoviča. Pri tejto príležitosti boli pozvaní jeho kolegovia - jazykovedci do hradu v Smoleniciach na vedeckú konferenciu Jazyk, veda o jazyku, societa. V prekrásnom prostredí zámku Alžbeta Uhrinová prednášala o Slovenskej jazykovej situácii v Maďarsku a Alexander Ján Tóth o integračných zmenách germanizmov v slovenčine. Účastníci konferencie položili prednášajúcim veľa otázok, čo svedčí o ich záujme o tieto témy.

Účasť predstaviteľov VÚSM na konferenciách umožnila ďalšie zviditeľňovanie práce ústavu a nadväzovanie nových kontaktov s odbornými kruhmi.

(ajt)

Podnikateľka a milovníčka slovenskej kultúry

Stretnutie so Zuzanou Pozsonyiovou Tóthovou z Malého Kereša

Je potešiteľné, že v posledných rokoch vďaka niekoľkým angažovaným ženám, ktorým leží na srdci dedičstvo svojich predkov, príkladne ožila všestranná činnosť malokerešskej Slovače. Na všetkých slovenských podujatiach mesta, ale aj mimo neho často vidieť milovníčku slovenskej kultúry a podnikateľku Zuzanu Pozsonyiovú Tóthovú z Malého Kereša. Nedávno sme sa s ňou stretli na súťaži v prednese prózy a poézie, ktorú usporiadala Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti. Pani Zuzana sprevádzala malokerešské deti, medzi ktorými bola aj jej dcérka Dorka.

- Mám rada deti a som milovníčka slovenskej kultúry, takže rada ich sprevádzam na rôzne súťaže. Keďže mám slovenské korene, v materskej a základnej škole som sa učila po slovensky. Po skončení základnej školy som študovala na odbornej škole obchodnej v Kiskunhalasi a potom som pracovala ako pokladníčka v predajni. V roku 1989 som sa vydala za rýdzeho kerešského Slováka. Máme dve deti, dcérku a syna. Odkedy chodí dcérka do základnej školy, som členkou rodičovského združenia, takže je tak trocha mojou povinnosťou pomáhať našim žiakom. Som nesmierne pyšná na kerešské deti, ktoré dosahujú pozoruhodné výsledky na rôznych súťažiach a šíria dobrý chýr svojho rodného mesta.

- V posledných rokoch v Malom Kereši veľmi úspešne pôsobia slovenská samospráva, organizácia Slovákov, slovenský klub, Materská škola „Szűcs“, Základná škola J. Bema, súbory ľudového tanca Dúha a Malá Dúha a slovenský oblastný dom, vďaka ktorým sa v meste rozprúdil čulý národnostný život. Všetky tieto organizácie sa snažia zachovať a rozvíjať slovenskú kultúru a odovzdávať ju mladším generáciám. Kerešania sa aktívne zapájajú do miestnych, župných, ale aj celoštátnych podujatí. Pani Zuzka, páči sa vám to?

- Akoby nie! Veď som Kerešanka, veľká lokálpatriotka, takže sama sa snažím aktívne podporovať tieto spoločné snahy. Dlho by bolo vymenúvať všetky podujatia, ktoré preslávili naše mesto. Spomeniem iba tie najúspešnejšie, ktoré majú za cieľ najmä odovzdanie duchovného dedičstva deťom a mládeži v našich predškolských a školských ustanovizniach.

Základná umelecká škola pravidelne usporadúva jarné festivaly, kde žiaci jednotlivých umeleckých odborov môžu predviesť osvojené znalosti a majú možnosť ukázať svoj talent. Podobne úspešná a jedinečná je aj recitačná súťaž Sándora Petőfiho, ktorú štýlovo poriadajú v jeho rodnom dome, a to v maďarskom, nemeckom, slovenskom a rómskom jazyku. Školáci sa zapájajú aj do regionálnych a celoštátnych slovenských recitačných a iných súťaží. Nazdávam sa, že najväčší úspech zožali naši malí tanečníci so slovenskými tancami, ktoré predviedli v Národnom a v Erkelovom divadle v Budapešti.

Samozrejme, ako ženu - gazdinku ma zaujímajú aj tzv. ženské podujatia, veď slovenská kuchyňa má u nás 300-ročnú tradíciu. Najpopulárnejší je celoštátny závinový festival, ale veľký záujem býva aj o gastronomické dni a o tradičný fašiangový ples starých mám. Jesenné dni mesta a oberačkový festival lákajú množstvo záujemcov z celého regiónu, ba aj z celej krajiny.

- Ako ste sa stali podnikateľkou?

- Náš kraj je známou ovocinárskou a vinohradníckou oblasťou, prevažná väčšina pôvodného obyvateľstva sa venuje pestovaniu viniča. Aj môj manžel pochádza z tradičnej vinohradníckej rodiny, navyše absolvoval strednú odbornú školu záhradnícku v Malom Kereši. Jeho otec bol skúseným a uznávaným vinohradníkom, od neho zdedil cit, ale veľa sa aj naučil. Po otcovej smrti zdedil gazdovstvo a tak sme sa spoločne rozhodli, že sa budeme naplno venovať len vinohradníctvu. Ja sa zapájam do tejto činnosti najmä čo sa týka administratívnej, účtovníckej práce. Momentálne máme 12 hektárov viníc, z toho na piatich hektároch sú nové sadenice. Sme šťastní, lebo nová výsadba sa zdá byť nádejná. Pestujeme šesť-sedem rôznych domácich a zahraničných odrôd, uprednostňujeme kvalitu a odolnosť. Ako mladí podnikatelia sme optimisti, veríme, že časom sa zlepšia podmienky maďarských vinárov a že preniknú na európsky trh, veď naše vína sú dobré a kvalitné.

Tomuto cieľu slúžia aj ďalšie veľkolepé podujatia v Malom Kereši a v hlavnom meste. V prvý septembrový víkend sa u nás konajú oberačkové slávnosti, kde prebieha aj ochutnávka vín a slovenských špecialít. Na jeseň býva na Budínskom hrade Festival vína, ktorý propaguje maďarské výrobky a ich výrobcov.

(fúziková)

Sarvaš

Skončili sa obvodné majstrovstvá vo futbale

Skončilo sa posledné kolo obvodných majstrovstiev vo futbale v Sarvaši. Žiaci Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši hrali posledné zápasy v Čabačude. Majstrovstiev sa zúčastnili štyri vekové skupiny. V každej skupine bolo zastúpených päť alebo šesť základných škôl. Naša škola dosiahla dobré výsledky vo všetkých vekových kategóriách. Po jesennej časti sme sa s plnou silou pustili do jarných zápasov. Náš cieľ bol umiestniť sa vždy na prvých troch miestach. Bohužiaľ, v tretej vekovej skupine sa nám to nepodarilo, ale aj štvrtá priečka je pekný výsledok. Naši futbalisti dosiahli v školskom roku 2005/2006 nasledujúce výsledky:

I. veková skupina, 1. a 2. ročník - 3. miesto

II. veková skupina, 3. a 4. ročník - 3. miesto

III. veková skupina, 5. a 6. ročník - 4. miesto

IV. veková skupina, 7. a 8. ročník - 2. miesto

Vo štvrtej vekovej skupine bol najúspešnejším strelcom žiak ôsmeho ročníka Rajmund Rácz, ktorý strelil 14 gólov. Hráči, ktorí sa umiestnili na prvých troch miestach, dostali medaily a diplomy. Naši chlapci si zaslúžili odmenu, veď podávali rovnomerné výkony. Celkovo zohrali 32 zápasov a len horšie skóre nás delilo od dosiahnutia cieľa. Medaily odovzdal žiakom hlavný rozhodca Michal Nyári, ktorý pochválil všetkých žiakov za pekné výkony, ktoré podávali v každom zápase. Chlapci si teraz konečne môžu oddýchnuť. Škoda, že sme nevedeli zohrať viac priateľských zápasov, lebo tak si možno najlepšie cibriť techniku a kolektívnu hru. Gratulujeme všetkým žiakom a prajeme im veľa úspechov v nasledujúcom školskom roku!

Zlatica Lišková

List z Bratislavy

Viete čo je Wicca?

Milí moji rodáci,

pozorujem, že vekom sa stávam čoraz viac konzervatívnejší. Nedávno ma v spoločnosti dostali do rozpakov. Opýtali sa ma, v akom znamení som sa narodil. Nastal veľký údiv, lebo som to nevedel. Ty nemáš svojho guru? Nezaujímajú ťa ezoterické praktiky? Neveríš v reinkarnáciu? Nenavštevuješ veštkyňu alebo aspoň psychotronika? Nedáš si o zajtrajšku vyložiť ani z tarotových karát? Necvičíš jógu a nemáš svojho numerológa? Dokonca si sa nedal ani na vegetariánstvo? Zaostalý, nemoderný človek! Markuš nie je „in“ - taký bol uzáver priateľského posedenia. O niekoľko dní neskôr profesorka fyziky mi hovorí, že jej študentky nosia tričká s označením WICCA. Nechceli jej prezradiť, čo to znamená. Vraj, či to náhodou neviem? Zase som nevedel. Internet vám ale dnes vo všeličom pomôže. Skratka Wicca je odvodené z anglického slova „witchcraft“ - čarodejníctvo. Na zámku v Bojniciach mali nedávno slovenskí čarodejníci svoj zjazd. Nazdal som sa, že jeho účastníci to berú skôr ako „happening“ a nie ako serióznu vec. Aj v tom sa prejavila moja „starecká ignorancia“. Pátral som teda ďalej. Čarodejnícke hnutie vzniklo vo Veľkej Británii a dnes sa pokladá za anti-náboženstvo. Wicca je okultné hnutie, ktoré sa usiluje prebudiť vnútorné sily ľudského ducha. Tieto sily majú údajne magickú moc. Účinky bylín, vzývanie živlov, horoskopy, tarotové karty, planétové hexagramy a rituály, ako nahota včítane rituálneho sexu, majú k tomu pomôcť. Pani profesorke som mohol oznámiť iba to, že jej študentky sa buď zabávajú, alebo čarodejníctvo už praktizujú. Neviem, čo by na to všetko povedal Ján Amos Komenský - učiteľ národov. Myslím si, že by nebol nadšený a určite by ho označili za spiatočníka, ktorý jednoducho nie je „in“.

Pozdravuje vás

Štefan Markuš